2022 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Dobrý večer, neviem, či mi na moju otázku bude niekto vedieť odpovedať, no nedá sa mi neopýtať... Neviete, či bude táto kniha dostupná aj v slovenskom jazyku? Na jednej strane mám pochybnosti, kedže bola vydaná už pred 6 rokmi, no ak by bola aj v slovenčine, veľmi by ma to potešilo. No, ak by sa predsa len slovenské vydanie chystalo, neviete aspoň približne povedať, kedy? :(
Vopred ďakujem za odpoveď. :)
Priznám sa, na začiatku knihy som trošku pochybovala, či ma zaujme tak ako prvá časť, myslela som, že dej bude plný vojny, zbraní a útokov... Ale nebol, a ,,Bezduché mesto" dokázalo prekročiť moje očakávania. Síce, Ransom Riggs vie používať naozaj krásne metafory a prirovnania, no tie často prechádzali do zdĺhavých opisov a tie mi trochu vadili, inak si však táto kniha zaslúži plný počet hviezdičiek. Pre mňa bola druhá časť dokonca lepšia ako prvá, v deji bolo viac nečakaných situácii, viac drámy a aj viac Bezduchých (neviem, či je to dobré alebo nie, ale rozhodne vyvolávali strach aj tentoraz). Myslela som si, že spolu s Nemŕtvymi sa v tejto knihe tak často vyskytovať nebudú no... Vyskytovali sa. Často. Dosť často. Prídu, keď to čakáte najmenej. No, Ransom Riggs vie čitateľa poriadne prekvapiť :D, a to nie len útokmi tých beštii. Koniec bol šokantný asi najviac a už sa teším na 3. časť, lebo to celé skončilo veľmi napínavo. Fotografie výborne dopĺňali príbeh aj tentoraz, klobúk dole pred spisovateľom, že také neobyčajné fotky dokázal vôbec zohnať. Myslím, že je očividné, že na túto knihu mám pozitívny názor a ak sa čitateľ pustí do prvej časti série, asi hneď siahne aj po druhej no aj tak musím ešte pripísať, že Riggs dokázal opäť vytvoriť svet plný skvelých fantazijných prvkov, o ktorom sa číta veľmi dobre. Čiže, knihu určite odporúčam - oplatí sa.
,,Po zotmení počuť zázraky na diaľku." Po tejto vete som tušila, že Maggie ma opäť nesklame. A nesklamala. Ak by som mala napísať jedno slovo, ktoré vystihuje knihu ,,Zázraky padlých svätých", použila by som ,,nádherná", alebo ,,čarovná", no neviem, či sú tieto slová dostačujúce... Kým totiž neokúsite výnimočný štýl písania Maggie, nepochopíte. Myslím, že Stiefvarter by krásne spracovala skutočne hociakú tému - a to doslova. Je neuveriteľné, ako sa v každej knihe (vrátane tejto) vie zahrávať s metaforami, či personifikáciami, až sa pri čítaní niekedy musím zastaviť a rozmýšlať nad tým, či je vôbec možné, aby bol niekto tak veľmi talentovaný. ,,Zázraky padlých svätých" je naozaj neobyčajná a výnimočná kniha plná zázrakov, a ja som sa pri niektorých vetách musela zamyslieť nad tým, či bola veta myslená metaforicky, alebo doslovne, no potom som prišla na to, že išlo o tú druhú možnosť, v malom mestečku Bicho Raro sa totiž aj nemožné stáva skutočným. Ľúbim Maggiin humor, ľúbim jej štýl písania a bezpochýb ľúbim túto knihu. Áno, Maggiin humor, ďalšia téma, ktorú by som tu mohla ospevovať. Myslím, že každý čitateľ odcení prežívanie emócii počas čítania a pri tejto knihe to bolo ako na húsenkovej dráhe. Začiatok knihy je ,,kľudný", potom sa udeje niekoľko nečakaných zvratov, ktorých riešenia sa v deji celý čas prepletajú s romantikou, humorom a zázrakmi no a ku koncu je to výbuch emócii. Strach, nádej a obava o životy postáv vás budú zvierať až do poslednej stránky. Doslova. Napísala by som, že každý, komu sa páčil Havraní cyklus by nad touto knihou nemal váhať, ale nenapíšem, pretože fanúšik, nefanúšik, na tom nezáleží, váhaním prichádza o veľký zážitok. Ja totiž rozdeľujem autorov do 2 skupín: tí z 1. skupiny píšu diela z ktorých budete mať neutrálny dojem a nič vo vás nezanechajú, zatiaľ čo tí ostatní spisovatelia sa s vašimi emóciami prostredníctvom kníh zahrávajú a ich štýl písania vás fascinuje čoraz viac, preto máte po dočítaní pocit, že na danú knihu nezabudnete hádam nikdy. Maggie Stiefvarter patrí k druhej skupine a ja by som knihu ,,Zázraky padlých svätých" tiež označila ako jednu z tých, na ktoré tak skoro nezabudnete. Mohla by som ešte pokračovať a ďalej chváliť toto dielo, no ja budem radšej veriť, že toto nie je posledná recenzia, ktorú píšem ohľadom Maggiinej knihy a že sa od tejto skvelej spisovateľky dočkáme ešte nejednej knihy aj v slovenskom jazyku.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Josh Malerman v knihe ,,Naslepo" vytvoril svet, v ktorom by iste nechcel žiť nikto z nás. Svet plný nebezpečenstva, nástrah a nezodpovedaných otázok. Napriek tomu mi čítanie tejto knihy prinieslo obrovský zážitok. ,,Naslepo" sa bezpochýb zaradilo medzi najlepšie a najnapínavejšie knihy, aké som kedy čítala. Som toho názoru, že čitateľ s dobrou predstavivosťou má výhodu, pretože pri čítaní sa mu v hlave vytvárajú obrazy danej situácie (sama to tak mám), no pri tejto knihe si miestami budete želať, aby vaša dobrá predstavivosť aspoň nachvíľu odstúpila, pretože dej je plný mrazivých a krvilačných scén, ktoré by ste rozhodne nechceli zažiť na vlastnej koži. Kniha ,,Naslepo" je plná práve takých scén, pri ktorých vám nabehnú zimomriavky a budete nútení hltať stránky jednu za druhou, a preto sa nečudujem všetkým pozitívnym ohlasom. V niektorých recenziách som sa dočítala, že autor neobjasnil to niečo, kvôli čomu ľudia páchali samovraždy, niečo, pred čím sa všetci skrývali... Je pravda, že ,,to" nebolo v knihe presne popísané, no nie je celkom pravda, že sa čitateľ nedozvie, čo to bolo, nakoľko Malerman nám v knihe podstrčil pár indícii a zvyšok asi nechal na našu fantáziu. Niektorých čiateľov môže sklamať, že sa nedozvedeli viac o ,,tom", ale to nič nemení na tom, aká je kniha ,,Naslepo" výborná. Ja nikdy nezvyknem knihy čítať 2 - krát, pretože dopredu viem, čo sa stane, no zvažujem, že túto knihu si ešte prečítam, kedže som ju zhltla do dvoch dní a to mi bolo trochu ľúto. Veľmi sa mi páčilo, ako sa v knihe striedala minulosť s prítomnosťou, takýmto spôsobom sa čitateľ dozvedá odpovede na otázky postupne. Naozaj, klobúk dolu pred Joshom Malermanom aj pred týmto skvelým hororovým príbehom. Pustite sa do tejto knihy aj vy a pochopíte moje slová plné chvály. Teda, ak máte silný žalúdok. A odvahu.
Wrightová to opäť dokázala. Opäť ma dokázala veľmi milo prekvapiť a uchvátiť svojím štýlom písania. Musím priznať, že kniha ,,Kliatba Misty Wayfairovej" sa mi páčila o niečo viac ako táto, no to nemení môj pozitívny názor. Mnoho nezodpovedaných otázok, tajomstvá, napätie, dobrodružstvo, a na moje prekvapenie aj romantika - týmto všetkým spisovateľka rozhodne nešetrila. Ak ste fanúšikom detektívok, či mrazivých trilerov, nad touto knihou by ste rozhodne nemali váhať. Keď som si nemohla nájsť dosť voľného času pre čítanie tejto knihy, normálne som cítila pocit viny. To zapríčinilo, že som mnohokrát išla spať až po polnoci, pretože kniha ,,Tajomstvo domu na Foster Hille" mi nedovolila ísť spať bez toho, aby som sa dozvedela, čo sa stane ďalej. Všetky postavy, či už hlavné alebo vedľajšie som si obľúbila a po dočítaní som sa cítila, akoby som sa rozlúčila s niekým, koho som dobre poznala. Preto dúfam, že sa dočkáme ešte nejednej knihy od Jaime Jo Wrightovej, ktorá má písanie naozaj v malíčku a skvelú prácu odviedla aj pri tomto diele.
Musím podotknúť, že ešte predtým ako som si prečítala knihu ,,Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej", videla som film, čiže som väčšinou pri čítaní dopredu vedela, čo sa stane a to mi trochu pokazilo pôžitok z čítania. Pri niektorých pasážach mi normálne bolo ľúto, že už viem odhadnúť situácie v príbehu, lebo keby som si nepozrela film, tajomstvá a záhady v knihe by som prežívala ešte viac. No v deji bolo veľa zápletok, ktoré sa vo filme nevyskytli a situácie boli často tak nečakané a desivé, až mi nabehli zimomriavky. Kniha ma veľmi milo prekvapila a musím ju odporúčať všetkými desiatimi. Veľký zážitok z čítania budú mať asi všetci, ktorí túto knihu chytila do ruky, či už film videli, alebo nie. Neobyčajné fotografie robia knihu ešte zaujímavejšou. Je úžasné, keď vie spisovateľ svoju fantáziu a predstavivosť spísať do knihy a navyše tak krásnym spôsobom. Ja si pri čítaní danú situáciu aj predstavujem a moja bujná fantázia ešte dopomáhala k tomu, aby sa v mojej hlave vytvoril jasný obraz Bezduchého, či iných netvorov. Ak ste aj vy na tom podobne, veľmi neodporúčam knihu čítať neskoro v noci :D. Aj tak ma však napätie v deji donútilo bdieť aj po polnoci a s úžasom hltať jednu stránku za druhou. Mimochodom, film ,,Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej" bol tiež výborný s veľkým množstvom napätia, no knihe treba dať šancu tiež. :)
Kniha ,,Kliatba Misty Wayfairovej" má pre mňa nepopísateľnú ,,schopnosť", vďaka ktorej ma to k príbehu vždy ťahalo viac a viac. Stránky si akoby samé žiadali, nech v nich listujem ďalej a kvôli stálemu napätiu sa to inak ani nedalo. Naozaj sa mi od knihy vzďaľovalo ťažko a na zápletky v príbehu som musela myslieť aj vo chvíli, keď som knihu nemala v rukách. Jaime Jo Wrightová si určite zaslúži viac obdivu aj od slovenských čitateľov. Rýchlo si ma získala svojím krásnym štýlom písania, nehovoriac o záhadách a napínavých situáciách, ktorými v deji rozhodne nešetrila. Keď už som si myslela, že dráma v jednej časovej línii nás na chvíľu opustí, príbeh prešiel do druhého storočia a tajomstvá spolu s dobrodružstvom opäť vyplávali na povrch. Kliatba Misty Wayfairovej predstavuje nádhernú knihu plnú záhad, akcie, napätia, drámy a nečakaných situácii. Ku koncu ma dokonca očarujúci a krásny štýl písania Wrightovej priviedol k slzám. Dej v sebe ukrýva neskutočne nádhernú myšlienku. Veľmi sa mi páčilo, ako pani spisovateľka v príbehu vykreslila Boha, Stvoriteľa, ktorému vďačíme za to, akí sme. Boh stvoril každého pre niečo a každý z nás je výnimočný. Ja som síce veriaca, no kresťanstva nebolo v knihe až tak veľa a Kliatba Misty Wayfairovej bezpochyby zaujme každého fanúšika detektívok, no i iných žánrov. Po dočítaní som bola neskutočne zaujatá a očarená príbehom a ani teraz si nie som istá, či dokážem dostatočne opísať kúzlo tejto knihy. Som veľmi rada, že som mohla odhaľovať tajomstvá Misty Wayfairovej spolu s Theou a Heidi, dvomi ženami, ktoré síce žijú v dvoch odlišných storočiach, no napriek tomu sú istým spôsobom prepojené. Určite si túto knihu nenechajte ujsť. :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knihy ,,Zakliate jedenáste narodeniny" a ,,Konečne dvanásťročná" som dostala ešte na minulé narodeniny. 1. kniha sa mi celkom páčila a tak som siahla aj po tejto, no... Začala som čítať, ale dej mi prišiel nezaujímavý, tak som ju dala bokom. Neskôr som sa rozhodla, že knihe dám 2. šnacu - opäť som neskončila ani v polovici a a už ma nudila (a to som človek, ktorého knihy dosť zaujímajú :D). No keď som pred pár dňami zistila, že nemám čo čítať, knihu som vzala do ruky opäť a tentoraz som ju aj dočítala. Úprimne, kniha nebola zlá, ale prekvapili ma až príliš pozitívne recenzie. Hm, asi sa mi do ruky dostal nesprávny žáner. Ja veľmi nevyhľadávam ,,dievčenské romány", lebo ich dej je väčšinou bez napätia alebo prekvapivých zvratov, ktoré na knihách mám tak rada. V knihe ,,Konečne dvanásťročná" síce bolo pár prekvapivých situácii, no nebol to ten typ, pri ktorom čitateľ musí hltať stránky jednu za druhou, lebo ho veľmi zaujíma, čo sa stane ďalej. Pre mňa kniha začala byť zaujímavá asi až vtedy, keď si Rory začala plniť priania zo svojho zoznamu (oholiť si nohy, prepichnúť si uši, kúpiť mobil...). Dosť ma však ,,otravovalo", ako Rory pristupovala k svojím 12 narodeninám. Mne tento vek nepripadá ako hranica medzi detstvom a dospelosťou, no spisovateľka to takto vykreslila. Možno že Wendy mohla písať rovno o Rory, ktorá bude oslavovať 18. narodeniny, nie 12. Prekvapilo ma, že dievča v takom veku ešte nevie používať ani mikrovlnku a ešte nikdy v ruke nedržala svoj vlastný mobil (dnes majú deti vo veku 6 rokov najnovšie modely). Kapitoly, kde si Rory holila nohy (teda, snažila sa), prepichovali jej uši, alebo keď si nasádzala šošovky, tak tie boli asi najzaujímavejšie. Bez nich by bola kniha o ničom. Kniha sa skončila celkovo pekne, silnejšie slovo nemôžem použiť. Pani spisovateľka vložila na koniec deja aj myšlienku, pri ktorej som si uvedomila, že kniha vlastne nebola len o útokoch králika menom Kyle R a o alergických reakciách Rory. No toto dielo ma až tak nezaujalo a bezpochyby som čítala aj oveľa lepšie knihy. Aj tak dávam 4 hviezdičky, lebo som pri čítaní aspoň nezaspávala od nudy :D. Ja síce nie som touto knihou očarená, no ak sa ani vy neviete dočkať svojich 12 narodenín (alebo bojujete s králikom), možno vás táto kniha zaujme. Za pokus nič nedáte.
Ja mám väčšinou na knihy veľké šťastie a vždy sa mi do ruky dostane taká, ktorá vo mne zanechá veľké emócie a preto na ňu myslím aj dlhý čas po prečítaní, ale kniha ,,Soňa, čo sa deje?" na mňa nejak nezapôsobila... Normálne je mi až ľúto, že tejto knihe dávam iba 3 hviezdičky :D, pretože ja som zvyknutá písať iba pozitívne recenzie, no ak by som dala vyšší počet hviezdičiek, protirečila by som sama sebe. Raz sa niekto vyjadril, že takéto ,,dievčenské romány" spisovateľ napíše za 2 hodiny a vôbec sa pri tom nenapracuje a myslím, že je to prípad aj tejto knihy. Nehovorím, že si na nej pani spisovateľka nedala záležať, len mi príde taká... Obyčajná...? 100 ľudí, 100 chutí... Niekomu sa možno takéto žánre (ako to ja volám, ,,zo života") páčia, ja skôr obľubujem fantasy a mysteriózne knihy a aj to je možno dôvodom, prečo vo mne táto kniha nič nezanechala. No aj tak, myslím, že každý čitateľ odcení, keď pri čítaní zažíva emócie (strach, napätie, radosť, smútok...). Vo mne táto kniha nevyvolala ani jednu, čo mi je trochu ľúto. Niekde v polovici deja som tajne dúfala, že sa ešte stane niečo nečakané, čo by ma aspoň trochu zaujalo, bohužiaľ... Nič. Celý dej sa vpodstate točí okolo Soni, ktorej chýba pozornosť rodičov a útechu nachádza vo svojich 2 najlepších kamarátkach. Myslím, že pani spisovateľka by si mala najprv overiť, akí teenageri v skutočnosti sú a až potom písať o puberte, pretože ja sama som teenager a v deji som našla veľa názorov, s ktorými nesúhlasím. Určite som očakávala viac. Ja naozaj milujem knihy a ich čítanie je pre mňa zážitkom no bohužiaľ, o tejto to nemôžem tvrdiť. Pani spisovateľka nepoužila v knihe žiadne metafory ani prirovnania a to robí knihu... Nudnejšou...? Táto kniha ležala v mojej knižnici pár mesiacov a úprimne, siahla som po nej len preto, lebo som už nemala čo čítať. Ako som už písala, dojem na mňa neurobila čiže v tej knižnici už asi zostane zabudnutá, čo mi je na jednej strane aj ľúto, lebo ľúbim knihy a každá by mala mať svoje čaro, no bola skrátka obyčajná... Jediná pozitívna vec na tejto recenzii je asi moja pochvala pre pani ilustrátorku, ktorá doplnila knihu o pár pekných ilustrácii. :) Ako som už písala, 100 ľudí, 100 chutí, takže možno sa vám táto kniha zapáči... Každý má svoj názor. :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Myslím, že neexistuje výraz ktorý by opísal, ako veľmi milujem knihu Havraní kráľ a spolu s ňou aj celý Havraní cyklus... Čítanie týchto kníh mi prinieslo obrovský umelecký zážitok, na ktorý len tak skoro nezabudnem. Nezabudnem na to, ako démon pomaličky ničil Cabeswater a ja som všetko prežívala spolu s postavami. Nezabudnem na všetky tie krásne chvíle, ktoré Gansey a Blue spolu zažili. Nezabudnem na to, ako som žasla nad snívajúcim Ronanom a vecami, ktoré vysníval. Nezabudnem na to, ako sa Adam navždy zasvätil Cabeswsteru, na to úžasné dobrodružstvo, ktoré všetci spolu zažívali. Úprimne, keď som začínala čítať prvý diel Havranieho cyklu, nevedela som, že si všetky 4 knihy tak veľmi obľúbim. No netrvalo dlho a Maggie ma totálne uchvátila svojim spôsobom písania. Ani neviem, aké slovo použiť aby som vyjadrila, aká vlastne bola kniha Havraní kráľ perfektná. Nehanbím sa priznať, že na konci som si aj poplakala, keďže celý Havraní cyklus mám už za sebou. :) Veľmi som si všetky postavy obľúbila a teraz, keď už sa to všetko skončilo cítim pocit smútku z toho, že už nebudem objavovať svet mágie spolu s nimi. Ako sa hovorí, sýty hladnému neverí, čiže ten, kto Havraní cyklus ešte nečítal zrejme nepochopí moje slová no myslím, že prichádza o veľký zážitok. No ja som rada, že som sa vďaka Havraniemu cyklu mohla tiež zahĺbiť do sveta fantázie. Som veľmi vďačná Maggie za tie všetky strašidelné, miestami až horrorové scény, o ktoré čitateľa neukrátila ani v knihe Havraní kráľ. Naozaj, aj po dočítaní tejto knihy moja myseľ neustále zablúdi niekde na Fox Way, alebo do Cabeswateru, na miesto, kde sa vaše myšlienky stávajú skutočnými. Fantastická je pre mňa slabé slovo na opis knihy Havraní kráľ, ako aj celej tetralógie. Martinus označil Maggie Stiefvater za jednu z najlepších autoriek kníh pre mládež a ja musím len a len súhlasiť. Ešte raz, klobúk dole pred celým Havraním cyklom. Táto recenzia sa možno jedného dňa stratí a nebude po nej ani stopy, no ja viem, že Blue, Gansey, Adam, Ronan a Noah zostanú navždy v mojom knihomoľskom srdci :).
