Lovegoodova

11

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

2021
2021
2020
2021
2020
2019
Zobraziť viac

Moje aktivity

11
11

Monika Želasková napísala recenziu

15.12.2021 16:35

Ako [ne]prežiť mladosť je také to, keď sa stretne partia dlhoročných kamošov a spomína: na úsmevné školské príhody aj totálne prehrotené párty zážitky. Akurát, že ja ako čitateľka som sa cítila ako niekto, kto síce s touto partiou sedí na pive, ale príhody idú mimo neho, nezažil ich spolu s nimi, nepozná ľudí, ktorých spomínajú, a tak sa len občas krčovito pousmejem, občas zdvihnem obočie, občas sa zasmejem nahlas, ale nikdy mi to nepríde také vtipné ako Petrovi a jeho partičke.

Takže takto: poviedky sa dajú prečítať rýchlo, aj ja som hltala jednu poviedku za druhou (možno aj preto, aby som sa čím skôr dostala k tej čiernej - temnej časti), aj som sa párkrat zasmiala, ale… stále to pre mňa boli len alkoholické a drogové zážitky nejakej partie. Ktoré navyše podľa mňa nie sú až také extrémne, ako sa to pred vydaním knihy prezentovalo. (Na druhej strane sa podľa mňa Peter nemusí báť, že by mu to ohrozilo povesť mladého šikovného autora, ako sám píše v úvode knihy.)

Nechcem, aby to vyznelo príliš negatívne, Peter má veľmi špecifický a originálny štýl písania, spojenie jeho slovnej zásoby a vetnej skladby znie tak, ako by chcelo šokovať každým slovom, každou vetou zdôrazniť absurdnosť a vyhrotenosť situácií a čo je najlepšie, číta sa to tak, ako by ste počuli autora rozprávať a videli ho gestikulovať.

Knihe som bezprostredne po dočítaní dala 4/5, ale nedalo mi to, reálne tak 3,5 max.

Čítať viac

11
11

Monika Želasková napísala recenziu

19.11.2021 10:29

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Pri čítaní Stehlíka som sa nemohla ubrániť porovnávaniu s Tajným príbehom - a výsledok je za mňa veľmi podobný. Donna Tartt aj v tomto prípade majstrovsky zvládla ponorenie sa do témy, tentoraz sveta umenia, a vytvorila príbeh, ktorý je komplikovaný a svojím spôsobom temný. Hlavný hrdina Theo tu pri útoku v múzeu príde o mamu, no okrem traumy a bolesti si z miesta činu odnáša aj niečo iné, vzácny obraz Stehlíka a odkaz, ktorý má odovzdať - a aj vďaka týmto dvom veciam ostáva v tej udalosti naveky prikvačený, ako stehlík na ukradnutom obraze.

Kniha má vyše 700 strán a príbeh sa uberá často nečakanými smermi, no veľkú časť tvoria aj Theove zamyslenia a duševné pochody, v ktorých sa okrem iného zamýšľa aj nad otázkami dobra a zla, správnych a nesprávnych rozhodnutí… ktoré sú niekedy rovnako zdĺhave ako pri Tajnom príbehu, za mňa však rozhodne opodstatnenejšie. Ich frekvencia mi však už v druhej polovici knihy začínala liesť na nervy.

Postava Thea mi bola tiež sympatickejšia ako hrdinovia Tajného príbehu, no ani tu nebola núdza na opisy alkohových a drogových excesov. V podaní Tartt však v sebe nesú len málo bohémskeho, naopak, sú napísané so smutným tragickým nádychom, nepredstavujú párty, ale útek - z jedného spôsobu temnoty do iného…

Stehlík je nepochybne skvelým príbehom, u mňa sa však úplne nezaradil k tým, ktoré mi okamžite zoberú dych. Najviac ma bavili "vzťahové" časti (nielen so ženami, ale aj vzťah s otcom či Borisom) a zamrzelo ma, že niektoré ostali nedoriešené a otvrené. Na druhej strane tie "gangsterské" boli pre mňa len takou nevyhnutnosťou.

Občas som sa pozastavovala aj nad doslovným slovenským prekladom (na ukážku niekoľkokrát spomenuté, ako Theo býva v "hornej časti" New Yorku? alebo v Amsterdame spomínaná "štvrť červených svetiel"? ehm).

Čítať viac

11
Lovegoodova

Monika Želasková získala odznak Môj názor pomáha

18.11.2021 15:55

Ďakujeme, tento rok ste sa zaradili k top recenzentom! Aj vďaka vášmu názoru si ostatní čitatelia budú vedieť ľahšie vybrať.

11
11

Monika Želasková napísala recenziu

18.11.2021 15:55

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Ak sa vám páčil Netflix seriál, nemusíte sa báť, že by vám kniha ponukla príbeh, ktorý už poznáte. Naopak, príbeh hlavnej hrdinky sa od seriálovej Estie v mnohom - aj tom zásadnom - líši, a oproti seriálu tu nájdete množstvo pozorovaní a hlbších vysvetlení toho, ako to v tomto svete chodí. A teda, prostredie Williamsburgu a jeho pravidlá v tomto kontexte vyznievajú ešte desivejšie.
Príjemne sa však čítajú časti o autorkinej láske ku knihám, o tom, ako veľmi práve čítanie a knihy menili jej vnímanie sveta a koniec-koncov an smerovanie jej života.

Body dolu za to, že tomu najzásadnejšiemu, ako sa jej z tohoto sveta podarilo vymaniť a tomu, čo bolo potom, sa venuje len veľmi málo.

Čítať viac

11
11

Monika Želasková napísala recenziu

18.11.2021 15:53

Silný príbeh, na ktorom je úplne najsilnejšie to, že je skutočný.

Cesta Elišky, dievčaťa z chudobnej rómskej osady, za vzdelaním a lepším životom bola kľukatá, plná prekážok, priam hrôz, no jej opis určite stojí za prečítanie a zamyslenie sa. Napriek tematike totiž kniha nie je trpká, ani ťažká. Eliška ju napísala so vzácnou ľahkosťou, k ľuďom vo svojom živote, aj napriek kritike, pristupuje empaticky, znepokojujúce fakty podáva priamo, sústredí sa na svoje prežívanie a usiluje sa podať svedectvo, ktoré môže niektorým otvoriť oči a iných možno aj inšpirovať.

Čítať viac

11
11

Monika Želasková napísala recenziu

18.11.2021 15:49

Fantasy nie je práve moja šálka kávy, ale po minuloročnom Bezhviezdom mori som si Nočný cirkus nemohla nechať ujsť. Aj som tušila, že to bude opäť zážitok, aj ma to opäť príjemne potešilo, AKO VEĽMI príjemné to bude. Okúzľujúci príbeh z prostredia neobyčajného cirkusu ma dostal ešte viac ako tajomný svet kníh z Bezhviezdneho mora.

Nočný cirkus, to bola naozaj mágia. A nielen obsahovo, všetky príbehy sú napísané tak... jemne? láskavo? podmanivo?... že sa vám pred očami začne skladať komplikovaný súbor čierno-bielych stanov, do nosa vám zdrie vôňu karamelu a vy zacítite obavy, kam vedie súboj, ktorý drží cirkus pohromade... A chcete byť toho všetkého súčasťou.

Nočný cirkus je opäť takou príjemnou skladačkou, keď vám jednotlivé kapitoly do seba úplne zapadnú až na úplnom konci, na rozdiel od Bezhviezdneho mora však to, aký príbeh sa vám pred očami formuje tušíte už od úplného začiatku. Ale vôbec to knihe na jej mágii neuberá, práve naopak.

Fantazijný svet, ktorý Erin Morgenstern vytvorila, ma opäť nadchol tým, aký bol obrazný a detailne premyslený. Pri čítaní som priam cítila radosť autorky z vytvárania tohto tajomného sveta s vlastnými pravidlami, ktoré potom, kúsok po kúsku, odhaľovala čitateľovi, ako v 360 stupňovom obrázku. Cítila som jej radosť z písania, ktoré opäť znelo ako láskavé prihováranie sa. Je to krásna kniha, aj pre tých, ktorých možno nálepka fantasy odrádza.

Čítať viac

11
11

Monika Želasková napísala recenziu

18.11.2021 15:44

Zima mala za mňa oproti Jeseni trošku rozpačitejší rozbeh, ale autorka svoj rukopis rozhodne nezaprie, v pomerne útlej knihe spája množstvo tém vrátane politiky, umenia, vojny, internetového sveta a opäť aj brexitu. Napriek tomu nemožno povedať, že príbeh by bol o niečom z toho. Téma je opäť zdanlivo banálna - aj keď spočiatku vlastne vôbec netušíte, kam to všetko povedie. Ale myslím, že práve v tom tkvie jej čaro.

Čítať viac

11
11

Monika Želasková napísala recenziu

18.11.2021 15:41

Príjemná oddychovka, trúfam si povedať, že poteší nielen newyorkofilov. A pod oddychovkou si nepredstavujte nejakú povrchnú lovestory, Malé jablko ponúka celé spektrum (aj) ťažších tém vrátane LGBTI, sexuálneho násilia či internetovej šikany, no predovšetkým džentrifikácie (problém, do ktorého vás kniha uvedie, aj keď ste o ňom možno predtým nepočuli). Autorka čerpá zo skúseností, ktoré získala počas života v New Yorku a je to cítiť.

Čítať viac

11
11

Monika Želasková napísala recenziu

18.11.2021 15:40

Možno knihu, ktorá hovorí o takých ťažkých veciach nazvať krásnou? Dovolím si tvrdiť, že v podaní Chimamandy Ngozi Adichie áno.

Príbeh lásky (partnerskej, sesterskej i mnohých ďalších odnoží) na pozadí občianskej vojny, to znie príliš vágne na opis toho, čo Polovica žltého slnka ponúka, dokonca by to mohlo čitateľov aj odradiť. Autorka však dala všetkým postavám takú hĺbku, že všetky hrôzy vojny, hladomor, zabíjanie... to všetko vo mne zarezonovalo azda viac, ako iné reportáže z vojnových čias Nigérie či Afriky vo všeobecnosti.
Nechcem úplne porovnávať, ale u mňa to bolo ešte pútavejšie a čitateľsky zaujímavejšie ako Amerikánka.

Čítať viac

11
11

Monika Želasková napísala recenziu

18.11.2021 15:06

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Spočiatku som si hovorila, že to bude ten prípad “nie je to knihou, je to mnou”, keďže som od nej čakala niečo iné. Kniha má podtitul “Prevratná firemná kultúra, vďaka ktorej Netflix dobyl svet” a NAOZAJ sa venuje tej firemnej kultúre (hoci ja som čakala a stále si myslím, že sa tam aj tak predsa len pokojne mohlo vtesnať viac z histórie Netflixu).

Firemná kultúra je v Netflixe dôležitá vec (čo možno ľahko vyčítať z toho, že jej venovali celú knihu) a v zásade stojí na troch pilieroch: zamestnávajú len tých najlepších, snažia sa zbaviť zaužívaných formálnych pravidiel ako je počet dní dovolenky či preplácanie rôznych výdavkov a mimoriadne si zakladajú na feedbacku. Tieto tri témy sa v knihe preberajú a točia na troch úrovniach a na rôznych súvisiacich príbehoch ilustrujú, ako tieto pravidlá žiadnych pravidiel zavádzali a aké ovocie to prinieslo. To, že Netflix je v tomto zjavne jedinečný sa určite nedá uprieť, dokáže to tiež čitateľovi priniesť mnoho vecí na ďalšie zamyslenie. Tiež som sa nad mnohými vecami zastavila a premýšľala a musím skonštatovať, že za mňa je táto firemná kultúra v niektorých bodoch minimálne problematická, ak nie toxická.

Trošku úsmevné sa mi zdalo aj to, ako Netflix podľa vlastných slov zamestnáva tých najlepších z najlepších, no potom im ako školáčikom musí vysvetľovať, že neobmedzenú dovolenku si nemôžu čerpať všetci naraz v období najväčšieho návalu práce alebo že im firma nebude preplácať drahé večere s rodinou. Tiež mi trochu chýbala časť o boji s egom, ktoré, povedzme si, tým najlepším určite nechýba a nezdá sa mi reálne, že by jednoduchá spätná väzba zázračne fungovala v každej každej situácii a ľudia sa po vypočutí opačného názoru zmenili šibnutím čarovného prútika? Nehovoriac o tom, že podľa mňa väčšina z vecí nie je pre malé, stredné a možno ani všetky veľké firmy použiteľná a v našich podmienkach už vôbec.

Ak to nadľahčím, z knihy môžete mať pocit, že zamestnanci Netflixu nerobia nič iné, ako chodia po dovolenkách a veľa o tom rozprávajú, usporiadavajú mítingy, kde si navzájom dávajú feedbacky a sú informovaní o financiách firmy a chodia po pohovoroch do iných firiem, porovnávajú platy a otvorene o tom rozprávajú. Mňa osobne by však viac zaujala kniha o tom, čo v tej práci robia okrem toho a čo z Netflixu urobilo taký fenomén.

Čítať viac

„Pretože ovplyvniť niekoho znamená dať mu svoju vlastnú dušu. Ten človek potom nemyslí svojimi vrodenými myšlienkami a nehorí svojimi vrodenými vášňami. Jeho cnosti, to už nie sú jeho pravé cnosti. Jeho hriechy – ak je vôbec niečo takého ako hriech – sú vypožičané. Ten človek sa stáva ozvenou hudby niekoho iného, hercom role, ktorá nebola napísaná pre neho. Účelom života je rozvoj vlastnej osobnosti. Každý z nás má dokonale uplatniť svoju vlastnú povahu, preto sme na svete.“