Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Megamilovníčka Stephena Kinga ktorá sa pri knihách rada bojí, smeje alebo plače, pokojne aj všetko v jednej. O knihách sa rada vykecávam aj na IG profile @tyrky.sova
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2015
Moje aktivity
Dej má dokonalé trilerové tempo - ani prehnane zbesilá jazda, že si musíte držať oči aby vám ich nevyfúklo z hlavy, ani rozvláčnosť slimáka na horúcom asfalte. Keď sa dianie presunie na Chatu v hmle, udalosti naberú klasický, mrazivý (a nielen preto, že vonku je taká zima, že ani Dedo Mráz by si netrúfol čúrať do kríkov) trilerový nádych, kedy sa Marla síce iba poneviera po prázdnej chate a snaží sa prísť veci na kĺb, ale tempo čítania to nijak nespomaľuje.
Chronológia deja sa odvíja od tajomného "rozhodnutia", o ktorého povahe nemáme ani šajnu, iba že niektoré veci k nemu viedli a iné sa zase od neho odvíjali. Kto vlastne rozhodol o čom, na to si pekne počkajte do posledných strán. Táto kniha patrí do tej kategórie, keď celý čas nemáte šajnu, o čo vlastné beží, až do úplného konca, ktorý vám odpáli vrchol lebky dakam pánu Bohu do večere. Za seba musím povedať, že som od istého bodu tušila, kde je pes zakopaný, ale to je osud pravidelných čitateľov trilerov - my si ten chvost trčiaci z hliny skrátka všimneme skôr.
Fitzek opäť dodal knihe určitú hĺbku tým, že spomenul nezvyčajnú poruchu - tentokrát prosopagnóziu - neschopnosť zapamätať si niečiu tvár - a vystaval na nej značnú časť zápletky. No a potom tiež nenápadne a nenásilne poukazuje na chorobnú moc, ktorú nad nami preberajú sociálne siete.
Je to napínavé, ale nie nasilu, tajomné, ale nie prehnane, rozuzlenie je viacnásobne prekvapivé - a zrejme sa nad ním netreba veľmi zamýšľať do hĺbky aby ste si nezničili dojem - ale vo všeobecnosti dáva zmysel.
Na začiatku vám autor prezradí, ako sa nakopnúť. A nemyslí tým špeciálnu jogínsku pózu obsahujúcu vlastnú pätu v oblasti, kam s obľubou posielame tých, čo až tak v obľube nemáme. Vysvetľuje, čo môžete vyskúšať, aby ste zo všednej úlohy urobili zábavnú, zlepšili si pracovné vzťahy (prípadne aj tie súkromné), a celkovo mali zo seba lepší pocit. Nie všetci sme však tvory vytrvalé, preto druhá časť ponúka spôsoby, ako poraziť strašiaka menom prokrastinácia. V tretej časti sa potom dozviete, že ani s produktivitou to netreba preháňať a ktoré činnosti najlepšie poslúžia na dobitie bateriek. V závere každej kapitoly navyše nájdete stručné zhrnutie, keby ste potrebovali trochu osviežiť pamäť.
Čo na tejto knihe nesmierne oceňujem je Aliho ľahký, priateľský, láskavý a veľmi vtipný štýl. Namiesto toho, aby do čitateľa hučal, že je lenivé prasa a má konečne začať makať, opisuje vlastné skúsenosti, keď sa jeho život neuberal želaným smerom. A ani sa vás nesnaží presvedčiť, že ak nie ste spokojní s vlastným životom, treba ho od základov prekopať, dať výpoveď, rozviesť sa, predať psa, vraziť úspory do startupovej firmy zameranej na alternatívne spôsoby pestovania tekvice, alebo si oholiť hlavu a utiahnuť sa do budhistického chrámu v Himalájach, kde strávite dvadsať rokov mlčanlivou meditáciou o zmysle života. Aliho odporúčania sú príjemne jednoduché, ľahko implementovateľné a pritom transformačné (to múdre slovo mám od neho. Niečo sa na mňa nalepilo).
Aby som tu nežvanila len tak do vetra ako Gizka o novej panvici s nepriľnavým povrchom (to ma ešte nevidela robiť palacinky), prezradím vám, aké zmeny sa pokúšam do svojej existencie zaviesť ja. Napríklad sa učím bojovať s najvyšším štádiom prokrastinácie, bezduchým čumením do mobilu. Vďaka tomu som síce objavila toho kučeravého sympaťáka, čo dokáže zaspievať Nickleback ako Sinatra a Sinatru ako Ozzie, ale vo všeobecnosti mi to až tak veľa nedáva. Autor na toto odporúča odinštalovať aplikácie z mobilu, ja som pristúpila k miernejšej verzii a iba som si ponastavovala režimy, kedy mi to nemá bzučať a blikať a volať po pozornosti.
Od prvej po poslednú stranu sa v tejto výnimočnej knihe stále niečo deje, autor rozohráva jednu napínavú zápletku za druhou, žiadna však nepôsobí, že sa snaží namontovať raketový pohon na fúrik. Dej sa odohráva v priebehu 40 rokov, čiže v stredoveku za ten čas stihli zvrtnúť aj tri generácie. A tiež to predstavuje viac než dosť času na vytvorenie postáv, s ktorými sa zžijete ako s ergonomicky tvarovaným kreslom. Alebo budete dúfať, že na ďalšej strane už konečne spadnú ksichtom do kotla s kyanidom.
Na veky vekov môžete čítať pokojne aj bez predchádzajúcej prípravy a pôjde vám to jedna radosť. Mňa však fascinoval posun nielen celkovej spoločnosti, ale aj kontrast osôb zastávajúcich jednotlivé posty oproti ich predchodcom. Keby opát Phillip videl, čo za zberbu sa rozlieza jeho krvopotne postavenou katedrálou, asi by si to hodil z veže, lebo je s tým menej práce ako obracať sa v hrobe. Každý stará o vlastné záujmy a snaží sa ich presadiť na úkor ostatných. A kým sa oni handrkujú, svet zachváti morová epidémia a zrazu majú všetci iné starosti. Alebo žiadne, lebo kolektívna imunita v tomto prípade fakt nefungovala.
Samozrejme, ani v tejto časti nemôže chýbať záporák, z ktorého by sa aj Sauron zgrcal (keby oko dokázalo grcať). S veľkou mocou prichádza veľký kretén, ktorý ani nemusí mať špeciálne nadanie, stačí byť v pravý čas na pravom mieste, prípadne vytiahnuť niekoho z rieky.
Ken Follett opäť ponúka príbeh plný zrady, zapamätateľných postáv, realistických dejových kulís a lásky, ktorá má ustlané skôr na makadáme než na ružiach.
Táto knižka si závejom len tak pohodovo vykračuje než že by uháňala so snehovou frézou. V texte sa strieda klasické rozprávanie s Pisárovými zápiskami, a nakoľko je to služobník boží, tie majú dosť filozofický a teologický nádych. Výhodou sú krátke kapitoly, vďaka ktorým sa aj opisnejší a pomalší dej číta ľahko. Nehovoriac o tom, že samotná kniha je štedro vybavená dobovými ilustráciami (absolútne úchvatnými a perfektne ladiacimi dobovými ilustráciami), ja som ju zhltla za dva dni, takže zdatnejší čitateľ to má na pár hodín.
Spočiatku pozvoľné tempo naberie rýchly spád, keď Pisár vyrieši záhadu vinárskej osady - na môj vkus mu to všetko docvakne priskoro, ale možno mu len závidím, že na rozdiel odo mňa si nemusí vedenie namotávať na nápravu z traktora. Nedôjde na žiadne krvavé scény, ešte aj tie mŕtvoly sú také zmrznuté, že by sa v nich krvi nedorezal, no rozuzlenie dáva zmysel a je do určitej miery aj šokujúce.
Úplný záver nadobúda charakter legendy - dôjde k udalosti, ktorá sa vymyká ľudskému chápaniu. Priznávam, že za iných okolností by som možno bola aj naštvaná, ale tu sa mi to celkom hodilo. Tajomný osamelý hrdina, ešte tajomnejšia osamelá osada, v ktorej nič nie je s kostolným poriadkom, a nie len preto, že poriadne kostoly ešte nevynašli, znesie aj záver, ktorý sa nedá vysvetliť vedeckými postupmi.
Okej, nasledujúce riadky sa budú niesť v duchu výraznej subjektívnosti a môžete ich mať na obežnej dráhe Uránu (sciftípek), ale ja som sa tak nevedela začítať. Najprv Mark nechápe, potom sa jemu rozsvietilo, ale to som zas nechápala ja a niekedy sme nechápali spolu. Ale zase musím priznať, že keď príde na teóriu relativity a akékoľvek časové posuny, tak som mentálne na úrovni škrečka v zaseknutom koliesku a len sa čudujem prečo sa to nehýbe. Rozprávačov humor to u mňa dosť zachraňoval, tu sa kniha naozaj približovala tvorbe Andyho Weira a keď prinútil AI asistenta aby sa pretransformoval na Emily Blunt a ešte aj tej potom nadával, fakt som sa bavila.
Mark prichádza na to, čo nie je s kostolným, vesmírnym ani všeobecným poriadkom a jeho zistenia ho šokujú, no v podstate väčšinu času sedí na zadku, rozpráva sa s Emily Blunt a ona mu prehráva videá zo Zeme, ktoré dávajú čoraz menší zmysel. Toto na mňa tak celkom nefungovalo, predsa len potrebujem v tej nebeskej ničote trochu viac akcie. Tá sa síce v závere dostaví, ale celkovo rozuzlenie a vysvetlenie bolo pre mňa také že prídete na kačacie hody a dostanete zobák.
No napriek tomu, že ja tu vyznievam dosť ufrflane, Paradox je určite knihou, ktorá si zaslúži pozornosť. Spája v sebe klasický vedecký podtext overených sci-fi klasík od majstra Clarka a spol. s moderným, svižným a humorným rozprávačským štýlom Andyho Weira a ak nie ste ako ja, že potrebujete vysvetlenie aj k tvaru rolky z toaletného papiera, tak by vám mohol brnknúť na správnu strunu.
Ďakujeme, tento rok ste sa zaradili k top recenzentom! Aj vďaka vášmu názoru si ostatní čitatelia budú vedieť ľahšie vybrať.
