A z popola povstala nádej… V krásnej gréckej dedinke uprostred prastarého lesa žije jedna rodina – hudobníčka Irini učí deti hrať na hudobné nástroje, Tasso maľuje obrazy lesa,... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
A z popola povstala nádej… V krásnej gréckej dedinke uprostred prastarého lesa žije jedna rodina – hudobníčka Irini učí deti hrať na hudobné nástroje, Tasso maľuje obrazy lesa, svojej najväčšej múzy, a ich dcéra Chara. Idylický život jedného dňa naruší... Čítať viac
Túto knihu sme vykúpili cez Knihovrátok a je mierne opotrebovaná.Na tejto knihe už síce poznať, že ju niekto čítal, môže jej chýbať prebal, nie je však poškodená tak, aby to akokoľvek znižovalo zážitok z jej obsahu. Knihu sme označili nálepkou, ktorá môže na niektorých obaloch zanechať stopy.
Slovenčina
Cena: 10,70 €
Cena novej knihy 19,89 €
Na sklade Posielame ihneď
Tento produkt síce máme aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy a ďalšie už nemá ani distribútor, preto je možné, že bude onedlho úplne vypredaný. Ak ho chcete mať, ponáhľajte sa!
Túto knihu sme vykúpili cez Knihovrátok a je vo výbornom stave.Rozdiel medzi touto knihou a novou by ste asi ani nespoznali. Knihu sme označili nálepkou, ktorá môže na niektorých obaloch zanechať stopy.
Slovenčina, 2024
Na sklade
Tento produkt síce máme aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy a ďalšie už nemá ani distribútor, preto je možné, že bude onedlho úplne vypredaný. Ak ho chcete mať, ponáhľajte sa!
11,90 €
Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!
Pošlite nám svoje prečítané knihy a získajte poukážku na nákup.
Tento produkt síce máme aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy a ďalšie už nemá ani distribútor, preto je možné, že bude onedlho úplne vypredaný. Ak ho chcete mať, ponáhľajte sa!
V krásnej gréckej dedinke uprostred prastarého lesa žije jedna rodina – hudobníčka Irini učí deti hrať na hudobné nástroje, Tasso maľuje obrazy lesa, svojej najväčšej múzy, a ich dcéra Chara. Idylický život jedného dňa naruší skazonosný lesný požiar. Zúrivý živel zanechá po sebe spálené domy a zničené životy.
Po požiari má Chara hlboké jazvy. Tasso má na rukách popáleniny, pre ktoré už nemôže maľovať a snaží sa vyrovnať so zdrvujúcou stratou milovaného lesa. Irini je zmrzačená vinou za svoj podiel na osude muža, ktorý požiar založil. Muža, ktorý z chamtivosti a ľahostajnosti zničil všetko, čo im bolo drahé a teraz prišiel sám o život.
V Knihe ohňa zachytáva Iriny všetky udalosti pred požiarom aj po ňom. Vďaka nej sledujeme osudy jej najbližších do dávnej minulosti, keď sa ich cesty spojili v jedno, do čias nenávisti medzi Grékmi a Turkami…
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto kniha bola skôr rozprávaním a nahliadnutím do sveta postáv a prežívania veľkej tragédie, ktorá sa udiala v ich živote, a tou bol požiar. Hlavnou hrdinkou je Irini, matka a manželka, ktorá počas požiaru stratí svojho svokra a zároveň čiastočne i manžela. Spolu s dcérkou k nemu hľadajú cestu cez trpezlivosť a vzájomnú láskavosť. Zároveň píše knihu ("Kniha v knihe) o udalostiach, ktoré sa stali. Pomáha jej to utriediť si myšlienky. Koniec koncov, požiar založil človek, ktorý neskôr zomrie. Ľudia však z tej smrti neustále potrebujú niekoho viniť - hasičov, policajtov, vládu. Idea celej knihy je, že každý jeden z nich bol spoluvinníkom.
Knihu by som doporučila ako spoločenskú literatúru, ale vzhľadom k rozvláčnosti a nízkej dramatickosti ju hodnotím ako priemernú.
“Smrť rozpŕchnutá všade navôkol. Smrť pod mojimi nohami, popol hmyzu, zvierat a listov, popol farieb, nekonečnej zelenej a nekonečnej hnedej, popol zvukov, cupotu a povzdychov, šuchotu, spevu vtákov.”
Požiare sú častou smutnou súčasťou niektorých krajín. Spúšť, čo po nich ostane je však niečo, na čo sa aj napriek opakovaniu nedá zvyknúť. Najmä pri požiari, ktorý sa absolútne vymkne spod kontroly a zničí všetko, čo mu príde do cesty. Kniha ohňa už názvom napovedá, že bude práve o jednom z najničinejších živlov. Ale aj o ľuďoch, ktorí prežili a ostali. Aj o tých, ktorí to šťastie nemali. O veľkých výčitkách svedomia jedného človeka, ktorý spôsobil skazu a druhého, ktorý neurobil vôbec nič, keď mohol.
Je to kniha plná smútku a melanchólie. Ako sa dá zmieriť s tým, že prídete o domov a svojich milovaných? Že krajina ostane tichá, pustá, plná čierňavy? Ťažko, najmä keď dôsledky máte pred očami každý deň. A smútok s bolesťou na duši ostane ešte dlho po tom, čo sa zranenia zahoja a les znovu zazelená. Po každej tragédií však príde moment, kedy opäť pocítime nádej. Potešia nás aj obyčajné maličkosti a každý nový deň.
Príbehom nás prevedie rozprávačka Irini. Striedajú sa kapitoly dopadov tragédie so scénami, kedy oheň zachvátil krásne grécke lesy a zanechal po sebe nielen čiernu spálenú zem, ale i zranené duše a jazvy na tele. Nielen príroda, ale aj človek musel povstať z popola i keď práve on svojou ľahkovážnosťou spôsobil túto tragédiu. Autorka poukázala na ľahostajnosť i bezhraničnú "nenažranosť". Práve vidina peňazí v spojení s ignoráciou spoločnosti bola tou pomyselnou iskrou, ktorá zachvátila túto zem.
Tento spoločenský román nesie aj jemné prvky detektívky, kedy sa hľadá vinník požiaru a rieši sa aj nález v lese pod mocným stromom. Strom bol ako človek po požiari - jedna strana ostala spálená, zničená a naveky poznačená. No tá druhá stále žila. Bila sa v nej sila vôle, pud sebazáchovy i smútok a vina.
Keďže som už prečítala aj predošlé knihy, tak som už vedela o do čoho idem. Autorkin štýl je možno ťažší, no dotknúť sa tak ťažkých tém chce nielen odvahu, ale aj veľa empatie. Tú Lefteri rozhodne má a nesnaží sa brnkať na city nútene a umelo. Avšak, ťažoba v jej knihách je veľmi hmatateľná a môže vás doslova rozbiť na drobné ako demolačná guľa. Nedá mi nespomenúť jej predošlú knihu - Spev vtákov, ktorá sa mi páčila najviac. Kniha ohňa bola miestami o čosi viac depresívna. S ťaživejšou až dusivou náladou a atmosférou... V mojom prípade bolo problémom pravdepodobne aj zlé načasovanie čítania.
Napriek tomu má táto útla kniha veľký význam. V prípade nás ľudí totiž smutným faktom ostáva, že sa dokážeme poučiť len vtedy, ak sa tragédia dotkne priamo nás. Lefteri sa však svojou knihou snaží otvoriť oči. Snáď sa teda jej posolstvo dostane tam, kde padne na úrodnú pôdu. Ak nebude príroda, nebude ani človek...
Napriek tomu, že autorka nás po jednej idylickej terasovej scénke hodí rovno do plameňov, mala som fakt problém sa začítať a aj neskôr mi to išlo ako v gumovom člne po štrkovisku. Hoci mi v predchádzajúcich knihách neprekážal autorkin nežný, poetický štýl, tu už toho na mňa bolo priveľa a zdalo sa mi, že Christy občas sklzava takmer do lyrizovanej prózy. Nedokážem jej uveriť, že niekto uvažuje v básnických figúrach tak, ako rozprávačka Irini.
Najviac ma škrie, že autorka sa opäť zodpovedne zamerala na náročnú a dôležitú tému, ale aj tak som mala pocit, že sa nejak hráme s detskou lopatičkou a nejdeme do hĺbky. Opakovane sa skrz rozprávačku vracala k zničenému lesu, opisovala zhorené stromy, mŕtve zvieratá, popol namiesto vegetácie, až som začala mať pocit, že degraduje ostatné dopady požiaru. Okrajovo sa síce spomenula fatálna nepripravenosť záchranárov, klimatické zmeny a laxný prístup obyvateľov, dokonca grécko-turecký konflikt, a možno rozsah diela autorke neumožňoval viac to rozviesť, ale u mňa to akurát spôsobilo, že som mala v závere problém vybaviť si, o čo - okrem pečených gaštanov - v knihe vlastne šlo.
Pochopiteľne nemožno čakať dynamiku katastrofického filmu od autorky, ktorá píše o závažných problémoch emotívne a pozvoľna, no tentokrát sa mi zdalo, že sa pokúsila pojať viac tém, než sa zmestí do takej útlej knihy. Rešpektujem ju za to, že sa nebojí písať o reálnych ťažkostiach a tragédiách a robí to opatrne a s citom, a som si istá, že rovnako aj Kniha ohňa si nájde svojich čitateľov, hoci ja som tentokrát až tak ohúrená nebola.
Christy Lefteri patrí medzi moje obľúbené autorky, Knihu ohňa však považujem za menej podarenú. V tejto knihe panuje dusná, ťaživá atmosféra a dalo by sa povedať, že horúčava požiaru a extrémneho sucha na čitateľa doľahne hneď od prvých stránok. Samotný námet je zaujímavý a citlivo spracovaný. Predstavuje spojenie ekologického, spoločenského románu s malou kvapkou detektívky. Jazyk je veľmi bohatý, kvetnatý, tak ako sme zvyknutí z predchádzajúcich kníh. V knihe sa otvára viacero tém ľudská chamtivosť, zhoršujúca sa klíma a naštrbené vzťahy medzi Gréckom a Tureckom. V druhej polovici knihy som mal pocit, že autorka stratila dych a tak nejak zabudla, čo chce vlastne povedať. Začala sa točiť v kruhu. Aj samotné rozuzlenie mi prišlo také nijaké. Hlavná postava mi tiež nesadla. S jej rozmýšľaním som sa nevedel stotožniť. Podľa mňa človek nemôže ľutovať niečiu smrť a zároveň byť rád, že ten človek zomrel, to proste nedáva zmysel. Kniha ohňa na mňa celkovo, oproti predošlým knihám autorky, pôsobí prvoplánovo. Odporúčam fanúšikom knihy Ostrov stratených stromov.
Atmosféra tejto knihy je ťaživá. Opisuje niečo, čo vieme, že existuje, že je aktuálne, ale zároveň si to nevieme reálne predstaviť. Tie dopady. Dopady masívnych požiarov, ktoré so sebou strhnú všetko živé aj neživé, všetko čo sa nestihne uhnúť.
Atmosféra tejto knihy je ťaživá, no téma je veľmi dôležitá. Koniec síce dáva akú takú nádej, ale ako napísala autorka v poznámke - náš svet sa mení. A to je fakt. Táto kniha je založená a vystavaná na reálnych príbehoch ľudí. Aj preto je taká dôležitá. K písaniu autorky mám síce pár výhrad, no toto nedlhé dielko čitateľa rozhodne obohatí.
Určite ste počuli o požiaroch, ktoré už skoro každoročne sužujú Austráliu, Ameriku či Grécko. Požiare takých rozmerov, že trvajú niekoľko týždňov a zastaviť ich dokáže väčšinou len more. Vždy nás takáto hrozná správa rozruší a šokuje, ale ďalej to vnímame cez okulár niečoho, čo je nám vzdialené. Nedokážeme si celkom predstaviť, aké to je, prísť o všetko v priebehu pár hodín. Ako prísť o domov, o miesto, v ktorom vyrástli naši predkovia, o majetok a dedičstvo, ktoré sme chceli zanechať. Aké to je prísť o svojich priateľov, rodinu či obľúbenú vec alebo domáce zviera „len” v dôsledku ohňa. A práve preto sa autorka Christy Lefteri rozhodla napísať Knihu ohňa, aby ľuďom priblížila to, aké to je takýto požiar nielen zažiť, ale ako sa s tým vyrovnať. Upozorniť, že za tieto požiare môžu byť zodpovední aj ľudia, ale väčšinou by neprerástli do takých rozmerov nebyť vysušenej pôdy, obrovských súch a klimatických zmien, ktorým čelí Zem.
Milujem ako citlivo, krehko a lyricky autorka píše. Jej jazyk pôsobí prirodzene, nenútene a vôbec nehrá na city. Opisuje skutočnosti tak, ako sú. Ako sa ľudia rôzne vyrovnávajú s traumami, ktoré požiar zanechal. Ako nádherne, až magicky opisuje spätosť s prírodou. Aké je hrozné o ňu prísť. Akí sú ľudia či príroda nezlomní. Veľmi potrebná kniha, ktorú napriek ťažkej téme zhltnete za pár dní a myšlienka príbehu bude vo vás ešte dlho rezonovať.
Kniha ohňa je knihou prahnúcej zeme. Hovorí príbeh o horúcej dobe, v ktorej vzbĺkajúce ohne menia krajinu na mŕtvu čerň. Jej sadze zmývajú slzy bolesti a požiare zanechávajú popáleniny na tele a jazvy na duši.
.
Citlivý dej o rodinnej traume z gréckeho prostredia nesie výrazný ekologický odkaz. Životné prostredie sa mení pred očami a krajinu čoraz častejšie pustošia požiare, ktoré radikálne menia ľudské životy. Cez psychológiu hlavných postáv románu sa prehlbuje vnímanie prírody jednotlivcov a zároveň sa upriamuje pozornosť na obyvateľov ako celku. Pretože sme to my všetci, my ľudia, čo svojou činnosťou a zároveň nečinnosťou robíme zo seba páchateľov, ktorí držia v ruke zápalky.
Popri tejto nosnej téme príbeh poukazuje aj na ľudskú chamtivosť a bezohľadnosť developerského sveta a stále prítomnú nevysporiadanosť vzťahov gréckeho a tureckého národa.
.
Kniha ohňa je pre mňa prvá kniha od Christy Lefteri a desiatky strán trvalo, kým som si navykol na jej jazyk. Spočiatku sa mi táto kniha čítala kostrbato a trochu ma vyrušovali opakujúce sa emočné procesy v deji. Námet (ktorý je pre mňa silný a pokladám ho za dôležitý) a príbeh sa mi páčili veľmi ako aj dôverne vykreslená atmosféra. Tá sa mi ukladá do pamäte skrz knižný obraz tisícročného gaštanu, napoly zhoreného a napoly živého, rezistentného ako pamäť Zeme.
Krásna myšlienka, melancholický, ale zaujímavý príbeh a zvláštny štýl autorky. Kniha ohňa je silný príbeh o ľuďoch, ktorí prežili požiar v Grécku. Každý rok vidíme, že všetky krajiny v teplom pásme (Grécko, Španielsko, California, Austrália…) zasahujú takéto rozsiahle požiare, pri ktorých stačí jedna iskra. Jedna malá iskra, ktorá niekedy nie je cielená, niekedy však možno aj áno. Z tejto knihy cítite ten smútok ľudí, tú stratu, tú bolesť, ale zároveň aj nezlomnosť, bojovnosť a chuť opäť žiť. Z knihy cítiť, že je inšpirovaná skutočnosťou, že sa autorka rozprávala s ľudmi, ktoré si niečo takéto prežili, pretože to vyrozprávala s citom, ale zato dôveryhodne.
Čo mňa mrzí je, že som si nevedela zvyknúť na autorkin štýl a strašne skákala z jedného pohľadu na druhý, resp. miešala do prítomnosti veľa spomienok a človek sa tak veľmi musel sústrediť, aby vedel, čo je prítomnosť a čo spomienka. Čo je dôležité, a čo je len výplň, ale zároveň bolo to dôležité pre postavy resp. bude to dôležité niekde na dalších stranách?. Najviac ma zaujal príbeh bezprostredne po požiari. Kde boli tie emócie, aj smútok, aj melanchólia najsilnejšia. V tej časti ma zase rušila absencia mien, ale nato som si zvykla.
Napriek všetkému, čo mi nevyhovovalo, je tento príbeh dôležitý. Srdcervúci, smutný, hodnotných, depresívny a silný a určite ho odporúčam. Treba sa síce nachystať na svojský autorkin štýl (ja som nato pripravená nebola, keďže je to moja prvá kniha od autorky), ale ak sa vám páčil Včelár z Alepa alebo Spev vtákov, táto vám určite sadne tiež. Nie je to oddychovka, a budete pri nej smutný minimálne tak ako ja, ale poviete si, že takýchto príbehov nám treba viac.
3,5/5
Christy Lefteri (1980) vyrastala v Londýne v rodine cyperských utečencov, ktorí odišli z rodnej krajiny po rozdelení ostrova na grécku a tureckú časť. Získala doktorát z tvorivého písania, ktoré vyučuje na Brunel University. Svoj prvý román A Watermelon, a Fish and a Bible (Červený melón, ryba a Biblia) vydala roku 2010. Jej druhý román Včelár z Aleppa (2019, vo Vydavateľstve Tatran 2020) sa stal celosvetovým bestsellerom a predalo sa z neho viac ako milión výtlačkov. Nasledujúci rok zaň získala ocenenie Aspen Words Literary Prize.
Christy Lefteri sa intenzívne venuje aj dobrovoľníckej práci, pracovala napríklad pre UNICEF v Grécku. Skutočnosť, že prvý román venovala svojej matke-utečenke a druhý otcovi, svedčí o tom, akú dôležitú úlohu zohrávajú v jej tvorbe osobné svedectvá a skutočne prežité príbehy.
Vydavateľstvo TATRAN patrí dnes medzi menšie vydavateľstvá, nakoľko sa stalo rodinnou firmou. Svoju stratégiu zameriava na tie najzaujímavejšie tituly zo zahraničnej beletrie, ale aj na vyhľadávanie nových slovenských autorov. Nosným prvkom je beletria pre dospelých, ale v posledných rokoch sa orientuje aj na motivačné knihy a skutočné príbehy, ktoré si získavajú stále viac a viac čitateľov. Pre nás je dôležitá každá kniha nielen pred, ale aj po vydaní, keď si vyžaduje ďalšiu osobitú starostlivosť, aby ju ocenil čo najširší okruh čitateľov.
Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
V septembri oslávi vydavateľstvo Tatran 70 rokov od svojho vzniku. Za ten čas prešlo rôznymi právnymi formami, ktoré kopírovali historické udalosti nášho národa. Menilo sa aj zloženie vydávaných titulov, každá doba si žiadala niečo iné. Čo sa však za celé desaťročia nezmenilo, sú obľúbené beletristické edície, do ktorých zaraďujeme tie najzaujímavejšie tituly, ako edícia bestsellerov LUK, Svetová tvorba a Slovenská tvorba.
Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Každý titul starostlivo vyberáme so zreteľom na čitateľa, či už náročného, alebo takého, ktorý si chce pri čítaní oddýchnuť a uletieť do iného sveta. Okrem toho je pre nás veľmi dôležité myšlienkové posolstvo každej jednej knihy a z toho prameniaca inšpirácia. Pri spracovaní všetkých publikácií dbáme však na kvalitnú textovú úpravu a technické spracovanie knižky, aby kniha bola umeleckým artefaktom a spĺňala kritérium nášho hesla – knihy pre hodnotnejší život.
Na ktorú knihu ste najviac hrdí?
Vždy na tú poslednú vydanú! Pretože to je chvíľa, kedy žijeme konkrétny príbeh tej -ktorej knihy, až kým ju nenahradí nová. Ak by sme vyzdvihli jednu knihu, bolo by to nefér voči ostatným. Dokonca náš vkus vo vydavateľstve sa natoľko líši, že vyberáme len tie knihy, na ktorých sa spoločne zhodneme. Ak by kritériom úspechu bola predajnosť, tak jednoznačným šampiónom je Chatrč od W. P. Younga. Veľmi si však vážime knihy z edície Svetová tvorba a autorov ako Toni Morrisonová, Julian Barnes, Woody Allen, ktorí obohatia čitateľa nielen myšlienkovo, ale sú aj prekladateľským prínosom.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Pevná väzba s prebalom
