Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
-
Búrková sestra
-
Držte sa svojich detí
-
Emocionálna inteligencia
-
Lovci, zberači, rodičia
-
Mama a syn
-
Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty
-
Pán prsteňov III. - Návrat kráľa
-
Rozprávky pre bábätká v brušku
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Krásna ilustrovaná encyklopédia nielen pre deti. Jednotlivé mýty sú písané tak trošku ako rozprávky. Kto by chcel ísť do hĺbky, potrebuje inú knihu. Táto nám grécku mytológiu iba predstaví.
Pre nás, čo sa chceme s mytológiou iba zoznámiť a rozšíriť svoje vedomosti aj o túto oblasť kniha na začiatok určite stačí.
P.S.: Pri čítaní som si miestami pospomínala na seriál Herkules z 90. rokov.
Od tejto knihy som mala nastavené nízke očakávania, možno práve preto, že som sa krátko pred jej čítaním popálila pri inej knihe podobného charakteru.
No a paradoxne ju hodnotím ako jednu z TOP kníh, čo som toho roku prečítala.
Hneď na úvod dodám, že to nie je kniha, ktorá by hejtovala pozitívny prístup k životu. Iba sa snaží poukázať na to, kedy je pozitivta zdravá a kedy je už toxická. Krásne to vystihuje táto myšlienka:
Zdravá pozitivita vytvára priestor pre oboje: realitu i nádej. Toxická pozitiva popiera naše emócie a núti nás ich potláčať.
Mňa v knihe zaujali tieto veci:
- ako sa pozitivita stáva toxickou
- že nie je afirmácia ako afirmácia a nemali by sme podľahnúť "presladeným premotivovaným rečiam", ktorým sami neveríme. Vedia viac škodiť ako pomôcť.
- že by sme nemali potláčať naše emócie, aj keď sú negatívne či smutné
- že vďačnosť je síce fajn, ale nie je vhodné sa do nej nútiť
- kedy je sťažovanie efektívne a kedy je škodlivé
Odporúčam.
Od tohto príbehu som sa nevedela odtrhnúť.
Všetko sa to začína tak, že Sabine zdedí starú reštauráciu v Paríži , ktorú vlastnila jej babička Marianne, o ktorej doteraz vôbec netušila. Reštaurácia má za sebou temnú minulosť. Bola otvorená v čase 2. svetovej vojny, kde sa stretávali a jedli nacistickí vojaci. Marianne bola považovaná za kolaborantku a miestni jej to nevedeli prepáčiť. Nakoľko však nemali na prídel dosť jedla, postupne začali navštevovať reštauráciu aj miestni. Až do dňa, kedy boli všetci otrávení a majiteľka Marianne zmizla.
Jediný človek, ktorý z toho obodbia ešte žije a vie doplniť skladačku je Gilbert, starý pán, ktorý bol v tom čase iba chlapcom. A tak sa Sabine s Gilbertom stretnú a začne sa rozprávanie o minulosti. Okrem toho Sabine v starej reštaurácii objaví stopy, ktoré ju zavedú v pátraní ďalej.
Postupne sa dozvedáme, kto vlastne Marianne bola, aké mala detstvo, že vyrastala na provensálskom vidieku pri babičke, kde sa naučila variť. Tam spoznala aj Jacquesa, chlapca, ktorý jej rozumel. Keď zistíme, čo sa v jej minulosti dialo, budeme lepšie rozumieť, prečo jej kroky v dospelosti viedli práve do okupovaného Paríža.
Bola Marianne naozaj kolaborantka, alebo sa za jej príbehom skrýva čosi viac? To všetko nám odhalí každá ďalšia stránka knihy.
Hoci je kniha posadená do odbobia 2. svetovej vojny, o vojne ako takej je príbeh len veľmi okrajový, celé sa to sústredí na príbeh jednej rodiny.
Hlavnými postavami príbehu sú:
Lena, ktorá prekonala detskú obrnu, je na vozíku, myslí si, že už nikdy nebude chodiť. Na jednej strane cestuje po celom svete, dostáva sa jej kvalitné vzdelanie, no na tej druhej jej chýba priateľstvo.
iluzionista Theo, Lenin otec, ktorý patrí v cirkuse k tým najlepším. Pre Lenu chce to najlepšie, no občas mu chvíľu trvá, kým si uvedomí, čo to vlastne je, čo Lena naozaj potrebuje.
Alexandre, chlapec, ktorý sa náhodou ocitol vo vlaku, kde ho prechladnutého našla Lena. Alexandre skrýva vlastné tajomstvá.
Theo sa ujme Alexandreho a spraví si z neho svojho učňa. Ten sa učí až prekvapivo rýchlo. Zároveň máme možnosť sledovať ako sa rozvíja krásne priateľstvo medzi Lenou a Alexandrem, ako dospievajú. Do toho všetkého sa ocitneme v období 2. svetovej vojny, sledujeme postupne ako náročné je cestovať s cirkusom.
Asi v polovici príbehu sa Alexandre s Theom ocitnú v Terezíne. Sledujeme, ako to tam funguje, prežívame s nimi všetky ich emócie.
Celý príbeh je krásny, občas prežívame romantiku, občas naopak smútok. Túžobne sledujeme, čo sa bude diať, či to naši hrdinovia prežijú, či a ako sa dostanú z bezútešných situácií.
Veľmi pekná kniha, ktorá sa dá zvládnuť za jeden víkend.
Kniha existuje aj v CZ jazyku s názvom: Nikdy nedělej kompromis, takže ak nechcete čítať po anglicky a zaujme vás to, existuje aj alternatíva.
Knihu napísal bývalý FBI vyjednávač. Autor nás postupne prevádza technikami vyjednávania, ktoré on využíval pri jednaní s teroristami, aby zachránil životy rukojemníkom. No tie isté tipy sa môžu využiť aj v biznise, pri rokovaniach, pri vyjednávaní výšky platu, alebo napr. v rodičovstve.
Dozvieme sa:
že na vyjednávanie sa treba dobre pripraviť, ale treba byť pripravený, že aj napriek príprave nás môže čokoľvek prekvapiť
ako funguje zrkadlenie
prečo byť empatický; že krása empatie tkvie v tom, že nemusíme súhlasiť s druhou stranou, ale dokážeme uznať pocity/situáciu druhej strany
prečo začínať svoje otázky slovami Ako? Čo? a vyhýbať sa otázkam, na ktoré sa dá odpovedať obyčajným áno, rovnako tak vyhýbať sa otázkam začínajúcim Prečo?
prečo je dobré sa pri vyjednávaní usmievať, dokonca aj vtedy, keď vás druhá strana nevidí
výborné pravidlo, aby sme sa nechovali k druhým tak, ako by sme si to želali my, ale ako si to želajú oni
že sa netreba vyhýbať zdravým konfliktom
Je to kniha, ktorú sa oplatí prečítať viackrát, prípadne rovno sa snažiť zavádzať nové poznatky z jednotlivých kapitol do praxe.
Toto je jedna z TOP kníh, ktoré som doteraz prečítala.
Je náročné zhrnúť 400-stranovú knihu do pár riadkov, nakoľko otvára množštvo tém, Pre lepšiu predstavu uvádzam aspoň zopár, ktoré oslovili mňa:
Na úvod nám autor objasní, čo to trauma vlastne je.
Že to nie je niečo, čo sa nám stane, ale čo sa stane v nás. Že sú to vnútorné zranenia, trvalé rozdelenia alebo trhliny v nás, v dôsledku ťažkých alebo zraňujúcich udalostí. A veru, je vysoko pravdepodobné, že každý z nás niečo také vo svojom živote zažil. Môže ísť o traumu s veľkým T (havária, nehoda, nečakané úmrtie blízkej osoby,..), alebo aj traumu s malým t (šikana v škole, zraňujúce slová od blízkych či učiteľov,...).
Autor nám vysvetlí, ako konflikt, napäté situácie či inak emocionálna atmosféra doma vplývajú na hladinu stresových hormónov detí.
Takisto napr. prečo je pre naše mentálne zdravie horšie zostávať v zlej práci ako byť radšej nezamestnaný.
Poukazuje na to, prečo by malo byť o tehotné žienky postarané ako v bavlnke.
Že na vývoj detského mozgu vplýva oveľa lepšie hra ako škola. Hra je miestom, kde sa udeje najviac rastu.
Že celosvetová epidémia obezity je aj ukazovateľom medzinárodnej epidémie stresu. Pretože, keď nás niečo zožiera zvnútra, stres vedie k tomu, aby sme si "vybrali" nezdravé potraviny.
Že ženy sú vystavené oveľa vyššiemu riziku, že budú trpieť chronickou bolesťou, migrénami a rôznymi inými ochoreniami.
Zistíme, že aj politická scéna je presiaknutá traumou.
Ďalej napr. aj to, že srdce má svoj vlastný nervový systém a spolu s mozgom a inštiktom (črevami) hovoríme o 3 mozgoch, ktoré majú fungovať v zhode s autonónmnym nervovým systémom.
A mnoho mnoho iného. Pre mňa je to kniha, ktorú sa nielenže oplatí prečítať, ale aj sa k nej vracať.
Na záver jedna z TOP myšlienok z celej knihy:
To, čo potrebujeme, aby sme dobre zomreli, je tiež to, čo potrebujeme, aby sme dobre žili.
