Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Ťažko sa vyberá päť diel a zopár obľúbených autorov. Milujem literatúru! Deň bez knihy je pre mňa neúplný. Aspoň stránku musím prečítať :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento neobyčajný príbeh sa aj napriek ťažkej téme čítal veľmi ľahko. Autor odľahčil dej aj jemným humorom. Najprv som hlavnú hrdinku celkom nechápala, až neskôr mi došlo, prečo nedokázala ísť von, kde bola prvotná príčina jej strachu. Zápisky, ktoré cituje autor, sú nádherné vo svojom smútku a hĺbke. Osobne by som ich v knihe prijala oveľa viac. Autor rozvinul okolo Ludovicinho príbehu ďalšie. Zdanlivo nesúvisiace životy jednotlivých postáv dostávajú postupne zreteľnejšie kontúry, aby sa spojili vo veľkom finále. Hrdinovia románu sú väznení, prenasledovaní, niektorí zmiznú, iní sú mučiteľmi, vrahmi a tyranmi. Retrospektívne sa ich osudy rozpletajú a udalosti vyjasňujú. Vďaka životným omylom sa mnohí z nich stali lepšími. Ludo má na trápenie dobrý liek. Hovorí, že by sme sa mali cvičiť v zabúdaní. Skvelá kniha!
Ali Smith píše svojským štýlom. Treba sa naň nastaviť a už to ide ľahko. V texte je veľmi veľa kratučkých viet, niektoré sú ako také skratky - dve slová a v nich celý okamih aj oka mih. Jej hry so slovami sa mi veľmi páčili. Opisy jesennej prírody akoby autorka namaľovala na plátno a ja som sa dívala a dívala a užívala si tú zmes farieb, vôní a pocitov. Príbeh je popretkávaný pasážami z viacerých známych literárnych diel. Jeseň nie je kniha pre každého, no milovníci dobrej literatúry si ozaj prídu na svoje. Ja som veľmi spokojná, ešte si budem v knihe pár dní listovať a čítať množstvo zaujímavých a inšpiratívnych myšlienok, ktoré som si vyznačila.
Priateľstvo starého Daniela a malej Elisabeth bolo výnimočné. Ich rozhovory, vymyslené príbehy, hry so slovami, taľafatkovanie... to všetko tvorilo nezabudnuteľné čítanie.
Malá krajina je silný príbeh plný spomienok na detstvo poznačené hrôzou vojny, na stratený domov a rodinu, na pretrhnuté korene, na množstvo predčasne ukončených životov, ale i krásne priateľstvá, hry s rovesníkmi a sladké mangá. Román odporúčam všetkým, ktorí majú radi dobré a nezabudnuteľné príbehy.
Autor nás len veľmi opatrne pripravuje na šialenstvo, ktoré má vstúpiť do života rozprávačovej rodiny. Nebojte sa, nečakajú vás brutálne scény plné násilia, to nie. Gabriel opisuje udalosti očami dieťaťa. Aj keď sa ocitá v ťažkej situácii a v čase obrovského strachu a bolesti, predsa si zachováva detskosť. Kto však vie čo – to o rwandskej genocíde, medzi riadkami vytuší ohromnú silu celej hrôzy, ktorá na štyri mesiace postihla tento štát. Za krátke obdobie bolo zmasakrovaných osemsto tisíc Tutsiov a umiernených Hutuov. Najzarážajúcejšie sú informácie, že rozvinuté krajiny spolu s OSN hrali v tej dobe mŕtveho chrobáka. Vedeli, čo sa chystá a nezasiahli. Pri čítaní románu sa mi pred očami zjavovali spomienky na film Hotel Rwanda a emócie sa stupňovali. Vojna sa pomaly presúvala aj do Burundi.
Výborný román, ja som si čítanie naozaj užila :-)
Autorka prerozprávala epos o slávnej trójskej vojne veľmi pútavo, sviežo a dojímavo. O Achillovi spieva jeho najmilovanejší a najvernejší priateľ Patroklos. Rozpráva o detstve a dospievaní po jeho boku, o všetkých radostiach a strastiach, ktoré museli pred najväčším bojom svojho života prekonať. Záver je veľmi silný. Sama som bola zvedavá, ako to autorka vymyslí, keď učinila Patrokla rozprávačom. Veľmi dobre. Vyobjímala by som ju. Madeline Millerová nevdýchla život len Patroklovi a Achillovi, oživila aj množstvo ďalších gréckych hrdinov, kráľov a bohov. Postavy vychádzajú zo stránok knihy farbisto opísané a charakterovo výborne vystihnuté.
Kniha je očarujúca vizuálne aj obsahovo. Už tritisíc rokov koluje rozprávanie o Trójskej vojne po svete a autorka ho pre dnešných čitateľov prerozprávala moderne a strhujúco. Naozaj sa jej podarilo vniesť napätie do príbehu, ktorého koniec každý pozná.
Dostávame sa do úplne inej kultúry ako je naša. Román sa odohráva v Nigérii. Tradície, polygamia, poverčivosť, rôzne rituály, rodinná hierarchia, riešenie problémov – to všetko je pre nás Európanov veľmi exotické a mnohokrát nepochopiteľné, no na druhej strane aj príťažlivé.
Román má tragický charakter. Príbeh manželov Yejide a Akina vás určite dostane. Tak ako mňa. Rodičovstvo a mnohodetnosť je dôležitým prvkom africkej kultúry. Nemáš deti, nie si žena. Si nepotrebná a treba ťa nahradiť. Takáto žena si zaslúži len pohŕdanie. Bezdetnosť je neakceptovateľná. Muž si môže zaobstarať ďalšiu manželku. Žiaden problém. Lenže čo potom, keď si partneri sľúbia, že budú žiť v monogamii? A presne to prisahal Akin Yejide, keď si ju bral.
Román o tom, ako sa zúfalo snažíme uchrániť seba a svojich blízkych pred žiaľom, je ukrytý v naozaj krásnej obálke. Jeho názov Zostaň so mnou v sebe nesie viacero významov. Nenechala si ho utiecť ani Margaret Atwood, ktorá sa o ňom vyjadrila takto: „Drásavý, strhujúci, nádherný príbeh.“ A ja len dodám, že je naozaj nádherný a stojí za prečítanie. Ukladám si ho do poličky srdcoviek.
Mám veľmi rada krimiromány, no zriedkavo siahnem po historických. Tentoraz som nezaváhala. Poviem vám, bol to riadny „nářez“! Dosť často sa mi stáva, že otvorím knihu, a keď mi okolnosti dovolia, ani ju nezavriem, kým nedočítam. A toto je jedna z nich.Pri čítaní si všetci predstavujeme postavy a miesta, fantazírujeme, pridávame k vetám obrazy. Pri tomto románe som po prvých stranách nechala svoju predstavivosť čušať v kúte a ako náhle vykukla, hneď som ju zahnala naspäť. Teda snažila som sa... Doslova som cítila zápach kanálov, ľudských tiel, vnímala som špinu, násilie, pred očami sa mi mihali obrazy znečistených ulíc, chudobných štvrtí, príbytkov, zadymených krčiem, znetvorených ľudí a v neposlednom rade príšerná chudoba tých najchudobnejších. 1793 vás zovrie a nepustí. Keby som ho chcela opísať len pár slovami, použila by som tieto: vynikajúci, napínavý, senzačný, hnusný, odporný a výnimočný.
Keby sa mi táto kniha nedostala do rúk, bolo by moje čitateľské srdce ochudobnené o skvelý zážitok. Hlavnými motívmi sú šťastie, kríza osobnosti a nádej. Hlavný hrdina Daniel dostal poriadne naložené! A predsa sa cíti šťastne...zatiaľ. Je bez práce a jeho kamoš Almódovar z väzenia neodpovedá. No je tu ešte ďalší kamoš - Xavier, ktorý sa po dvanástich rokoch rozhodne vyjsť z bytu. Dobrodružstvo plné humoru, sviežosti, ale aj vážnosti a nejakých tých absurdných situácií sa môže začať. Hoci je ústredným motívom najmä šťastie, autor upozorňuje aj na poklesnutú morálku spoločnosti. Cez hlavného hrdinu si kladie otázku: Aký svet zanecháme svojim deťom?
Ja som sa na strastiplnej ceste Danielovým peklom a očistcom až do raja bavila. Machado sa ukázal nielen ako brilantný rozprávač, ale tiež ako vtipkár. To by na dobrý príbeh možno aj stačilo, no verte, že to nie je všetko. Autor je navyše veľmi empatický a dokáže brnknúť aj na clivú strunu. Zažila som emócie všetkého druhu.
Výnimočný, skvelý, očarujúci, magický a brilantný román! Postava Mariamar aj Archaniela Strelca sú výborne rozpísané. Každý z nich bojuje so svojím vlastným "šialenstvom". Píšu si denníky, vec nezvyčajná v tomto kúte sveta, kde je veľa ľudí negramotných. Písanie sa pre nich stáva zbraňou, útočiskom aj liekom. Práve prostredníctvom zápiskov hlavných hrdinov sa pred nami odvíja napínavý dej.
Postupne vychádzajú na povrch rôzne tajomstvá postáv a obyvateľov dediny. Opisy mužskej brutality voči ženám, zvláštne, priam neľudské tradície a snaha žien vymaniť sa zo zaužívaných stereotypov nenechajú čitateľa chladným. Nie je to ľahké čítanie. Príbeh je veľmi, veľmi silný. No tak krásne obalený vo vyšperkovanej metaforike, že človek skoro zabudne na brutalitu a užíva si každé jedno slovo či vetu. Neverte mi... nie, nezabudne.
Kto má rád magický realizmus, mal by mať túto knihu v zozname prečítaných. Stávajú sa levy ľuďmi alebo ľudia levmi? Niet jedinej stránky, pri ktorej by som sa nenadchýnala štylistikou, metaforami, prvkami mystiky alebo prirovnaniami. Tento román zaraďujem medzi svoje top knihy.
Kniha je nádherná nielen obsahom, ale aj vizuálne. Ilustrátorka Lisa Aisato vytvorila prekrásne ilustrácie korešpondujúce s dejom. Výrazným spôsobom podčiarkujú čitateľský zážitok. Autorka dojemným, veku dieťaťa primeraným spôsobom píše o smrti, no najmä o sile, ktorú si vyžaduje život po strate najbližších. Táto knižka otvára dvere do trinástej komnaty a umožňuje komunikáciu dieťaťa a dospelého na vážnu tému. Spisovateľka ponúka rozprávku, rodičia môžu ponúknuť reálne vysvetlenie. Hoci sa kniha zaoberá ťažkou témou je plná aj radosti, aj nádeje, aj priateľstva a aj vône vianočných medovníčkov. Je ako stvorená na každodenné čítanie v čase adventu.
V Hedvige som neustále videla vysmiatu Pippi Dlhú Pančuchu. Aj tá bola plná radosti, šťastia a skvelých nápadov :-)
Hoci je román iba fikcia a veci sa napokon v skutočnosti stali celkom inak, bol pre mňa tento humorný príbeh skvelým čitateľským dobrodružstvom. No veď si len predstavte poverčivé babičky, kubánskeho doktora hovoriaceho po španielsky, blázna, ktorý vyštudoval „toľko matematík“, až sa z toho pomiatol, papagáje, ktoré neustále vykrikujú repliky z telenoviel a rôzne politické heslá, alebo benzínku, kde z tankovacích pištolí strieka morská pena. V Ondjakiho rozprávaní sú skutočné len tie výkriky, ktoré si pomyslíme, pestrofarebné papagáje v ňom letia opreteky s ešte pestrofarebnejšími šarkanmi, v bielej morskej pene znejú modré slová, BabkaCatarina je prítomná iba vtedy, ak chce, more je tu rovnako farebné ako veľké a hviezdy krúžia v čiernej púšti, lebo nebo nedokáže samo tancovať....
