Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po Prežila len jediná prichádza Riley Sager s ďalším perfektným trilerom - Keď prichádza tma. Opäť sa zameral na strašidelný dom, v ktorom sa udiali desivé veci a svoju hrôzostrašnú povesť si drží dodnes. Musím povedať, že táto kniha sa mi páčila dokonca o niečo viac než predošlá, ledva som ju vedela odložiť.
Štýlovo sú si veľmi podobné. Autor stavil na krátke kapitoly, ktoré vždy ukončil tak, že jednoducho musíte čítať ďalej. Minulosť striedal s prítomnosťou, odhaloval tak príšerné udalosti, ktoré sa v dome odohrali a zároveň sledujeme ako sa teraz opäť prebúdza novou aktivitou. Nevieme, čo z toho je skutočná pravda a čo je iba ilúzia vytvorená v mysli posledného obyvateľa.
Sama som mala občas problém rozoznať, čo by mohli mať na svedomí zlí duchovia a čo sa dá rozumne vysvetliť. Kľudne by som verila, že v starých domoch, najmä v takých kde niekto zomrel násilnou smrťou, zostane tajomná energia, ktorá tam bude naveky mátať. Autor vytvoril vierohodnú strašidelnú atmosféru, miestami sa dalo napätie vyslovene krájať. Jedna kapitola s hadmi bola vyslovene hnusná, nemám s nimi v reálnom živote problém, ale pri čítani tej konkrétnej časti som mala zimomriavky.
Dej bol plný nepredvídateľných zvratov, aj keď pár z nich nebolo až takých prekvapivých. Bolo to pútavé, mrazivé a autor ma celkom ľahko presvedčil, že duchovia zo zlými úmyslami existujú. A že nie vždy môžeme veriť svojim zmyslom.
Musím tiež vyzdvihnúť dizajn, krásne spolu obe knihy ladia.
Rozprávaj mi o domove je vynikajúci viacgeneračný román, ktorý ma zaujal hneď na prvých stranách. Rozpráva príbeh troch žien jednej rodiny - Rafaely, Ruth a Daisy. Všetky tri museli vo svojom živote bojovať za svoju nezávislosť, pasovať sa s rasizmom aj hľadaním vlastnej sebahodnoty. Ani jedna to nemala v živote ľahké, z generácie na generáciu si prenášali určité traumy, čo sa dosť odrážalo na vzťahoch matka-dcéra.
Ja takéto romány strašne rada čítam. Autorka má úžasný, pútavý štýl a veľmi realistický pohľad na život. Zažila som s postavami pekné a štastné chvíle, úspechy či prvé lásky. Ale rovnako ich postretli životohrozujúca nehoda, smrť blízkeho, strata bohatstva, skrytý aj do očí bijúci rasizmus.
Z trojice žien som si asi najviac obľúbila Daisy. Páčilo sa mi aká bola svoja, išla si za svojimi snami aj napriek nemalým protestom zo strany jej mamy. Musím však uznať, že aj Ruth a Rafaela boli neskutočne húževnaté. Prežiť roky trvajúcu depresiu, o ktorej sa vtedy ani nechyrovalo a náhlu stratu manžela, keď sa musí žena sama postarať o tri deti, chce veľkú dávku sily, ktorú by v sebe asi nie každý našiel.
Trvalo im roky nájsť v rodinných vzťahoch určitú symbiózu a zmieriť sa s tým, že každý je iný a musí si nájsť svoju cestu. Niekedy je najťažšie pochopiť práve to, že aj keď chceme pre toho druhého to najlepšie, musíme ho nechať robiť vlastné rozhodnutia. Aj keď sa úplne vymykajú tomu, čo by sme si pre neho predstavovali.
Môzem len odporúčať tento čtivý príbeh s láskavým koncom, v ktorom nikdy nie je neskoro otvoriť sa novým možnostiam a starej láske.
3,5*
Autorka Sandy Barkerová je známa svojimi prijemnými romantickými príbehmi, v ktorých sa vždy ocitnete na inom úžasnom mieste. Ja mám tieto cestovateľské knihy alá Julie Caplin veľmi rada a možnosť ocitnúť sa nachvíľu, aspoň knižne, v Paríži nikdy nevynechám.
Cat sa vyhýba láske a vážnemu vzťahu, nechce mať opäť zlomené srdce. Spontánne sa rozhodne pre dvojtýždňový autobusový zájazd po Európe, aby unikla svojmu zamilovanému spolubývajúcemu. Netuší, ako jej táto cesta zmení život. Nielenže spozná úžasné kamarátky, precestuje najznámejšie historické pamiatky, ale stretne strateného kamaráta, s ktorým nebola v kontakte 20 rokov. Môže po takom dlhom čase obnoviť vzťah, nebodaj sa z toho vykluje aj niečo viac?
Cestovanie, pamiatky a jedlo som si v tejto knihe opäť užila asi najviac. Okrem Paríža skupina navštívila kopec ďalších miest - Benátky, Rím, Cannes, Florencia.. Čo na jednej strane bolo fajn, moje cestovateľské srdiečko sa potešilo. Ale na druhej strane, bolo toho príliš na málo stranách. Vôbec si človek nestihol užiť atmosféru daného miesta, stále som čítala len o tom, ako sa balia a presúvajú ďalej. Viem, že to je podstata podobných zájazdov, ale takto v príbehu by som možno ocenila, aby tých miest bolo predsalen menej.
Postavy okolo Cat boli príjemné, každý si niesol nejaké svoje boliestky a páčilo, že vlastne nič nebolo ideálne. Okrem vývoja romantického vzťahu medzi Cat a Jean-Lucom, tam naozaj neprišlo k žiadnym prekvapeniam. Odporúčam ako príjemnú oddychovku, ktorá mňa osobne až tak príliš nenadchla.
Knihy o geniálnom lupičovi Arsne Lupinovi si užije každý milovník klasických detektívok. Mňa zatiaľ obchádzali, táto je prvá, po ktorej som siahla, ale rozhodne sa chystám aj na ďalšie (najmä z tejto krásnej edície s oriezkou).
Pre Lupina nič nie je nemožné, neexistuje miesto, kam by sa nevedel dostať a človek, ktorého by ľsťou nevedel presvedčiť o svojej pravde. Je to majster prevlekov, vie sa vydávať v podstate za kohokoľvek. Aj tak mu však riešenie tajomstva krištálovej zátky dá zabrať. Závisí totiž od neho nejeden život. Tentoraz sa musí postaviť rovnocennému súperovi, ktorý má známosti na vysokých miestach a vyzerá to tak, že je pred Lupinom vždy o krok vpred. Sama som už bola ku koncu zvedavá, ako sa celú situáciu podarí Lupinovi vyriešiť, keďže to do poslednej chvíle vyzeralo naozaj beznádejne.
Aj keď som bola zo začiatku trochu zmätená s postáv, keď som ich už dokázala zaradiť, veľmi ma bavilo hádať, čo sa udeje ďalej. Autor ma svojský štýl, na ktorý si človek ale vie ľahko zvyknúť. Za mňa ideálne čítanie na tieto jesenné dni, keď hľadáte záhadu, ale bez zbytočných krvavých scén, zato s poriadne zamotaným riešením.
Den, kdy jsem odešla je môj obľúbený druh románu - s dvomi dejovými linkami postupne odhaľujúcimi minulosť. Autorka mala pre mňa zaujimavý štýlu rozprávania, ktorým ma vtiahla hneď od začiatku. Rovnako ma bavili obe dejové linky, bola som zvedavá nielen na to, čo sa stalo v minulosti, ale aj na to, ako dopadne vývoj udalostí v súčasnosti. A stále som si hovorila, že Greta snáď bude mať naozaj dobrý dôvod, prečo odišla, inak budem naštvaná.
Ocitáme sa v komunistickom Východnom Berlíne, ktorý je poznačený rozdelením. Greta sníva o svete tam vonku a jediné, po com túži je sloboda. Čaká ju však rovnaký život ako jej rodičov, presne naplánovaný tak, aby bola čo najviac užitočná režimu. Pokiaľ nestretne Henryho. Lásku svojho života a zároveň vstupenku do iného sveta. Greta však netuší, že život v zahraničí nie je taký ružový ako si vždy predstavovala a nástrahy zlých rozhodnutí je čakajú všade.
Priznám sa, že Henry mi bol omnoho sympatickejší než Greta a to takmer od začiatku. Aj ten z minulosti, aj ten zo súčasnosti. Gretu som si nejako nevedela obľúbiť, možno pre jej neuveriteľnú naivitu a neschopnosť odhaliť také očividné zámery druhých. Aj tak však bol vývoj ich vzťahu pekný a ja som im veľmi dlho držala palce, nech sú spolu šťastní. A o to viac som bola zvedavá na koniec, či z neho autorka neurobí presladenú bodku, lebo k jej štýlu sa mi to veľmi nehodilo.
Celkovo hodnotím knihu ako pútavé a láskavé čítanie plné zaujímavých ľudských osudov. Autorka skvele zachytila atmosféru nielen určitého životného zúfalstva, kedy má človek pocit, že stále na neho čaká niečo lepšie, ale aj nádeje, že na každého niekde čaká láska a spriaznená duša.
Ignis Fatuus je presne taká creepy a strašidelná kniha ako naznačuje anotácia. A myslím, že to je dokonalé čítanie na toto dušičkové obdobie. Viem, že nie úplne každý má rád podobný typ príbehov, možno príliš pritiahnuté za vlasy, alebo možno až priliš pravdivé. Samozrejme, má ísť o fikciu, ale povedzme si pravdu, nezakladajú sa všetky povery a povedačky starých klebetníc aspoň trochu na pravde?
Kniha mi v určitom smere pripomínala Trhlinu od Jozefa Kariku. Tá sa mi však tiež veľmi páčila, takže mi to neprekážalo. Asi každý kraj má svoje miesto opradené legendami, zvláštnymi zjavmy, o ktorých sa radšej nahlas nehovorí. Miesta, kde pre niektorých zastal čas, neviete rozlíšiť, čo je halucinácia a čo je skutočnosť. Uniknúť sa nedá, stále chodíte do kruhu a dúfate, že vyviaznete živý. Aj keď zomrieť by v niektorých prípadoch bolo skôr vykúpenie než čeliť tomu desu, čo vás čaká.
Musím povedať, že pri čítaní mi nebolo všetko jedno, hlavne pri niektorých pasážach mi behal mráz po chrbte. Bolo to skvelo napísané a pútavé, knihu som jednoducho nevedela odložiť. Možno som tak trochu dúfala, že aspoň niekoho čaká happy end, ale už by som mohla vedieť, že pri horore niečo také neexistuje.
Možem len odporúčať každému, kto má rád naozaj strašidelné príbehy (a vôbec sa teraz v noci nestrhávam pri každom nezvyčajnom zvuku).
“Nikdy to neskončí, napadlo mě. My už se odtud nikdy nedostaneme. Ztratili jsme se, ale jinak. Ve světě, který není, mezi mrtvými, ale sami jsme zapomněli zemřít.”
Vždy hovorím, že dobrý triler nikdy nie je zlý. Toto je moja druhá skúsenosť s autorkou a myslím, že určite nie posledná. Bolo to od začiatku napínavé, stále mi v hlave bežali rôzne scenáre, čo sa vlastne mohlo stať. Ako už názov napovedá, naozaj všetci zúčastnení v niečom klamali. Autorka postupne tieto lži odhaľovala a vynikajúco tak budovala napätie. Niektoré zvraty boli možno tažšie uveriteľné, ale zase niektoré celkom prekvapili.
Bola to pre mňa zároveň jedna z kníh, v ktorej som si neobľúbila ani jednu postavu. Nebol nikto, komu by som vyslovene držala palce, či pri ňom dúfala v iný osud. Čo ma však príjemne prekvapilo, že sa tu objavila fakt že psycho postava bez akýkoľvek emócii. Trochu ma pri čítaní mrazilo, keď som si predstavila, že by som s takouto osobou zdieľala domácnosť a musela by som veriť, že je vlastne úplne v poriadku (aj keď asi všetci mali svoje pochybnosti). Naozaj som si nevedela predstaviť, ako to zo všetkými môže vyvŕbiť a preto ma koniec fakt naštval. Autorka niečo naznačila, takže určite sa dá niečo domyslieť. Ale ja neznášam, keď koniec ostane v podstate otvorený - dokonca som viackrát musela kontrolovať posledné strany, či sa ešte niekde niečo neskrýva, lebo fakt sa mi zdalo, že dej skončil tak nejako uprostred.
V kazdom prípade, toto bola neodložiteľná kniha a ak máte radi poriadne zamotané situácie s postupným odhaľovaním tajomstiev, určite odporúčam.
Keď sa povie žáner historický román, tak Pápežovú liečiteľku by som si predstavila ako prototyp. Mala všetko, čo som od tohto žánru čakala. A to som bola pôvodne celkom skeptická, keďže hodnotenia má naozaj vynikajúce - nie vždy však takto dobre hodnotené knihy aj splnia očakávania. Musím však povedať, že taketo hodnotenie si kniha zaslúži, autorka ma zaujala ihneď a ako som raz začala čítať, nevedela som ju odložiť.
Dej sa odohráva v období veľkých historických mílnikov. Z tohto pohľadu si autora dala naozaj záležať, zahrnula skutočné historické udalosti, ktoré spolu s fikciou tvorili dokonalý celok. Eleanor po mame zdedila veľké liečitelské nadanie, ktoré však v 14.storočí nebolo prijaté práve s nadšením. Namiesto vďaky za pomoc jej skôr hrozí obvinenie z čarodejníctva. Jej sen je stať sa lekárkou, čo je v tom období pre ženu nemožné. Jej nadanie ju však dostane do vysokých spoločenských kruhov, kde síce môže byť užitočná, ale zároveň to pre ňu môže byť veľmi nebezpečné.
Celková atmosféra príbehu bola celkom pochmúrna. Už len to, že Eleanor prišla o matku a bez nádejného muža nemá skoro žiadnu hodnotu, bolo dosť smutné. K tomu sa pridal mor, postupne zabíjajúci veľký počet ľudí, či náboženskí fanatici bažiaci po pomste a krvi (samozrejme obviňujúci nevinných). O to viac som však Eleanor držala palce, nech dokáže robiť to, čo miluje a každý aj ten najmenší úspech som s ňou cítila ako veľké víťazstvo. Eleanor mi hneď prirástla k srdcu, bola odvážna, húževnatá a odmietala sa len tak vzdať.
Ak máte radi historické romány, Pápežovú liečiteľku si musíte prečítať. Je to skvelé a pútavé čítanie, ktoré vyvolá množstvo emócií.
Jane Austin je známa svojimi klasickými románmi, v ktorých sa riešia asi tie najobľúbenejšie knižné témy - láska a vzťahy. Ja mám jej tvorbu rada a s obľubou sa ponorím do mnou mnohokrát čítaných, ale aj tých doteraz nečítaných príbehov. Láska slečny Elliotovej patrí do tej druhej kategórie a hoci som ju čítala prvýkrát, zanechala veľmi dobrý dojem.
Anne Elliotovej hrozí, že skončí ako stará dievka. Mala som však dojem, že to vadí všetkým v jej okolí, len jej nie. Keď pred rokmi zrušila zasnúbenie, bola z toho nešťastná a poznačilo to všetky budúce potencionálne vzťahy. Ono nájsť vhodného ženícha, ktorý by navyše spĺňal všetky požiadavky ohľadom postavenia a majetku, nie je vobec ľahké, ešte k tomu aby jej ho schválilo aj okolie. Lebo práve názor ostatných bol nesmierne dôležitý, mnohokrát zavážil viac ako vlastný úsudok.
Z veľkej časti sme v knihe čítali o rôznych spoločenských stretnutiach. Ak ste vtedy nemali aspoň raz denne návštevu, prípadne ste neboli na nejakú pozvaní, tak ste sa v podstate ocitili na spodku spoločenského rebríčka. Kto, kedy, kde a s kým sa stretne bola hlavná téma takmer každého rozhovoru, pokiaľ nebolo potrebné prebrať nejaké čertsvé klebety.
Anne sa síce často ocitla v centre diania, väčšinou však bola pozorovateľom s vlastným názorom. Už od začiatku mi bola sympatická, nenechala sa totiž strhnúť všeobecnou náladou a vedela zachovať chladnú hlavu. Mám pocit, že v jej rodine bola jediná normálna. Ani radšej nebudem začínat o jej otcovi (ješitný, narcistický a nesamostatný chlap), či jej sestre Mary (podoba s otcom bola nesmierna, všetko sa muselo točiť okolo nej). Anne som preto veľmi držala palce, nech sa jej spomedzi všetkých “vhodných” mládencov podarí nájsť toho pravého, unikne tak intrigám a bude môcť žiť život, aký si vždy predstavovala. A hlavne nech nedá na predstavy ostatných a riadi sa radšej svojim srdcom. Lebo viete ako sa hovorí, “stará láska nehrdzavie”, len niekedy potrebuje čas dozrieť.
Ukradnutá kráľovná je pútavo napísaný príbeh pre každého, kto má rád historické romány, archeológiu starovekého Egypta, miestami napínavé pátranie po ukradnutých artefaktoch a v neposlednom rade dve ženy, ktoré sa v žiadnom prípade len tak ľahko nevzdajú.
Autorka ma vtiahla do deja hneď od začiatku a ani sa mi nechcelo veriť, ako rýchlo mi ubiehali stránky. Hlavné ženské postavy, Charlotte a Annie, som si okamžite obľúbila. Už len preto, aké boli obe húževnaté a nedali sa len tak niečím, alebo niekým, zastrašiť. Rovnako ma zaujalo aj prostredie, do ktorého autorka príbeh zasadila - svetoznáme Metropolitné múzeum v New Yorku, plné nesmierne zaujímavých expozícií a nemenej zaujímavý Egypt, ešte stále skrývajúci mnohé historické pamiatky. Pozadie archeologických vykopávok mám v knihách veľmi rada, tu tvorili zaujímavé prostredie pre vznik mladej lásky, ukážku postupov odkrývania a spracovania nájdených artefaktov. Autorka však nešla nejako do hĺbky, myslím, že nechcela ubrať z pozornosti postavám a vývoju ich vzťahov.
Charlotte a Annie totiž mali pred sebou cestu, ktorá bola náročná, ale veľmi dôležitá. Charlotte musela pozbierať všetky sily a čeliť démonom minulosti, vypátrať čo sa stalo s jej rodinou a poraziť kliatbu, ktorá ju dlho prenasledovala. A mladučká Annie hľadala smer svojho života, aj odvahu vymaniť sa spod vplyvu svojej matky (ktorá ma inak svojim sebeckým prístupom k dcére dosť štvala).
Celé to bolo okorenené pátraním po vzácnom artefakte a odhaľovaním nebezpečnej kriminálnej skupinky. Bolo to skvelé rýchle čítanie a každý aspekt príbehu ma veľmi bavil.
