2022 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Toto je prvá oddychovka, pri ktorej som sa nenudila. Klobúk dolu pred Johnom Greenom, že dokázal vymyslieť tak krásny príbeh, ktorý ani netreba predstavovať. Ja som videla aj film, ale neľutujem, že som si knihu kúpila. V mnohých smeroch je iná, veľa vecí vo filme neuvidíte, takže sa oplatí prečítať.
Už je to nejaký čas, čo som Trhlinu dočítala, ale keď sa myšlienkami ku knihe vrátim, stále nemám slov a neviem, čo si o celom príbehu mám myslieť. Úprimne, prvých 100 strán bol dej strašne zdĺhavý, len som čakala, kedy sa konečne skupina vyberie na Tribeč, podľa mňa sa Igorove rozprávanie dalo skrátiť, ale potom... Za jednu noc som prečítala vyše 100 strán, knihu som nevedela zatvoriť, povedala som si, že aj keď nepôjdem spať, musím sa dozvedieť, čo sa stane za každú cenu. Možno nič z toho nie je pravda a Igor si všetko vymyslel, ale povedzme si úprimne, kto by sa obťažoval s vymýšľaním príbehu s tak šialenou zápletkou len preto, aby zaujal spisovateľa? Nech je to akokoľvek, mne celý čas v mysli behala veta, že to všetko sa naozaj stalo a možno aj preto som všetok ten pocit beznádeje prežívala s postavami a musím napísať, že aj strach bol, hlavne na konci (mimochodom, koniec bol totálne šialený!). Naozaj neviem, čomu mám veriť, čo si mám myslieť, lebo to, čo Igor aj so skupinou zažil je absolútne nevysvetliteľné a neexistuje na to žiadne logické vysvetlenie, no predsa je zaznamenaných niekoľko prípadov (nielen zo Slovenska), kde sa podobné veci reálne stali. Každopádne, Trhlina je kniha, ktorú sa určite oplatí prečítať. Teda, ak máte dosť odvahy.
Takúto knihu som potrebovala! V poslednom čase nemám na čítanie veľa času, ale Dom 490 som (,,so zatajením dychom") prečítala za 2 dni, lebo inak sa to ani nedalo. Kniha zaujme už od prvej strany, ja som sa nenudila ani pri jednej kapitole a štýl písania sa mi tiež páčil. Ale musím vytknúť erotické scény, dali sa buď vynechať alebo aspoň ,,zjemniť", inak som bola s knihou veľmi spokojná. Veľa ľudí píše, že autor použil už ,,otrepané" horrorové prvky, čo je celkom pravda, no Markovi sa sa itak podarilo vytvoriť príbeh, z ktorého miestami naozaj ,,tuhne krv v žilách". Za mňa rozhodne kniha na jednotku!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na túto knihu som si prečítala veľmi veľa recenzii typu ,,najlepšia kniha akú som kedy čítala" alebo ,, omg ani sa nedá opísať, aká je nádherná, nemám slov", tak som si povedala, prečo nie?, ale musím napísať, že som očakávala trošku viac. Určite nemôžem napísať, že sa mi kniha nepáčila, alebo bola zlá, to nie. Musím pochváliť miestami naozaj veľmi pekné myšlienky, ktoré autor do knihy vložil, síce ma nerozplakali ale určite som sa nad nimi zamyslela aspoň na chvíľu. Páčilo sa mi, že spisovateľ nemusel používať žiadne extra metafory, stačila jedna obyčajná veta, ale aj v tej vete sa dal nájsť význam a hlboká myšlienka, za to klobúk dolu. V knihe je ,,jemným", aj vtipným spôsobom vykreslené to, čím si Aristoteles a Dante prechádzajú počas dospievania, obaja sú dosť odlišný, ale spisovateľovi sa podarilo pekne vytvoriť obe postavy, v ktorých sa podľa mňa nájde veľa čitateľov, ďalší klobúk dolu. ALE čo mi v knihe celkom chýbalo, bol ,,poriadny" dej. Viem, že nie všetci potrebujú dobrodružstvo a akciu aby si knihu užili, ale za mňa bol dej taký jednoduchý, bolo to akoby autor dookola opisoval bežný deň teenagera a do toho pridal pekné myšlienky. Ja som pri tejto knihe zistila, že také ,,knihy na posedenie k čaju" asi nie sú veľmi pre mňa, keď stále potrebujem aspoň kúsok napätia. Pravda, bola tam (asi len) jedna situácia, ktorá prekvapila, no bolo to rozpísané možno v dvoch vetách, takže smola (pre mňa). Nebojte sa, žiadny spoiler, ale v knihe sa v podstate od začiatku rieši Ariho brat, tak aspoň tu som čakala nejaké šokantné rozuzlenie, čakala som na tú stránku, kde sa dozviem prečo je to s jeho bratom tak, ako to je ale keď som sa to dozvedela... Ďalšia smola pre mňa, žiadne prekvapenie, podľa mňa celkom bludné vyvrcholenie celej situácie :(, autor do toho mohol dať niečo viac (nechcem nikoho uraziť). No aspoň koniec ma (vpodstate) šokoval, nečakala som takéto ukončenie. A ešte jedno musím podotknúť, táto kniha je moja prvá v angličtine, a normálne som mala zo seba taký dobrý pocit :D, že som rozumela bez problémov a prekladač som použila iba veľmi máličko, na také ,,hovorové slová" (som úroveň B1) . Píšem to preto lebo ak chcete tiež skúsiť knihu v angličtine a nie ste ešte na veľmi vysokej úrovni, túto s úrovňou B1 zvládnete ľavou zadnou. Takže, ja sa teraz asi začítam do nejakého parádneho thrilleru, ale bolo fajn mať skúsenosť aj s takou peknou knihu. :)
Ako som napísala vyššie, Navždy je veľmi krásna kniha, rovnako ako celá triológia. Začnem koncom knihy: dosť čitateľov sa tu sťažuje na otvorený koniec, úprimne, aj ja som čakala ,,lepšie" zakončenie (nie že by sa kniha neskončila dobre), no mala som (a ešte stále mám) dosť otázok, na ktoré mi už asi nikto neodpovie, ale nevadii, lebo celá kniha sa skončila veľmi dobre, a koniec bol tiež veľmi napínavý. Nečakajte súboje, bitky a napätie v celej knihe, Navždy je oddychová kniha, ale v závere som nevedela pustiť knihu z ruky a veeľmi som postavám držala palce. No, vôbec neľutujem, že som vzala do ruky aj túto triológiu, lebo mňa všetky knihy od Maggie Stiefvater veľmi bavili, a myslím, že aj budú. A možno aj navždy. :)
Ja som zvyknutá písať dlhé recenzie, ale táto kniha vlastne ani nepotrebuje až tak veľa slov, je jednoduchá, ale krásna. Triaška sa mi páčila o niečo viac, ale aj Váhanie si zaslúži môj obdiv. Spolu s novou postavou - Colom prišli aj nové kapitoly, mnohokrát plné zaujímavých situácii a myšlienok, niektoré veci mali síce dosť veľký spád, čo ma prekvapilo, ale inak je aj Cole celkom sympaťák. Vzťah Sama a Garce zostáva krásny aj naďalej, ale keby som tu mala písať o tom, akí sú spolu zlatí, moja recenzia by bola značne dlhšia. No a ja som si myslela, že koniec Triašky bol nečakaný, ale záver tejto knihy? TEN bol nečakaný, a veľmi! A nielen nečakaný, ale aj plný emócií, takže zase som si aj trochu poplakala. Takže v skratke, Váhanie je jednoducho taká oddychovka - ale veľmi krásna.
Triaška je jednoducho najkrajšia a najdojímavejšia kniha, akú som kedy čítala. Keď som zistila, že celá séria je už všade vypredaná, bolo mi to ľúto, no potom som si túto knihu kúpila z druhej ruky, a bolo to najlepšie rozhodnutie! Na Triašku som si prečítala dosť negatívnych recenzii (100 ľudí, 100 chutí, chápem), ale mňa nesklamala ani jedna stránka. Samozrejme, ak niekto hľadá strieľačky, krv a bitky v každej 2. kapitole, je na nesprávnom mieste, ale pre milovníkov fantasy a romantiky je táto kniha ako vyšitá. Grace a Sam majú veľmi krásny vzťah a je milé, že si ho vybudovali za tak krátky čas. Povedala by som, že Triaška je skôr taká oddychovka, dej ani postavy nie sú komplikované, ale aj tak sa v príbehu objavilo veľa nečakaného napätia. Maggie Stiefvater jednoducho vie, ako napísať výbornú knihu! Navyše, neviem, či to len ja plačem pri každom smutnom konci, ale keby bol z tejto knihy ,,try not to cry challenge", zlyhala by som na plnej čiare, a myslím, že niekoľko citlivých čitateľov tiež, lebo koniec Triašky bol naozaj krásny a dojímavý zároveň. A ešte jedna vec. Viem, že každého baví niečo iné, ale prosím, nenechajte sa odradiť zlými recenziami. Triaška za tých pár hodín vášho času stojí.
Prvý a druhý diel série o Neobyčajných deťoch som v recenziách veľmi chválila, no tretia časť až taká výborná nebola. Možno že to pripadá iba mne, ale v tejto knihe bol štýl písania málo pútavý, čakala som viac drámy, viac napätia. Nechcem, aby moja recenzia vyznela veľmi negatívne, ale prvých 200 strán sa dej veľmi vliekol, miestami bol až nudný a udiali sa možno tak 2 - 3 nečakané situácie, čo je podľa mňa na pomer strán málo. Úprimne, už som si aj začínala myslieť, že Knižnicu duší nedočítam, ale po takej 5. kapitole začal byť dej už zaujímavejší. Kniha vôbec nebola zlá, len na ten štýl písania som si nevedela privyknúť, Jacob (rozprávač) mi pripadal veľmi naivný, miestami až nudný a v knihe je veľa zdĺhavých opisov, ktoré tam byť nemuseli. Neviem, príde mi akoby spisovateľom nebol ani Ransom Riggs, ale niekto iný, s úplne iným štýlom písania. Ešte sa vyjadrím k Jacobovi a Emme. Jacob v knihe niekoľkokrát opisuje ich vzťah romantickým, dojímavým spôsobom, ale vôbec, vôbec mu to nejde. Nerada toto píšem, ale ich vzťahu podľa mňa niečo chýbalo, pripadal mi ešte ako detský, aj na tomto mohol spisovateľ trochu popracovať. Koniec bol predvídateľný, ale šťastný. Celej sérii by som dala tak 4,5 hviezdičiek. Je mi celkom ľúto, že táto kniha bola taká ,,slabá", lebo prvé 2 časti série boli naozaj super, ale musím napísať, že aj táto bola pekná.
Keď som dočítala moju obľúbenú knižnú sériu, myslela som si, že v dlhom čase sa mi do rúk nedostanú knihy, ktoré by som si tiež tak veľmi obľúbila - a potom prišla Leigh Bardugo a presvedčila ma o opaku. Nie je veľa kníh, ktoré vo mne vyvolajú také pocity ako Kráľovstvo podvodníkov, a nie je veľa kníh, po ktorých dočítaní stratím reč, tak ako pri tejto. Kniha bola tak skvelá, že by som recenziu mohla písať kľudne aj hodiny, no ťažko nachádzam slová. Úprimne, prvému dielu série by som asi dala 4,5 hviezdičiek, ale 2. časť bola oveľa, oveľa lepšia a mám pocit že aj 5 hviezdičiek je málo. Kráľovstvo podvodníkov je ako droga, na ktorej sa stanete závislí a nedá vám spať. Ja neľutujem ani jedinú minútu strávenú pri stránkach tejto knihy, neľutujem ani jedinú emóciu ktorú vo mne vyvolala, a neľutujem ani ten nedostatok spánku lebo ako som písala - to napätie a nečakané zvraty vás donútia byť hore dlho do noci. Aj keď sú vo vranej šestke všetci podvodníci, ja som si všetkých veľmi obľúbila a teraz mi chýbajú. Veľmi mi chýbajú. Kaz, Inej, Wylan, Jesper, Matthias aj Nina, všetky tieto postavy dokázala Bardugo vytvoriť tak výborne, až sa zdá, že to nie sú len fiktívne postavy z kníh, ale reálne osoby, ktoré môžete hocikedy stretnúť na ulici. Po dočítaní som mala veľké nutkanie otvoriť obe knihy ešte raz, len aby som mohla opäť prežiť ich dobrodružstvá, aby som sa mohla ešte raz zasmiať nad vtipným štýlom písania spisovateľky, aby som znovu mala zimomriavky od úžasu. Od tejto knihy som čakala všetko, ale že ma rozplače, to nie... Ale záver ma veľmi dostal a slzy mi tiekli tak, ako už dlho nie. Som veľmi vďačná Leigh Bardugo za celý nezabudnuteľný príbeh, ktorý vymyslela, za každú jednu kapitolu plnú napätia a drámy, a som veľmi rada že som obe romány zo sveta Griša vzala do rúk, lebo kniha Kráľovstvo podvodníkov je jedna z najlepších, aké som kedy čítala. Kľudne by som uvítala aj pokračovanie. Ak nebude, aspoň dúfam, že sa od tejto spisovateľky dočkáme ďalšej skvelej knihy. Zrejme tam už nebudú Kaz a jeho vrania šestka, ani griše, no bude to od Leigh Bardugo - a to pre výborný čitateľský zážitok stačí.
Začnem koncom knihy, ten bol na výbornú. Ak by bolo v deji od začiatku toľko napätia, toľko drámy a nečakaných zvratov, zrejme by som si ,,Vraniu šestku" pridala do zoznamu kníh, ktoré by som si vzala na opustený ostrov. Prvá polovica knihy bola trošku mätúca, rozhodne nie pre čitateľov, ktorý hľadajú ,,oddychovky", dej bol sem-tam komplikovaný, a čakala som viac napätia. No od momentu, kedy sa Kaz, Inej, Nina, Matthias, Jesper a Wylan dostali na Ľadový dvor, nečakané zvraty a napätie normálne sršali z každej kapitoly :D. Škoda, že dej začal byť tak zaujímavý až ku koncu, no kniha bola výborná tak či tak. Leigh Bardugo má očividne veľmi bujnú fantáziu a je obdivuhodné, aký svet dokázala vytvoriť. Ako som už písala, trochu je mi ľúto toho začiatku, no všeobecne ma ako milovníčku fantasy ,,Vrania šestka" zaujala, pre fanúšikov tohto žánru je kniha ako vyšitá a určite sa oplatí prečítať.
