Ostrov bez pamäti - Yoko Ogawa, Lindeni, 2022

16,99 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo

Ostrov bez pamäti

Desivo-krásny orwellovský román o totálnom ovládnutí ľudských životov štátnou mocou od jednej z najoceňovanejších autoriek súčasnosti. Na bezmennom ostrove miznú objekty:... Čítať viac

3,5 65 hodnotení
Vek
15+
Vydavateľstvo
Lindeni, 2022
264 strán
4-5 hodín čítania

Desivo-krásny orwellovský román o totálnom ovládnutí ľudských životov štátnou mocou od jednej z najoceňovanejších autoriek súčasnosti. Na bezmennom ostrove miznú objekty: najskôr klobúky, potom stuhy, vtáky, ruže. Obyvatelia na... Čítať viac

  • Pevná väzba s prebalom
  • Slovenčina

16,99 €

Na sklade 3 ks
Posielame ihneď

Dostupné v štyroch knižniciach. Požičať v knižnici

Ďalšie knižné vydania (3)
Ostrov bez pamäti - Yoko Ogawa, Lindeni, 2021
Pevná väzba s prebalom
Slovenčina, 2021
Na sklade 4 ks

The Memory Police - Yoko Ogawa, Vintage, 2020
Brožovaná väzba
Angličtina, 2020
Viac ako 30 dní

The Memory Police - Yoko Ogawa, Harvill Press, 2019
Brožovaná väzba
Angličtina, 2019
Vypredané

Ďalšie knižné vydania

Naši škriatkovia odporúčajú

Temné sekundy - Karin Fossum, mamaš, 2024

Viac o knihe

Desivo krásny orwellovský román o totálnom ovládnutí ľudských životov štátnou mocou.

Desivo-krásny orwellovský román o totálnom ovládnutí ľudských životov štátnou mocou od jednej z najoceňovanejších autoriek súčasnosti. Na bezmennom ostrove miznú objekty: najskôr klobúky, potom stuhy, vtáky, ruže. Obyvatelia na stratené predmety okamžite zabúdajú, akoby im ktosi vygumoval spomienky. Lenže po tých, čo neprišli o schopnosť pamätať si, pátra pamäťová polícia. Keď mladá spisovateľka zistí, že jej redaktor patrí do kategórie prenasledovaných, snaží sa ho udržať pri živote v tajnej skrýši.
Čítať viac
Originálny názov
The Memory Police
Počet strán
264
Väzba
pevná väzba s prebalom
Rozmer
130×200 mm
Hmotnosť
410 g
ISBN
9788056630105
Rok vydania
2022
Vekové odporúčanie
15+
Naše katalógové číslo
1666217
Štýl
mysteriózny, napínavý
Jazyk
slovenčina
Preklad
Pôvod
Japonsko
Vydavateľstvo
Lindeni
Pre koho
pre dospelých
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

3,5 / 5

65 hodnotení

21
23
14
6
8

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie Martinusákov

Knižka sa čítala ľahko a svižne, veľmi ma bavila a ani na chvíľu ma nenudila. Zhltla som ju za pár hodín. Nedávam 5 hviezdičiek, lebo to nebolo pre mňa zas až také wau, ale jednoznačne ma svojim plynutím vytiahla z miernej čitateľskej krízy, ktorú som mala. Zápletka je veľmi špecifická, niečo, s čím som sa ešte nikdy nestretla, takže to bolo zaujímavé čítanie naozaj z každého smeru. Silno odporúčam.

Čítať viac

Recenzie čitateľov

24.10.2022
Ostrov bez pamäti
Dystopické romány patria k mojim obľúbeným a ani tento nesklamal. Začiatok bol trocha ťažšie "stráviteľný" a nesľuboval napínavý dej ale opak bol pravdou. Keď som sa so príbehu začítala, nedal mi vydýchnuť do poslednej strany. Možno mo trocha uniklo posolstvo románu a hlavne dôvod, prečo sa zmiznutia vlastne diali. Autorka dala čitateľom priestor na vlastnú interpretáciu. Bola to taká orwellovská klasika v novom šate. Čítať viac
15
Connemara - Nicolas Mathieu, 2024
Práve čítam
Connemara

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu. Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach

Jana Hrdá
Overený nákup
13.6.2022
NEorwellovský román
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nazvať tento román orwellovský chcelo asi veľa fantázie a myslím, že je to skutočná urážka pána Orwella!
Dystopické dielo Ostrov bez pamäti nám ponúka pohľad na ostrov, z ktorého bez varovania začnú miznúť predmety- fotografie, romány, trajekty, vtáky, kvety,...
Keď niektorý predmet zmizne, vyparí sa aj z pamäti bežných ľudí. Dokonca neostáva ani vyblednutá spomienka. Niektorí obyvatelia ostrovu však majú dar. Dar pamätať si aj zmiznuté veci, ich účel, tvar, vôňu, farby. Títo ľudia môžu byť pre celý systém veľmi nebezpeční a preto po nich vytrvalo pátra Pamäťová polícia, ktorá sa vždy postará o to, aby zmizli aj s ich spomienkami, aby už nikto a nič vymazané predmety nemohol vrátiť do reality.
Pochválim nápad so zmiznutím vecí a štýl písania a to je tak všetko. Nepáčili sa mi postavy, ich dialógy, ani mechanizmus miznutia vecí, ktorý mi prišiel ako jedna obrovská neznáma, nakoľko autorka dostatočne nevysvetlila ani motiváciu ani spôsob ako. Ja osobne si neviem predstaviť, že sa jedného dňa zobudím a budem mať pocit, že mi zo života zmizli fotografie a tak ich všetky spálim. Takmer až rituálne pálenie románov mi prišlo úsmevné. Keby autorka v knihe napísala, že sa zmiznutie vyhlásilo v televízii, alebo rozhlase, všetko mi príde tak nejako v poriadku.
Na konci ako začali miznúť časti tela mi bolo ešte nevysvetliteľnejšie trápne... neviem si predstaviť, ako by nejaká vláda dokázala ovplyvniť miznutie končatín. Pokiaľ to bolo miestom, a celý ostrov bol predurčený na zmiznutie, tak sa to tam mohlo utrúsiť aspoň v nejakom epilógu.
Rozprávanie z prvej osoby bolo doplnené o rozprávačkin román, keďže bola spisovateľka, ale bože... Tak nezaujímavý román hádam svet nevidel.

Veľké sklamanie, nemala som podľa mňa ani prílišné očakávania... ale nazvať tento román orwellovským chce odvahu. veľmi veľkú odvahu.
Čítať viac
16
Atlasova šestka - Olivie Blake, 2022
Práve čítam
Atlasova šestka

Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)

Michaela Ella Hajduková
Overený zákazník
17.5.2022
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ani neviem, čím začať. Knihu som dočítala iba nedávno a ešte vo mne doznieva. Príbeh ma k sebe pripútal od prvej strany. Mám rozčítané iné knihy, ale toto bolo návykové. Ťahalo ma to čítať ďalej a teraz, keď je príbeh dočítaný, napadá mi, že je to jedna z tých kníh, ktoré keď zatvoríte máte chuť poriadne sa nadýchnuť a omnoho viac si uvedomujete, akí ste šťastní. A nie len preto, že poznáte parfum, vtáky, ruže, či cukríky. Príbeh je desivo realistický a zároveň z neho prší poetika. Ružové lupene tečúce spolu z riekou kamsi preč do zabudnutia som mala pred očami akoby boli živé....

Príbeh vnímame cez troch ľudí. Spisovateľku, R. a starca. Nemajú mená, sú to iba nositelia posolstva. Vlastne posolstiev... Bolo deprimujúce čakať, čo ďalšie zmizne a vnímať, ako sa s tým kto vysporiada. Dejom sa prelína aj kniha, ktorú spisovateľka píše a aj tá nám má čo povedať. Paralely s totalitnými režimami sú zrejmé, ale do popredia vystupuje i iný fakt. Zabúdanie na minulosť sa nám môže stať osudným. A nie len preto, že si raz nemusíme spomenúť ako voňajú ruže, či ako znie zvuk z harmoniky.

Kniha bude zrejme vo mne doznievať ešte nejaký čas a budú sa vynárať ďalšie a ďalšie posolstvá, ktoré táto výnimočná spisovateľka ukryla do stránok tohto príbehu. Nečudujem sa, že zbiera ocenenia, jej príbehy nesú v sebe výnimočné posolstvo a sú nadčasové. Stratila som prehľad, čie knihy si vyslúžili česť byť vo Future Library, ale myslím, že táto autorka tam nesmie chýbať.
Čítať viac
Dominika Kaletová
Neoverený nákup
14.4.2022
Za mňa bola kniha sklamaním. Dve hviezdičky dávam, za dobrý nápad a námet so zmiznutými predmetmi, za trojicu hlavných postáv, o ktorých síce veľa nevieme, ale mne osobne sa páčili a fungovalo to medzi nimi. Celkovo to bolo ale pre mňa nie veľmi príjemné čítanie...Áno je tam tam poetika, ktorú každý spomína, dokonca tam človek nájde aj tie paralely s totalitnými režimami, ako nám berú najprv drobnosti, potom aj podstatnejšie veci, spoločnosť trie biedu a nakoniec, človek stráca (v tomto prípade aj doslovne) samého seba...kto nezapadá, ten je odstránený ... celé to však bolo monotónne a nemôžem si pomôcť, chýbalo mi akékoľvek vyvrcholenie a rozuzlenie deja, nejaké vysvetlenie, prečo a ako sa to deje, čo robí pamäťová polícia s odvedenými ľuďmi, proste čokoľvek, alebo aspoň nejaké poučenie...navyše vedľajšia dejová linka románu, ktorý píše hlavná hrdinka bola pre mňa fakt "creepy" aj keď myšlienka podobná hlavnému deju, pre mňa veľmi nepríjemné čítanie...celkovo som to dočítala len preto lebo som čakala aspoň nejaké vysvetlenie, či rozuzlenie ale po dočítaní ostala len taká nejasná úzkosť z celého príbehu...ide podľa mňa o knihu, ktorú buď milujete a budete sa hrabkať v jej metaforách a vyžívať sa v nie úplne štandardnom štýle písania, alebo sa Vám nebude páčiť vôbec...Bohužiaľ ja patrím do druhej kategórie Čítať viac
6.4.2022
Nová kniha na pomyselnú poličku mojich najobľúbenejších
Na Ostrove bez pamäti miznú veci. Klobúky, kalendáre, vtáky, ruže. V momente, keď sa tak stane, obyvatelia netušia, čo konkrétne zmizlo, no cítia to, pretože spolu s predmetmi mizne aj niečo v nich. Mizne v nich to, čo sa im s danou vecou spája, pocity, ktoré v nich vyvolala, spomienky. Môže však človeku chýbať niečo, o čom ani nevie, že to kedysi mal, že to kedysi cítil?

Autorka rozvinula dve dejové línie v podobe samotného príbehu hlavnej hrdinky žijúcej na Ostrove a úryvkov z románu, ktorý píše. Medzi tou hlavnou a vedľajšou líniou sa dajú nájsť nielen paralely, ale aj protiklady a doteraz premýšľam nad rôznymi možnosťami, ako spolu súvisia. Uspokojujúcu odpoveď som však stále nenašla. A možno ju ani
nenájdem. A možno ani nechcem.

Poetický štýl autorky a úžasná atmosféra ma dostali v scéne zo dňa, keď zmizli ruže a tisíce ich lupienkov odnášala rieka preč do zabudnutia. Prekrásna, prenádherná scéna.

Pred čítaním tejto knihy som o jej deji vedela len máličko a po jej prečítaní som toho vlastne nevedela omnoho viac. Po poslednej stránke som mala zvláštny pocit, pocit prázdna, ako by aj niektorá z vecí v mojom okolí zmizla. Pocit, že by mohla zmiznúť.
Nezmizlo však nič. Naopak, pribudla mi nová kniha na pomyselnú poličku tých mojich najobľúbenejších :)
Čítať viac
6.2.2022
Nekupujte tuto knihu podla poctu hviezd ale p
Viete si sami seba predstavit v galerii moderneho umenia na vystave abstraktnych malieb? Dokazete ocenit zaujimave myslienkove pochody spisovatela a ignorovat popritom nelogickost spravania sa postav alebo sveta knihy? Potom nevahajte a knihu si kupte budete urcite spokojny.

Pokial ale aspon raz poviete razne nie tak na knihu zabudnite. Nemam skusenosti s japonskou literaturou ale prirovnat tuto knihu ku Orwelovi alebo priamo ku knihe 1984 je podla mna poriadny krok vedla. Knihu som precital za jeden den (a to rychlocitanie neovladam) pretoze k dobremu zazitku s knihy mi staci aj zaujimavy sposob pisania.
Čítať viac
1.2.2022
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Väčšinou nečítam recenzie predtým, ako si kúpim knižku, lebo by ma to mohlo odradiť. Tuto som urobila výnimku a približne v strede knihy som si prečítala zopár názorov. Väčšinou neboli príliš priaznivé, no kniha sa mi v podstate celkom páčila. Pozrite. Možno majú Európania iný štýl ako Japonci, ja neviem. Každopádne sa táto knižka dá vysvetliť mnohými spôsobmi. Kniha mala chvíle, ktoré ma vyslovene upokojovali - keď hlavná hrdinka prichýlila R a napokon aj starca, dokonca aj psíka Dona. Akoby toho nebolo dosť, robila si starosti, že nemôže pomôcť aj ďalším, ktorí boli ohrození pamäťovou políciou. Takto, podľa mňa je kniha Ostrov bez pamäti o tom, že všetko sa raz pominie a my nie sme výnimkou. Ľudia si na ostrove vážili jedlo, pretože ho bolo ťažko zohnať a predsa nemali problém navariť si a s jedlom sa podeliť. Hlavná hrdinka si chodila po rady k starcovi, ktorý keď zomrel, cítila nekonečný zármutok a nakoniec si v myšlienkach opakovala, že je rada, že starec zomrel vcelku, čo sa im už, bohužiaľ nepodarí. Celkom by som chcela vidieť aj druhú časť a nejaké rozuzlenie toho, prečo ostali vcelku a nažive ľudia, ktorí si veci pamätali a nezabúdali na veci, ani nestratili žiadnu časť svojho tela. A ako si na ostrove nažívali potom... každopádne to nie je kniha pre každého, vyžaduje zamyslenie sa nad tým, čo čítame a nie len bezhlavé hltanie stránok.
Plus: Veľmi sa mi páčil ten "román", čo hrdinka v knihe písala. :)
Čítať viac
5

Literárni nadšenci. Čítame s rôznymi stupňami frekvencie, ale s rovnakým zápalom. Pretože horíme vášňou pre literatúru. P.S.: Naše nadšenie demonštrujeme na horlivých stretnutiach raz mesačne. 12ks: An, AO, Bri, bt, Fox, Kik, LS, Luc, Q, R, RB, Sid, Val

Plameňjak Knižný klub
Overený nákup
19.1.2022
Hodnotenia: bt, Q, Val - 4*; R, Luc - 2*
Celkovo: 3.2*/5*

Ostrov bez pamäti pôvodne vyšiel v roku 1994 a je prirovnávaný ku Orwellovmu románu 1984. Je tam istá podoba, no podstata je inde.
Vždy, keď na ostrove niečo zmizne, ľudia to hneď ráno cítia vo vzduchu. Neskôr dané veci vynosia z domov a zničia, pričom postupne aj ich myseľ zabudne, že existovali. Na všetko dohliada pamäťová polícia a zatýka tých, ktorí si pamätajú.
Bezmenná hlavná hrdinka chodí navštevovať starca bývajúceho na lodi, kde kedysi pracoval. Nosí mu svoje romány, ktoré vydáva s pomocou redaktora R. Aktuálne píše o žene zamilovanej do svojho učiteľa strojopisu.
Val videla dvojznačnosť v tomto príbehu a nevedela, či náhodou nie je skutočný práve ten a krajina, z ktorej miznú veci je len fantáziou unesenej žiačky vyrovnávajúcej sa so svojím osudom.
Na rozdiel od západných románov, ktoré majú často tradičné usporiadanie, konkrétne línie, udalosti v nich vieme logicky vysvetliť, tu sa celou knihou nesie akási neidentifikovateľná hmla.
Val a Q to pripomínalo Murakamiho či Ishigura (The Buried Giant). Ostrov však zaujal viac.
Aj bt chytil hmlistý a nejasný štýl, nemala ale nejakú špeciálnu teóriu k deju. Väčšina z nás knihu čítala ako metaforu na diktátorské režimy. Akoby knihu napísal človek, žijúci v podobnom systéme, no bez celkového obrazu/vedomia, čo sa deje. Jeho pohľad na svet je nedokonalý a chýbajú mu fakty. Nedozvieme sa nič o politike v krajine, ani prečo sa to všetko deje. Luc a R na knihe táto nejednoznačnosť veľmi vadila a našli aj mnoho logických nezrovnalostí: Pamäťová polícia má byť dôkladná a krutá, no práve u hlavnej hrdinky bez mena všetko podozrivé obíde. Aj rozhodnutie ukryť pred zákonom svojho šéfredaktora R bolo nečakané, keďže my ako čitatelia netušíme, že je ich vzťah natoľko silný. Niektoré z nás tento záchranný čin videli takmer ako únos a pocity R voči hlavnej hrdinke spisovateľke označili za štokholmský syndróm.
Celkovo sa naše názory rôznili, no užili sme si vďaka tomu vynikajúcu diskusiu.
Čítať viac
18.1.2022
prečo?
zaujímavá ukludnujuca modrá obálka, keď som sa vynoril do čítania,na úvod ma dosť rozculovalo to miznutie, vseci sa tvária ze okej, ale má rozculovalo ísť celou knihou aby som na to prišiel, ... keby som vedel ze na to ani neprídem, odpovede v tej knihe nehľadajte, nepochopil som ani smrť jej matky ci ju zabila polícia ci fakt infarkt, a veľa veci tam je takých...
jedine co ma udržalo pri čítaní bola ta príjemná komorná atmosfera medzi hrdinami ako to spolu prežívali a cítili, potom trocha sa mi aj páčilo aj keď niečo zmizlo ako to autorka opisovala ako naozaj keby to bolo nieconco uz je preč... a uz ani není tolezite... toto bolo ešte také prínosné, ale nepáčila sa mi celá myšlienka všetkého bolo to také bez zmyslu pointy pre mna, prosto si človek vymysli absurditu a do toho si vloží niečo conchce opísať... take lacné... atmosféra fajn ale neviem co mi mala ta kniha akoze dat... ani ten podroman tiež nechápem jeho pointu a ma aj trocha nebavil...
ale to je asi tým japonskom nič pre mňa Európana...
a ešte ze nečítam obálku pred čítaním knihy, bolo tam prezradíme veľa kľúčových veci co by mi u bralo na objavovaní počas čítania... hrôza toto no...
Čítať viac

Vydavateľstvo Lindeni

Čítať viac

„Všetci sme rovnakí rôznym spôsobom.“

Chyžná - Nita Prose, 2022
Chyžná
Nita Prose