Je všeobecne známe, že Julie Caplin píše veľmi milé, romantické oddychovky, ktoré vezmete do ruky po dlhých dňoch, kedy nechcete robiť nič iné, iba vypnúť od okolitého sveta. Zakaždým, keď prečítam jej ďalšiu knihu, ostávam fascinovaná tým, ako túto atmosféru dokáže v čitateľovi navodiť a ten sa k nej potom veľmi rád vracia.

Ja nie som výnimka.

Samozrejme, nie každá jej kniha sa mi páčila tak, aby som si povedala, že ju budem čítať dokola, pretože nikomu sa nemôže páčiť všetko. Ale prevažná väčšina sú moji obľúbenci, ktorých mám hrdo vystavených na poličke. Tentoraz k nim pribudne ďalšia a to konkrétne Hrad v Škótsku. Začala som ju čítať tesne pred Vianocami, kedy boli za oknami vidieť krásne, zasnežené kopce a ja som si sedela v pohodlí s čajom v ruke, čo mi veľmi dotvorilo atmosféru, ktorá bola vytvorená aj v knihe. Som človek, ktorý je veľmi sentimentálny a miluje pozerať klišé Vianočné filmy viac ako čokoľvek na svete a možno práve preto sa mi táto kniha tak veľmi páčila, pretože som mala pocit, akoby som takýto klišé romantický príbeh prežívala medzi stránkami knihy.

Na počudovanie mi to absolútne nevadilo. Práve naopak, užívala som si ho od začiatku do konca, aj keď je podľa mňa každému hneď jasné, ako to celé skončí.

Nadväzujeme tu na príbeh postáv z pekárskej školy, o ktorej bola knižka Domček v Írsku. O to viac som si čítanie užívala asi aj preto, lebo práve túto som čítala tesne pred tým a tak som mala ešte stále celkom živú predstavu o jednotlivých postavách a ich príbehoch. Veľmi sa mi páčilo, že Izzy dostala viac priestoru a mohli sme tak viac nahliadnuť do jej života. Jej vzťah z matkou, ktorá bola tak trochu bláznivá, bol veľmi milý, pretože ona bola vykreslená v podstate ako jej pravý opak, ale koniec koncov sa aj tak mali veľmi radi.

Povedzte mi, kto z nás by už len nechcel zdediť nejaký hrad pri jazere, ktorý by ma nekonečne veľa potenciálu? To, že sa ho Izzy rozhodla prerobiť na hotel, bol výborný nápad a o to viac sa mi páčilo, ako to celé organizovala. Postupne sa tu utváral veľmi milý kolektív ľudí, ktorí prichádzali či už náhodne, alebo zámerne, avšak vždy to malo nejaký zmysel. Niekedy nám do života prídu ľudia celkom nečakane, ale častokrát je to ten najlepší spôsob ako získať blízkych priateľov. A tak isto to bolo aj v tomto prípade. Utvárali sa tu nečakané priateľstvá, odkrývali sa tajomstvá stratených diamantov, objavovali sme zákutia lásky a ja som si užívala každú jednu stranu.

Ak hľadáte knihu, pri ktorej si dokonale oddýchnete, nasajete romantickú atmosféru v objatí zimy, verím tomu, že práve táto knižka vás nesklame.

Precitala som vsetky knihy autorky prelozene do slovenciny a velmi sa mi pacila jej schopnost opisat miesta, prirodu tak, ze ste sa tam v duchu vedeli preniest, predstavit si to, nasat pomyselnu atmosferu a tiez sa nieco o danych miestach dozvediet. Z tejto knihy som mala dojem, ze ju pisala nejaka ina osoba. Nudne opisy, nicnehovoriace nazvy pomaly nahadzane jeden za druhym... samotny pribeh akoby pozliepany z tych predchadzajucich, navyse posobil plocho a nezazivne. Cakala som viac.