Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Žijem kniha a to hovorí za všetko :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2022
2023
2022
2019
2017
Moje aktivity
- Poznáte rozdiel medzi zástrčkou a zásuvkou?
- Kedy písať ranný a kedy raný?
- Bez pamäti alebo bez pamäte?
- Neviem sa dočkať piatku alebo piatka?
Aj odpovede na tieto otázky nájdete v Príručke slovenského jazyka pre každého.
Ponúka základný prehľad slovenskej gramatiky jednoducho, prehľadne, bez odborných výrazov. Ale čo je dôležitejšie - kniha je plná príkladov z každodennej praxe, vďaka ktorým odhalíte, ktoré časté chyby v našom jazyku používate.
Kniha je skvelým pomocníkom, keď si neviete rady s nejakým pravidlo, časovaním, skloňovaním, keď neviete, či dať i alebo ypsilon... Výborná a užitočná kniha pre školákov, ale tiež ich rodičov, učiteľov, manažérov, pre tých, čo tvoria obsah na weby, sociálne siete ap.
Z ďalších chuťoviek vyberám napríklad :-)
- je správne venčiť psa? a kupovať granule?
- napadlo ma vs napadlo mi
- ideme vonku alebo ideme von?
- máme tovar na sklade alebo môže byť aj skladom?
- každý hráme svoje roly alebo role?
- prosím si dve deci alebo dva deci vína?
Žiadny Hercule Poirot, ani slečna Marplová. Ale to vôbec neprekáža – Bobby a Frankie sú skvelí a perfektne rozohrali celý detektívne pátranie.
V príbehu Prečo nepožiadali Evansa sa stretávame s dvojicou mladých dobrodruhov, ktorí sa pustia do riešenia záhadného úmrtia. Sami sa však dostanú do nebezpečenstva smrti a zrazu bežia ako o život...
V príbehu sledujeme ako Bobby a Frankie pátrajú, hľadajú indície a stopy, premýšľajú, dedukujú a pomaličky sa posúvajú dopredu. A vy s nimi. Christie to napísala tak skvele, že prijímate ich hru a zapájate sa do pátrania. Hľadáte spoločne vraha a uvažujete, čo treba ďalej urobiť, kam ísť a koho osloviť.
Základom je naozaj zaujímavý príbeh a dvaja sympatickí hrdinovia, takže sa proste musíte pridať. Príbeh naberá napätie, graduje, spočiatku je tam aj trošku humoru, neskôr sa pridáva záhada a celé je to namiešané tak, že si knihu užívate. Kniha je napísaná ľahkým perom, je mierne hravá, hlavné postavy sú príjemné a zloduchovia správne zlí a skazení.
Prečo nepožiadali Evansa je ten typ príbehu, ktorý vás očarí, nadchne, zavŕtate sa doň a vychutnávate si jeho čítanie. A možno si uvedomíte, že Poirot si slečna Marplová sú geniálni, no Agatha Christie vie aj bez nich napísať výborný detektívny príbeh. Postavy, samotná zápletka, svižný štýl písania a napokon aj nečakané rozuzlenie sľubuje skvelý čitateľský zážitok. Nechajte sa nalákať, nebudete ľutovať.
Mimochodom, Agatha Christie mala vraj názov pre túto knihu ešte pred samotným písaním. „Idete na čaj k priateľke a keď dorazíte, jej brat zatvára knihu, ktorú práve číta. Odloží ju a vyhlási: ´Nie je zlá, ale prečo preboha nepožiadali Evansa?´ Okamžite sa rozhodnete, že váš príbeh bude mať názov Prečo nepožiadali Evansa? Ešte neviete, kto bude tým Evansom. Nevadí. Evans sa objaví v pravý čas – ale kniha je na svete,“ spomínala Agatha Christie na vznik tejto knihy.
----- „Viete niečo o kliatbach, pán von Herzfeldt?“
Hofmann stíšil hlas ešte viac. „Nie o nešikovných, v ktorých sa tak znamenite vyzná váš kolega Leinkirchner. Narážam na temné kliatby plné zla, čo ľudí dostávajú do hrobu, vyvolávajú choroby, spôsobujú pohromy a možno aj privádzajú späť mŕtvych. Ako pomstitelia.“-----
Hrobárov almanach sa mi mimoriadne páčil, tak som sa tešil na ďalšiu knihu...a Hrobár a dievča rozhodne nesklamali. Kuriózny prípad v múzeu, mŕtvola slávneho profesora, staroveká kliatba...dobre poprepájané linky, skvele vykreslené historické pozadie, Viedeň v roku 1893. Chvíľami počujete konské vozy, počujete valčík, cítite cigaretový dym v kaviarňach...
Pötzsch je v tomto majster - opäť vytvoril mix faktov a fikcie, zasadil do celé do historickej reality a vy máte chuť veriť mu. Je to zábavné, skvelé čítanie s atmosférou konca 19.storočia.
----- Rothmayer sa zaškeril od ucha k uchu. „Hovno.“
„Ako, prosím?“
„Robotníci stáli v úzkom tuneli miestami po členky vo vlastných výkaloch. V tých žil maličký červík, ktorý sa im zavŕtal do kože a spôsobil choroby. Takže nijaká kliatba, iba hovno.“ Hrobár vrátil knihu na poličku. „Chápete, čo tým chcem povedať, pán inšpektor?-----
Znova sa stretávame s inšpektorom Leom, jeho priateľkou Juliou a samozrejme hrobárom Augustinom Rothmayerom. Spoločne čelia záhadným vraždám, ktoré napohľad nedávajú zmysel a nejako spolu nesúvisia, no postupne odkrývajú indície, stopy a blížia sa k vyriešeniu. Autor má výbornú fantáziu a predstavivosť, jeho opisy sú vierohodné, prieskum precízny. Ale najmä - Oliver Pötzsch je perfektný rozprávač, ktorý si vás získa. Škoda, že som ho neobjavil skôr :-)
Už piaty diel série a Lisa Regan si udržiava latku kvality.
Pokiaľ ide o samotný príbeh, zápletku - dobre premyslené, napätie zvýšilo aj to, že prvou obeťou sa stala mama Josienho priateľa Noaha.
----- „Niekto ju tu držal na zemi,“ poznamenala.
Mettner prikývol. „Aj ja si to myslím. A tu… nevidno to dobre pre trávu, ale sú tam dve preliačiny v zemi.“
Obaja si kvokli a Josie si všimla dve menšie okrúhle preliačiny udupané v poraste. Keby si ľahla chrbát, do veľkej preliačiny by sa jej zmestila akurát hlava a dve menšie by približne zodpovedali bokom. „Niekto na nej sedel obkročmo,“ skonštatovala Josie.
„Správne. Nech už bol jej vrah ktokoľvek, vysadol na ňu, zatlačil jej hlavu do zeme a potom jej zapchal ústa zeminou."-----
Je to osobnejšie a Lise to dalo priestor na riešenie ich vzťahu, ktorý si musel prejsť poriadne zaťažkávajúcou skúškou. Takéto psychologické a vzťahové nuansy mám v príbehoch rád, nikdy by to nemalo byť len o vyšetrovaní a pátraní. Sme ľudia a máme emócie, vraždy, zločiny, vyšetrovanie nás ovplyvňuje.
Autorka umne drží čitateľa v strehu, vkladá rôzne ďalšie indície, naťahuje ho, provokuje. Tu skvele zafungovali tri predmety, ktoré našli u zavraždenej Colette - USB s menom Pratt, hrot šípu z jaspisu a pracka na opasok. Čo znamenajú tieto tri veci? Prečo ich mala Colette ukryté v šijacom stroji? Súvisia nejako s minulými vraždami?
----- „Dobre, pozrieme sa na to, ale ak nepatrí jej bývalému manželovi, tak komu potom? Načo by bola žene ako Colette Fraleyová štyridsaťpäťročná spona na opasok, indiánsky hrot šípu a USB kľúč označený ako ‚Pratt‘? A prečo sa to ukrývalo na dne šijacieho stroja?“ uvažoval Mettner.
Hummel nadvihol USB kľúč. „Pravdepodobne bude najrozumnejšie začať s týmto. Zoberieme ho na stanicu a dáme skontrolovať, kým na to nanesieme prach na odtlačky prstov. Dezinfikovanie pri procese zberu by mohlo znehodnotiť obsah.“-----
Silnou stránkou je samotný štýl Lisy Regan - vie vystavať zaujímavý príbeh, dobre strieda opisné časti s dialógmi, pokojnejšie vzťahové pasáže s dynamickými a napínavými. Má prepracované postavy, viete sa s niektorými stotožniť. Je to ľudské, autentické.
Krátke a svižné kapitoly. Trošku rodinnej drámy i romantiky. Temná minulosť a veci, o ktorých sa nehovorí...
Ak máte chuť na dobre napísanú detektívku, svižnú, čítavú - siahnite po Lise Regan. Ideálne je čítať od prvej časti, ale knihy fungujú aj samostatne. Vždy ide o uzavretý prípad, hoci osobné životy a vzťahy sa ťahajú jednotlivými dielmi. No rýchlo ich pochopíte a naskočíte na vlak, aj keby ste začali piatym dielom :-)
David sa dostal zo dna na vrchol. Zažil chudobu, predsudky, fyzické násilie a mal veľkú nadváhu. Vďaka sebadisciplíne, psychickej odolnosti a tvrdej práci sa však zmenil z deprimovaného mladého muža na ikonu amerických ozbrojených síl a jedného z najlepších vytrvalostných športovcov na svete.
Inšpirujte sa.
V knihe rozpráva svoj ohromujúci životný príbeh a odhaľuje, že väčšina z nás využíva približne štyridsať percent svojich schopností. Nazýva to štyridsaťpercentným pravidlom, ktoré však môžete zmeniť. Ak chcete byť v niečom lepší, ak potrebujete naozaj a konečne schudnúť; ak chcete dokázať viac v práci, či v škole; ak si chcete dokázať niečo v športe…to všetko môžete urobiť. Len treba vedieť ako a zatnúť spočiatku zuby.
„Život sa so mnou nemaznal. Narodil som sa pod mizernou hviezdou, v detstve ma bili, v škole mučili a prezývku neger som počul toľkokrát, že sa to ani nedá porátať. Boli sme chudobní, žili sme zo sociálnych dávok, mali štátom dotované bývanie a mňa dusila depresia. Bol som na tom dosť zle a moje vyhliadky do budúcnosti nestáli za nič,“ spomína David.
Veľmi zaujímavé tipy, výzvy, napríklad také časté - prestaňte si masírovať ego!
Ako píše, nastavte si zrkadlo a buďte k sebe úprimný. Nepodvádzajte, nemasírujte si ego. Spíšte si všetky neistoty, sny a ciele na nalepovacie papieriky a tie dajte na zrkadlo. Ak potrebujete lepšie vzdelanie, uvedomte si, že treba začať tvrdo makať, lebo máte čo doháňať. Bodka. Ak pri pohľade do zrkadla vidíte niekoho, kto má zjavnú nadváhu, znamená to, že je to tučný človek. Neklamte si! V takých chvíľach nie je miesto na zdvorilosť, lebo potrebujeme hrubšiu kožu, aby sme si zlepšili život.
Je jedno, či ide o kariérny cieľ (dať výpoveď, založiť si firmu), zmenu životného štýlu (schudnúť, žiť aktívnejšie) alebo športový cieľ (zabehnúť prvých päť, desať kilometrov alebo maratón), musíte si pravdivo priznať, kde sa nachádzate a čo treba spraviť, aby ste dosiahli svoje ciele. Deň čo deň.
Bývalý policajt vo väzení. Novinárka, ktorá sa pustila po stope dvojnásobného nemeckého vraha. A celý čas počujete hrkotať kosti...až začnú kostlivci vypadávať zo skrine. A spôsobujú problémy, tajomstvá vychádzajú na povrch a ľudia zomierajú...
Výborne vystavané tajomstvo, ktoré siaha roky dozadu a ktoré zanechalo na mnohých jazvy...a tie sa niekedy hoja naozaj ťažko. Mimoriadne obľúbená severská séria, ktorú predali Nóri už do 18 krajín a darí sa im najmä v Nemecku, Holandsku, či Poľsku. Jazvy je štvrtá časť prípadov inšpektora Alexandra Blixa a novinárky Emmy Rammovej.
-----„Nič nie je jednoduché,“ povedala. „Nie jednoduché žiť s jazvami, ktoré sú zaryté hlboko pod kožou. Ale snažím sa, robím, čo sa dá.“-----
Jazvy je skvelá severská detektívka dvoch špičkových autorov. Obaja majú na konte viacero úspešných bestsellerov. Jorn Lier Horst sériu s Williamom Wistingom a Thomas Enger s novinárom Henningom Juulom, ktorý stratil pri požiari syna a vracia sa do internetových novín.
Autori spojili sily a evidentne sa pri písaní bavili. Je to premyslené, majú výborné dialógy, ktoré veľa vysvetľujú a posúvajú vás ďalej v príbehu aj v samotnom pátraní. A hoci tam nenájdete toľko napätia, či akčných scén, budete si príbeh vychutnávať.
Je pravdou, že v druhej polovici je to najmä o skladaní mozaiky, rozhovory vám všeličo osvetľujú, skladáte si indície a pre niektorých čitateľov to môže byť zdĺhavé. Ak teda čakajú veľa akcie...no inak je to výborne vystavané a každý rozhovor má svoj zmysel.
No a nakoniec sa všetko uzavrie, všetky tajomstvá vyjdú na povrch a bude tam aj akcia, pri ktorej pôjde o život obom naším hrdinom. A verte, že je to parádne podané, na pár stranách, pri ktorých nebudete ani dýchať.
Jazvy, to je ten typ severskej detektívky, kde netreba brutalitu, potoky krvi, akciu a drsnosť... Ak máte radi postupné vyšetrovanie, krok za krokom, hľadanie stôp, spájanie indícií, rozhovory s možnými svedkami...začítajte sa do tejto novinky a nebudete ľutovať.
Ako viete, spojenie Blixa a Emmy siaha až do dávnej minulosti. Blix totiž zachránil Emmu pred smrťou, keď ju ohrozoval jej vlastný otec. Krátko predtým zabil svoju manželku a bol rozhodnutí zabiť aj svoju dcéru.
Práve táto dvojica je veľmi sympatická, ich vzťah akoby otca s dcérou, čo dodáva príbehom iskru a emócie.
----- Možno sa chcel s niekým stretnúť alebo sa s niekým rozlúčiť – s umierajúcim príbuzným... alebo starou láskou. Možno túžil dokonať niečo, čo začal, dotiahnuť to do konca. Ale ani jedna z jeho teórií sa mu nepozdávala do takej miery, že by si ju poznačil. Zabubnoval si ceruzkou o zuby a potom ju znova pritisol k papieru. V tomto bol dobrý. Vedel uvažovať a tvoriť teórie. Podľa neho jediné, čo by takto živilo plán úteku, bola nenávisť a intenzívna túžba po pomste.-----
Súkromná detektívka, ktorá sa v detstve stala obeťou sexuálneho zneužívania... Teraz vyšetruje prípady sexuálnych útokov. Informovali o nich v mnohých médiách, vrátane Good Morning America, Larry King Live, CBS, ESPN, New York Times, Washington Post, či USA Today.
----- X ma zneužíval celé roky, až kým som z toho v šiestich alebo siedmich rokoch nevyrástla. Možno si namýšľal, že ak vtedy prestane, nebudem si to pamätať. Netuším, či ho zlákala iná, mladšia korisť.-----
Prezraď mi všetko je výborný mix detektívneho príbehu, true crime, memoárov a literatúry faktu. Osobný príbeh Eriky Krouse, ktorá v detstve tiež trpela, o jej bolesti, zážitkoch a ako sa s tým vyrovnať...a zároveň je to svedectvo utrpenia mnohých iných žien, ktoré sa stali obeťami sexuálnych zločinov. Príbeh o boji za spravodlivosť, o snahe zmeniť niečo v spoločnosti, hoci je to neraz boj s veternými mlynmi.
Príbeh ženy, ktorá bojuje s vlastnými démonmi, pretože v detstve ju sexuálne zneužívali a dnes sa snaží pomôcť iným ženám, ktoré sa dostali do podobnej pozície. Erika Krouse šikovne prepojila osobnú skúsenosť s profesionálnym vyšetrovaním, aby ukázala, aké dlhotrvajúce dôsledky môže mať jediné sexuálne napadnutie...
Je to empatické, úprimné a otvorené. Práve preto, že Erika sama zažila sexuálne zneužívanie, je jej pohľad taký autentický a vzácny. Prezraď mi všetko je miestami právnický triler, potom detektívka, chvíľami memoáre a true crime. Príbeh o traume, ktorú prežívajú mnohé ženy, ktoré sa stali obeťami násilných sexuálnych útokov.
Výborne do príbehu zapadli spomienky Eriky na svoje detstvo, jej dysfunkčnú rodinu a jej pohľad na svet – myslela si, že tak to má fungovať, hoci nám je jasné, že ju zneužívali a bolo to kruté, barbarské. Ona však bola malým dievčatkom a žila v tom...
----- „Nedokážem ovplyvniť, ako vyzerá moja tvár, ale dokážem ovplyvniť, čo robím,“ tvrdí Erika Krouse. „V tejto práci som sa stala manipulátorkou, klamárkou, zlodejkou informácií, agorafobičkou, votrelkyňou, nespavou panikárkou, depresívnou osobou, vykorisťovateľkou, pomstiteľkou a takmer aj samovrahyňou. Stala som sa aj prvotriednou súkromnou detektívkou. Našla som nezvestných ľudí, odhalila rôzne fakty a prispela k celonárodným systémovým zmenám, ktoré majú za cieľ chrániť ženy pred hrozným násilím. Nedokázala som zosúladiť tieto dve skutočnosti – dobro, ktoré som vykonala, s osobou, ktorou som sa pritom stával.“-----
Nerozumiem, ako to táto žena robí. Už 14.diel v sérii s Kim Stonovou...a stále vysoká kvalita, perfektne zvládnuté spisovateľské remeslo. Detektívka par excellence, ktorá vás baví, odsýpa, vychutnávate si ju.
Žiadne zdržiavanie, rečičky, žiadne siahodlhé opisy, ale priamo do akcie a potom krátke úderné kapitoly, takže od začiatku poriadna jazda.
Tentoraz Angela trochu pritvrdila a nájdenými umučenými telami môže smelo konkurovať Chrisovi Carterovi s jeho dvojicou Robert Hunter a Carlos Garcia.
Je to desivé, strašné, už len si predstaviť tú neuveriteľnú bolesť...ale nie je to samoúčelné, ale má to svoj význam. Navyše téma, na ktorej je celé krimi postavené je neokukané, nikde som zatiaľ nečítal o tom toľko ako tu a tak dobre podané. Čitateľ si oveľa viac uvedomí pozadie, dôsledky...nechcem prezrádzať. keď si prečítate, pochopíte:-)
Sadla mi aj reportérka Tracy Frostová, ktorú tentoraz autorka poľudštila a kto vie, čo ju k tomu viedlo. Každopádne, dobrý krok, bavilo ma to.
Celkovo jedna z najlepších kníh, perfektne premyslená, žiadne hluché miesta, výborné postavy, ktoré chcete stále a to všetko zručne napísané. Bravo, odporúčam všetkým fanúšikom kvalitných detektívok.
Veľmi zaujímavá, podnetná a poučná kniha, ktorú som si vychutnával cestou do a z práce, v autobuse. Je na to ideálna, krátke kapitoly, viete sa zastaviť, zahľadíte sa z okna a sledujete ako ubieha život... Výborne popísané osobnosti starovekého Grécka, tie slávne a známe mená ako Pytagoras, Aristoteles, Alexander Veľký, Sokrates, Sofokles, Prolemaios, Epikuros, Archimedes...
Čriepky z ich života, zasadenie do spoločenskej situácie, prepojenie s ďalšími osobnosťami...
Aby sa dala ľahšie sledovať história a ilustrovať obrovská pestrosť kultúry starovekého Grécka, životy sú usporiadané približne podľa generácií. Každá kapitola sa začína hlavnou biografiou, ktorá obsahuje väčšinu historických informácií potrebných na pochopenie kontextu ďalších, vedľajších životopisov.
Hlavné biografie poskytujú prehľad gréckych dejín od roku 700 do roku 100 a ostatné životopisy dopĺňajú podrobnosti.
Dobré je, že biografie možno čítať aj samostatne a bez ohľadu na poradie. Teda vyberať si povedzme tých známych, o ktorých chcete viac a potom sa vraciate k ostatným.
Pravidlá cesty od Ciary Geraghty by ste v kníhkupectve možno prehliadli. Má síce peknú obálku, ale takú nemastnú neslanú....ľahko prehliadnuteľnú.
Taký však rozhodne nie je samotný príbeh a opäť sa raz potvrdzuje, že nesúď knihu podľa obálky.
Strach z nevyliečiteľnej choroby, ktorý Iris úplne ochromil a kazil jej radosť zo života, vie zamávať s každým. Preto sa rozhodla ísť na eutanáziu. Jej kamarátka Terry sa s tým však odmieta zmieriť, a tak berie svojho staručkého otca Eugena, aby za ňou vyrazili. Ten je navyše nielen starý, ale aj chorý – myslí si, že je taxikár, spomína si len na pravidlá cestnej premávky a stále Terry upozorňuje, aby si strážila mŕtvy uhol.
Ako vraví: „Vždy majte na pamäti mŕtvy uhol.“
-----Demencia je plná zvláštností a toto je jedna z nich. Otcova reč je plná dier ako sveter, na ktorom si zgustli mole. Ale niekedy, ako napríklad teraz, keď rozpráva jeden zo svojich starých známych príbehov, mu slová naskakujú samy od seba. Vracajú sa na miesto a tam, kde boli diery, je teraz gobelín utkaný z otcovej niekdajšej bohatej slovnej zásoby. Stačí len vybrať správne slovo zo zhluku správnych slov.-----
Táto trojica teda cestuje z írskeho Dublinu, cez Wales, Anglicko, Francúzsko až do Švajčiarska. A akoby objavovali nové zákutia života, jeho nepoznané stránky, pravdu o manželstve, o deťoch, či samotnom živote.
Pravidlá cesty je príbeh vyrozprávaný z pohľadu Terry počas šiestich dní. Je to dojímavý, ale rozhodne nie sentimentálny príbeh. Miestami zábavný, svieži, niekde možno zlomí nejedno srdce, ale inde vás zasa zahreje.
Pri jeho čítaní si možno uvedomíte, prečo sa oplatí žiť. Autorka výborne prepojila humor, nadhľad s tak citlivou témou akou je Alzheimer a roztrúsená skleróza.
Je to taká 370-stranová pocta životu, priateľstvu a ľudskosti.
