Romantické úteky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
IG: @gabikas_books.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2022
2021
2024
2023
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2015
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Dostala som oddychovku? Dostala. Miestami som sa síce nudila, ale začiatok a koniec ma veľmi bavil. Päťhviezdičkový víkend začal smutne, ale zároveň napínavo. Do chvíle, kým sme sa dostali do Nantucketu, to bolo skvele. Vedeli ste čiastočne o tajomstvách pozvaných priateliek a čakali ste, kedy si, čo prezradia a aké bude vyvrcholenie. Počas víkendu sa to však akosi naťahavalo a začala som sa trochu aj nudiť, čo mi je ľúto. Posledných pár kapitol som však opäť zhltla, pretože sa konečne začali vyjasňovať veci.
Toto nie je typická letná oddychovka. Plne rozumiem tým recenziám, v ktorých sa písalo, že sa počas čítania nudili. Áno, ten pocit som zažila aj ja. Avšak tým, že druhá kniha, ktorú som popri tejto čítala, bola naozaj hrozná, sa mi tento príbeh páčil. Nie je to žiadne terno, ale vyplní vám zopár ciest autobusom. Autorka má za mňa super štýl písania, aj keď niektoré pasáže by som na jej mieste trošku skrátila a zoškrtala (napr. psý pohľad v knihách nepotrebujem). Elin vie skvele opísať prostredie (do Nantucketu by som šla na dovolenku hneď, ale na loď Endeavour), aj jedlá, ktoré Hollis varila, ale trochu viac mohla dbať na vystavaní postáv. Mala som pocit, že ich napísala veľmi plytko, povrchne a predvídateľne. Už keď sme pribeh odhadli od začiatku po koniec, aspoň postavy mohli mať viac šmrncu.
A najväčší problém - neviem si predstaviť ženu, ktorá by na konci príbehu strávila TEN jeden moment s takou gráciou. To sa jednoducho podľa mňa nedá. Či je to plažová čítanie, to úplne neviem, keďže ja osobne na pláž potrebujem dynamickejší príbeh. Ale minimálne si pri tomto príbehu oddýchnete a ak nič iné, tak objavíte nový dovolenkový raj.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto autorka mi zakaždým robí infarktové stavy. To čo mal byť ten takmer koniec? Však som skoro knihu odjeb… odhodila.. Ale napravila to, ale tak, že mi treba poslednú časť.
Milujem to? Milujem! Ale Nefritová válka sa mi páčila o čosi menej ako Nefritové mesto, pretože preklenúť prvých sto strán trochu trvalo. Autorka píše výborne, ale rada obšírne a podrobne všetko popisuje. V prvej časti to bolo rezkejšie.
Celý čas cítite ako sa schyľuje k vojne, ale zároveň sledujete osudy klanu Nezdolných, ku ktorým patria intrigy, úskoky ale aj láska. Mne tam veľmi chýbala jedna zásadná postava z jednotky, ktorá tomu dodávala dynamiku alebo aj rozvahu, a Fonda mi ho zabila a ešte takým detinským spôsobom už v NM. Napriek tomu sa to čítalo stále dosť dobre, pričom sa pozeráme na viacero osudov - Šae, Anden, Hilo, Wen a zlodeja nefritu Bera, pričom tento posledný menovaný by už mohol konečne voňať fialky odspodu.Vojna medzi Espencami a Kekonmi? Alebo aj Horou a Nezdolnými? Proste stále neviete, čo bude nosnejšou témou a ako vlastne celá séria skončí.
Čo sa týka postáv v tejto časti, dominantná mi prišla Šae a hrozne sa mi páčilo, čo spravila na strane 326 a potom aj ako sa zachovala ku koncu. Čo sa týka Hila, konečne som si ho obľúbila, resp. lubila sa mi jeho rodinná stránka. Zlatý a starostlivý otecko, ale zároveň vraždiaci stroj - toto je chlap, po ktorom slintam ja.
Táto séria je moja veľká srdcovka, a aj keď som mala pocit, že táto časť je skôr taká vatová a chystá nás na grand finále, aj tak ju milujem. Až tak, že sa neviem rozhodnúť, či sa mi páči prvý diel viac ako druhý. Ale asi zatiaľ u mňa vyhráva jednotka. V NV mi miestami prekážalo to kvantum opisov, ale zase posledných 200. strán som zhltla za večer. Vrelo odporúčam tuto sériu, už si len počkať na tretiu časť.
Asi som si k tomu Fitzekovi našla pomaličky cestu. Pozvánka síce nebola stopercentná, dlho som mala pocit, že nás chce autor len šokovať, že sa zamotá do vlastných slov a že popravde neviem, čo si myslieť, ale nakoniec to vypálilo celkom dobre. Páchateľa som netrafila, tíško priznám, ale jednu vec som uhádla, takže sa potľapkám po pleci. Ale čo je pre mňa veľkým plus, je čtivosť tejto knihy. Keď som čítala Zlodeja duší, musela som sa nútiť do čítania. Pri Pozvánke som naopak mala potrebu furt čítať a prekážala mi ešte aj práca. Takže nie dokonalé čítanie, ale už začínam chápať obsesiu Fitzekofilov a naozaj dám šancu aj niektorým jeho starším dielam.
Aj teraz, keď si čítam spätne svoje poznámky k príbehu, vidím svoj zmätok. Z jednej strany je to veľkým plusom príbehu, pretože to autor skvele zakamufloval, ale z druhej strany je to aj trochu na škodu, lebo mám pocit, že všetko prekombinoval až ste sa miestami museli pozastaviť a pozrieť do blba, či to ešte stále mysli vážne, alebo si z vás robí dobrý deň. Kniha sa mimochodom už začala veľmi šokantne (ako by povedala Gizka) a otcov list na rozlúčku ma dostal - čítala som ho v buse a skoro som sa zgrcala zo znechutenia, avšak to som brala ako známku dobrého psychotrileru.
Ak si vypíšem, čo všetko som uhadla a čo nie, tak Sebi vyhral v tomto prípade a zato si zaslúži pochvalu. Marlin príbeh bol šokojúci, pútavý, miestami príliš zamotaný a prekombinovaný a to ma sem tam rušilo. Ale ak hľadáte oddychový psychotriler (viem, možno si niekto povie, že nič také neexistuje :D), ktorého prečítanie vám zaberie dva večery, alebo dve dlhšie cesty vlakom, tak poďte s Marlou na Chatu v hmle, a do starej pôrodnice aaaaaa poďte si tipnúť páchateľa tohoto trileru. Odporúčam…
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Milujem scifi, avšak na jeho čítanie musíte mať chuť a náladu. Ja som práve náladu mala a tak som chytila do rúk Paradox - scifi novinku od slovenského autora. Dostali sme dosť zaujímavý námet. Načreli sme do nie tak ďalekej budúcnosti, do cestovania vesmírom, budovania nového domova na Marse, ale najviac sme sa zaoberali asteroidom, časovým paradoxom a spoločnosť mechanikovi robila umelá inteligencia.
Začiatok Paradoxu nebol zlý. Čítal sa mi celkom dobre, trošku mi chýbal preklad počítačových fráz. Keď prišla na scénu umelá inteligencia Sidis, hovorím si, že možno bude ako M-Bot s Kadetov. Nebola. Neviem, či som bola jediná (kto čítal, kľudne mi dajte vedieť), ale ja som od nej stále čakala akýsi úskok alebo zlo. Čo sa týka príbehu, som niekde napomedzí. Páči sa mi, že neviem, čo si mám o príbehu myslieť, no zároveň mi to aj prekáža. Stále úplne neviem, čo bolo autorovým cieľom. Mám pocit, že nevyužil plný potenciál. Kľudne by som prijala viac strán príbehu, kľudne aj s iným koncom, kľudne aj s väčšou posádkou, kľudne aj s viacerými zvratmi. Proste viac. Chcela by som napr. vedieť aj odpovede na otázky, či bol na palube len Mark, ak nie, tak prečo zobudili práve jeho, ak áno tak prečo tam bol iba sám? Prečo autor zvolil taký koniec (to ani v epilogu príliš neozrejmil)? Prečo bolo potrebné Sidis tak skoro vypnúť? prečo zvolil taký časový posun - aj v strede aj úplne na konci? Má v pláne sa ešte v nejakom diele s týmto zaoberať?
Nebudem, ale zase až tak frflať, nakoľko to bolo autorovo prvé scifi, ktoré ale má potenciál. Pretože mne sa to páčilo, len vidím priestor na zlepšenie. A hlavne mi ostalo veľa nezodpovedaných otázok… celkovo to hodnotím ako priemernú ale príjemnú scifi, ktorá si nájde fanúšikov. Verím, že aj tu na bookstagrame. Ja som, ale niekde na pomedzí. Neurazila, ale ani neprekvapila a nenadchla.
Recenziu by som vedela napísať len pár slovami - milujem to a vy to chcete a budete milovať tiež. Skvelý čtivý štýl, výborná interakcia medzi postavami, úžasne osobnosti, tie spicy scény, dôležité témy (duševné zdravie a bodyshaming) Steviena mama, chémia medzi Stevie a Zandersom, obe hlavné postavy, ktoré som si obľúbila a ako pár sú jedným z mojich najobľúbenejších, aj tá zápletka, ktorá mala hlavu aj pätu. Táto autorka ma naozaj veľký talent.
Keď som s knihou začala, hovorím si, toto bude ťažkých 600 strán, no absolútne to tak nebolo. Doslova sa stránky otáčali samé. Vždy, keď som musela knihu odložiť (väčšinou kvôli práci, ktorá mi platí ďalšie knihy), som fyzicky trpela. Nepamätám si už dlhšie knihu, pri ktorej by som mala nutkanie čítať ďalej. Trošku sa tento pocit zmiernil, keď Stevie podľahla, ale potom sa to zase rozbehlo a zase som bola nedočkavá. Tak, že 600 stranová kniha padla za 2 (slovom dva) dni. Keby mám dva dni dovolenky, tak začnem a skončím behom jedného dňa a v ten ďalší môžem predýchať tento príbeh.
Jednoducho som sa zamilovala - do čtivého, pútavého a úžasného príbehu, ktorý Liz vytvorila. A to všetci vravia, že ďalšie knihy sú ešte lepšie, tak čo budem robiť pri nich ľudia. Tento príbeh naozaj odporúčam. Ak máte radi športovú romantiku, alebo romantiku s hlbšou myšlienkou, alebo proste chcete dostať úžasný pár s dokonalo nedokonalými článkami, tak toto je víťazné čítanie. Mohla by som niečo vytknúť, ale v tomto prípade nechcem, lebo som si čítanie užila plnými dúškami a to je snáď podstatne, no nie? ODPORÚČAM!!!
Ďakujeme, tento rok ste sa zaradili k top recenzentom! Aj vďaka vášmu názoru si ostatní čitatelia budú vedieť ľahšie vybrať.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Keď vyjde nová Freida, častokrát ide všetko bokom. Preto, keď sme si ju zvolili ako naše májovo-júnové čítanie v rámci čitateľského klubu, ani som neváhala a vzala ju do ruky ešte v ten týždeň ako mi prišla. Bolo to dokonalé? Podľa mňa nie. Bolo zo predvídateľné? Miestami, ale boli dva zvraty, ktoré ma prekvapili. Hlavne koniec a doslov boli skvelé. Udržala si svoj svojský a skvelý štýl písania? Jednoznačne. Prvú časť knihy by som bola zhltla na posedenie, keby to bolo možné. V druhej som bola riadne nasratá, lebo tento tým podporných ľudí mi je obzvlášť proti srsti. A v tretej časti som už len tlieskala.
Musím sa priznať, že ani jedna z postáv mi neprišla príliš sympatická, ale aj napriek týmto okolnostiam som si príbeh užila. Niektoré zvraty som predvídala, pretože cely čas to k ním smerovalo, niektoré zvraty ma dosť prekvapili. Najviac ma však štvala mužská postava, ktorej dosť dlho všetko prechádzalo… hlavne, keď som si spočítala osem a osem.
Príbeh bol čtivý, napínavý, plný napätia, zvratov, manipulácie a vypočítavosti. Hlavný námet mi prišiel trošku taký bežný a riadne predvídateľný. Všetko ostatné však bolo super. Najväčším prekvapením bol pre mňa doslov, s ktorým som nepočítala, a neviem či to nazvať zákonom schválnosti. Hlavne by som bola zvedavá, či si ona neuvedomovala jednu vec. Jednu dosť dôležitú vekovú vec. A hlavne sa mi nechce veriť, že si neuvedomovala !SPOILER!, že chodil na tu školu, kde ona učila …. Alebo vyzeral fakt tak staro. To mi hlava kus neberie.
Profesorka pre mňa nie je autorkin najlepší príbeh, ale opäť to bolo skvelé a riadne som si ho užila. S kľudom vám ho môžem odporučiť ako aj jej ďalšie diela. Najviac som ale teraz zvedavá na tú našu debatu v knižnom klube o pár týždňov.
Druhé diely sérii sú pre nás často menším sklamaním. Rovnaký pocit som mala aj tu pri Hlade bohů. Áno, stále mal autor rovnaký štýl ako v prvej časti, avšak sa bojovalo oveľa menej, veľa sme cestovali, pridal ďalšie kvantum nových postáv (vďaka bohu za slovník na začiatku, inak by to bol jeden veľký chaos so zápisníkom v ruke), neustále sme niečo hľadali a všetko veľmi opisoval, často také veci, osoby a udalosti, ktoré mi nedali význam ani na konci knihy. Mne osobne chýbala ta akčnosť, to množstvo krvi a rezkejšie tempo z predošlej časti. Stále som mala pocit, že toto je len nejaký predskokan k tej blížiacej sa vojne medzi bohmi, “polobohmi” a ľudmi. Dokonca sa pridalo ešte aj viac pohľadov, a to bol asi posledný klinec do rakvy v tomto prípade.
No stále sa mi páči ten príbeh, aj tá tematika. Orka je stále mojou veľkou obľúbenkyňou, preto bol koniec v tejto časti pre mňa smutný a som zvedavá na ďalšiu časť. Rovnako sa mi ľúbil priebojný príbeh Elvy. Vargov príbeh tu opäť pokulhával ako v prvej časti, aj keď tu nedostal svoj veľkolepý koniec. Osobne si myslím, že keď ho toľko autor cvičí, pripravil si pre neho niečo grandiózne v poslednej časti. Pridal sa tam aj Gudvar a Biór, ktorí nám síce ukázali aj iné skupiny, čo je z jednej strany super, ale z druhej zase veľký zmätok. Autor ma veľký talent na rozvíjanie príbehu, vie mu dať veľkú podrobnosť a živo si viete všetko predstaviť. Ale miestami som sa tu fakt nudila a mala som pocit, že sa nútim do čítania. Koniec (cca posledných 100 strán) ma však zase veľmi chytil, rovnako ako prvých 100 strán. No tých zvyšných 450 som bojovala a aj preto čítala popritom inu knihu.
Plusom je, že nám autor na začiatku zhrnie celú prvú časť a tak si spomeniete na všetko. Páči sa mi aj ta severská mytologia a bohovia, nadchádzajúca vojna, aj Orka hľadajúca syna, autor tiež skvele spája jednotlivé linky a prepletá všetky postavy. Mágie máme tentoraz pomenej, ale keď už je, tak stojí zato. Bojov tu bolo fakt menej, ale myslím, že toho sa dočkáme v ďalšej časti, ktorá budeme minimálne tak krvavá ako 1. Ja tuto sériu odporúčam, ale treba počítať s tým, že dvojka je trochu čitateľský boj, ale chystá nás na záverečnú časť.
No dobre, dobre. Prečo poslednú dobu každá kniha skončí tak, že ma ide poraziť, lebo nemám preložený další diel? Pýtam sa prečo? Belladonna bola super - temná fantasy so stelesnením Smrti a záhadou, ktorá končila tak, že som sa aj čudovala, že máme nejaké pokračovanie :D. Ale Foxglove si našliaplo slušne. Od začiatku sa mi to páčilo, aj keď v strede som mala pocit, že dej stagnuje. Keď sa pridávali pohľady Blythe, vravím si, načo? Ale po nejakej 3-4 kapitole z jej pohľadu mi to docvaklo a už som len čakala, či je moja teória správna (mimochodom - bola). Nová postava v podobe Osudu bola mega zaujímavá a furt som si držala prsty, aby nám z toho nevznikol milostný trojuholník. Či som mala pravdu, musíte zistiť sami.
Miestami mi príbeh pripomínal prvú časť. Zase musela Signa pátrať a riešiť záhadu. Verím, že v tretej časti už dostaneme nejakú inú zápletku. Zbožňujem to prostredie, aj tu myšlienku, aj autorkine nápady, aj Smrtihlava (toho asi najviac ;)) a chcem viac… a po tom konci chcem viac Osudu, aj Blythe a chcem vedieť kam to vyústi. Ono, nutne nepotrebujete ďalšiu časť, ale chcete ju. Lebo aj tak budete zvedavý, čo sa tam bude diať. Naozaj verím (a prosím), aby sme mali trojku ešte tento rok, aj keď to už sa asi nestihne. Ideálne na jeseň - tí duchovia, to temné zámocké alebo sidelné prostredie, Smrtihlav a k tomu nepríjemný Osud je úplne paradné čítanie práve nato pochmúrne a upršané ročne obdobie.
Za seba túto sériu dosť odporúčam, aj keď ma ženské hrdinky dosť vytačajú (možno to bude tým historickým obdobím…), hlavne keď sa im povie, aby niečo nerobili a just to urobia, ale to nám v tomto prípade napr. ukončilo zaujímavo tuto časť. Ak máte radi temnú historickú fantasy, s duchmi, smrťou, láskou a detektívnou zápletkou - nuž tak toto bude pre vás to práve orechové. Odporúčam a teším sa na Wisteriu, ktorá v AJ vychádza tuším v auguste.
