

Historické/vojnové romány Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil23-ročná knihomoľka a recenzentka (romantických) príbehov pôsobiaca na instagrame (bookstagrame) pod menom @jankina.kniznicka ♡ sleduj ma pre knižné inšpirácie ♡ prečítané knihy: 2020: 58 | 2021: 80 | 2022: 47 | 2023: 22 | 2024: 24 | 2025: 27 | 2026: 12/35 ♡
Moja posledná prečítaná próza za rok 2023 nesie názov Pod pohrebným mesiacom. A ja som rada, že vám ju môžem hrdo odporúčať. Vlastne sa zaslúžila aj o to, aby zakončila môj knižný rok s úsmevom na mojej tvári. A to som si ešte prednedávnom nevedela predstaviť čítať detektívky.
Kto pozná a číta Barborkine knihy ten vie, že detektívne romány sú jej žáner, ktorý píše veľmi pútavo a ukrýva do neho plno prekvapení. O tom svedčí aj jej tretia kniha z detektívnej série na čele s Dávidom Meiznerom. Ten sa stal, mimochodom, mojim obľúbeným knižným detektívom vôbec (áno, hlavne kvôli svojej miernej ľahostajnosti a občas blbým poznámkam, ktoré si už pri ňom neviem predstaviť :D). V knihe sa stretávame aj s jeho tehotnou priateľkou Emou, či s ďalšími kolegami vrámci vyšetrovania už tretieho ohavného prípadu.
Hlavná postava, Klára, sa dostáva do centra vyšetrovania celkom rýchlo - už prvá kapitola hovorí o otrasnom prípade, ktorého bola súčasťou. Autorka jej príbeh naozaj poriadne zamotala a netrúfala som si tipovať, aký osud jej napokon prischne. Všetko to bolo vykreslené tak realisticky a pútavo opísané do čo najpodrobnejších detailov. Ale poviem vám, vidieť do Klárinej hlavy plnej spomienok, ktoré boli miestami zahmlené či nedokončené, bola na mňa prisilná šálka kávy. Autorka to všetko obzvláštnila striedaním kapitol z pohľadu Dávida a Kláry. Mala som tak možnosť vidieť vyšetrovanie prípadu, šokujúce dôkazy, nálezy a výpoveď Kláry ohľadom nedávnej minulosti.
Pri príbehu som prežívala naozajstnú vlnu emócií a prekvapivé reakcie sa striedali s tými smutnými. Bol to hrozný príbeh Kláry v ktorom malo svoju úlohu najmä zlo ľudstva, závisť, hlúposť, neuvážené konania a podobne.
Detektívka to bola poriadna a všetko pôsobilo tak nepredvídateľne. Naozaj by som nepovedala, že si niekedy zamilujem tento žáner ale vďaka slovenskej autorke sa to podarilo. Som vďačná za to, že si tieto knihy môžem prečítať, žiť celým príbehom a zakaždým ma zasadia do roly detektíva ako plnohodnoteného experta vo vyšetrovaní.
Hrad v Škótsku bolo moje jediné zimno-vianočné čitanie ale rozhodne to neľutujem. Vynahradila mi všetky príbehy s vôňou zimy a Vianoc, ktoré som túto sezónu nestihla. Julie tentoraz opísala Škótsko v tej najkrajšej podobe v akej sa len dá. Jeden hrad, tajuplný príbeh Izzy a zasnežená krajinka. Krásne a na Vianoce ako stvorené. Veď si len predstavte, že ste dedičom majestátneho hradu v krajine tisícich hradov (údajne je ich naozaj toľko v Škótsku). Izzy bola skvelá hlavná hrdinka i keď mala isté obavy s hradom, ktorý zdedila. Ale to len na začiatku, potom to Izzy vzala do vlastných rúk spolu s matkou a s pomocou hostí vrátila hrad do funkčného stavu. Izzy som si obľúbila aj vďaka jej odvažnym rozhodnutiam a konaniam. Mám rada silné hlavné hrdinky a Izzy nezložili ani nezhody či zúfalosť ohľadom hradu. Ako jeho dedička sa s ním popasovala veľmi dobre. Okrem toho sa mi páčila aj romantika, ktorá vzplanula medzi Rossom a Izzy a autorka sa s príbehom postáv pekne vyhrala. Vo vzduchu bolo cítiť lásku, pokoru, vďačnosť. Mam pocit, že len Julie vie vystihnúť atmosféru každého príbehu úplne do detailov a od srdca.
Škótske hrady budú podľa opisov Julie určite majestátme, honosné a dýchajúce históriou. Presne tak som sa cítila, keď som sa po hrade prechádzala spolu s Izzy a chystala štedrovečernú večeru či zútuľnovala hosťovské izby. Toto je na vianočnú atmosféru ako stvorené a pokiaľ ste príbeh tento rok nestihli, ten ďalší si to nenechajte ujsť.
Od Julie by som si bola schopná prečítať aj nákupný zoznam ako sa hovorí. Je to jednoducho moja obľúbená zahraničná autorka s vôbec najobľúbenejšiu siahodlhou sériou Romantické úteky, ktorá zďaleka ešte nekončí. Verím, že autorka už pripravuje ďalšie dobrodružne príbehy akým bol aj tento.????
Na túto knihu som videla veľké množstvo pozitívnych recenzií ale to bolo už dávno, keďže nejde o úplnú novinku. Aj napriek tomu som sa rozhodla, že jej dám šancu a prostredníctvom ďalšej slovenskej beletrie spoznám našu domácu spisovateľku.
Priznám sa, že zatiaľ som sa so Simonkinou tvorbou vôbec nestretla a jej štýl písania a celkový dojem z príbehu bol u mňa pri Pochybnostiach niečo ako premiéra. Tento príbeh bol ako vytrhnutý zo života – opisoval životné situácie s ktorými sa neraz stretávame, bežné dni, ktoré vykúzlia na tvári úsmev ale aj momenty, pri ktorých nechýba beznádej. Každou stránkou v knihe som cítila, že my všetci máme niečo spoločné. Presne to niečo spoločné, čo spájalo aj našich hlavných hrdinov. Verím, že v príbehu by sme sa našli viacerí. Na prvom mieste tu boli vykreslené ľudské vzťahy v troch rodinách a oceňujem, že som postavám mohla nazrieť aj hlbšie do hlavy.
Zmeny sú prítomné počas celého nášho života a niekedy je prvý krok k ich realizácii tým najťažším. Svoje by o tom vedeli rozprávať aj hlavné postavy, ktoré boli ich súčasťou. Nina, Roman, Eva, Lena či Viktor, zdalo sa, že všetkým sa blýska na lepšie časy, len treba opustiť tie zlé. Postavy mali svoje muchy, niektoré mi boli sympatické viac a iné menej, no svojský rozum im nechýbal. Myslím, že slovo komplikované by sa ujalo vo všetkých troch rodinách, ktoré večne niečo trápilo. Nepáčila sa mi len občasná panovačnosť a zloba, ktorá medzi nimi vládla ale aspoň bol dej oživený aj po tejto stránke.
Celková atmosféra príbehu ma pohltila a veľmi som si priala vedieť ako sa vyvinie aj ku koncu. Napätie sa stupňovalo, medziľudské vzťahy sa menili a postavy rozmýšľali každým dňom inak. Niekedy je to proste tak, keď nás k tomu situácie donútia – strácame hlavu, logické myslenie a uchyľujeme sa často k (ne)správnym krokom. Musím uznať, že autorka je skutočná rozprávačka, lebo celý dej poňala výstižne a pútavo. Ani na minútu som sa nenudila a asi to bolo aj vďaka častým akciám, ktoré ma neustále prekvapovali.
Pomedzi kvalitné opisy som sa dočkala aj romantickej linky, kde nechýbal cit pre porozumenie, lásku, dôveru... Aj na tomto pilieri bol postavený dej príbehu a dokázal ma ovplyvniť po citovej stránke. Pokiaľ aj vás zaujíma, čo sa bude odohrávať za slovkom pochybnosti, toto je vaše znamenie pustiť sa do čítania! <3
Ivica Ďuricová a jej knihy, tie si ma vždy podmania! To sú tak skvelé príbehy zaobalené do jednohubky, že nutne potrebujem čítať ďalšie. Som veľmi rada, že som sa nechala ovplyvniť recenziami a hodnotením iných čitateľov a dala som tejto autorke šancu. Kráľ z ulice je tretia kniha z edície Zet a okrem pútavej obálky priamo z Budapešti vás zoberie na toto krásne miesto lusknutím prsta. :)
Tento námet knihy ma vcelku prekvapil a bola som nesmierne zvedavá, ako sa vyvinie. Uznajte, že o živote bezdomovca nečítate každý deň. Tu sa do tejto roly dostáva náš hlavný hrdina Antony, ktorý neraz pôsobil tajomne. Mal dve osobnosti a nevedela som, ku ktorej sa prikloniť skôr. Okrem toho, že máme možnosť sledovať jeho cestu, ktorá bola neraz tŕnistá, dostávame aj vysvetlenia jeho osudu. Nadchlo ma, že Ivica vytvorila príbeh, kde dominuje nejedna pekná myšlienka, ktorá spolu so zápletkou do seba dokonale zapadá. Hrdinka Eszter, pracujúca v Airbnb, ma naopak prekvapila svojou veľkorysosťou, empatiou a celkovo nehou, ktorú Antonymu preukázala. Bola to postava, ktorá celému budapeštianskemu príbehu pridala iskru.
Štýl písania mi sadol až tak, že som knihu nepustila z rúk celý deň. Bol to veľmi milý a pútavý príbeh v ktorom bolo mnoho prekvapení a úsmevných situácií. Presne takto si predstavujem oddychové čítanie, ktoré so sebou nesie energiu mesta, ktoré opisuje. Budapešť je nádherné európske mesto a keď som si k nej pridala tento romantický príbeh, nebolo o čom. Veľmi pekne spracovaný dej, ktorý čitateľa zoznámi s významnými pamiatkami. Taká dominanta Budapešti, Budínsky hrad a významný parlament, uchváti nejedného turistu.
Láska a osud, to sú témy, ktoré mi v tejto knihe nechýbali. Autorka naplnila môj čitateľský vkus a jej rozprávanie o ľudských, neľahkých situáciách mi pohladilo dušu. Takže, je tu ešte niekto, kto sa nevie dočkať čo nám Ivica pripraví v štvrtej knihe z edície Zet? Pretože, každá jedna v sebe niesla posolstvo a vyčarila mi obrovský úsmev na tvári.
Od autorky som už čítala jednu knihu a tak som vedela, že opäť nemôžem čakať nič fenomenálne. Žiaľ, aj tentoraz som sa utvrdila v tom, že Emily pre mňa asi naozaj nebude to pravé orechové. Anotácie jej príbehov znejú v skutočnosti pútavejšie než samotné príbehy, no a obálky kníh ma vždy presvedčia tiež neprávom. A to je teda veľká škoda.
Nie som si tak celkom úplne istá, či som tento príbeh pochopila. Opäť išlo o dej bez pointy a žiaľ, klišé bolo cítiť na každej strane. Pre mňa najviac nepochopiteľné boli opäť svojské postavy Alex a Poppy a ich iracionálne správanie. Dve dospelé osoby s úplne detským charakterom hádajúce sa pre každú banalitu, ktorá v ich živote nastane... A tiež by som sem zaradila príliš zaláskovaný až presladený príbeh s klišé situáciami. Jedným slovom nuda. Príbeh mi prišiel monotónny a nezáživný. Nezachránilo to ani striedanie minulosti s prítomnosťou a myslím, že práve to je ten prvok, pri ktorom sa bude každý čitateľ strácať. Hoci sledujeme minulosť postáv, aj tak sa neubránime dialógom, ktoré sú úplne prázdne a doslova o ničom.
Ty, ja a naše výlety by som pokojne zaradila ako knihu vhodnú pre čitateľov young adult. Až na celú jednu kapitolu venovanú sexuálnemu zážitku, čo mi pokazilo dojmy z čítania ešte viac. Lebo, povedzme si úprimne, bolo to strašne detské, trápne a blbé a autorka to tam pridala nasilu a úplne zbytočne. A prečo by som vám danú knihu vôbec neodporúčala? Autorka sa pravdepodobne nejako extra nesnažila napísať pútavý príbeh ale namiesto toho stavila na monotónny dej s ničím zaujímavým - bez väčšej pointy. A preto vynechávam aj knihu Knihomoli od autorky, ktorú som chcela zrecenzovať.
Zhrniem to asi tak, že s čítaním som bojovala celý mesiac (ako aj s touto recenziou) a priviedlo ma to k čítacej kríze, ktorá už snáď nenastane. Na istý čas sa zahraničným autorom asi vyhnem, lebo len tí slovenskí mi dávajú istotu, že čítanie ma bude skutočne baviť.
Niektoré veci máme iba dovtedy, kým sú stratené.
