Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Ťažko sa vyberá päť diel a zopár obľúbených autorov. Milujem literatúru! Deň bez knihy je pre mňa neúplný. Aspoň stránku musím prečítať :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Hľadám tie správne slová, ktorými by som opísala excelentný román brazílskeho autora Machada De Assis. Neuveríte, ale príbeh Brása Cubasa po prvý raz vyšiel v roku 1881! Nemohla som tomu uveriť. Je to nadčasové dielo brazílskeho realizmu, ktoré ani po vyše sto rokoch nestratilo nič zo svojej príťažlivosti. Keby som nepoznala rok vydania, myslela by som si, že čítam moderný a vtipný román z pera súčasného autora. Woody Allen sa vyjadril, že Assisov román patrí medzi päť kníh, ktoré najviac ovplyvnili jeho kariéru.
Odporúčam román literárnym fajnšmekrom, ktorí milujú hru autora s čitateľom, úsmevné i hlboké filozofovanie nad životom, jemný humor a satiru, pohľad do histórie a a experimentálny spôsob písania. Odporúčam ho tiež zvedavcom, ktorí si radi prečítajú niečo mimo svojej komfortnej zóny, pretože určite neoľutujú. Táto kniha sa číta sama.
„Chlapec si točí zem na špičke ukazováka“ a Benjamín Škreko si ma svojimi básňami obtočil okolo všetkých prstov. Je to tak! Jeho zbierka básní Kam z kanapy je jednoducho úžasná. V básni Nová doba autor „dožul tanier krvavých sonetov a citoslovcia utrel do rukáva“. Ja som si práve vychutnala a dojedla tanier plný skvelých veršov a do rukáva poutierala slzy dojatia. Každú báseň som musela ovoňať, prečítať a potom precítiť. Do duše básnika nik nevidí, význam a pointu jeho slov si vyloží každý čitateľ po svojom. Všetci máme svoj vnútorný svet a pre jedného sa v básni skrýva to, pre druhého zas niečo úplne iné. Čudoval by sa, veru, môj priateľ Ben, keby vedel, čo všetko som v jeho básňach objavila. Akoby verše ožili a vtiahli ma do príbehov. Stala som sa „ostrovčekom v mori. Pod palmou ja.“ V básňach sa skrýva radosť, smútok, hra, ale aj šibalská erotika a život sám. Dobrovoľne sa priznávam, že niektorým básňam som na koreň neprišla. Sú pre mňa básnikovým tajomstvom. Tu mi prichádza na pomoc štvorveršie: „ Je tma a je tunel, padla skala, že som ti nerozumel, že si ma nechápala.“ Nie je možné všetkému porozumieť. A to je dobre. Aký by bol svet bez tajomstiev? Zbierka Kam z kanapy má čestné miesto medzi mojimi obľúbenými knihami, stačí natiahnuť ruku a môžem si zas a znova vychutnávať verše plné ľudskosti.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Zulejka si od mladosti vytrpela svoje, despotický manžel, príšerná svokra, zima, hlad a ťažká práca... No to ozajstné peklo na ňu ešte len čakalo. V roku 1930 sa ocitla, spolu s tisíckami ďalších kulakov a nepriateľov štátu z radov inteligencie, v nákladných vagónoch na ceste na Sibír.
„Prvé začali umierať deti. Jedno po druhom, akoby sa hrali na chytačku, odbehli na druhý svet...“
Výborné čítanie, pútavé, napínavé a v neposlednom rade perfektne preložené Jánom Štrasserom. Autorka však nedobrovoľný pobyt v gulagoch pred vojnou a počas vojny opisuje s citom a opatrne, dáva si servítku pred ústa, bolesť, strach, náročnú prácu a ťažký osud postáv čítame viac – menej medzi riadkami. V slovách a pocitoch hrdinov vycítime, čo sa vlastne naozaj dialo. Je to strhujúci príbeh o materinskej láske a neuveriteľnej ľudskej schopnosti prežiť aj v tom najkrutejšom prostredí a v neľudských podmienkach. Ach, Zulejka drahá, čo si si musela všetko vytrpieť! A spolu s tebou milióny "nežiaducich" obyvateľov Ruska...
Jedna z najlepších kníh, ktoré som v tomto roku čítala...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Autor opisuje zverstvá holokaustu očami pätnásťročného chlapca priamočiaro, miestami až komicky a naivne. Zo začiatku sa hlavný hrdina Ďurko (ako ho rodičia familiárne volajú) dokonca teší na dobrodružstvo, keď ho jedného obyčajného rána vytiahnu z električky a odvedú preč na policajnú stanicu. Jeho nadšenie pretrváva dokonca aj v dobytčom vagóne, keď ho spolu s kamarátmi a ďalšími židovskými mužmi vezú do Osvienčimu. A čo vyznieva ešte absurdnejšie, pekne opisuje vojakov, komandantov, snaží sa ukázať, ako vie dobre pracovať a až postupne mu dochádza, kde je a čo sa deje. Pomaličky prichádza na to, že akokoľvek sa bude snažiť, neodvrátiteľne sa aj on premení na obraz väzňov, ktorých videl vychudnutých a vycivených pri vstupe do tábora smrti. Svojím optimizmom sa však stále bráni osudu. Aj napriek všetkým strastiam sú jeho spomienky plné láskavého optimizmu a jemného vykresľovania všetkých tých slovami neopísateľných hrôz.
Ani detsky naivný a odľahčený opis udalostí v nacistických táboroch nezmierni dusivý a silno emotívny zážitok z čítania tohto príbehu. Odporúčam všetkým, ktorým nie je ľahostajná minulosť ani budúcnosť ľudstva.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Tento príbeh sa odohral v zime na prelome rokov 1959 a 1960. Je to príbeh o omyle a túžbe, neopätovanej láske a nezodpovedanej náboženskej otázke."
Týmito slovami sa začína román o dvoch mužoch (študent Šmuel, invalid Wald) a jednej žene Atalii, odohrávajúci sa v krátkom časovom úseku počas zimy v tajomnom dome. Prostredníctvom ich rozhovorov sa však dostaneme až do čias ukrižovania Krista a taktiež do obdobia vzniku izraelskej samostatnosti. Dozvieme sa niečo málo o histórii starého Jeruzalema, zrode kresťanstva i judaizmu. Ale nečakajte len náboženstvo a politiku. Jadrom románu je láska medzi staršou ženou Ataliou a mladým študentom Šmuelom. On dychtivý, snívajúci idealista a ona zatrpknutá, smutná a cynická. Nájdu sa vo svojej osamelosti? Atalia je typ ženy, ktorá už od života nič nečaká. Na mužov má jednostranný vyhranený názor.
Je to pomaly plynúci príbeh, skôr smutný ako veselý, hoc je popretkávaný skvelými a vtipnými „hláškami“ starého Walda. Mám veľmi rada knihy s poetickým textom a aj v tejto som našla, čo vždy hľadám. Amos Oz vie, ako text okoreniť krásnymi vetami. Pri čítaní som si urobila poznámku, že je majster opisov. Každé miesto, postava, ulica, či kút v dome sa mi doslova zhmotnili pred očami.
Filozofické rozhovory mužských hrdinov by som dokázala počúvať dlho. Príbeh o Judášovi a jeho zrade nie je len okrajovou záležitosťou. Zrada a jej následky sa tiahnu celým románom. Wald povedal, že všetci sme Judáši. Svojím spôsobom. Kto má raz iný názor ako ostatní, už je voči nim zradca.
Autorka obsiahla vo svojom románe všetko, čo sa v Rusku odohralo za viac ako sto rokov: buržoáziu, pogrom, znárodňovanie, proletariát, dve svetové vojny, vyhnanstvo, emigrácie, otázky židovskej kultúry ale aj drogy. Román je plný zmienok o svetových historických literárnych činiteľoch, dielach a divadelných hrách. Priznám sa, že nie vždy som vedela o kom alebo o čom je reč, nakoľko mám ešte dosť literárnych medzier, čo ma pri čítaní dosť mrzelo. No ani na chvíľu som sa nenudila. Najviac som si užívala pasáže, ktoré opisovali divadelnú tvorbu hlavnej hrdinky. Celý román bol pre mňa jedno veľké nádherné divadelné predstavenie!
Paralelne sa tu striedajú dva príbehy v dvoch rôznych časoch. Jednou je veľmi zaujímavý život divadelnej výtvarníčky, scénografky Nory a druhou život Noriných starých rodičov Jakuba a Marusie Oseckých.
Román je obrovskou mozaikou, rodinnou ságou so skvelými postavami a zaujímavým dejom. Dovolím si napísať, že je majstrovským dielom. Toľko informácií! Obdivujem autorku a hlboko sa skláňam pred jej vedomosťami a rozhľadom a v neposlednom rade pred jej obdivuhodnou pisateľskou zručnosťou. Nie je to oddychový román. Je náročnejší na čítanie, no stojí za to prečítať si ho!
