2022

Neil Gaiman sa priznal, že Nikdekoľvek bolo pôvodne televíznym seriálom; cítil však, že to nie je ono, že svet, ktorý jeho fantázia vybudovala, najlepšie vystihne na papieri. To je to čaro kníh... :-) Škoda len, že u tejto som toho čara čakala trochu viac. :-( Najväčším problémom knihy je nevyužitý potenciál Dolného Londýna (na ktorého návštevu som sa veľmi tešila, pretože ten potenciál tam bol). Nikdekoľvek je Gaimanovým debutom, to sa mu musí nechať; navyše sa mu podarilo prísť s vydarenými prvkami, na ktoré nemôžem povedať pol slova (schopnosti Dvierky, devy v čiernom zamate, Plávajúci trh, Richardova "skúška") nakoľko ma zaujali a bavili. Aj keď však neberiem ohľad na mierne sklamanie z toho, že pod pojmom Dolný Londýn som si predstavovala podzemie, kde nájdete Tower Bridge, Natural History Museum, Buckinghamský palác a ešte sa aj zveziete na double-deckeri a...ono ten svet tak nevyzeral, nemôžem si pomôcť; mám pocit, že sa preň skrátka dalo urobiť niečo viac. Môj skromný názor ovplyvňuje taktiež to, že som Nikdekoľvek do rúk brala s tým, že idem čítať dark fantasy + sám spisovateľ sa vyjadril, že chcel napísať niečo, čo by DOSPELÝM učarovalo tak, ako jemu v detstve učarovali Narnia, Čarodejník z krajiny Oz či Alica v krajine zázrakov...v konečnom dôsledku to ale dark nebolo takmer vôbec a miestami som mala dojem, že čítam skôr rozprávku, čo teda nemusí byť vždy zlé, ale... Vzhľadom na skutočnosť, že už spomínané sklamanie z Dolného Londýna a, miestami, atmosféry knihy (okej, ešte tu sú dvaja hlavní záporáci, ktorí mi pripomínali Harryho a Marva zo Sám doma :D) však považujem za jej jediné negatívum, Nikdekoľvek nemôžem hodnotiť negatívne. Napokon, nedovolila by mi to ani moja láska pre Londýn a potkany. :-) Humor bol fajn, zápletka takisto, a veľmi milo ma prekvapilo, ako som si stihla postavy obľúbiť. A, pravda, čítať Nikdekoľvek, keď ste už Londýn navštívili, a tým pádom ihneď pochopíte slovné hračky, ktoré sú v knihe ukryté, alebo čítať Nikdekoľvek, keď je urban = mestská fantasy Váš žáner, musí byť iná šálka kávy (čaju :-)). Myslím teda, že Gaimanovi v budúcnosti ešte dám šancu.

Pozrela som sa na anotáciu knihy po prvý raz a dúfala som, že po prečítaní budem môcť napísať recenziu typu, "dej sa síce zdal predvídateľný, ale nebol". Žiaľ, bol. :D Jedno z dvoch hlavných "odhalení" vskutku prekvapilo, to druhé si čitateľ môže domyslieť už hneď na začiatku... Príbeh sa nečítal zle, nič extra však nečakajte a mrazivým trilerom by som ho teda nenazvala. Pre mňa dôkaz, že najbližšie, keď uvidím slová "The New York Times bestseller", hlbšie sa zamyslím, nakoľko toto označenie nemusí nevyhnutne znamenať záruku najlepšej kvality.

Keď si spomeniem na Jeden z nás klame, najprv si poviem, že je to už nejaký ten piatok, čo som tú knihu čítala...a vzápätí, že to bola dobrá kniha. Karen M. Mcmanus nie je vo vodách literatúry pre mládež neznámym menom, a preto som sa zozačiatku obávala, či okolo jej kníh nie je zbytočné haló (napokon, s bestsellermi to tak niekedy, žiaľ, býva). Síce nie detektívka pre fajnšmejkrov (viac ako na samotnú vraždu sa dej sústreďoval na problémy hlavných postáv, čo v tomto prípade nebolo zlé!), nakoniec z toho ale bolo veľmi fajn oddychové čítanie. Keď už sme pri tých hlavných postavách a ich problémoch, na prvý pohľad sa to môže zdať ako typické americké klišé - vzorná žiačka, populárna blondínka, športová hviezda a tak trochu grázel; po dočítaní však zistíte, že pre takúto zostavu sa autorka nerozhodla pre nič za nič. Páči sa mi, akým spôsobom bol pre čitateľov medzi riadkami ukrytý odkaz: neboj sa, nie si v tom sám/sama! (Sympatické) postavy sú vytvorené tak, aby sa každý v niekom našiel a problémy, ktoré ich trápia, sú aktuálne. Záver šokoval a sťažovať sa nemôžem ani na nečakanú romantiku. No skrátka, konečne autorka kníh pre mládež, ktorá mládeži rozumie!

Nuž, kde začať.... Už je to vyše mesiaca, odkedy som sa rozlúčila s týmto majstrovským dielom a stále nenachádzam tie správne slová. Nerozumiem, ako to, že som doteraz na prečítanie Pána Prsteňov ani nepomyslela (a takisto na Hobbita), alebo, ak chcete viac klišé, nerozumiem, ako som bez tejto knihy mohla žiť. Ak by ste predo mnou povedali "Pán Prsteňov", "Hobit", alebo meno akejkoľvek postavy pred pol rokom, nič by to pre mňa neznamenalo, v hlave by sa mi nič nevybavilo... A teraz? Teraz mi pomaly každá druhá, náhodná vec pripomína niečo z tejto úžasnej trilógie - stačí, že uvidím obyčajný prsteň a hneď pociťujem toľko "nostalgie", toľko lásky, dojatia a zmiešaných pocitov... Po dočítaní Havranieho cyklu od Maggie Stiefvaiter, ktorý mi takisto neskutočne "pomotal hlavu" som si povedala, že túto sériu už určite nič neprekoná... A potom prišiel Tolkien a presvedčil ma o presnom opaku. Iste, určite bude ešte veľa, veľa kníh, ktoré ma ohúria a "zapíšu sa mi do srdca", ale Pán Prsteňov, to bolo niečo... Už nikdy nebude existovať kniha tak perfektná ako Pán Prsteňov (aspoň čo sa týka fantasy fikcie), a nikdy nebudú natočené tak dokonalé filmy... Nikdy. Tolkienovi sa dokonca podarilo prekonať J.K.Rowlingovú a jej Harryho Pottera, a to na plnej čiare (za mňa jednoznačne). Doteraz si pamätám, ako ťažko sa mi čítali posledné strany (nie posledných 5, ale vyše 50)... A keď už som prišla na úplne poslednú stranu, vôbec, ale že vôbec sa mi nechcelo veriť, že už je to za mnou, a trvalo mi to ešte pekne dlhú dobu, kým som sa z toho celého spamätala... Veď Tolkien vytvoril svet tak jedinečný, neprekonateľný.... A dokonca aj teraz, po vyše mesiaci sa toľkokrát pristihnem pri tom, ako za tým všetkým smútim... Skoro všetci, od takého Pippina (môj favorit, haha), cez Sama (ach, strašné zlatíčko) až po Gandalfa mi chýbajú tak veľmi, ako to pri fiktívnych postavách hádam ani nie je možné... A aj keď mi prečítať tých vyše 1000 strán netrvalo práve najkratšie, po dočítaní som mala milión chutí zas otvoriť knihu na prvej strane a objavovať Stredozem odznova... K Pánovi Prsteňov sa určite ešte vrátim, a verím, že to bude čoskoro. Stále som sa považovala za fanúšika fantasy, ale teraz, keď sa tak spätne pozriem... Nerada vravím, že fanúšik toho a toho bez takej a takej knihy ani nie je fanúšik, lebo každý môže mať rád, čo chce, ale....Ja by som sa asi mala skryť do kúta hanby, lebo kým nezažijete Pána Prsteňov, nezažijete tento žáner tak, ako sa patrí. Viem, niekomu možno táto moja nekonečná recenzia príde klišé, hlúpa....Tiež sa čudujem, čo so mnou dokáže urobiť jeden príbeh, jedna kniha, tri filmy... No naozaj....Na jednej strane, Pána Prsteňov iste netreba nikomu predstavovať....Ale sú takí, ktorí videli len filmy... Dajte šancu aj knihe. Verte mi. Je tam mnoho vecí, ktoré vo filmoch vôbec neboli, a mnoho vecí je pozmenených....A možno Vás to po prečítaní vezme tak, ako to vzalo mňa. ;) PS: Ak váhate, či si prečítať aj "appendices" na konci knihy, choďte do toho, lepšie spoznáte Stredozem, aj niektoré postavy... Ja som si najprv tiež nebola istá, myslela som, že sa budem nudiť...Ale dala som tomu šancu, a neľutujem. A myslím, že už nebudem ľutovať žiadne rozhodnutie, čo sa týka diel od Tolkiena... Lebo Tolkien to s písaním jednoducho VIE. Ach.... Vďaka Bohu za takých spisovateľov... A vďaka Bohu za tak fantastické knihy.