Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Žijem knihami a to hovorí za všetko :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Veľmi milé prekvapenie. Kedysi dávno som čítal od de la Motteho sériu Hra - Šum - Bublina...a bolo to fajn, no toto je čosi celkom iné. veľmi pohodová detektívka, bez litrov krvi, brutality, ale poctivo vystavaná a la Agatha Christie. Vidiek, prímestské mestečko, vražda, komplikovaný prípad a švédsky inšpektor na dovolenke, ktorý musí spojiť sily s miestnou detektívkou.
Užíval som si prostredie, samozrejme najviac vzťahové podpichovanie inšpektora Petra a policajtky Tove - oboch som absolútne chápal, držal som im palce, bavil som sa na nich.
Má to zápletku, postupné vyšetrovanie, odhaľovanie stôp, nechýba tomu humor, neraz sa prichytíte pri úsmeve a vychutnávate si to. Paráda oddychovka, cosy crime, takže už teraz sa teším na ďalšiu Smrt číhá na jarmarku.
Klasika v žánri osobnostný sebarozvoj, tentoraz z pera klinickej psychologičky, ktorá neteoretizuje, nepredkladá cudzie poznatky, nerobí rešerš...ale využíva vlastnú prax a skúsenosti. Nie sú to len nejaké psychologické poučky a o to cennejšia je táto kniha. Ponúka praktické tipy, nástroje a metódy, ktoré môžete využiť vo svojom každodennom živote a ktoré vám môžu pomôcť zvládnuť ťažké životné okamihy, problémy a starosti.
----- Medzi najčastejšie otázky, ktoré mi nielen klienti kladú, patrí práve otázka, ako sa zbaviť strachu. Je to pochopiteľné. Strach alebo až úzkosť je prinajlepšom nepríjemný a prinajhoršom ochromujúci pocit. Keď sa niečoho bojíte, telo vyvíja enormné úsilie, preto ide zároveň o veľmi vyčerpávajúci pocit. Nikto nechce cítiť strach neustále.-----
Zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje, ako funguje v takých záťažových chvíľach naša myseľ, lebo ak to chápeme, vieme sa lepšie vyrovnať s pocitmi, lepšie ich usmerňovať a dostať sa z krízy. Postupne sa stávame aj odolnejšími a môžeme pracovať na svojom zlepšení.
Sama autorka hovorí, že ponúka akýsi kufrík s náradím, z ktorého vyberiete to, čo potrebujete. Je to súhrn rád, schopností a zručností, ktoré vám pomôžu riešiť rozličné životné situácie. Používať všetko náradie v ňom sa nedá naučiť naraz, radšej sa o to ani nepokúšajte. Vždy využite také, ktoré by vám podľa vášho názoru mohlo pomôcť čeliť aktuálnym výzvam, radí psychologička Julie Smith.
Pripomína, že aj tie najmenšie postupné krôčiky sa rátajú, hoci sa nám ich význam zdá napohľad nepodstatný, zanedbateľný. Nepodceňujte význam hoci aj tých najmenších krokov vpred. Ak je pre vás nadľudský výkon čo i len vstať ráno z postele a umyť si tvár, stanovte si cieľ každé ráno si umyť tvár. Dávajte si ciele primerané svojmu stavu, pretože vás posúvajú bližšie k cieľu spracovať smútok a začať opäť žiť.
Píše o vzťahových mýtoch, aj o tom ako sa zbabiť strachu v rôznych situáciách a životných obdobiach. Radí ako zvládať prekážky, ako si vybudovať sebavedomie, ako sa vyrovnať s depresiou a posilniť si duševné zdravie.
----- Fungujúce vzťahy pozitívne ovplyvňujú naše fyzické a psychické zdravie. Nemám pritom na mysli len partnerstvo či manželstvo, ale tiež vzťahy s priateľmi, členmi rodiny, deťmi a členmi sociálnych skupín, ktorých sme súčasťou. Potvrdzujú to nielen vedecké zistenia o rôznych biologických a fyziologických ukazovateľoch, ale tiež reálne skúsenosti. Medzi päť najčastejších vecí, ktoré umierajúci ľudia ľutujú, patrí práve to, že sa častejšie nestretávali s priateľmi.-----
Štýl písania je veľmi príjemný, pohodový, nenáročný na čítanie, miestami až láskavý, akoby sa autorka s vami osobne rozprávala. Evidentne má skúsenosti z praxe a vie to dať aj na papier Verím, že mnohé čitateľky v nej nájdu priateľku. Takú, čo má veľký prehľad, vedomosti, skúsenosti a teraz vám vie poradiť užitočné triky na rôzne životné situácie. S nadhľadom, pokojne, bez prikrášľovania.
Druhý diel série s detektívkou Elin Warnerovou, ktorú sme spoznali v krimitrileri Sanatórium.
Veľmi dobrý námet, ostrov, na ktorom otvorili moderné, idylické letovisko s krásnymi výhľadmi...ako stvorené na relax, odstrihnutie sa od každodenných problémov.
No ostrov je známy aj dominantou, ktorú volajú Smrtkin kameň...navyše sa hovorí, že na ostrove masovo spaľovali obete moru, aby zastavili šírenie choroby. Ich popol vraj dodnes tvorí viac ako štyridsať percent ostrovnej pôdy.
----- Podľa skalnatého výbežku na bočnej strane ostrova, ktorý odtiaľto vidno, dostal ostrov prezývku Smrtkin kameň. Desivé, však? Podľa mnohých miestnych je ostrov prekliaty. Skala je údajne,“ Jo stíši hlas, „doslova zhmotnením smrtky. Počas morovej epidémie sem vozili ľudí do karantény a nechali ich umrieť. Hovorí sa, že ich duše sa tu stále potulujú a nájdu pokoj, iba keď si smrtka vezme novú obeť. Ak tu ostanete pridlho, možno to budete práve vy.“-----
A aby toho nebolo málo, na ostrove kedysi vyčíňal sériový vrah, takže dnes je vraj to miesto prekliate. Na ostrov prichádza partia mladých ľudí a už na druhý deň nájdu pod pavilónom jogy mŕtvu ženu. Napohľad to vyzerá ako tragická nehoda...no postupne sa ukazujú rôzne indície, že...
A na ďalší deň nájdu telo utopeného muža, už to prestáva byť také jasné...
Typ detektívky, aké majú mnohí radi - uzavretý okruh ľudí na ostrove, postupne vychádzajú na povrch tajomstvá, skrývané vzťahy medzi ľuďmi, ktorí tam dovolenkujú...odhaľujú sa charaktery, vnútorné nenávisti, zloba, zášť, nepriateľstvo...
Dobre opísané prostredie ostrova. A samotná myšlienka napríklad o tom, že ľudia často predpokladajú, že kto má peniaze a moc, pravidlá preňho neplatia. Alebo že rodina je najdôležitejšia, no nie vždy musí vzniknúť iba pokrvným putom.
"Prejavuje sa v najneočakávanejších okamihoch. V letmých pohľadoch, gestách či ruke tesne pri svojej, keď ju človek najviac potrebuje..."
-----Včera som sa s ním konečne vyspala. Celé roky som o tom snívala netušiac, či ma ešte chce. A potom som odrazu vedela, že sa to stane: more vína, óda čítaná Jonasovým krásnym hlasom, môj manžel Peter ležiaci na pohovke v grappovom opare, moje tri deti spiace v chatke, mama v jasnožltých gumených rukaviciach ignorujúca hostí a umývajúca riad. Okamih, keď sa nám stretli oči, trval pridlho...-----
Dojímavý príbeh o tajnej láske, dávnej tragédii a odhaľovaní tajomstiev, ktoré vedia ničiť ľudské osudy. Príbeh o jednom letnom dome na pláži, rodine a ich priateľoch, o komplikovanom ľúbostnom trojuholníku...a o rozhodnutí, ktoré by mala urobiť, no riskuje ním doslova všetko.
Elle Bishopová je rozprávačkou a hoci sa príbeh odohráva počas jedného dňa, v spomienkach sa často vracia do minulosti a vedie vás svojím životom. Približuje vám ako dospievala, ukazuje neľahkú minulosť svojej mamy a babičky.
Jediný deň a toľko toho vypláva na povrch. Najmä dlho potlačované city Elle a Jonasa. Obaja už majú svoje životy, vlastné rodiny, partnerov, deti....napriek tomu ich to k sebe stále nesmierne priťahuje. Ako dva magnety.
Klamú ostatným, že sú len kamaráti z detstva...a klamú najmä sami sebe. Otázkou je, či budú mať odvahu zmeniť to. A vydať sa cestou, po ktorej vždy túžili?!
Autorkin štýl je nesmierne farbistý, svieži, už len okolitá príroda je úžasne opisovaná, takže máte chuť sa tam vypraviť. Samotná zápletka je dôležitá, ale ešte dôležitejšie sú jednotlivé postavy, ktoré autorka vykreslila naozaj majstrovsky. Rodinných príslušníkov, aj priateľov. Šikovne cez nich približuje vzťahy, prepojenia, ale aj vnútorný svet niektorých z nich. Akoby rozmotávala klbko citov, myšlienok a túžob...a vy to so zaujatím sledujete.
Miranda Cowley Hellerová sa nebojí ani mierne „nepopulárnych“ tém, ako je sexuálne zneužívanie mladých, či dopad rozpadnutého manželstva na deti. 50 rokov jednej obyčajnej ženy vtesná do 24 hodín, ktoré zrazu rozhodujú o všetkom. O tom, čo bolo a najmä čo bude nasledovať. Odrazu je akoby na okraji priepasti a musí sa rozhodnúť, či urobí ten osudový krok. Všetko to opisuje veľmi sugestívne, zasvätene a emotívne. Odhaľuje tajomstvá a lži v jednom ľúbostnom trojuholníku, a vy si uvedomujete, ako vás baví čítanie, hoci ide o rodinnú drámu.
Kolegyňa vraví - načo to čítaš, veď vieš dýchať, inak by si zomrel. Čo tam treba študovať...na..ježiši, to má až 330 strán?
Nuž, mýli sa - vynikajúca kniha, o tom ako sa naučiť poriadne dýchať, aby ste mali lepší a zdravší život. V knihe nájdete cvičenia, ktoré vás preberú, upokoja a zlepšia váš výkon v akejkoľvek oblasti. Naučíte sa lepšie sústrediť, naštartovať svoju tvorivosť. Správne dýchanie vám pomôže zbaviť sa zlozvykov a nepotrebných návykov...
„Dych je život, a ak dýchate dobre, budete na tejto zemi dlho,“ hovorí jedno sanskritské príslovie.
Väčšina z nás dýcha ústami, čo nie je celkom správne – ako sa zjednodušene hovorí: ústa sú na jedenie, nos je na dýchanie. No pritom dýchame najmä ústami a to nám môže spôsobovať mnohé zdravotné ťažkosti alebo vedľajšie účinky.
Mnohí odborníci sa zhodujú, že ak nesprávne dýchate, je takmer nemožné, aby ste sa cítili dobre. Aby ste jasne premýšľali, dobre spali, prekonávali choroby alebo získavali nejaký prospech z cvičenia či iných zdravých praktík.
Ak nedýchate poriadne, vaše bunky a orgány ani váš mozog nedostávajú palivo, ktoré potrebujú na dosiahnutie optimálneho zdravia.
Vaše telo sa musí oveľa viac namáhať, aby sa zbavilo toxínov. Zlé dýchanie spôsobuje únavu, stres, úzkosť a vplýva na fyzické, duševné aj emocionálne zdravie. Dobrou správou je, že sa to dá napraviť.
Veľmi ma oslovili najmä kapitoly o tom, prečo je lepšie dýchať nosom.
Vzduch, ktorý dýchate, neobsahuje len znečisťujúce látky. Cudzorodých látok sa v ňom môže nachádzať oveľa viac. Sú tam rôzne čiastočky, prach, peľ, baktérie, vírusy, plesne, organické zlúčeniny, kovy a rôzne malé čiastočky. Toto všetko vám dráždi pľúca, ak dýchate ústami.
Váš nos filtruje, čistí a sterilizuje vzduch s cieľom ochrániť vás pred tým. Kým povolí vzduchu vstúpiť do klubu, dá ho do poriadku. Má na to viaceré metódy.
Prvou obrannou líniou sú malé chĺpky vnútri nosa, ktoré okamžite filtrujú väčšie čiastočky.
Ďalšou je sliznica, vlhká tenká vrstva tkaniva, ktorá vystiela vnútro nosa a produkuje hlien, ten lepkavý neobľúbený materiál. Hlien zachytáva prach, odpadové látky, baktérie, huby, jednoducho všetko, čo by mohlo poškodiť telo. Ak sa tam niečo zachytí, telo to buď rozloží, alebo to vyfúkate do vreckovky...
Veď si prečítajte :-)
Jednotka mi sadla, dokonca som si pozrel aj film na Netflixe, tak som bol zvedavý na dvojku.
Musím priznať, že som sa do toho ťažšie dostával, prvé desiatky strán akoby ma nechytili, nejako som sa hľadal, tápal...vravel som si, čo sa deje, veď prvý diel bol super, akčný, dynamický.
Ale stačilo trošku vydržať, ako to už býva, postupne sa to rozbehlo a potom to už bol klasický Greaney: akčný, nadupaný, parádne to odsýpalo, lietali guľky, vybuchovali granáty.
Svižné, premyslené, jedna kapitola za druhou, ani nedýchate, perfektne popísaná akcia v Sudáne, keď uniesli tamojšieho prezidenta (to by som chcel vidieť sfilmované, určite by to bola paráda).
Páči sa mi, že autor neváha pritvrdiť, dokonca vám pri niektorých scénach bude ľúto (napríklad keď parťák musí parťáka na diaľku zastreliť, lebo ho zajali, hrozí, že ho budú mučiť a niečo by mohol vyzradiť...takže dostane guľku do čela, aj keď je to váš kamarát a nechcete to urobiť za nič na svete...)
Courta som si obľúbil, je to správňák, má nejaké zásady, hoci neváha zabíjať a mučiť. Je neuveriteľné, čo všetko zvládne, koľko vydrží, ale veď to je fikcia, bavme sa :-)
Výborná oddychovka pre fanúšikov akčných nadupaných trilerov.
Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí chcú byť vždy k dispozícii, vyjsť iným v ústrety a chcete pomôcť, keď to treba a požiadajú vás o to. Možno radšej prekonáte nechuť, únavu, len aby ste vyhoveli druhým. Možno sa obávate, že keď to neurobíte, budú vás ohovárať, budú vás mať menej radi, prípadne vám už nabudúce nebudú dôverovať...
Ak máte niekedy pocit, že sa potrebujete páčiť a zavďačiť druhým, aby ste zostali vo svojich spoločenských kruhoch – táto kniha je presne pre vás. Patríte totiž k tzv. prisluhovačom. Ľuďom, ktorí sa idú doslova pretrhnúť pre iných, no zabúdajú na seba.
Možno spomínaným prisluhovačstvom trpíte vy, možno niekto z vašich najbližších a chceli by ste to zmeniť. „Vyslobodiť ho/ju“ z toho, lebo vidíte, ako sa nechá využívať. Prisluhovači majú v sebe veľmi hlboko zakorenený princíp zavďačovania, ktorý si najčastejšie nesieme z detstva, tvrdí Patrick King, špecialista na sociálne zručnosti, sociálnu psychológiu a ľudské správanie.
O tom je jeho kniha, v ktorej vysvetľuje, odkiaľ tieto pohnútky pochádzajú, ako sa prejavujú a čo presne s nimi robiť. Dáva tipy a rady, ako zmeniť svoj vzťah k sebe a ostatným, ako si nastaviť hranice, byť asertívny a necítiť zodpovednosť za pocity ľudí. „Prečo by ste nemali byť prisluhovačmi,“ pýta sa P.King v knihe. „Neustále sa tlačiť do toho, aby ste sa každému zavďačili, vplýva na vás a vaše emočné zdravie viacerými neblahými spôsobmi.“
Frida Kahlo vyrozprávala svoj životný príbeh vo svojich obrazoch. Zachovalo sa ich približne 150, z ktorých najznámejšie sú jej autoportréty. Predpokladá sa, že toho namaľovala oveľa viac, ale mnohé obrazy sa stratili. Existujú však knihy, ktoré neuveriteľne verne a autenticky opisujú jej bohatý život...a toto je jedna z nich.
----- „Frida, musíte maľovať. Máte veľký talent a máte čo povedať. A vy potrebujete maľovať. Bez toho by vo vašom živote chýbalo niečo veľmi dôležité. Chcete snáď stále len čakať, pokiaľ nebude všetko ostatné hotové, kým si nájdete čas na maľovanie? Ako podľa vás vzniká umenie?“-----
Frida Kahlo a farby života je kniha, ktorá skutočne hýri farbami, v podobe pestrej palety zážitkov, životných situácií...je to oslava života vo všetkých jeho formách. Smutných i radostných, plných nádeje, ale aj sklamania. Je to o umení, snoch a túžbach, o láske i sláve. Príbeh o žene, ktorá urobila svet okolo seba krajším, farebnejším, hoci sama zažila mnohé rany osudu.
K tomu všetkému prispieva najmä štýl písania, ktoré je veľmi svieži, citlivý, bez hluchým miest. Caroline Berbardová skvele vykreslila vnútorný svet umelkyne a milujúcej ženy, jej lásku k životu, živelnosť a divokosť. Jej radosť, ktorá bola nákazlivá...aj smútok, ktorý ste dokázali precítiť s ňou.
„V roku 1988 bola Frida Kahlo po desaťročiach zabudnutia znovuobjavená a moje kamarátky sa rozhodli darovať mi k 27. narodeninám jej životopis napísaný historičkou umenia Hayden Herrera, ktorý je dodnes východiskovým zdrojom informácií o živote slávnej maliarky a ktorý vo mne prebudil nadšený záujem o Fridu. Odvtedy som tú knihu čítala opakovane,“ popisuje autorka, ako sa zrodila myšlienka, aby napísala životopisný román o Fride Kahlo.
Vlastne najskôr si o nej zisťovala všetko dostupné, bola na miestach, kde žila a preštudovala všetko dostupné. „Ponorila som sa do jej života, obrazov a mexickej histórie. Dozvedela som sa o nej veľa vecí, ktoré mi predtým neboli známe, kochala som sa jej dobrodružným životom a trpela spolu s ňou. Takto teda vznikol román Frida Kahlo a farby života.“
Jablká nepadajú ďaleko je výborne napísaný príbeh o rodinných vzťahoch, v ktorom rodičia i deti začínajú prehodnocovať svoju spoločnú rodinnú históriu...a všeličo začína vychádzať na svetlo.
Liane Moriartyová šikovne namiešala pútavý kokteil: manželská dráma, zmiznutie a potenciálna vražda, podvod a intrigy, nečakané rodinné tajomstvá. Je to šťavnaté, dramatické, Liane vdýchla postavám život a dokonale im rozumie, takže to vie prostredníctvom slov a viet preniesť aj na vás.
Štruktúrou pripomína jej slávny román Veľké malé klamstvá. Vie nadhodiť záhadu, nahryznúť tajomstvo, potom sa vráti mesiace do minulosti a postupne vám všetko odkrýva a odhaľuje. Robí to rafinovane, premyslene, pútavo a neodolateľne. Dôvtipne vystavané zvraty, šikovne popoťahuje za nitky, aby vás priviedla k poslednej mrazivej kapitole, ktorá vás prekvapí a zaskočí.
Rozhodne ďalší adept na adaptáciu do seriálu na niektorej streamovacej platforme. Málokto vie totiž písať tak zasvätene a pútavo o rodine a vzťahoch v nej, ktoré neraz vyzerajú navonok úplne inak, ako v skutočnosti sú...
"Prečo mať život len čiernobiely, keď môže byť farebný?"
Užil som si túto knižku, je podaná s vtipom, nadhľadom, naozaj veľmi ľudsky, jednoducho, dobre som sa bavil na autorských ilustráciách a kresbách...a do toho všetkého poučné myšlienky, rady, tipy. Ako byť pozitívny a sústrediť sa na to, čo vás v živote teší, čo vám vie vyčariť úsmev na tvári, pri čom sa viete uvoľniť a zrelaxovať.
Krátke tipy, neraz veselé príbehy, ktoré donútia zamyslieť sa - o vzťahoch, práci, iných ľuďoch.
Dobré postrehy, pri ktorých sa oplatí pristaviť a popremýšľať o nich. Napríklad, že až 90% všetkého, čo sa nám prihodí, môžeme ovplyvniť svojím postojom, správaním, prístupom. Iba 10% nevieme ovplyvniť...je to len na nás, ako sa v danej situácii zachováme.
