Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
„Nos starý kabát a kúp si novú knihu.“
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
A čo ja? je kniha, ktorá mi znovu pripomenula, prečo tak milujem slovenských autorov a autorky. Len oni(y) dokážu vytvoriť príbeh taký reálny, že by pokojne mohol byť osudom niekoho z vašich známych. A možno aj je, len o tom neviete…
V tejto knihe sledujeme osud dievčaťa, ktoré sa o svoj vzhľad veľmi nestaralo, kým sa nezamilovalo a nerozhodlo sa získať muža svojich snov - vyrastá z nej tak žena, ktorá dosiahne, čo chcela, no až časom si uvedomí, že jej život má k rozprávke ďaleko.
Autorka vytvorila príbeh, ktorý neukazuje len toxický vzťah, ale priamo tyranský. Vzťah, v ktorom žena stráca identitu, minulosť, budúcnosť, finančnú slobodu… a kde trpia aj deti. Na druhej strane stojí muž, ktorý myslí len na seba, svoje postavenie a jednoducho povedané - svoje ego.
Neraz som mala chuť na hlavnú hrdinku zakričať a zatriasť ňou, aby sa prebrala. No pravda je, že toto sa môže stať komukoľvek z nás. Ani neviete ako a ocitnete sa na mieste, kde netušíte, kým vlastne ste, kde sa bojíte o bezpečie seba a svojich detí, a kde ste ochotní obetovať všetko len preto, aby bol „pokoj“.
Príbeh prinesie veľký zlom - moment, keď sa začne odhaľovať viac, než by ste čakali. Keď ticho konečne dostane svoj hlas a slepota si nasadí nové okuliare.
Alica Eštoková je naozaj výborná autorka - vytvára príbehy, ktoré sa vás dotknú a zostanú vo vás dlho po dočítaní. Aj keď knihu prečítate na jeden dych, budete ju v sebe niesť ešte nejaký čas. Rovnako ako ja.
V knihe A čo ja? vám zanecháva množstvo odkazov a jedným z nich je, že niekedy môžeme byť radi, že nezískame to, po čom tak veľmi túžime.
Karina Janská je skvelá slovenská autorka. Hoci od nej ešte nemám prečítané všetky knihy, tie, ktoré som čítala, boli výborné. Každá je iná a každá výborná iným spôsobom. Rovnako je to aj s jej najnovšou knihou S tebou na konci sveta.
Kniha ukrýva príbeh Liany, ktorú keď zraní pre ňu takmer posledný najbližší človek, vyberie sa na dovolenku. Z dovolenky sa však ocitne uprostred ničoho - v džungli, s jedným neznámym chlapom…
Autorka tak väčšinu deja zasadila do džungle. Od prvých strán sledujeme, že nikto Lianu nechápe. A tým mám na mysli aj jej rodinu, ktorá jej dáva viac ako pocítiť, že medzi nich nepatrí. Paradoxne práve v džungli, uprostred tragédie, nachádza pochopenie. Autorka tak vytvorila kontrast medzi životom s ľuďmi a životom v džungli, medzi spoločenským svetom a svetom prírody a zvierat. A možno tým vytvára priestor nazrieť do vnútra každého jedného z nás. Lebo to, čo sledujeme ako dianie, môže medzi riadkami zanechávať odkazy.
Láska, ktorú Liana v knihe stretáva, je síce čistá, ale nie úplne jednoduchá - aj v tomto smere si autorka pripravila prekvapivé zvraty a možno až šokujúce momenty.
Názory na mysteriózne prvky v knihe sa líšia, ja však myslím, že sú niečím, čo k autorke sedí, možno ju začína definovať a čo príbehu pridalo medzi malé dobrodružstvo, lásku, ale aj nepochopenie ešte väčšiu hĺbku.
Prokletý záliv od Radoslava Kozáka vás zavedie na Jamajku, kde vládne zábava, pohoda spolu s duchom Boba Marleyho. Znie to idylicky - presne tak pôsobí aj prológ, ktorý vás naláka na celý príbeh - až kým sa neobjaví niečo, čo presahuje ľudské chápanie.
Možno po tejto knihe už nebudete mať chuť vydať sa ďaleko na more, alebo vám len rozpovie legendu, ktorú ste ešte nepočuli. Jedno je však isté - odhalíte čosi temné.
Príbeh vás vtiahne do deja miznúcimi ľudmi. Vytvorené napätia však rýchlo graduje objavením (smrteľnej) príšery, ktorej vzhľad autor precízne dotvoril a postaral sa o silný vizuálny dojem. Námet postavený na legende je výborným základom, pričom autor vsadil na hustú, desivú náladu. Niektoré scény sú riadne drsné - krvavé, násilné a miestami až nechutné a hlavne zvrátené. Práve tieto hororové prvky pridávajú knihe na zaujímavosti a udržali moje hodnotenie vysoko. Pri niektorých momentoch by som však spomalila tempo, aby sa čitateľ viac vžil do hrozby, alebo naopak pritvrdila, aby tón beznádeje a neodvratného zla pôsobil silnejšie, a tak by čitateľ pred ním neunikol.
Dielo síce nesie osvedčené prvky žánru, no zároveň sa z neho výrazne vyníma. Postavy svojimi strachmi a bolesťami približujú realitu, čo zanecháva osobitný dojem.
Kniha je navyše doplnená ilustráciami, ktoré ešte viac umocňujú desivú náladu. Temnota príbehu tu teda nedýcha len zo slov, ale aj z obrazov.
11 kľúčov zdravia vám dáva druhú šancu na plnohodnotnejší a zdravší život. Ak hľadáte spôsob, ako sa cítiť lepšie, mať viac energie a zorientovať sa v množstve informácií o zdraví, táto kniha je výborným štartom. Nasmeruje vás tým správnym smerom. A ak už na svojej ceste k zdravšiemu ja kráčate, aj tak si v nej nájdete niečo pre seba.
Autorom knihy je slovenský parahokejista Vladimír Truchlík. O parahokeji sa hovorí málo - aj preto je toto príležitosť dozvedieť sa viac. Okrem športu je aj manželom, otcom, zamestnancom. Od detstva čelí zdravotným problémom a prešiel si viacerými operáciami, o ktorých píše hneď v úvode.
Niektoré veci o sebe a svojom živote však len naznačí, akoby nechcel zachádzať do úplných detailov. Možno preto, že sa ešte nechcel úplne otvoriť? Alebo mal pocit, že čitateľa to až tak nezaujme? Práve v týchto pasážach občas cítiť mierne preskakovanie z jednej myšlienky na druhú. Treba však pripomenúť, že ide o jeho prvú knihu. No čím viac strán prejdete, tým viac vidíte pokrok v jeho písaní.
Sám sa priznáva, že v minulosti mal problém hovoriť o sebe a radšej to (podľa neho) „nelichotivé” potláčal. Treba však o to viac oceniť, že sa rozhodol podeliť so svetom o svoj príbeh.
Ale späť k samotným 11 kľúčom zdravia - prezrádzať ich zámerne nebudem, ale môžem povedať, že sú praktické a prehľadne spracované. Truchlík vychádza z literatúry (pričom dbá aj na etiku citovania, resp. parafrázovania) a prepája poznatky s reálnym životom. Robí to zrozumiteľne a tak, že kniha je vhodná pre širokú laickú verejnosť.
So všetkými 11 kľúčmi sa stotožňujem - verím im a budem ich nasledovať. A vy by ste mali tiež.
Okrem toho sa autor v knihe venuje aj stoicizmu, sile návykov a potrebným zmenám v našich životoch. Hovorí napríklad aj o prerušovanom pôste - tu však odporúčam dodať, že treba brať pri ženách do úvahy ženský hormonálny cyklus. A práve preto by som tu odporučila ako doplnok knihu Pôst na ženský spôsob.
Od momentu, ako som knihu vzala do rúk, mala som chuť ísť znovu a znovu do prírody. A potom som si prečítala 11. kľúč… je to fakt sila :)
Táto kniha jednoducho niečo vyžaruje - a preto ju zo srdca odporúčam.
Čoraz častejšie sa v knihách objavuje téma vzťahov či spolužitia troch ľudí. Netvrdím, že s tým súhlasím, no dokážem akceptovať inakosť, ktorá neubližuje druhým a zároveň robí šťastnými tých, ktorých sa týka. Takýto typ literatúry nás robí empatickejšími a otvára nám priestor porozumieť netradičným formám vzťahov.
Práve v príbehu Kdesi medzi koncami a začiatkami nachádzame tento typ rozprávania. Hlavná hrdinka, Tamara, je vo vzťahu s mužom - Petrom. Neskôr však spoznáva aj ženu - Silviu. Spočiatku Peter Silviu odmieta, no postupne ho ich prítomnosť láka, a tak sa z nich stáva trojica…
Tamara od začiatku vedie dlhé vnútorné monológy, je hĺbavá a jej spôsob myslenia často presahuje rámec bežného vnímania. Práve jej pohľad umožňuje čitateľovi hlbšie porozumieť emóciám a dilemám, ktoré v tomto vzťahu vznikajú.
Vo vzťahu sa prirodzene objavujú žiarlivosť či menšie trhliny, no práve možnosť nazrieť do Tamarinho vnútorného sveta aj v týchto súvislostiach je výnimočné. Pre úplnosť by však stálo za to nazrieť aj do mysle ostatných postáv, aspoň v jednej kapitole, aby príbeh získal širšiu perspektívu.
Celkovo však ide o dielo neokukané, originálne a citlivo zachytávajúce inakosť, ktorá môže byť zdrojom šťastia, spokojnosti a lásky.
Podmanivá je veľmi vydareným erotickým románom od slovenskej autorky Dianky Špacírovej. Najnovšie vyšiel v češtine, no dostupný je aj v slovenčine.
Hlavnou hrdinkou je Viktória, ktorá túži študovať, no rodina ju v tom nepodporuje. Popri práci si preto šetrí na školu a zároveň predáva svoje nepotrebné oblečenie na bazári. Práve pri predaji narazí na Nikolasa. Ich e-mailová komunikácia a jemné doťahovaním ma veľmi bavili - bolo to svieže a príjemné osvieženie deja.
Nikolas je úspešný podnikateľ, ktorému chýba iskra v osobnom živote. A tou iskrou sa pre neho stáva práve Viktória.
Autorka cez Viktóriu citlivo ukazuje, že domáce prostredie nemusí byť vždy miestom pokoja - najmä ak s nami žije niekto, kto narúša naše hranice a manipuluje. Je to silná a aktuálna dejová línia, ktorá vo mne zarezonovala.
Pri Nikolasovi si zasa uvedomíme, že prirodzená krása je na nezaplatenie. Sociálne siete (či média) v nás často vytvárajú ilúziu, ako by sme mali vyzerať, aby sme zapadli do dnešných štandardov krásy (napichané pery, upravené lícne kosti, umelé prsia…). Ak by sme sa však nimi riadili, stratili by sme svoju jedinečnosť.
Vzťahová línia medzi Nikolasom a Viktóriou bola miestami veľmi zaujímavá, miestami nebezpečná a miestami obsahovala klišé scény - no to k tomuto žánru patrí. Ja som si čítanie nesmierne užila a môžem povedať, že autorka to zvládla na výbornú!
Orknejské tajomstvo je pre mňa jednou z tých kníh, ktoré sa vám dostanú hlboko pod kožu. Svojím účinkom by som ju prirovnala k príbehom Lucindy Riley, pretože presne takým spôsobom ma chytila za srdce. Ak by bola rozsiahlejšia, pokojne by mohla knihám Riley konkurovať.
Autorka vás zavedie na Orkneje - drsné a nádherné súostrovie, kde vietor a more formujú nielen krajinu, ale aj ľudí, ktorí v nej žijú. Atmosféra tohto prostredia sa stáva neoddeliteľnou súčasťou príbehu a umocňuje jeho emocionálnu silu.
Tento príbeh sleduje osudy jednej rodiny - od jej začiatku až po koniec (staršej) generácie. Je to rozprávanie o ťažobe vo vzťahu, keď pár túži po dieťati, no roky márne čaká. O tom, keď sa sen napokon splní, ale realita nie je taká, akú si vysnívali. Ale najmä o tom, aký ničivý vplyv môže mať manipulácia jedinej osoby na životy ostatných. Je to zaujímavé spracovanie - hoci by sme tú postavu mohli pre jej správanie k ostatným okamžite odsúdiť, autorka ukazuje obe strany mince a tým mieša karty aj v našich emóciách.
V deji sa objavuje aj partnerská láska, nie je to však hlavná téma. Tou je bolesť, strata a návrat - návrat hlavnej hrdinky do rodného domu po smrti otca, návrat k spomienkam a k minulosti, pred ktorou kedysi ušla a v ktorej žije každý deň niekoľko rokov.
Je to silný, emotívny a komplexný príbeh, ktorý autenticky zobrazuje viacero postáv a ich vnútorné zápasy. Všetko do seba zapadá tak presne, že pre mňa patrí medzi najlepšie knihy tohto roka.
Bezstarostný život by si želal zrejme každý z nás. Užívame si chvíle, ktoré sa tejto predstave aspoň približujú. Kniha Umenie bezstarostného života od zen-budhistického mnícha Šunmjóa Masuna sľubuje rady, ako sa zbaviť strachu a úzkosti. Samozrejme, treba to vnímať s nadhľadom.
Hoci nie som vyznávačkou Budhu a ani ničoho konkrétneho z budhizmu, kniha ma zaujala svojím prísľubom praktických poznatkov, ktoré môžu život uľahčiť. Autor vychádza zo zen-budhistickej filozofie a ponúka rady zamerané na osobnostný rast aj medziľudské vzťahy.
Venuje sa témam, ako byť lepším človekom pre seba aj pre iných, ako zjednodušiť svoj život, sústrediť sa na prítomný okamih namiesto neustáleho prežívania minulosti či obáv z budúcnosti. Zaoberá sa tiež tým, ako zlepšiť vzťahy, prestať sa porovnávať s ostatnými a prijať vlastnú jedinečnosť. Záverečná kapitola sa dotýka najcitlivejších oblastí - peňazí, starnutia a smrti.
Aj keď autor miestami využíva skúsenosti alebo myšlienky iných, mnohé rady ostávajú všeobecné. Viaceré z nich sú známe z inej motivačnej literatúry. Kniha by mohla byť hodnotnejšia, ak by obsahovala konkrétnejšie návody, ako odporúčania aplikovať v praxi. Pozitívom však je, že viaceré rady sa týkajú aj pracovnej, resp. zamestnaneckej oblasti.
Napriek tomu čítanie tejto knihy neľutujem. Je písaná pútavo, obsahuje množstvo skutočne hlbokých myšlienok a niektoré posolstvá stojí za to počuť aj opakovane.
Druhý diel série Jackpot od Ivany Petrovej na pohľad pôsobí ešte lákavejšie ako ten prvý. Nádherná kniha! Súhlasíte?
Tentokrát sledujeme príbeh Mareka a Rii. Poznajú sa z minulosti, no ani teraz si nie sú ľahostajní. Ria mi bola sympatická od samého začiatku. Prispelo tomu to, kde sa v živote nachádza a ako niektoré veci vníma. 7-dňový pobyt v Paríži, ktorý vyhrala by som jej dopriala niekoľkokrát! Spolu s ňou a Marekom som si ho v knihe naozaj užila. Bola to výborná časť. Neuvažovala autorka nad predĺžením pobytu?
Pri prvom diele série sa autorke vyčítalo, že dej nie je dostatočne pikantný. Tentokrát to ale napravila, a poriadne! Pikantné chvíle nechýbajú a romantika zostáva prítomná - celé to pôsobí premyslene vyvážene.
Ria je dievča, ktoré sa lásky bojí. S niektorými vecami som nesúhlasila - napríklad potrebu tajiť niektoré fakty aj pred kamarátmi…, ale keď to spojím s jej vnútorným strachom a vekom, dáva mi to zmysel. S ohľadom na psychologické fungovanie tak išlo o uveriteľnú postavu.
Čo veľmi oceňujem, je zakomponovanie témy Downovho syndrómu do deja. Myslím si, že je dôležité, aby sa aj v beletrii objavovali náročnejšie témy, ktoré sa týkajú rôznych ochorení, syndrómov či porúch. Pretože v reálnom živote máme tendenciu od nich odvracať zrak, akoby tým, že ich nevidíme, prestali existovať. Prestanú však existovať jedine pre nás.
Marek je síce hokejista, ale hokeju je v tejto časti málo, čo je tak trochu škoda. Autorka sa mohla tejto téme v druhej polovici povenovať viac ešte pred Marekovým zranením - pôsobilo by to komplexnejšie a hokej by nebol len tzv. kulisou. Zranenie však zvládla dobre a príbeh má celkovo relatívne šťastný záver.
Preto ak máte chuť na poriadnu dávku hokeja, radšej siahnite po inej knihe, aby ste neboli zbytočne sklamaní, ze ste očakávali niečo iné. Ja som však sklamaná nebola - dostala som zahraničný výlet, dôležité spoločenské témy, romantiku a v kombinácii s autorkiným štýlom to bolo prirodzené a príjemne oddychové čítanie.
Generačná trauma.
Čoraz viac sa o nej hovorí. Čoraz viac sa o nej píše. Ak si nenesieme nejakú traumu, sme skôr zázrakom než výnimkou. Ja som tá, ktorá sa snaží porozumieť - generačným traumám, traumám ako celku. Snažím sa ich pochopiť čo najhlbšie, prerušiť ich prenos a uzdraviť sa.
Vydavateľstvo Ikar prinieslo knihu s výstižným názvom „Tvoja rodina nie je tvoj osud”. Možno si poviete: Prečo by moja rodina mala byť mojím osudom? Verte, že v mnohých prípadoch ním skutočne je. V našich životoch sa objavujú emócie, obavy či správanie, ktoré v skutočnosti nie sú naše - zdedili sme ich.
Autorka, maďarská psychologička Noémi Orvos-Tóth, v tejto knihe otvára tému tráum našich predkov s nesmiernou odbornou aj ľudskou kompetenciou. Vychádza z vedeckých poznatkov i z dlhoročnej praxe pri práci s klientmi. Píše napríklad o tom, ako nás formujú už emócie matky počas tehotenstva, aké stopy zanecháva pocit nechcenosti, sklamanie z pohlavia dieťaťa, strata súrodenca či nevyslovené rodinné tajomstvá.
Hoci som vybrala len niekoľko tém, kniha ako celok pôsobí veľmi komplexne. Verím, že každý si v nej nájde pasáže, ktoré sa ho hlboko dotknú. A ak si myslíte, že vy nič také nepotrebujete, možno práve vo vás budú rezonovať autorkine slová z úvodu:
„Bez pátrania v minulosti môžeme mať len chabé tušenie o tom, kto sme a prečo žijeme práve takýto život. Ak chceme pochopiť seba, nájsť príčinu svojich ťažkostí, dospieť k objasneniu úzkosti, zlej nálady a pocitov zlyhania, alebo porozumieť, prečo stále znova opakujeme scenár nešťastných partnerských vzťahov, nestačí skúmať len svoj vlastný život.“
Dúfam, že si táto kniha nájde cestu k čo najväčšiemu počtu ľudí. A verím, že ak ju naozaj potrebujete, ona si cestu k vám nájde sama v tej správnej chvíli. Nezabudnite však, že je to beh na dlhé trate…
