Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
„Nos starý kabát a kúp si novú knihu.“
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2022
2021
2024
2023
2022
2021
Moje aktivity
Dvojníčka je debutová kniha slovenskej autorky, ktorú napísala na základe svojich skúsenosti v televíznych a filmových spoločností akou je napr. BBC či Netflix.
Autorka tu prostredníctvom hlavnej hrdinky Simony, ktorá pracuje v televízii ako produkčná, svojim čitateľom odkrýva organizáciu natáčania a fungovanie za kameramanmi.
Dej knihy sa teda odohráva v zákulisí slovenského šoubiznisu. A ten je niekedy poriadne drsný… Čakajte teda poriadnu dávku akcie, napätia a intríg.
Dvojníčku vnímam ako prekvapenie roka. Autorka sa venuje originálnemu prostrediu na slovenskom knižnom trhu, a vďaka jeho pestrému prostrediu sa čitateľ(ka) nenudí. Ale to nie je všetko. V knihe sa objavuje detektívna linka, a nezabúda sa ani na romantickú. Okrem toho sa tu objavujú aj vážnejšie témy z „bežného života”. Oceňujem, že autorka dala aspoň stručne do povedomia problém žien s polycystickými vaječníkmi. Taktiež Simona nie je dokonalou postavou, má svoje nedostatky a slabé miesta. Práve s ňou sa môže čitateľ(ka) naučiť povedať aj nie a hľadať sebahodnotu, ktorá bola narušená pri nezdravom vzťahu s rodičmi. V tomto smere autorka ukazuje určitý typ ľudí, často sa pohybujúci aj medzi nami.
Čo sa týka zakončenia príbehu…až na jednu menšiu právnickú absurdnosť, musím povedať, že ja som s ním spokojná a pokračovanie nepotrebujem. Je to zamýšľané tak, ako píše sám život…
A či odporúčam tento debut? Jednoznačne!
Táto netradičná kniha s vlastným jazykom ponúka príbeh Niky, ktorá sa vo svojich 17 rokov dostala zo sirotinca do starostlivosti dvoch manželov a Rigela, ktorý sa v nej ocitá tiež.
Prečo však knihu nazývam netradičnou? Hoci podstatnou častou je legenda o Slzotvorcovi, nejde o fantasy. Dej sa však nesie v akomsi prenesenom význame, mierne rozprávkovom a zároveň dramatickom. Všetko to podčiarkuje jazyk, akým je kniha podaná. Pôsobí poeticky, ale nenazvala by som ho tak. Spočiatku som s ním mala problém, ale keď som si zvykla, uznala som jeho čaro.
Príbeh je ľúbostný a nenávistný zároveň. Okolo postáv cítiť zranenie, smútok a na začiatku vidieť problém v začlenení do spoločnosti rovesníkov. Nika je postava prejavujúca sa viac a Rigel má okolo seba temno, ktoré však aj trochu odkryje.
A kto je/bol vlastne Slzotvorca?
“Slzotvorca bol zlo.
Prinútil ťa trpieť, pošpinil ťa úzkosťou až tak, že ťa dohnal k slzám.
Prinútil ťa klamať a zúfať si. Tak nás to učili.”
Problémom knihy je, že sa točí v určitom kruhu, a hoci obsahuje hlbšie myšlienky, nestačí to, keď sa dej neposúva. Až posledná zápletka bola tou povestnou, hľadanou iskrou. Z tohto hľadiska by možno bolo lepšie hodnotiť knihu ako celok, pretože prvá časť je ukončená dostatočne dobre. Po tom konci jednoducho potrebujete čítať aj pokračovanie.
Na trestnej ľavici je v poradí štvrtou časťou hokejovej série Carolina Comets. Štvrtou, ale rovnako výbornou oddychovkou ako predchádzajúce časti. V nej sa stretávame s najstarším hráčom hokeja Smitha a manažérkou sociálnych sietí hokejového klubu Emiliou. Kto má rád ´age gap´, príde si na svoje.
Okrem vekového rozdielu je tu aj téma zakázaného vzťahu. Konkrétne, zakázaného vzťahu na pracovisku. Priznám sa, že ako právničke mi zákaz vzťahu medzi zamestnancami prišlo dostatočne prehnané, ale dôležitejšie bolo kam príbeh smeroval. A je to o to zaujímavejšie, že naši hlavní hrdinovia sa už predtým raz stretli.
Na tejto časti sa mi mimoriadne páčilo, že môžeme vidieť pohľad oboch postáv - Emilie aj Smitha - v tej istej situácii. A nemôžem nespomenúť aj to, že oceňujem stretnutie hlavných postáv z predchádzajúcich častí a milujem vianočný stromček Harper a Collina.
Opäť raz milé, vtipné a naozaj horúce čítanie so znamenitým romantickým zakončením. Odporúčam!
Od Taylor Jenkins Reid som predtým čítala Carrie Sotová je späť, ktorá mi učarovala dôkladným zachytením sveta tenisu a preto som chcela skúsiť aj ďalšiu knihu od autorky. A teda WAU! Opäť výborná kniha, plná emócii, divoká a krotká zároveň a taká hmatateľná…
Nenechajte sa oklamať obálkou. Tento príbeh nie je nutne letný, získa si vás aj v zime, počas Halloweenu, v období Vianoc, jednoducho hocikedy a hocikde. Je o láske, tej pravej, stratenej, získanej a aj znovu objavenej…
Nasledovná úplne začiatočná veta vám vezme akékoľvek plány a zaseje zvedavosť toho, čo kniha ukrýva: „Som na večeri s rodičmi a so snúbencom, keď mi zavolá manžel.”
Na prvý pohľad možno absurdné, ale autorka to zachytila tak reálne, že nebudete mať pochybnosť o tom, že sa to nestalo, hoci ide o fiktívny príbeh.
V tejto knihe nájdete veľa lásky, ale aj veľa bolesti. Smútok z konca a radosť zo spomienok. V tejto knihe je zachytená podstata človeka, podstata lásky a vnútorne prežívanie tak, že budete z toho mať zimomriavky na tele.
Hoci si stále myslím, že skutočná pravá láska v živote môže byť len jedna, táto kniha mnou otriasla.
Nečítajte anotáciu, rovno do nej choďte.
Mám veľmi rada psychologické trilery, a obzvlášť tie z vydavateľstva Ikar , pretože hoci majú často aj 400 strán, chytia svojou napínavosťou tak, že je ťažké ich neprečítať rýchlo. A Nikto nič nevidel je presne takýmto trilerom.
Podstatou príbehu je, že do vlaku nastúpia dve dievčatá bez mamy - dvojročná Bea a šesťročná Faye. Sive, ich matka, ostane na nástupišti, pretože vlak nečakane zavrie dvere a odíde. Na nasledujúcej zastávke vystúpi Bea, ale bez Faye. Ako je to možné?
A tým sa začína pátranie, počas ktorého vyjde na svetlo množstvo tajomstiev.
Kapitoly prítomnosti, zamerané na nájdenie Faye sa striedajú s kapitolami z nie tak dávnej minulosti. Konkrétne, ide o tri dni dozadu, v ktorých mal Aaron stretnutia so svojimi dlhoročnými priateľmi v Londýne a zobral aj svoju rodinu (Sive a deti). Zo začiatku tieto kapitoly vôbec nie sú ničím lákavé, ide o bežné konverzácie a spoznávanie postáv, ale neskôr smerujú k svojmu významu. A všetko zapadá ako skladačka.
Najnapínavejšie sú kapitoly z prítomnosti, ktoré zachytávajú ubiehajúce hodiny hľadania stratenej dcéry. Máte chuť pokračovať, ste zvedaví, čo bude nasledovať, či sa Faye nájde a ak áno, kde a prečo. Predtým si však musíte prečítať kapitolu z minulosti. Autorka sa tak zahráva s čitateľmi, a robí to dobre - pretože máte problém knihu odložiť a stránky ubiehajú. Okrem iného kniha obsahuje množstvo odhalení a prekvapujúcich zvratov.
Ak vás zaujala téma alebo obľubujete tento žáner, určite si knihu nenechajte ujsť!
Príbeh zo života Rebeky začína v čase, keď dovŕši svoju plnotelosť a preto musí opustiť detský domov. Vonku však číhajú démoni. Jej cesta je dlhá, tŕnistá, bolestivá, niekedy bezútešná, ale občas na nej zasvieti slnko. Tak ako existuje zlo - najmä v ľuďoch - nájdete aj dobro, nezištnosť a lásku.
Pri tejto knihe som priam cítila ako autorka prežíva to, čo píše. Drsné scény podala bez príkras, dostatočne autenticky, aby vzbudila množstvo emócii, ale na druhej strane stále vidieť uváženie. Obdivuhodné.
Rovnako znamenite jej to ale ide aj pri tých rozjasnených chvíľach. Prežívate pozitívne emócie, ale stále zostávate na zemi.
Ťažko sa mi hľadá viac slov k príbehu života ženy, v ktorých topánkach by som kráčať nechcela a aj napriek tomu som si ich na 300 strán obula, aby som jej porozumela…
„HOHENTSTONSKÉ GYMNÁZIUM -
5. VÝROČIE MATURITY!
MATURITNÉ STRETNUTIE
15. - 18. DECEMBER
UVIDÍME SA V CHATE V HMLE?”
Aj keď maturitné stretnutie po rokoch, nie je originálnym námetom na knihu (sama som ich už čítala niekoľko), Fitzek ponúka jedinečné spracovanie. Do toho krátke kapitoly, udržiavanie napätia a ani neviete ako, ocitnete sa pri čítaní na jej konci.
V podstate nemám veľa slov, čo by som ku knihe napísala. Fitzekove knihy beriem ako oddychové trilery, z ktorých si do života nič nevezmem, ale to je v poriadku, pretože ich úlohou je pobaviť, zabaviť, mierne pohltiť, presne tak, aby človek zabudol na okolitý svet. A to sa Fitzekovi podarilo aj pri Pozvánke. Napriek tomu, že čitateľ(ka) v nej nenájde extrémnu hĺbku, môže si všimnúť viacero trefných a hĺbavých myšlienok. Niektoré nájdete na ďalších fotkách.
Fitzek má síce knihy, ktorých rozuzlenie zápletky vám vyrazí dych viac, avšak zároveň nejde o priamočiare a pravdepodobne ani predvídateľné smerovanie. Fitzek sa aj pri Pozvánke snaží odlíšiť od svojho predtým vytvoreného vzorca rozuzlenia. Marlin život (alebo skôr minulosť?) určite stojí za pár hodín pozornosti.
Zaujímalo by ma, kde Vi Keeland chodí na toľko zaujímavých nápadov. U mňa je už stávkou na istotu, hoci mám pocit, že som od nej už prečítala veľké množstvo kníh, vždy si ma dokáže získať - buď viac alebo menej. A nepochybujem, že aj vás si Nerovná hra získa…
Autorka sa totiž vyhrala nielen s dejom, ktorému nechýba humor, mierne napätie, romantika, a na druhej strane ani ťažšie témy, ale aj s postavami - či už tými hlavnými alebo vedľajšími.
Bella je matematička, zahĺbená do algoritmov, keď jedného dňa zdedí futbalový tím a práve v ňom stretáva Christiana. Ako sebavedomý futbalista sa od začiatku netají tým, že má o Bellu záujem, ale jeho sebaistota môže niekedy pôsobiť až prilíš …otravne. Zároveň však musím zdôrazniť, že nejde vôbec o zlého hlavného hrdinu, je to len jeho spôsob flirtovania, resp. balenia ženy. Čo sa Belly týka, ešte dodám, že sa zvýraznila svojou ľudskostou, spravodlivým prístupom naprieč okolnostiam, do ktorých sa dostala.
Získajú si vás aj Talia - Bellina kamarátka s jej synom Wyattom. Taktiež nemôžem opomenúť výraznú postavu starého otca a zároveň bývalého trénera.
Kniha je obzvláštnená detektívnou linkou, ktorá si vyžiada najviac emócii - zo strany postáv, ale aj čitateľa(ky).
Do hokejových a futbalových kníh však patrí aj viac samotného športu, prípadne informácii o kariére hlavného hrdinu a to tu, bohužiaľ, nenájdeme.
Napriek tomu som však s príbehom veľmi spokojná a už teraz som zvedavá, čo bude ukrývať ďalšia autorkina kniha.
„Občas nevieme, aká temnota sa skrýva pod povrchom.”
Táto kniha je odporúčaná čitateľom Freidy McFadden, ale skôr ako prejdem k recenzií Vás upozorním, že to nie je Freida. Pri Floristke nájdeme určité znaky porovnateľné s jej knihami, ale autorka C.L.Pattison sa má ešte čo učiť, aby sa Freide vyrovnala. Príbeh je však zaujímavý, primerane prekvapivý, aj keď v prvej polovici nemáte problém knihu odložiť. Dej sa vyvíja pomalšie, spomínaná prvá polovica sa zameriava na predstavenie postáv, najmä hlavnej hrdinky Amy, ktorá prevádzkuje svoje kvetinárstvo. Dôležitým nábojom pre príbeh je oslava, pre ktorú má Amy zabezpečiť kvetinovú výzdobu. Od tejto zákazky nám Amy postupne odhaľuje svoje hlbšie Ja. Autorka sa ale s čitateľom zahráva, pretože na jednej strane je Amy obyčajnou ženou s minulosťou a na druhej strane niektoré jej myšlienky a konanie vytvára pochybnosti. Kde je však pravda?
Anotácia sľubuje zvrat, z ktorého vám padne sánka. Ja vám ho sľúbiť nemôžem, ale zato môžem sľúbiť gradáciu deja, potoky krvi, no nie odporné scény. Ďalej nepredvídateľný zvrat, postupné odhaľovanie demónov a psychologickú hru.
Idete do toho?
Iskra života od jedného z najznámejších klasických spisovateľov Ericha Maria Remarquea taktiež patrí k protivojnovej literatúre a je teraz poprvýkrat vydaná v slovenskom jazyku. Remarque v nej prostredníctvom vymysleného koncentračného tábora zobrazuje príbehy väzňov a ich dozorcov počas druhej svetovej vojny.
Ľudia sú tu len číslami, jediné čím disponujú je prítomnosť a iskra života. Aj malý kusok chleba má pre nich väčšiu hodnotu ako akékoľvek cennosti a peniaze. Sú obklopení chorobami a neustálou smrťou, dôkazom sú aj tieto slová: „[s]mrť bola rovnako nákazlivá ako týfus - vo všeobecnom skapínaní jednotlivec chtiac-nechtiac ľahko pošiel.” Môžeme tu vidieť (a aj na nasledujúcom úryvku), že Remarque je tvrdým rozprávačom, snaží sa upriamiť pozornosť na reálny stav, hoc vo fiktívnom tábore.
“[D]obre ma počúvaj. Ak ti niekto povie, že duch sa nedá zlomiť, je to jednoducho klamstvo. Kravina z románov. Poznal som ľudí, z ktorých sa stali zavýjajúce zvery. Takmer každý odpor sa dá zlomiť, stačí čas a príležitosť.”
V knihe je veľa násilia a zla, akého sa vie dopustiť len človek na človeku. Veľakrát cítiť zúfalstvo až beznádej a zároveň akúsi zmierenosť so situáciou, resp. zvyklosť. Pochopíte, keď prečítate.
Román je založený skôr na dialógoch, než na siahodlhých opisoch a vnútorných úvahách. To však vôbec nevadí, pretože aj napriek tomu Remarque majstrovsky zachytáva podstatné skutočnosti, aktuálne pomery a emócie.
Niektorí dielo označujú za Remarqeovo najlepšie. Ja som zatiaľ čítala len Čas žiť a čas umierať a obe môžem len a len odporúčať.
