Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
„Nos starý kabát a kúp si novú knihu.“
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Generačná trauma.
Čoraz viac sa o nej hovorí. Čoraz viac sa o nej píše. Ak si nenesieme nejakú traumu, sme skôr zázrakom než výnimkou. Ja som tá, ktorá sa snaží porozumieť - generačným traumám, traumám ako celku. Snažím sa ich pochopiť čo najhlbšie, prerušiť ich prenos a uzdraviť sa.
Vydavateľstvo Ikar prinieslo knihu s výstižným názvom „Tvoja rodina nie je tvoj osud”. Možno si poviete: Prečo by moja rodina mala byť mojím osudom? Verte, že v mnohých prípadoch ním skutočne je. V našich životoch sa objavujú emócie, obavy či správanie, ktoré v skutočnosti nie sú naše - zdedili sme ich.
Autorka, maďarská psychologička Noémi Orvos-Tóth, v tejto knihe otvára tému tráum našich predkov s nesmiernou odbornou aj ľudskou kompetenciou. Vychádza z vedeckých poznatkov i z dlhoročnej praxe pri práci s klientmi. Píše napríklad o tom, ako nás formujú už emócie matky počas tehotenstva, aké stopy zanecháva pocit nechcenosti, sklamanie z pohlavia dieťaťa, strata súrodenca či nevyslovené rodinné tajomstvá.
Hoci som vybrala len niekoľko tém, kniha ako celok pôsobí veľmi komplexne. Verím, že každý si v nej nájde pasáže, ktoré sa ho hlboko dotknú. A ak si myslíte, že vy nič také nepotrebujete, možno práve vo vás budú rezonovať autorkine slová z úvodu:
„Bez pátrania v minulosti môžeme mať len chabé tušenie o tom, kto sme a prečo žijeme práve takýto život. Ak chceme pochopiť seba, nájsť príčinu svojich ťažkostí, dospieť k objasneniu úzkosti, zlej nálady a pocitov zlyhania, alebo porozumieť, prečo stále znova opakujeme scenár nešťastných partnerských vzťahov, nestačí skúmať len svoj vlastný život.“
Dúfam, že si táto kniha nájde cestu k čo najväčšiemu počtu ľudí. A verím, že ak ju naozaj potrebujete, ona si cestu k vám nájde sama v tej správnej chvíli. Nezabudnite však, že je to beh na dlhé trate…
Impulz v nás je už treťou časťou série Impulz. Pri sériách sa niekedy stáva - a niekedy sa to aj očakáva - že kvalita jednotlivých dielov postupne klesá. V tomto prípade to však rozhodne neplatí. Možno aj preto, že každý príbeh sa sústreďuje na iné postavy, vďaka čomu má každá kniha čo nové ponúknuť.
Táto časť je venovaná Maxwellovi a Care, ktorí sa zoznamujú za zvláštnych okolností - v cudzom dome. Od prvých stránok je teda príbeh živý, určitým spôsobom hravý a so štipkou napätia. Navyše, začiatočná iskra medzi postavami okamžite vtiahne do deja.
Keď sa však postavy vracajú k svojmu životu, dej na krátky čas stráca dynamiku. Nasledujú rozhovory „o všetkom a o ničom“, miestami až filozofické, ktoré sú už takým poznávacím znamením autorky a ktoré by si ale zaslúžili skrátiť aby nenarušovali rytmus inak dobre vstavaného príbehu. Napriek tomu obsahujú viacero trefných a hodnotných myšlienok.
Hĺbka rozhovorov zároveň odráža ťažkú a podobnú minulosť oboch hlavných postáv. Príde moment, v ktorom sa otvárať aj jeden druhému a od toho momentu ma kniha pohltila naplno.
Autorka do príbehu zahrnula aj intímne scény, ktoré sú už v tomto žánri prakticky samozrejmosťou. Nevyčnievajú nijako výnimočne, ale je pravda, že mne osobne stačí už samotná hĺbka a hravosť príbehu. A nesmiem zabudnúť ani objavovania miest, tentokrát v New Yorku a Barcelone - to v autorkiných knihách vždy dodá dodáva príjemný rozmer a taký pocit autenticity…
Zaujímavým spestrením sú aj správy, ktoré si postavy medzi sebou vymieňajú - vrátane správ monológov. Práve v nich sa opäť ukazuje autorkina sčítanosť a to, že má dar vystihnúť náladu aj cez detaily.
Impulz v nás je aj naďalej vydareným dielom série, v ktorom si čitateľ/ka nájde to svoje. Nech už hľadá romantiku, erotiku, hĺbku, napätie či sviežosť, čítanie si užije.
Nevinné dobývanie je treťou časťou Severskej ságy. Dá sa síce čítať aj samostatne, no už to veľmi neodporúčam… Príbehy a osudy postáv z predchádzajúcich častí sa tu prepletajú čoraz viac, a bez ich znalostí vám môže ľahko niečo uniknúť.
V prvej časti deja sledujeme Estrid, ktorá nájde zraneného muža bez pamäti - prišelca. Zachráni mu život, obsadí jeho srdce... a on jej to jej, nechcene, vezme. Tento úvod ma veľmi bavil, najmä vďaka tomu ako autorka pracuje s dynamikou textu.
Takisto autorka opäť využíva archaický jazyk, ktorý do obdobia príbehu (rok 974) výborne zapadá, pôsobí čiastočne vzdelávaco a dotvára atmosféru, takým spôsobom, ktorý nenájdete len tak hocikde.
V deji cítiť napätie, bolesť aj straty. Nechýbajú silné emócie a motívy odvahy či viery. Ak máte radi slovanskú mytológiu, poteší vás jej prítomnosť v príbehu - je zapracovaná prirodzene a s ohľadom na dobu aj zmysluplne.
V druhej časti deja si prišelec spomenie, kým je. Estridin život sa medzičasom dočasne zmení, no napokon dôjde k udalosti, ktorú možno vnímať ako hroznú, alebo aj nevyhnutnú a osud ich cesty aj tak opäť spojí. Niektoré pasáže mimo hlavných hrdinov pôsobili akoby vytrhnuté z kontextu, a tak sa môže zdať, že príbeh lásky ustúpil do pozadia. Napriek tomu mi neprišlo, že by ich vzťah bol ochudobnený o priestor alebo hĺbku. Autorka ich spája pomaly a dôrazne, s citom pre vývoj postáv. A napokon pridáva ešte nečakané rozuzlenie, ktoré celý príbeh krásne uzatvára a zároveň posúva ďalej.
Atmosféra príbehu je veľmi presvedčivá - až máte pocit, že takto v tých rokoch mohlo skutočne byť. A práve preto sa ešte viac teším na ďalšiu (záverečnú?) časť!
Dievča z obrazu bola pre mňa dokonalá romantická (skoro) jednohubka! V poslednom období je to už druhá kniha, kde sa objavuje umenie, čo ma veľmi baví. Navyše, príbeh je prepojený so slávnym obrazom Dievča s perlovou náušnicou, čo mu dodáva ešte výraznejšiu umeleckú hĺbku.
Hlavnou hrdinkou je Scarlet, ktorá je reštaurátorka kníh a zároveň sprievodkyňa mesta, neskôr aj galérie. Už len tieto profesie mi prišli veľmi zaujímavé a originálne. Jej príbeh sa začína ešte v detstve - na kolenách babičky, kde sa v nej zrodí túžba „ozdravovať“ knihy.
Mužským hrdinom je jej nový sused a umelec Alan. Scarlet ho neúmyselne zrazí autom, čo nie je najideálnejšie zoznámenie. Ich vzťah sa nevyvíja hneď hladko a dokonca ani rýchlo, ale o to viac som im to verila.
Zároveň sa autorka venuje aj vzťahu matky a dcéry, ktorý síce ešte drží pokope, no nesie v sebe trhlinu. Až keď sa k sebe dostanú hlbšie, tá trhlina pomaly mizne v tieni. A nielen Scarlet, ale aj jej mama dostáva v príbehu šancu na lásku.
Alan si nesie z detstva svoje jazvy, ktoré nám autorka postupne odhaľuje. Aj on má svoje vnútorné boje, s ktorými sa potrebuje vyrovnať.
Spolu tvoria skvelú dvojicu, ktorá sa krásne dopĺňa, aj keď chvíľu trvá, kým si to obaja uvedomia.
Osobitne dávam do pozornosti ako autorka vykreslila atmosféru sprievodu mesta a (neskôr) galérie. Cítila som sa, akoby som sa sama prechádzala mestom či pomedzi nádherné obrazy. Bolo to osviežujúce a nevšedné.
Aj keď kniha jemne preniká do vážnejších tém, celkovo pôsobí veľmi príjemne. Čítala sa rýchlo, plynulo, a určite by som si ju prečítala znova. A bonusom je evitovský formát, ktorý sa zmestí do každej kabelky. Dievča z obrazu je jednoducho ideálnym románom!
Táto kniha je úplným letným lákadlom, súhlasíte? Žiarivé farby, ktoré na nej hrajú prísľubujú ideálny letný príbeh, no namiesto bezstarostnej romantiky nás čaká detektívka. Kto by si takto nechcel spríjemniť dovolenku?
Príbeh začína pútavým prológom. Následne sa ocitáme na začiatku zájazdu na Capri, kde sa stretávajú rôznorodé postavy. Celý začiatok, vyznačený najmä spoznávaním postáv mal atmosféru klasickej detektívky od Agathy Christie. Tie však bývajú spravidla o polovicu kratšie, a možno aj preto na mňa úvod pôsobil zdĺhavo. Podčiarkujú to aj rozsiahle opisy, ktoré dej spomaľujú. Privítala by som viac napätia už v skorších kapitolách.
Na druhej strane, keď si to rozanalyzujem, leto je predsa obdobím, keď spomaľujeme, nikam sa neponáhľame, a práve takýto rytmus sa premieta aj do knihy. Opisy okolia, ktoré sú ženskou rukou a miestami mi pripomínali štýl Julie Caplin (čo je mimochodom tip pre vás), boli doplnené o históriu miest a lákavé opisy jedál.
Dej sa však postupne rozbehne. Zažijeme napríklad letný slnovrat a čoraz zreteľnejšie si všímame náznaky, že niečo nie je v poriadku. Ústrednou postavou je Hugo, ktorý rozhodne nie je dokonalý a jeho motivácia vycestovať pramení zo smutnej osobnej situácie. Práve preto však pôsobí ľudsky a ľahko si ho obľúbite.
Zaujímavým prvkom sú talianske slová ponechané v texte (preklad nájdete vzadu). Tento detail dodáva príbehu autentickosť a dovolenkovú atmosféru.
V konečnom dôsledku u mňa kniha dopadla dobre, hoci nie najlepšie.
Dievča na pobreží je ďalšou knihou (najnovšie vydanou) od mojej obľúbenej autorky Sarah Morgan, ktorá ma rozhodne nesklamala. Opäť jej bravúrne vyšlo to, čo ovláda snáď do dokonalosti vykresliť postavy maximálne autenticky, odkryť ich tajomstvá z minulosti a citlivo ich sprevádzať procesom uzdravovania. Je to príbeh, ktorý určitým spôsobom zlomí, ale aj poskladá späť.
Tentokrát sú v centre tri ženy z troch generácii, ktoré charakterizujú tri odlišné osudy.
Najmladšia, Lily, sa rozhodne ukončiť štúdium medicíny a utiecť. Prečo? To autorka odhaľuje postupne. Živí sa upratovaním domov a v jednom z nich, na pobreží, dokonca aj tajne prespáva.
Najstaršia, Cecília, celý život stála v tieni svojho manžela. Po rokoch nespokojnosti uteká z rodinnej oslavy - do domu na pobreží…
A potom je tu Kirsten, Cecíliina dcéra. Navonok pôsobí silne, no vo vnútri je krehká. Jej manžel, chirurg, je neustále v práci a ona sama má pocit, akoby na ňu nikto nevidel.
Nad tým všetkým visí jedno veľké tajomstvo obraz s názvom Dievča na pobreží, ktorý v sebe ukrýva viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Verím, že vyvrcholenie tejto zápletky vás, rovnako ako mňa, prekvapí.
Každá z týchto žien nesie v sebe bolesť aj silu. Sledujeme, čo skrývajú, ako sa menia a kam sa posúvajú, keď konečne spomalia a začnú počúvať seba.
Príbeh je dojímavý a zároveň úsmevný. Emotívny, ale nie ťaživý.
A áno, sú v ňom aj muži. Pretože láska má v príbehoch Sarah Morgan vždy svoje miesto. A nie je len jedna. Platí tu totiž staré známe, a to, že stará láska nezhrdzavie.
Podivuhodné príhody Aladára Miazgu možno nie sú také známe ako príbehy Miazgovcov (prvá kniha vydavateľstva Slovapress), no mne osobne ich čítanie prinieslo veľkú radosť. Táto kniha je pre vás, či máte 10, 30 alebo 60 rokov, pretože verím, že rovnako ako mne, aj vám prinesie dobrú náladu a zábavu.
Aladár v tejto knihe dostane domáce väzenie za zlé vysvedčenie na celé leto. Otec mu síce navrhne (rozumej nariadi :D), že sa začne učiť hrať na husliach, čo aj spočiatku robí, no Aladár má iné plány. Rozhodne sa postaviť vlastnú vesmírnu loď, a tým sa začínajú jeho bláznivé a vtipné dobrodružstvá.
Aladár cestuje po rôznych planétach, kde zažíva všetko možné: detektívne pátranie, vojnové konflikty či extrémne rýchle plynutie času. Ocitne sa aj na planéte ovládanej raným patriarchátom, ale aj na planétach, kde sa hovorí rôznymi netradičnými jazykmi. Aladár preskúmava, ale aj zachraňuje!
Kniha je plná humoru (aj vďaka ostatným členom rodiny Miazgovcov), nápadov a fantázie. Číta sa ľahko, čas pri nej uteká rýchlo, no zároveň neponúka len čistú zábavu. Niektoré pasáže v sebe nesú nenápadné, ale silné odkazy na spoločenské a kultúrne témy.
Tak poďte si aj vy užiť nezvyčajné dobrodružstvá s Aladárom Miazgom!
Pomerne stále nové vydavateľstvo Dot tentokrát prišlo s krimi sériou od samotného kráľa severskej krimi! V prvej časti sa zoznamujeme s detektívkou Leo Askerovou, ktorá je dôležitou súčasťou oddelenia závažnej trestnej činnosti. Na tomto oddelení však veľmi rýchlo skončí „povýšením“ na vedúcu tzv. oddelenie stratených duší. Ide o útvar pre vyšetrovanie nevyriešených prípadov, ktorý sídli - a teraz sa držte - v suteréne policajnej stanice.
Zaslúži si to?NIE.
Autor však namiesto klasického mužského detektíva vytvoril ženskú postavu, ktorá búra stereotypy. Leo je rázna, inteligentná a silná! A vďaka svojej odvahe sa rozhodne konať na vlastnú päsť! To ale neznamená, že nečelí predsudkom najmä preto, že je žena. Niektorým jednoducho nie je pohodlná. Jej inteligencia sa pre nich stáva hrozbou. Alebo jej nedôverujú.
Už len spôsob, akým autor píše túto krimi, vyvoláva napätie. Tajomno a temno, ktoré vkladá do slov sa vám dostanú až pod kožu, a možno ucítite aj zimomriavky. Tento autor je majstrom budovania atmosféry… ba priam majstrom slova!
A čo samotný prípad?Ide o únos ženy. Téma je často používaná v tomto žánri, no v tomto prípade prudko návyková a originálna. A to najmä kvôli jednej výnimočnej veci.
ZMENÁRNIK.
Odporúčam rovno aj s tohtotýždňovou autorovou novinkou - Smrť na Capri. Idete do toho?
Nedokonale dokonalé presne také sme my, ženy. Niekedy dávame viac, než vládzeme. Prepíname sa. Inokedy nás život postaví pred skúšky, ktoré v nás zanechajú stopu. V takých chvíľach potrebujeme oporu - vo forme slov, ktoré povzbudia, príbehov, ktoré inšpirujú, a istoty, že v tom nie sme samy.
Autorka Andrea M. Guastella prostredníctvom troch príbehov troch žien otvára dvere do komunity Generácie JA. Áno, je v tom aj cieľ propagácie, no v tomto prípade to pôsobí úplne prirodzene, a najmä úprimne a s rešpektom k témam.
Tri ženy. Tri rôzne osudy. Jedno miesto, ktoré ich spojí.
Prvý príbeh patrí Laure, ktorú volajú ju El. Slobodná vorkoholička, ktorá maká od rána do večera a na oddych si nenecháva ani celú noc. Uvoľnenie hľadá občas po nociach. V práci jej však nariadia dovolenku a spolu so sestrou odchádza na jachtu do Chorvátska. Práve tam sa jej život pomaly, ale isto začína meniť.Ak čakáte, že príde láska… tak áno, príde.Úprimne? Prekvapuje ma, že jej telo ten režim, do ktorého spadla ešte zvládalo. Telo a duša majú svoje limity a často si pýtajú svoju daň a možno práve táto dovolenka bola jej záchrana na poslednú chvíľu…Laurin príbeh sa ma dotkol viac, než som čakala. Aj vďaka krásnym, hlbokým myšlienkam, ktoré autorka doň zakomponovala.
Druhým príbehom je príbehom Karin. Vyčerpaná a frustrovaná mama, ktorej synčekovi diagnostikujú alopéciu autoimunitné ochorenie, v dôsledku, ktorého vypadávajú vlasy. Toto ochorenie nemá jasnú liečbu a Karin sa vydáva na náročnú cestu hľadania.V príbehu sa objavuje aj samotná autorka, konkrétne v súvislosti s knihou o alopécii. Skutočný titul nesie názov Emka a jej vlásky dovolenkárky a šíri povedomie o tejto diagnóze. A opäť pôsobí to prirodzene, bez nátlaku, s jasným zámerom zvýšiť povedomie a pomôcť.
Tretia je Rebeka. Uviaznutá vo vzťahu s narcistickým manželom, neschopná odísť, kým nezačne dostávať odkazy, ktoré zasiahnu jej vnútro.
Jej príbeh je silný, krásny a dojemný…
Tri príbehy. Tri srdcia. A napokon jedno priateľstvo.
Talianska dcéra je prvou časťou série Stratené dcéry a je ako stvorená pre fanúšikov Lucindy Riley. Tentokrát sa však nezoznamujeme so sestrami (ako je to u Riley), ale s dcérami. A presne tak, ako to máme radi: rodinné tajomstvá, romantická linka a pátranie po minulosti. Ak vás takéto príbehy lákajú, určite by ste mali siahnuť po tejto knihe.
Príbeh je rozdelený do dvoch línií súčasnosť, kde sledujeme Lily, mladú ženu, ktorá odchádza do Talianska pracovať na vinohrady, no nie je to len obyčajný výlet za prácou. Nečakané dedičstvo po babke v nej spustí lavínu otázok aj o vlastnom pôvode a Lily sa ocitá v krajine slnka, vína a odhalení.
Druhá línia sa začína pred druhou svetovou vojnou a pokračuje aj po nej. Sledujeme Estee mladú baletku, ktorá sa túži oslobodiť od matky a zároveň prežíva svoju prvú veľkú lásku. A musím priznať, že práve táto dejová linka ma fascinovala viac. Estee je postava, na ktorú len tak nezabudnete pre jej krehkosť a silu zároveň.
Obe línie sa navzájom prelínajú a krásne dopĺňajú Lily v Taliansku rozpletá tajomstvá a Estee ich prežíva. Kniha vás veľmi rýchlo vtiahne do svojich „útrob”.
Nie je to len letné oddychové čítanie, je to aj príbeh plný citov, krásnych momentov, ale aj bolesti. Mne však čítanie zanechalo príjemne pocity, podobné tým, ktoré prídu po dobre odžitom príbehu.
Ak by túto knihu písala Lucinda Riley, pravdepodobne by bola rozvinutá viac - až nadmieru. No práve svižnosť bez naťahovania robí Taliansku dcéru ideálnym spoločníkom na letné dni. Nezabudnite si ju pridať do zoznamu.
