Prečítate na zariadeniach:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartfón či tablet s príslušnou aplikáciou
  • Počítač s príslušnou aplikáciou

Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.

Viac informácií v našich návodoch

Prečítate na zariadeniach:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartfón či tablet s príslušnou aplikáciou
  • Počítač s príslušnou aplikáciou

Viac informácií v našich návodoch

Prečítate na:

Neprečítate na:

Ako čítať e-knihy zabezpečené cez Adobe DRM?

Nothing To Envy
E-kniha

Real Lives In North Korea

WINNER OF THE BBC SAMUEL JOHNSON PRIZE FOR NON-FICTION 2010A spectacularly revealing and harrowing portrait of ordinary lives in the world's least ordinary country, North... Čítať viac

4,8 81 hodnotení
Vydavateľstvo
Granta Publications, 2010
336 strán
6 hodín čítania
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.

WINNER OF THE BBC SAMUEL JOHNSON PRIZE FOR NON-FICTION 2010A spectacularly revealing and harrowing portrait of ordinary lives in the world's least ordinary country, North KoreaNorth Korea is Orwell's 1984 made reality: it is the only country in the... Čítať viac

Predaj skončil
Ach, mrzí nás to, ale platnosť licencie na predaj tohto titulu vypršala. Nemôžeme ho už bohužiaľ predávať :-(
Ďalšie e-knižné vydania

Naši škriatkovia odporúčajú

Séria plná napätia. Tretí diel série Pomsta je krvavá. Kniha Šarlátový anjel, S. T. Abby. VYDAVATEĽSTVO Ikar, 2026. Zistiť viac

Viac o e-knihe

Táto e-kniha je zabezpečená cez Adobe DRM

Aby vydavateľ zabránil pirátskemu kopírovaniu, chráni túto e-knihu šifrovaním. Prečítať si ju môžete len na čítačkách a aplikáciách, ktoré podporujú Adobe DRM.

Prečítate na:

Neprečítate na:

  • Kindle
Ako čítať e-knihy zabezpečené cez Adobe DRM?
WINNER OF THE BBC SAMUEL JOHNSON PRIZE FOR NON-FICTION 2010A spectacularly revealing and harrowing portrait of ordinary lives in the world's least ordinary country, North KoreaNorth Korea is Orwell's 1984 made reality: it is the only country in the world not connected to the internet; Gone with the Wind is a dangerous, banned book; during political rallies, spies study your expression to check your sincerity. After the death of the country's great leader Kim Il Sung in 1994, famine descended, and Nothing to Envy - winner of the 2010 BBC Samuel Johnson Prize for Non-Fiction - weaves together the stories of adversity and resilience of six residents of Chongin, North Korea's third-largest city. From extensive interviews and with tenacious investigative work, Barbara Demick has recreated the concerns, culture and lifestyles of North Korean citizens in a gripping narrative, and vividly reconstructed the inner workings of this extraordinary and secretive country.
Naše katalógové číslo
1073433
Počet strán
336
Dátum vydania
6. 10. 2010
ISBN EPUB
9781847083371
Jazyk
angličtina
Pôvod
Spojené štáty, zahraničný
Vydavateľstvo
Granta Publications
Kategorizácia

Našli ste chybu alebo škodlivý obsah? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,8 / 5
69
7
3
1
1

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie Martinusákov

Martinus
Kníhkupec
4. januára 2026

Silná a autentická kniha o Severnej Kórei, ktorá odhaľuje realitu života v krajine ovládanej propagandou, kultom vodcov a ilúziou „najlepšej krajiny na svete“. Reportáže o odvážnych ľuďoch, ktorí riskovali všetko pre šancu na lepší život za hranicami KĽDR. Po dočítaní poslednej stránky zostáva jasný pocit nie je čo závidieť.

Martinus
Kníhkupec - vedúci zmeny
12. novembra 2023

Názov tejto knihy je naozaj veľmi výstižný. Život obyvateľov v Severnej Kórei je nepredstaviteľný. Ani to málo informácii, ktoré sa prostredníctvom utečencov dostávajú do sveta presne nevykresľuje ich život. Všadeprítomná propaganda a kontrola, vštepovaný kult osobnosti vodcov, hlad a chudoba, nedodržiavanie ľudských práv a vymývanie mozgov. Takýto život by nechcel žiť nikto z nás, obyvatelia tejto krajiny však nemajú veľmi na výber.   
Tieto rozhovory neboli ľahkým čítaním, aj keď kniha samotná sa číta rýchlo.  

Recenzie čitateľov

Zhrnutie recenzií

Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.

Reportážna kniha Barbary Demick vznikla na základe dlhoročných rozhovorov so šiestimi utečencami zo Severnej Kórey a ponúka živý, čitateľný obraz každodenného života v krajine. Kniha opisuje hladomor, propagandu, kult vodcov a praktické aspekty prežitia (škola, zdravotníctvo, čierny trh) cez osobné príbehy. Je emocionálne náročná, no mnohí čitatelia ju považujú za očné otvorenie a odporúčajú ju ďalej.

Čitatelia oceňujú
  • Autentické rozhovory so šiestimi utečencami, vďaka ktorým kniha pôsobí dôveryhodne.
  • Čitateľný, často beletrizovaný štýl, ktorý uľahčuje vstrebávanie náročných tém.
  • Komplexný pohľad na každodenný život vrátane školstva, zdravotníctva, čierneho trhu a hladomoru.
  • Silný emočný dopad, ktorý čitateľom pomáha uvedomiť si rozdiely v životnej úrovni.
Čitatelia ďalej hodnotia
  • Emocionálna náročnosť — niektoré pasáže sú ťažko spracovateľné a vyžadujú prestávky pri čítaní.
  • Pohľad knihy je primárne z perspektívy utečencov, čo niektorí recenzenti označili za neúplné zobrazenie celej spoločnosti.
  • Občasné opakovanie informácií a niektoré politicko-historické pasáže môžu spomaliť tempo čítania.
Pomohlo vám zhrnutie?
Lucas Smidovic
Overený zákazník
13.10.2024
Najlepší spôsob, ako sa dozvedieť veci o Severnej Kórei.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto je najlepšia kniha o každodennom živote Severnej Kórey, akú som doteraz čítal, najmä v rokoch počas severokórejského hladomoru. Spisovateľka a novinárka Barbara Demick podrobne opisuje životy niekoľkých obyčajných občanov a rozpráva o ich každodennom úsilí nájsť jedlo a o spôsoboch, akými tvrdo pracovali, aby udržali svoje rodiny a seba nažive. V tejto knihe sú smutné príbehy, ale je to aj pocta týmto ľuďom, ktorí ukázali silu vôle žiť a vidieť svoje deti naživo.
Prostredníctvom životných príbehov týchto občanov si autorka prešla tým, čo museli urobiť jednotlivo, ako skupina či rodina, aby prežili. Najmä jedna žena, pani Song, ktorá bola dokonalou severokórejskou občiankou, bola veľmi pracovitá a vynaliezavá pri hľadaní spôsobov, ako naraz zarobiť trochu peňazí, aby mohla svojej rodine kúpiť jedlo. Ale ona, spolu s mnohými ďalšími Severokórejčanmi, išla proti tomu, čo chcela vláda, a založila svoje vlastné malé individuálne podniky, ktoré mohli byť plachtou na zemi. Po chvíli tieto malé podniky na „čiernom trhu“ zarobili dosť peňazí pre ľudí, ktorí ich založili, že si mohli kúpiť viac jedla ako predtým. Americká a iná zahraničná pomoc vo forme obilia, sušeného mlieka a iného potravinového tovaru sa posielala v obrovských zásobách do Severnej Kórey, ale veľa z nich sa nikdy nedostalo k ľuďom, ale skončilo sa predajom na čiernom trhu. Kým jeho ľudia umierali od hladu, Kim Čong Il míňal milióny na jedlo pre seba z celého sveta, ktoré bolo luxusné a exotické. Toto je spôsob despotov a diktátorov v potláčaných spoločnostiach, kde, podobne ako v tejto, bolo heslo „Jedzme dve jedlá denne“, keď väčšina mala to šťastie, že jedli trávu uvarenú vo vode. Ale veci sa dostanú do istého bodu, keď si ľudia, ktorí tvrdo veria vo svoju vládu, začnú uvedomovať, že im celý život klamali. Mnohí z týchto ľudí zbehnú, alebo sa snažia utiecť z najsevernejšieho mesta, ako je Chongjin, do Číny a buď do Mongolska a ďalej do Južnej Kórey, alebo do juhovýchodnej Ázie, aby sa dostali do destinácie, kde budú slobodní.
Prostredníctvom týchto dlhých rozhovorov s ľuďmi v knihe nám autorka poskytla realistický a premyslený pohľad na Severnú Kóreu. Ak nečítate nič iné na túto tému, odporúčam vám prečítať si toto.
Katarina Hlubocká
Neoverený nákup
3.7.2024
Asi ani neviem slovami opísať, aký hlboký intelektuálny a emočný dopad na mňa mala táto kniha. Vyobrazuje všetky moje úzkosti a strachy z budúcnosti. Už po prečítaní prvých kapitol, som sa počas večernej chvíľky vďačnosti, potrebovala kajať za všetko svoje minulé rúhanie, keď som si myslela, že narodiť sa na Slovensku je obrovská krivda. Nie je to prvý raz, čo som potrebovala tento rituál spraviť, už viacero kníh/reportáží ma presvedčilo, že život na Slovensku je vlastne pohoda. Ale späť ku knihe.
Ak potrebujete niečo, čím by ste prehodnotili svoju vďačnosť za život, bez ohľadu na to, aký náročný alebo neuspokojivý sa vám momentálne javí: prečítajte si túto knihu. Zmení spôsob, akým nazeráte na svoje vlastné problémy. Ak ste si niekedy mysleli, že vaše „ťažké“ životy a existenčné problémy spôsobuje vždy nejaký externý faktor a že potrebujete „chlebodárcu“, spasiteľa, ktorý sa za váš štandard života chrabro pobije, dočítate sa, že ste na omyle. Ak ste si niekedy mysleli, že nejaký, vám milý vodca, sa o vás postará, dočítate sa, že sa mýlite. Žiadny vodca, žiadna strana so svojou doktrínou nebude pri vás, keď budete umierať hladom alebo vo väzení.
Napriek popisom nesmiernej bolesti a pasážam pre silné žalúdky, je kniha veľmi čítavá, je neľahké pustiť ju z ruky. Hlavní aktéri vás možno budú hnevať, rozčuľovať, bude náročné ich pochopiť, ale napokon ich budete rešpektovať a obdivovať ako tých, ktorí sa napriek všetkému rozhodli povedať životu a slobode áno.
Overený zákazník
15.6.2024
Niet čo závidieť
Rozsiahla reportáž o životoch bežných Severokórejčanoch podaná beletristickým štýlom. Už dávno som nečítala tak dobre napísanú knihu, Barbara Demick je pani spisovateľka. O vynikajúci slovenský preklad sa postaral Samo Marec a ja som si tak knihu vychutnávala aj po štylistickej stránke. Na pozadí malých osobných dejín je v 20 kapitolách vyrozprávaná azda celá história KĽDR. Nesmierne ma bavili príbehy zakázanej lásky Miran a Džunsanga, ako aj životná cesta pravovernej komunistky, pani Song. Najťažšie sa mi čítala pasáž o veľkom hladomore v 90. rokoch, v ktorom padli za obeť tisícky detí. Najsilnejšia veta: "Boli to práve jednoduchí a dobrosrdeční ľudia, ktorí robili všetko, čo im povedali - tí zomreli ako prví." Za mňa najlepšia Absynthovka! A ocenenie kniha roka je tu úplne namieste :)
Overený zákazník
30.5.2024
Názor čitateľa
Toto je zatiaľ najlepšia kniha, ktorú som z vydavateľstva Absynt čítal. Autorke sa podarilo spracovať skutočné príbehy ľudí, ktorí utiekli a vytvoriť komplexnú knihu, ktorá sa venuje prakticky všetkým aspektom bežného života v Severnej Kórei. Venuje sa dospievaniu, školstvu, zdravotníctvu, kultúre, sociálnemu systému, dozviete sa aj ako funguje čierny trh či k akým činom sú ľudia nútení, aby nezomreli od hladu. Táto kniha vám umožní nazrieť do krajiny odstrihnutej od zvyšku sveta a pomôže vám pochopiť mentalitu národa, ktorý sa takpovediac zasekol v 50. rokoch minulého storočia. Nie je čo závidieť som čítal viac ako mesiac. Nejedná sa totiž o žiadne čítanie na dobrú noc, naopak, je to opäť jedna z kníh, ktoré otvárajú oči a ktorú by som zaradil ako povinné čítanie na školách. Nemusíte sa báť, nejedená sa o žiadny zoznam suchých faktov. Celú knihu budete prežívať spolu s ľuďmi, ktorých príbeh je rozpovedaný. Po dočítaní som mal pocit, že sú ako moji známi, že ich poznám. Vynikajúca kniha, ktorú si proste musíte prečítať.
Overený nákup
22.5.2024
Veľmi ťažké čítanie
Emočne náročná kniha. Neviem veľmi, čo k nej napísať, viem však, že ňou budem mlátiť po hlave každého, kto bude s láskou spomínať na socik.

“Problém spočíval v jedle. Ženy začali zbierať burinu a divokú trávu a tieto ingrediencie pridávali do polievky, aby vyvolali zdanie zeleniny. Kukurica opäť čoraz častejšie nahrádzala ryžu, ale ľudia do nej na obohatenie pridávali listy, šupiny, stonky i klasy. U dospelých ľudí to problém nepredstavovalo, ale citlivejšie detské žalúdky takéto jedlo nedokázali stráviť. [...] Medzi staršími deťmi a dospelými pacientmi sa začalo objavovať aj iné zvláštne a nové ochorenie. Postihnutým sa na rukách a v okolí kľúčnych kostí objavovali lesklé vyrážky, akoby nosili retiazky, prípadne okolo očí, takže to vyzeralo, že majú okuliare. [...] V skutočnosti však šlo o pelargu. Túto chorobu spôsobuje nedostatok niacínu v strave a objavuje sa u ľudí, ktorí jedia iba kukuricu.”

“Často sa stávalo, že deti prišli s ľahkým prechladnutím, kašľom alebo hnačkou, no zrazu zomreli.”

“Doktorka Kim v takom prípade vypísala protokol o prijatí dieťaťa do nemocnice s vedomím, že na túto chorobu nemá liek. Ani nemocnica totiž žiadnym jedlom nedisponovala. Keď počas vizity prechádzala pediatrickým oddelením, deti ju uprene sledovali. [...] ‘Obviňujúco na mňa hľadeli. Dokonca aj štvorročné deti si uvedomovali, že umierajú a že nerobím nič preto, aby som im pomohla,’ povedala mi doktorka Kim o mnoho rokov neskôr. ‘Dokázala som urobiť len to, že som potom s matkami plakala nad ich mŕtvimi telíčkami.’”

“Štát poskytuje občanom jedlo za také nízke ceny, že ľudia ani nevedia, koľko ryža stojí. Tak vyzerá realita v severnej polovici Kórei. Všetci obyvatelia našej krajiny žijú šťastný život bez akýkoľvek obáv o jedlo.”
@magical_nights_with_book
Neoverený nákup
19.5.2024
Vedeli ste, že v období hladomoru niektorí Kórejčania na vidieku síce mali psa, väčšinou sa však o ne starali s cieľom urobiť z nich guláš pošintang? Pes ako domáci miláčik bol niečím neslýchaným. Úplne bežne hladujúce deti žobrali na ulici. A prežili len vďaka tomu, že raz za čas sa im podarilo ukradnúť nejaké jedlo. Kim Ir-sen dal zavrieť kostoly, zakázal Bibliu, veriacich nechal deportovať do vnútrozemia a kresťanskú obraznosť a dogmy začal používať na sebapropagáciu.
Novinárka Barbara Demick sedem rokov viedla rozhovory s osobami zo Severnej Kórey a spracovala ich do knižnej podoby. Vidno, že si s tým dala veľa práce, lebo všetky skutočnosti sú podložené hodnovernými zdrojmi. Jednou z respondentov je napríklad lekárka, ktorá keď prešla hranicami, bola šokovaná, keď uvidela, ako psy na uliciach majú bohatšiu a pestrejšiu stravu ako ľudia v Severnej Kórei. Deti v tejto krajine sa mohli snažiť ako len chceli, mať čisté jednotky, byť premiantmi triedy a skvelými v športe, ale na dobrú vysokú školu nemohli, ak nemali dobrú rodinnú históriu.
Nie je čo závidieť je nielen názov knižky, ale aj pesničky, ktorú v Severnej Kórei pozná každé malé dieťa ako u nás „Prší, prší, len sa leje..“ a je o tom, ako nie je čo závidieť iným krajinám, lebo v Severnej Kórei je najlepšie.
Priznám sa, že prvá polovica sa mi čítala ťažšie, pretože sa v nej nachádzalo veľa politických a historických skutočností, ktoré sú určite dôležité, aby ste celkovo pochopili kontext, mňa však zaujímali skôr tie každodenné starosti ľudí, a preto ma tie skutočnosti „zdržiavali“, no určite sa dajú vnímať ako pridaná hodnota diela.
Ak máte radi knižky, ktoré sa venujú tejto tematike, aj túto vám odporúčam. Síce sa v nej opakuje veľa vecí, ktoré sú aj v iných knižkách, ale tie osudy ľudí sú jedinečné, a vďaka nim vás ten dej určite zaujme.
Overený zákazník
26.3.2024
Barbara Demick, Nie je čo závidieť, Hodnotenie 5/5
Reportážna literatúra vydavateľstva Absynt. Desivé rozprávanie „prebehlíkov“ zo Severnej Kórei do Južnej Kórei. Severná Kórea je jednou z mála uzavretých najtvrdších totalitných krajín súčasnosti. Jej obyvatelia žijú v absolútnej izolácii. Príbeh je prerozprávaný autorkou, ktorá vyspovedala šesť prebehlíkov zo Severnej Kórei. Kórea je teda rozdelená na Južnú a Severnú. Obyvatelia Južnej Kórei si neustále myslia, že čoskoro musí prísť k zjednoteniu. Aj keď sa ho z objektívnych dôvodov aj obávajú. Ale stále tomu nie je tak. A rozdiely medzi oboma krajinami sa neustále zväčšujú. Kým južná časť prosperuje, severná upadá do stále väčšej biedy. Obyvatelia Severnej Kórei si ale myslia, že žijú v raji. Až na to, že v krajine nefunguje elektrika, vzdelanie, nemajú lieky, papier, nemajú čím kúriť a umierajú hladom a nemajú ani pitnú vodu. V deväťdesiatich rokoch 20. storočia tu na hlad a podvýživu zomrelo 10-20% obyvateľstva. Kórejčania žijú v kastovom systéme, stále platí, že rodinné postavenie je dedičné. Hriechy otca sú hriechmi jeho detí aj vnúčat. Severokórejčania nie sú o svojej kvalifikácií informovaní. Vodcovia Kim Ir-sen a jeho syn Kim Čong Il vohnali krajinu na samé dno. V knižke sa dozviete veľa o živote bežných ľudí a ich rodín a detí, kastácií, trestaneckých táboroch, kde sú zavreté celé rodiny, s „vinníkom“ aj ich deti. Miestami je príbeh tak desivý, že nechápete ako môžu prežiť. Hlboko sa ma knižka dotkla.
Overený zákazník
27.2.2024
Tak toto bolo skvelé. Autorka jedinečne zachytila históriu Severnej Kórei cez výpovede svedkov, ktorý si svoj život v tejto krajine odžili a dá sa povedať, že aj ledva prežili. Veľmi dobre vykresľuje mentalitu niektorých severokórejčanov, čo nám čitateľom dovoľuje aj lepšie pochopiť celú situáciu. Síce je kniha pomerne stará (originálne vydanie ešte z roku 2009), obsahuje však aj poslednú kapitolu, kde autorka zhŕňa aj ďalšie udalosti do roku 2015 a popisuje aj zmeny v životoch hlavných protagonistov. Fascinujúce čítanie a pre mňa jednoznačne jedna z najlepších reportážnych kníh.
Martin
Neoverený nákup
5.2.2024
Veru nie je čo závidieť
Knihu som prečítal za 3 dni… Z knihy som chcel grcat, plakať a zároveň byt vďačný za to že žijem na Slovensku. Áno, v tom štáte, ktorým veľa opovrhuje a hovorí ako sa tu žije strašne. Tato kniha mi ukázala, že jedlo čo jem neni samozrejmosť, city prejaviť k mojej partnerke tiež nie a že môžem hrdo povedať čo si myslím a že môžem svoj život prežiť kde chcem, bez toho aby som bol hladný. Áno, neni to na Slovensku úplne všetko na 100%.. nemáme najlepšie cesty, najrýchlejšie vlaky, vysielanie slovenských tv staníc v 4K, brutálne veľké mzdy. Ale ten kto dočíta si uvedomí, že je skutočne bohatý a že niekomu na ďalekom východe NEMÁ ČO ZÁVIDIEŤ.

Je len jedna vec prázdnejšia ako život bez lásky - život bez bolesti.
Kniha: Spasiteľ (Jo Nesbo), 2012
Spasiteľ
  • Jo Nesbo