Historické/vojnové romány Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
23-ročná knihomoľka a recenzentka (romantických) príbehov pôsobiaca na instagrame (bookstagrame) pod menom @jankina.kniznicka ♡ sleduj ma pre knižné inšpirácie ♡ prečítané knihy: 2020: 58 | 2021: 80 | 2022: 47 | 2023: 22 | 2024: 24 | 2025: 27 | 2026: 12/35 ♡
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Som veľkou milovníčkou hororov, nadprirodzených schopností a iracionálnych situácií. Skôr som však obdivovateľkou tohto žánru vo filmovej podobe než v tej knižnej. Ale! Volanie krvi mení celú situáciu a asi sa tomuto žánru do budúcna už viac nevyhnem.
Miška píše perfektne a aj tento príbeh bol tajuplný a obsahoval opisy, pri ktorých ma neraz zamrazilo. Ide o kombináciu príbehu, kde vystupuje niečo v zmysle mysteriozity, duchovna či nadprirodzenej sily. Všetko sú to javy spojené s vyššou energiou, ktoré človek nemá vo svojich rukách a nemusí s nimi vedieť narábať. Ako aj, niektoré veci si jednoducho ľudská myseľ nedokáže vysvetliť. Kým nie sme svedkom niečoho podobného neveríme tomu, no akonáhle s tým máme dočinenia, obavy sa pochopiteľne dostavia. Predstavte si zúfalú matku, ktorá sa snaží pomôcť vlastným deťom. Aj cez všetky tie nevysvetliteľné situácie a iracionálne javy je ona tou, ktorá by ich najradšej prevzala na seba a zachránila svoju rodinu. Opísala by som to jednoducho: Ona vidí zatiaľ len na javisko, život za oponou prežívajú len jej deti...
Tento príbeh je bezkonkurenčný a jeden z najlepších, aký som tento rok mala možnosť čítať. Ale, nielen čítať ale ho aj zažiť. Prežiť ho na vlastnej koži, lebo tie opisy boli tak presné a realistické, akoby si volanie krvi prišlo aj po mňa. Páčila sa mi celková atmosféra, zápletka, pozadie ľudskej psychiky, snaha, prostredníctvom minulých životov, dostať sa ku koreni problému a útržky z minulosti predkov. Miška nám jednoducho priniesla tvorbu, ktorú by som od nej nečakala a načrela do tém vzdialených, strašidelných, nevysvetliteľných, no zato pravdivých, logických a ku koncu pochopíte, že aj odôvodniteľných.
Dej sa rozbieha veľmi rýchlo, bude vás držať v napätí, nebudete vedieť čo sa bude diať a vyvolá vo vás ešte viac otázok, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď. Ja som si len pripomenula, ako veľmi ma tieto veci medzi nebom a zemou fascinujú, no zároveň mi aj prinášajú mnohé otázniky a strachy. Volanie krvi je v mnohých ohľadoch smutné čítanie, no aj plné nádeje a zaslúži si vašu pozornosť. Predsa len, všetci raz budeme predkovia.
Julie Caplin podľa mňa nedokáže napísať knihu, ktorá by ma nebavila. Neviem síce ako to robí, ale všetky jej knihy si ma hneď získajú a zaujmú ma až natoľko, že ich neviem pustiť z rúk. A presne taká bola aj ôsma časť zo série Romantické úteky.
Táto časť bola bezpochyby jednou z najlepších v tejto sérii doposiaľ. Hlavná hrdinka a nadaná právnička Hannah mi nadmieru sadla a jej nápad vydať sa na spoznávanie sveta s bonusom navštevovať prestížnu kuchársku školu Killorgally ma fascinoval. A tak som sa ocitla v Írsku. V krajine, s ktorou som sa zatiaľ v knihe nestretla a mohla som ju postupne celú preskúmať. Učarovala mi až natoľko, že by bola škoda vynechať ju zo zoznamu cestovateľských plánov. No, ale späť k príbehu. Hannah bola vážne skvelá. Aj na pár trapasov a nevedomostí ohľadom Conora, ktorý bol známym šéfkuchárom a podieľal sa na kurze, ktorý Hannah navštevovala. Som rada, že autorka načrtla už v úvode romantickú scénu, ktorá sa rozvíjala do romantickej linky. Kulinárske schopnosti v kuchárskej škole ma fascinovali.
Dublin je zaujímavá krajina, ktorá mi učarovala najmä z autorkinho opisu. Príroda, miestni ľudia, zvyky, či kuchárska škola so samými dobrotami - to bolo niečo, čo by som rozhodne nevynechala. Z tejto knihy som cítila pokoj, kľud a zastavenie času. A k tomu jedno veľké nadšenie zmeniť život. Hannah si varením privodila nové myšlienky a postupne sa zdokonaľovala v tom, čo chcela nazvať svojou novou záľubou - varenie, pečenie. A do toho jej prišla aj nečakaná láska.
Slovo oddychovka ste už u mňa v spojení s autorkinou tvorbou neraz počuli, no budem sa opakovať. Skvelé letné čítanie plné oddychu a odľahčenia od všedných dní. K tomu cestovanie do ďalšej turistickej destinácie, ktorá vám vezme dych. Napätá situácia aj nečakaný priebeh deja, taká je ďalšia caplinovka.
Pamätá si tu debut autorky Dievča v hmle? Dodnes viem, že to bol jeden z prvých trilerov, ktoré som vôbec čítala a okúzlil ma až tak, že som vedela, že s autorkinou tvorbou nekončím. A aj napriek tomu, že detektívne romány sú mi vzdialené a mala som voči nim predsudky, Špina ma opäť nenechala na pochybách a jej čítanie bolo pre mňa zážitkom.
Tento príbeh si ma hneď získal a viete prečo? Pretože sa odohrával na strednej škole! Áno, čítate správne. Išlo o vraždu učiteľa Patrika, ktorú si nevedel vysvetliť takmer nikto a ani kapitán Dávid Meizner, ktorému sa dostal aj tento prípad do rúk. Veľmi chválim prostredie, ktoré autorka pre túto detektívku zvolila. Predsa len, vypočúvanie mladých ľudí, Patrikových žiakov, s ktorými mal blízky vzťah vo mne zanechalo veľa otáznikov. Vytvoriť si záver zo zoznamu podozrivých bolo ťažšie než sa na prvý pohľad mohlo zdať. Páčili sa mi odbočky, ktorých úlohou bolo v knihe nasmerovať čitateľa k vlastným úsudkom a zahrať sa tak na detektíva. Príjemným bonusom sú kapitoly venované Dávidovi a jeho priateľke Eme, tiež známej vyšetrovateľke, a jeho uvedomovanie si určitých situácií v živote muža. Bolo príjemné sledovať Dávidove úsudky a zmenu jeho pohľadu na veci.
Autorka píše tak pútavo a úplne živo si viem vždy predstaviť seba ako súčasť vyšetrovacieho procesu. Baví ma odhaľovať motívy vraždy, podozrivých, vypočúvať ľudí a robiť závery, ktoré sú založené na faktoch. Hoci sú mi spôsoby polície a detektívov úplne vzdialené, aspoň v Špine som sa k tomu mohla priblížiť. Štýl písania ma ku knihe prilepil na jedno posedenie a začítala som sa od prvej strany, kde sa hneď zmienka o vražde začala. Žiadne hluché miesta, žiadne nezmysly, ktoré by v príbehu zbytočne zavadzali, len plynulý dej, ktorý na seba nadväzoval a pomaly otváral dvere k výsledku vraždy. Všetky kapitoly dávali zmysel a nemám pocit, že by sem autorka chcela vložiť niečo zbytočné.
Pre mňa bola Špina detektívnym románom, ktorý nemá konkurenciu. Išlo o originálny príbeh s pozadím plných zimomriavok. Bez pochýb ju môžem odporučiť všetkým milovníkom detektívok ale aj tým, ktorí po tomto žánri až tak nepriahnu.
Hypotézu lásky som zaregistrovala snáď na každom knižnom profile a myslím, že sa nájde len málo ľudí, ktorí tomuto príbehu neprepadli. Aj u mňa zvíťazila zvedavosť zistiť, čo na tejto knihe všetci vidia a čo sa v nej skrýva. Neodolala som a s veľkými očakávaniami som sa do nej pustila. A čo si o nej myslím? V prvom rade, že ide o trošku zbytočný hype.
Hlavná hrdinka Olive je doktorantkou a venuje sa výskumu, ktorý má za úlohu odhaliť rakovinu pankreasu a najefektívnejšie liečiť toto ochorenie. No, a ako to už býva, mužským hrdinom nebude nik iný ako Adam, vyučujúci študentky Olive. Páčilo sa mi, že autorka prišla s nápadom zasadiť príbeh do univerzitného prostredia, kde nechýba láska k biológii či chémii. Tiež oceňujem, že hlavnou témou sa stal výskum súvisiaci s rakovinou, ktorý naberá na obrátkach a uchytí sa aj na vedeckej konferencii. Pomedzi pokusy, experimenty a dlhé hodiny práce v laboratóriu sa medzi Olive a učiteľom Adamom rodí nielen pracovný vzťah ale aj niečo iné. Olive je plne zaujatá výskumom, taká tá klasická bifľoška, no hypotéza hovorí, že ak si dovolí rozptyľovať myseľ Adamom, do života jej okrem vzorcov príde aj falošný vzťah, ktorý títo dvaja predstierali. Čistá americká komédia. :D
Kniha ma celkom prekvapila, no aj sklamala. Na pozadí vedeckého a akademického prostredia vytvorila autorka ľúbostný vzťah, ktorý spájali mnohé vzorce, pokusy či výskumy. Bolo to zaujímavé aj keď miestami trošku nudné. Vadili mi hluché miesta a omáčky, kde sa dej akoby zasekol a neposúval sa takou rýchlosťou ako by som očakávala. Taktiež ma rozčuľovalo detinské správanie hlavnej postavy, ktoré pôsobilo tak na 15 rokov (a bavíme sa tu o PhD.). A celá kapitola venovaná milostnému pomeru to úplne zabila a bola strašne cringe...
Dej sa dal ľahko predvídať, no ako ma na začiatku nebavil, tak sa to ku koncu zmenilo. Zachránilo to aspoň to akademické prostredie, o ktorom som chcela vedieť viac. Bolo to milé, humorné, plné absurdných situácií ale vlieklo sa to veľmi pomaly. Pokračovanie si určite prečítam, no už ho budem brať s rezervou. Nešlo o najlepšiu slow burn romantiku pod slnkom, ale ako oddychovka mi padla vhod.
Začnem tým, že ste už určite zaregistrovali, že autor svoju knihu Nemé hlasy vydal na vlastné náklady. Keď som bola oslovená dostať medzi vás túto info, neváhala som a sama som vydanie tohto projektu podporila. O to viac ma potešilo, keď kniha vznikla a ja som sa tak mohla ponoriť do mysteriózneho trileru alebo skôr hororu, ktorý sa odohrával na Babej hore.
Hlavný hrdina Tomáš sa vracia do rodného Oravského Veselého. Tento pobyt uprostred hôr so sebou prináša už v začiatku veľa nevysvetliteľných situácií. Strach a iracionalita zatemňujú mladému mužovi rozum a vplyvom blúznenia zažíva temné okamihy. Tie si však ľudská myseľ nedokáže vysvetliť. Hoci sa jeho osud dozvedáme až na konci, niečo mi na ňom po celý čas vadilo a veľmi som s ním zápasila. Teda, skôr s jeho osobnostnými črtami a rozmýšľaním, čo ale chápem, že išlo o hraničné situácie. Dej mi zato imponoval omnoho viac. Neutíchajúci smiech detí na povale či mysteriózny pocit, že ma niekto sleduje mi neraz spôsobili zimomriavky.
Prostredie Oravského Veselého ma svojimi opismi dostalo a tiež som ocenila zakomponovanie legiend a tradícii do deja. Pojmy ako Veselica či Fašiangy nabrali v tomto príbehu úplný iný význam. A vôbec som netušila, že na Slovensku máme aj takéto historky z prostredia Babej hory, ktoré sa šírili ústnym tradovaním a súviseli s folklórom. Dedinský ľudia im verili a mali pred nimi, pochopiteľne, rešpekt. Dej to pekne dotvorilo a pôsobil o to viac mysterióznejšie. Vlastne si ani nespomínam, či som už niečo podobné od našich autorov čítala, lebo podľa mňa to malo svoj nádych originality. Autor načrtol aj do minulosti Tomáša a jeho starého otca.
Miestami som čakala wau efekt, ten sa však nedostavil. Aj napriek tomu, že mne niečo v horore chýbalo, vám naopak nemusí a preto by som ho odporučila najmä nenáročným čitateľom. Som rada, že som projekt mohla podporiť aj napriek tomu, že úplne nesplnil moje očakávania. Páčil sa mi však nápad pohrabať sa v histórii našich predkov a predostrieť príbeh opradený legendami.
