Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Žijem knihami a to hovorí za všetko :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Veľmi zaujímavá, podnetná a poučná kniha, ktorú som si vychutnával cestou do a z práce, v autobuse. Je na to ideálna, krátke kapitoly, viete sa zastaviť, zahľadíte sa z okna a sledujete ako ubieha život... Výborne popísané osobnosti starovekého Grécka, tie slávne a známe mená ako Pytagoras, Aristoteles, Alexander Veľký, Sokrates, Sofokles, Prolemaios, Epikuros, Archimedes...
Čriepky z ich života, zasadenie do spoločenskej situácie, prepojenie s ďalšími osobnosťami...
Aby sa dala ľahšie sledovať história a ilustrovať obrovská pestrosť kultúry starovekého Grécka, životy sú usporiadané približne podľa generácií. Každá kapitola sa začína hlavnou biografiou, ktorá obsahuje väčšinu historických informácií potrebných na pochopenie kontextu ďalších, vedľajších životopisov.
Hlavné biografie poskytujú prehľad gréckych dejín od roku 700 do roku 100 a ostatné životopisy dopĺňajú podrobnosti.
Dobré je, že biografie možno čítať aj samostatne a bez ohľadu na poradie. Teda vyberať si povedzme tých známych, o ktorých chcete viac a potom sa vraciate k ostatným.
Pravidlá cesty od Ciary Geraghty by ste v kníhkupectve možno prehliadli. Má síce peknú obálku, ale takú nemastnú neslanú....ľahko prehliadnuteľnú.
Taký však rozhodne nie je samotný príbeh a opäť sa raz potvrdzuje, že nesúď knihu podľa obálky.
Strach z nevyliečiteľnej choroby, ktorý Iris úplne ochromil a kazil jej radosť zo života, vie zamávať s každým. Preto sa rozhodla ísť na eutanáziu. Jej kamarátka Terry sa s tým však odmieta zmieriť, a tak berie svojho staručkého otca Eugena, aby za ňou vyrazili. Ten je navyše nielen starý, ale aj chorý – myslí si, že je taxikár, spomína si len na pravidlá cestnej premávky a stále Terry upozorňuje, aby si strážila mŕtvy uhol.
Ako vraví: „Vždy majte na pamäti mŕtvy uhol.“
-----Demencia je plná zvláštností a toto je jedna z nich. Otcova reč je plná dier ako sveter, na ktorom si zgustli mole. Ale niekedy, ako napríklad teraz, keď rozpráva jeden zo svojich starých známych príbehov, mu slová naskakujú samy od seba. Vracajú sa na miesto a tam, kde boli diery, je teraz gobelín utkaný z otcovej niekdajšej bohatej slovnej zásoby. Stačí len vybrať správne slovo zo zhluku správnych slov.-----
Táto trojica teda cestuje z írskeho Dublinu, cez Wales, Anglicko, Francúzsko až do Švajčiarska. A akoby objavovali nové zákutia života, jeho nepoznané stránky, pravdu o manželstve, o deťoch, či samotnom živote.
Pravidlá cesty je príbeh vyrozprávaný z pohľadu Terry počas šiestich dní. Je to dojímavý, ale rozhodne nie sentimentálny príbeh. Miestami zábavný, svieži, niekde možno zlomí nejedno srdce, ale inde vás zasa zahreje.
Pri jeho čítaní si možno uvedomíte, prečo sa oplatí žiť. Autorka výborne prepojila humor, nadhľad s tak citlivou témou akou je Alzheimer a roztrúsená skleróza.
Je to taká 370-stranová pocta životu, priateľstvu a ľudskosti.
Vedeli ste, že vaším najlepším životným koučom môže byť mačka?
Je totiž voľná a slobodná, zvedavá, sebavedomá, vytrvalá, elegantná, charizmatická, hrdá, nezávislá...a toto všetko môžete od nej prevziať.
Presne o tom je veľmi milá knižka Žite ako mačka od francúzskeho autora Stéphana Garniera, ktorý ju zostavil na základe pozorovania nielen svojho kocúra Ziggyho.
Priznajme si, že ak máte mačku, tak jej životné krédo by ste mohli vyjadriť pár slovami: jesť, hrať sa, spať, starať sa o svoje pohodlie a robiť len to, čo sa jej páči.
Stéphane Garnier vlastne napísal jedinečnú príručku osobného rozvoja. Určite nadchne všetkých, kto majú doma mačku alebo kocúra. Budú sa vidieť vo väčšine kapitol, v príbehoch, uvedomia si rôzne súvislosti s mačkami...a možno sa inšpirujú svojimi miláčikmi. Pretože ich obdivuhodné vlastnosti môžu v sebe ľahko a každý deň rozvíjať aj oni, ak sa budú inšpirovať životným štýlom mačiek.
Tak napríklad, mačka je:
• Slobodná
• Vie sa presadiť
• Akceptuje sa taká, aká je, má sa rada
• Je v centre pozornosti
• Je jej fuk, čo si o nej myslia
• Je prirodzene zvedavá
• Nerobí všetko sama a vie si užívať
• Rýchlo sa prispôsobuje
• Vie si oddýchnuť a má rada spánok
• Vie povedať nie a dopraje si to
• Vie sa zabaviť so všetkým
• Sústredí sa na podstatu
• Nebojí sa požiadať o to, čo chce
• Má vždy posledné slovo
Už len pri čítaní týchto kapitol si možno uvedomíte, že by ste to chceli mať, byť tým vedieť tak žiť. Stéphane prináša krátke príbehy a z nich poučenia, aká je mačka a čo by sme si od nej mohli vziať. Krok za krokom vás so svojím Ziggym ukážu, ako sa vám môže zlepšiť život, ak si vezmete príklad z mačky.
„Aký je rozdiel medzi psom a mačkou?
Pes si myslí: Kŕmia ma, ochraňujú – zrejme sú to bohovia.
Mačka si myslí: Kŕmia ma, ochraňujú ma – zrejme som boh.“
Ira Lewis
Tretí diel série Šedý muž...už len odporúčanie na obálke od môjho obľúbenca Lee Childa ma nalákalo:-)
A bola to poriadna jazda. Mark Greaney dával pozor na lekciách tvorivého písania a jeho trilery majú dynamiku, spád, sú akčné, je tam troška romantiky, veľa dobrodružstva, boj na život a na smrť, balancovanie na hrane noža, aj na okraji priepasti...proste, skvele vyladený akčný kokteil.
Tentoraz nás vzal do Mexika, kde nič nefunguje bez úplatkov a korupcie. Kde musíte stáť na "správnej" strane, nech je akokoľvek temná a špinavá, inak ste neustále v ohrození. A môžete kedykoľvek zomrieť.
Výborne vykreslené prostredie, jedna veľká žumpa skazených ľudí, ktorí zasvätili život peniazom, drogám a zabíjaniu.
Jedna akcia za druhou, strach naháňajúce mexické drogové kartely a Court, ktorý berie zodpovednosť do vlastných rúk, česť mu nedovolí zdúchnuť a zostáva, hoci je tam päť percent na prežitie.
Ak máte radi akčné trilery, toto bude lahôdka - taká rozprávka pre dospelých, kde vôbec nevadí, ak je niečo pritiahnuté za vlasy, alebo sa trošku vymyká realite :-)
Zabudnite na Harry Holea a severské krimi. To je prvý krok, ktorý treba pred čítaním Nočného domu urobiť.
Viem, že je to ťažké a mnohí tak k Nesbovi pristupujú...potom sú možno zaskočení, sklamaní...chápem, ale toto je úplne iný Nesbo a treba sa tak naň dívať. Lebo porovnávanie potom skresľuje celý dojem - je to zručne napísané, vystavané a to Nesbovi nemožno uprieť.
Nočný dom je mix Stephena Kinga, hororu, mystery, psychologického trileru. Príbeh 14-ročného Richarda, mestečka Ballantyne a jeho problémov...vlastne so všetkým a všetkými. Všetko sa zhorší, keď jeho kamaráta Toma začne požierať slúchadlo v telefónnej búdke...a potom druhý kamoš sa premení na hmyz...znie to šialene?
----- „Tom!“ zareval som. „Ruka! Pusť telefón!“ Tom sklopil zrak a až vtedy si všimol, že prsty mu miznú v dierkach slúchadla. Chytil ho a pokúsil sa vytiahnuť lapenú ruku. Márne, zo slúchadla sa začalo ozývať mľaskanie, ako keď môj otčim hlce polievku, zmizla v ňom ďalšia časť ruky. Pokúsil som sa slúchadlo odtrhnúť od Toma, ale nič som nezmohol.-----
Áno, znie to šialene, ale treba priznať, že nesbo je stále vynikajúci rozprávač. Vtiahne vás do príbehu, je to napínavé, desivé, miestami až hrôzostrašné. A prvý veľký zlom, prekvapenie príde približne v druhej tretine príbehu...a potom neskôr ešte ďalšie. Budete zaskočení...no celkovo je to vynikajúca žánrová zábavka, pri ktorej si to Nesbo musel užívať.
Nočný dom je temný, prekvapujúci príbeh o priateľstvách, šikanovaní, osamelosti, zle i odvahe, o nádeji aj o pomste. Berte to ako zábavu, ktorá sa však číta svižne, je to dobre prepracované, akčné a dynamické.
----- „Už vieš, aké je prísť k zamknutým dverám?“ spýtal sa Jack. Bzučal nado mnou akurát dosť vysoko, aby som ho netrafil sekerkou. „A zamkli ich tí, o ktorých si si myslel, že ťa ľúbia.“-----
Bol som zvedavý – túto knihu som čítal ešte ako tínedžer, gymnazista a už vtedy mi dala veľa. Je praktická, nájdete v nej množstvo podnetov, ako jednať s ľuďmi, ako si ich získať na svoju stranu, ako byť obľúbený, ako presviedčať ap. Carnegie ponúka nespočetne veľa konkrétnych rád, tipov, odporúčaní a múdrostí, ktoré viete aplikovať vo svojom bežnom živote.
Bol som teda zvedavý, ako budem vnímať takýto typ knihy po vyše 30 rokoch, ako už dospelý, s oveľa viac skúsenosťami, zážitkami a verím, že aj múdrejší a rozhľadenejší:-)
A musím povedať, že ma stále bavila a priniesla mi aj teraz veľa tipov na zamyslenie. Skvelé čítanie o medziľudských vzťahoch, nech už ide o rodinu, priateľov, ľúbostný vzťah, vzťahy v práci ap. Kniha, ktorá učí lepšie zvládať nástrahy života, prekonávať prekážky...ale čo je možno ešte dôležitejšie: je to kniha, ktorá nás učí väčšej ľudskosti. Aj keď budete možno niektoré Carnegieho príklady zo života, príhody a historky považovať za príliš idealistické, až nereálne (takto sa predsa ľudia nemôžu správať, nemôžu byť až takí...alebo onakí), tak po prečítaní tejto knihy sa na vás musí nalepiť niečo z toho dobra. Keby sme si túto knihu čítali všetci a snažili sa aspoň niečo postupne aplikovať vo svojich životoch, som presvedčený, že svet by bol lepší.
Predstavte si, že sa ráno zobudíte a pred vašimi dverami je akási skrinka. Zvedavo ju vezmete dnu, otvoríte ju a tam na vás čaká povrázok. Ten označuje dĺžku vášho života...možno je prikrátky a vaše dni sa chýlia ku koncu. Možno je dostatočne dlhý a vy si môžete vydýchnuť.
Čo by ste robili? Ako by ste sa zachovali?
----- Do televíznych debát pozývali smútiace rodiny s úplne zdravými dvadsiatnikmi s krátkymi povrázkami, ktorí zahynuli pri nejakej šialenej nehode, a programy v rádiách vysielali rozhovory s nemocničnými pacientmi, ktorí už stratili všetku nádej, no potom dostali dlhé povrázky a zrazu sa ocitli medzi vhodnými kandidátmi na nové experimentálne liečby a postupy.-----
Skrinka času je príbeh o osudoch ôsmych ľudí potom, čo dostanú tajomnú skrinku. Silný príbeh plný myšlienok a úvah, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad životom. Či ho žijete dostatočne naplno, či nestrácate čas zbytočnosťami a či kráčate tým správnym smerom...
----- Výskumníci nahromadili merania tisícov rôznych povrázkov s presnosťou na zlomok milimetra. Na základe najskorších údajov usúdili, že dĺžka povrázka v skutočnosti nezodpovedala času, ktorý človeku zostával, ako sa spočiatku nazdávali. Povrázok predstavoval plnú dĺžku života. Od začiatku do konca.-----
Skrinka času je samozrejme mierne fantasy príbeh, no otvára silno aktuálne otázky. Ako nakladáme s časom v dnešnom svete plnom sociálnych médií, instantných správ a povrchnosti?
Treba priznať, že príbehu by neškodilo viac napätia, prekvapivých zvratov, viac dialógov, väčší švih a dynamika... Autorka sa zameriava skôr na pozadie a možné dôsledky takejto „záhadnej skrinky“. Má to všetko perfektne premyslené a ukazuje, ako by takáto správa o dĺžke vášho života zapôsobila v rôznych oblastiach života: v politike, športe, v umeleckej brandži. V zdravotníctve, v leteckom priemysle, v samotných médiách.
----- Incident vo Verone si práve našiel cestu do spravodajstva v New Yorku. Mladý taliansky pár krátko po svadbe skočil z mosta, ruka v ruke, keď počas svadobnej noci spolu otvorili skrinky a zistili, že nevesta má zdrvujúco krátky povrázok. Ženích spoločný pokus o samovraždu prežil, zatiaľ čo jeho trojdňová manželka nie.-----
Krásne vykreslila pomýlenosť našej doby, keď sa neraz snažíme ryžovať aj na ľudskom nešťastí. Sme vypočítaví, klameme, podvádzame, len aby sme si zabezpečili lepšie podmienky. Správame sa nepriateľsky, odmietavo, odsudzujeme a vyvyšujeme sa...
Na druhej strane však ukazuje, ako takéto hraničné udalosti vedia zomknúť ľudí a prebudiť v nich súcit, spolupatričnosť, súdržnosť a ľudskosť.
Veľmi príjemné, inšpiratívne čítanie, pravdepodobne najmä pre ženy - Michelle sa prihovára, pôsobí ako priateľka, neprikazuje, nemoralizuje, ale na príbehoch, zážitkoch, skúsenostiach predkladá svoje rady a tipy, ako zvládať každodenný život.
----- MÔŽEM VÁM ponúknuť pohľad do môjho osobného kufríka nástrojov. Cieľom tejto knihy je ukázať vám, čo a prečo v ňom mám, čo využívam v profesionálnom a osobnom živote, aby som zostala vyrovnaná a sebaistá, a čo mi pomáha kráčať vpred aj v časoch, keď ma premáhajú obavy a stres. Niektoré z mojich nástrojov sú zvyky a cvičenia, iné sú hmotné veci a zvyšné sú postoje a presvedčenia vychádzajúce z mojej minulosti, zo skúseností a z ustavičného dozrievania.-----
Ako dešifrovať svoje strachy a zbaviť sa ich. Ako sa tešiť z maličkostí. Ako si budovať dobrý partnerský vzťah. Ako si udržiavať nadhľad, nenechať sa strhnúť a demotivovať, zničiť...
Práve tie návraty do svojho detstva, mladosti, do obdobia, keď žila ako prvá dáma v Bielom dome...spomienky na jej rodičov a výchovu, na to ako bola príliš vysoká a vytŕčala, ako bol jej otec ťažko chorý, ako sa snažila správne vychovávať svoje dcéry, ako tápala pri niektorých rozhodnutiach...to všetko ju poľudšťuje a približuje čitateľovi.
----- Ako stretnete svoju spriaznenú dušu, ak nepôjdete na to rande? Ako sa presadíte, ak neprijmete novú pracovnú ponuku alebo sa nepresťahujete do nového mesta? Ako sa môžete učiť a rásť, ak vám strach bráni odísť z domu na vysokú školu? Alebo vystúpiť pred miestnosťou plnou ľudí, vycestovať do cudzej krajiny či spriateliť sa s niekým, koho farba pleti sa odlišuje od vašej? Tam, kde sa stretávame s niečím neznámym, sa zvyčajne črtá nová príležitosť. Ak sa rozhodnete nepodstúpiť riziko, ak nezdoláte niekoľko záchvevov strachu, oberáte sa o príležitosti na zmenu. Môžem si dovoliť posunúť hranice svojho sveta?-----
Michelle Obamová rozhodne má čo ponúknuť. Veľa si toho zažila ako čierna, spomína aké to mávali ťažké, zložité, najmä jej starí otcovia... 8 rokov prežitých po boku afroamerického prezidenta... stretávala a diskutovala s ľuďmi z celého sveta, politikmi, celebritami, vedcami, ale aj bežnými ľuďmi. Videla, že všetci máme niektoré črty podobné, pýtame sa na rovnaké otázky: ako si vytvoriť zmysluplné vzťahy? ako milovať a byť milovaný? čo znamená udržať si nadhľad, keď sa cítime skľúčene?
Práve o tom je jej kniha. O tom sú jej príbehy, ktoré baví čítať, ale zároveň vás niečo učia, inšpirujú a možno podnecujú konať. Povzbudzujúca, jednoduchá, príjemná a priateľská. Taká je Michelle Obamová v knihe Svetlo v nás.
Krátko po prvej knihe som neodolal a siahol aj po dvojke...a opäť výborné čítanie z idylického švédskeho vidieka, so skvelými postavami a vyšetrovaním a la Agatha Christie.
Oddychovka, dobre premyslená detektívka, výborné hlášky a neraz vtipné situácie najmä v súvislosti s Petrom Vinstonom. Žiadne krvavé, či drastické okamihy, skôr klasické, postupné vyšetrovanie, hľadanie stôp, odhaľovanie indícií a skladanie puzzle.
Hoci má kniha nejakých 440 strán, nenudil som sa. Pomerne krátke kapitoly, dialógy a zmeny prostredia dali tomu dynamiku, švih, je to svieže, páčil sa mi švédsky vidiek aj svet starožitníctva.
Feel good detektívka, autorom to sadlo, skvele sa dopĺňajú, takže už sa teším na tretí diel série Vraždy v Österlenu...snáď príde čoskoro:-)
Nikdy by som nepovedal, že budem niečo také čítať...ja a fantasy? Nejaká sukuba? Orkyňa? Krysák?
Kdeže, zabudnite...
Ale nechal som sa prehovoriť, zlákať...a musím uznať, veľmi nevšedný, príjemný, feel good príbeh, ktorý vás naladí, prenesie do iného sveta. Pohodové čítanie, ktoré som si napokon (po prvých stranách, kde som sa cítil stratený, svet fantasy mám predsa len neprebádaný) užíval a vychutnával. Trošku akcie, mágie, čudné postavy, čarovné artefakty...a do toho kaviareň, stroj na kávu, klimatizácia, ľadová kávička. No proste originálne spojenie, a dokonca mi tam ani tá LGBT linka neprekážala.
Barbarská kávofilka Viv si ma získala, je to sympaťáčka a to ako riešila problémy, ako sa chcela zmeniť - milé. Pulčíka Cala by som chcel za kamoša:-), rovnako sukubu Tandri, taká správna "baba", k tomu divný kočkomour Amita...no treba si prečítať, je to naozaj originálne, svieže a čítavé.
Najviac sa mi však páčil odkaz, základ príbehu a to je priateľstvo. Túžba po lepšom živote, po šťastí, po spoločnosti ľudí, za ktorých sa viete obetovať a ktorí sú pri vás, keď je horšie. Príbeh o rodine, vzájomnej podpore a pomoci, o láske, o zle i dobre. O tom, že život nebýva len čierny alebo biely...dokonca ani čiernobiely.
