Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2021
2023
2022
2021
Moje aktivity
Camille pracuje ako kvetinárka - splnila si svoj sen, pre rastliny má doslova vášen. Zároveň ju fascinujú druhí ľudia a ich životy, ako majú zariadený domov a ako sa ich osobnosť odráža v drobnostiach. Vie, že sama si nikdy nebude môcť dovoliť kúpiť pekný byt, preto sa rozhodne pre bláznivú vec. Spontánne vojde do realitnej kancelárie a presvedčí realitného makléra, že má záujem o kúpu bytu, len aby si nejaké mohla popozerať.
Marguerite je už stará pani a po smrti priateľky nesmierne osamelá, rozmýšľa nad spôsobom ako sa viac stretávať s ľuďmi. Býva v peknom veľkom byte a príde s ideálnym nápadom - ponúkne ho na predaj a ľudia za ňou prídu sami. To, že vlastne nechce byt predať je iba taká drobnosť.
Thomas pracuje v realitnej kancelárii. Má trochu napätý vzťah s rodičmi, najmä s otcom. Kvôli financiám je v neustálom strese. A to netuší, že stretne dve dámy, ktoré mu zmenia život.
Život je často nevyspytateľný a nikdy nevieme, koho nám privedie do cesty. Tieto tri postavy sa stretli v pravý čas, presne vtedy, kedy to každý z nich potreboval. Aj keď som si na nich trochu ťažšie zvykala a budem úprimná, ani som si ich nejako špeciálne neobľúbila, ich spoločný príbeh bol síce trochu predvidateľný, ale veľmi pekný. Toto je presne ten typ knihy, pri ktorej si príjemne oddýchnete, vypnete a koniec vás poteší.
Tilly a Poe to opäť zvládli - vtiahli ma do knihy, ktorú som nebola schopná odložiť. Ak hľadáte príbeh, ktorý je taký napínavý, že ho s prehľadom (aj napriek počtu strán) prečítate na posedenie, môže to byť Botanik.
Kamarátke a kolegyni Poa Estelle Doylovej chcú prišiť vraždu jej otca. Dôkazy síce tvrdia, že ona je jednoznačný páchateľ, Poe si ale zaumieni dokázať jej nevinu. Medzitým začnú umierať známi ľudia s veľmi pochybnými názormi. Majú síce svoju základňu fanúšikov, pre mnohých sú však skôr tŕňom v oku. Vraždy sú premyslené do posledného detailu, v momente kedy človek dostane výhražku smrťou, môže byť už dávno otrávený. Pre Poa, Tilly a ich šéfku sa tak začína boj o čas a záchranu ľudí, ktorí si možno ani nezaslúžia byť zachránení.
Po predošlej časti, Mŕtvej zóne, z ktorej som bola mierne sklamaná, som sa do čítania púštala s obavami. Boli ale úplne zbytočné. Pretože hneď od začiatku som sa začítala a naozaj som mala knihu odložiť. Krátke kapitoly zaručujú netrpezlivé otáčanie stránok a vy ste stále viac a viac zvedaví ako to celé dopadne. Poe s Tilly patria medzi moje obľúbené postavy, ich interakcia je často vtipná a zbožňujem ich spolu aj samostatne. Je u nich zaručené, že vyriešia aj nevyriešitelné. Prípad opäť premyslený do najmenšieho detailu. Jednoducho, radosť čítať!
Dva brehy oceánu je historický román, ktorý určite chcete čítať. Čiastočne sa odohráva počas druhej svetovej vojny a čiastočne roky po nej. Nemusíte sa báť, vojna sa odohráva len na pozadí príbehu o nesmierne ťažkom rozhodnutí, ktoré istým spôsobom spojí a zároveň rozdelí dve rodiny na odlišných koncoch sveta.
Millie s Reginaldom učinia asi najbolestnejšie rozhodnutie v živote - pošlú svoju dcéru do cudzej krajiny, kde bude pred vojnou v bezpečí. Aj keď to znamená, že ju možno uvidia o mnoho rokov. Vojna je totiž nevyspytateľná, nikto nevie, kedy skončí a ľudia sa nebudú cítiť neustále v ohrození.
Beatrix odcestuje v období, kedy dospieva, z dievčaťa sa stáva mladá žena, formuje sa jej osobnosť a čiastočne aj budúcnosť. Neviem si predstaviť, aké to musí byť ťažké, dočasne prísť o dieťa a najbližšie, kedy ho stretnem, je v podstate už niekto úplne iný. Aj keď má Millie Beatrix naspäť pod svojimi ochrannými krídlami, tá je myslou stále u svojej druhej rodiny a je pre ňu náročné vrátiť sa do života, ktorý už nie je jej a do mesta, ktoré po vojne nespoznáva. Rovnako náročné je obnoviť vzťah s matkou, ktorá sa síce veľmi snaží, ale zároveň sa hnevá na puto, spájajúce Beatrix s ľuďmi, s ktorými prežila veľkú časť svojho života.
Laura Spence-Ash píše s neuveriteľnou ľahkosťou a zároveň výstižne a pútavo. Vlastne ani nemáte pocit, že by ste čítali, lebo autorka vás tak vtiahne do knihy, že všetko prežívate spolu s postavami. Striedanie ich rozprávania je nenásilné a prirodzené, máme tak možnosť spoznať všetkých. Najmä ich komplikované vzťahy, nielen rodičovské, ale aj súrodenecké, manželské a kamarátske. Bolo to krásne, aj smutné aj radostné. Och a ten koniec, ten ma zahrial pri srdiečku!
4,2 *
Lucinda Rileyová je už fenoménom v žánri historických románov. Určite mnohí z vás poznajú sériu Sedem sestier, ak ste ju nečítali, tak aspoň z počutia. Pre mňa patrí medzi najobľúbenejšie série, odporúčam ju, kade chodím. Aj vo svojich stand alone knihách si udržuje ten svoj svojský štýl písania, ktorý ma takmer vždy pohltí hneď od začiatku a ja sa teším z každej chvíľky, ktorú strávim s knihou.
Rovnako to bolo aj v prípade titulu Čierna orchidea. Striedanie súčasnosti s minulosťou je niečo, čo mám na týchto románoch najradšej, najmä to, ako autorka krok po kroku odhaľuje pohnutý osud postáv. Často to nie je prechádzka ružovou záhradou, práve naopak. Vojna, strata blízkych, nešťastná láska, boj o vlastné šťastie a slobodu. Vzácny kvet čiernej orchidey je v tomto príbehu symbolom pre nehynúcu lásku. Lásku takú silnú, že prekoná akúkoľvek vzdialenosť, aj keď je možno odsúdená na neúspech. Ocitneme sa v studenom Anglicku, aj krásnom Thajsku. Odhalíme hlboko pochované rodinné tajomstvá, ktoré niekomu spôsobili nevýslovnú bolesť, ale inému zase priniesli veľké šťastie.
Mňa Čierna orchidea veľmi bavila. Síce mi prekážalo ľútostivé správanie niektorých postáv a niekto mi prišiel trochu zbytočný, aj to však k príbehu patrilo. Ja si ju odkladám medzi obľúbencov, lebo určite sa k nej ešte niekedy vrátim.
4,5*
“V tomto sú sesterské vzťahy zvláštne. Aj keď sa na Rose hnevám, napriek tomu ju chcem potešiť. Aj keď sa jej desím, zároveň túžim bežať k nej. Nenávidieť ju a milovať zároveň. Pokiaľ ide o sestry, hranice sú možno vždy trochu nejasné. Stierať hranice, to podľa mňa ide sestrám najlepšie.”
Dobrá sestra bol jeden vynikajúci triler. Aj ma celkom prekvapilo, ako ma bavil. Asi každý, kto má súrodenca vie, že spoločný vzťah asi nikdy nebol úplne ideálny. Či už v detstve alebo v dospelosti súrodenci narazia na rôzne prekážky, ktoré ich vzťah buď zocelí alebo pokazí. Inak to nie je ani u dvojičiek Rose a Fern. Odmalička zažívajú zanedbávanie a psychické týranie od matky, pritom robia všetko pre to, aby jej vyhoveli a zaslúžili si jej lásku. Odkázané sú teda len sami na seba. Rose je tá obetavá a starostlivá a Fern žijúca vo svojom svete zase trochu bojazlivá. Aj v dospelosti potrebuje, aby na ňu Rose dohliadala. Je ale naozaj všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá?
Konečne zase triler, kde som väčšinou nevedela, čo ma čaká. Prečítala som ho rýchlo, keďže som bola strašne zvedavá, čo sa stane ďalej. Fern sa mi veľmi páčila. Viem, že by ju mnohí označili za mentálne hendikopavanú a sociálne neprispôsobilú, ale bolo úžasné, ako stále ostávala sama sebou, priamo povedala, čo si myslí a vždy chcela vyhovieť svojim milovaným. Čo sú všetko pekné vlastnosti, ktoré však ju samú ľahko dostanú do problémov. Aj keď som stále šípila nejakú lesť, nevedela som prísť na to, či je niečo zle s Rose, alebo Fern, alebo ich matkou. Celé to bolo perfektne napísané, za mňa jedno veľké odporúčanie najmä pre tých, ktorí nehľadajú brutálny a krvavý triler.
Najnovšia časť Romantických útekov nás zavedie do Francúzska. Krajiny kvalitného vína a milovníkov dobrého jedla. Hattie má za úlohu zorganizovať sesternici svatbu snov - na malebnom zámočku s vinicami, navyše s takmer neomedzeným rozpočtom. Majitelia zámku svatbu vidia ako ideálnu príležitosť na pekný zárobok, ale s podobnými akciami nemajú skúsenosti. Hattie sa tak musí popasovať s miernym odporom šarmantného Luca, ktorý chce vinice opäť prebudiť k životu, aj ostatných obyvateľov zámku, ktorí ju vidia skôr ako otravného votrelca. Bude to tvrdý oriešok, ale Hattie sa odmieta vzdať, aj keď to vôbec nebude jednoduché.
Ja, rovnako ako množstvo ďalších čitateľov, idem pri tejto sérii už na istotu. Nemávam veľké očakávania, lebo jediné, čo chcem, je, si pri Caplinovke oddýchnuť. A presne to som opäť dostala. Postavy zaujali svojou rôznorodosťou, s viacerými sme sa, aspoň okrajovovo, stretli už v predošlých knihách. Hattie mi síce svojou prílišnou obetavosťou občas išla na nervy, ale s Lucom zase k sebe pekne pasovali. Za mňa bol príbeh pekný aj romantika uspokojivá. Jediné, čo mi možno trochu chýbalo, bola celková atmosféra prostredia. Oproti iným častiam série som nemala pocit, že by som miesto chcela okamžite navštíviť. Vlastne ani neviem, čím to bolo, možno by som pridala viac opisov. Ale zase s popisom jedál a dezertov sa autorka vyhrala, to by som rozhodne poochutnávala.
Vinice ve Francii sa tak možno nezaradia medzi najobľúbenejšie časti zo série, ako oddychové čítanie ale nesklamala. A určite po nej siahnem znovu.
The Golden Couple je jeden z tých trilerov, ktoré sú zo začiatku pomalšie a aj keď máte pocit, že sa prakticky nič poriadne nedeje, neviete ho odložiť. Postavy spoznávame postupne, niekto vyzerá už na prvý pohľad ako zloduch a niekto zase ako bezúhonný anjelik. Ale vôbec nič nie je tak, ako sa zdá, každý ma svoje tajomstvá. Vďaka tomu, ako autori po kúskoch predostreli súčasné a minulé udalosti, ľahko som si postavy zaškatuľkovala do určitého dobrého a zlého stereotypu a mala som pocit, že presne viem, kto čo spravil. To skutočné napätie si nechali na koniec a ja som pomaly nestíhala otáčať stránky, ako som bola zvedavá na rozuzlenie.
Určite by som našla nejaké muchy. Marissa, manželka z páru, mi prišla občas neskutočne pripečená, žila vo svojej bubline manželky z predmestia, pre ktorú sa bezpodmienečne musí všetko dobre skončiť. Až som ňou mala občas chuť zatriasť, nech sa konečne spamätá. Myslím však, že v každom trileri sa nájdu podobné postavy, vďaka ktorým je potom dej napínavejší, takže som jej nakoniec tú naivitu odpustila. Autorov som doteraz nepoznala a kniha ma príjemne prekvapila.
Čarovná záhrada patrí do mojej obľúbenej kategórie literatúry - magického realizmu. Takmer hneď ako som sa pustila do čítania, moje srdce takmer plesalo. Čarovná záhrada s množstvom zázračných rastlín, k tomu utiahnutá mladá Claire s výnimočnými vlastnosťami a jej sestra, vracajúca sa po rokoch domov, ktorý kedysi nenávidela. K tomu násilnícky bývalý a sused, ktorý nevie odolať kúzlu Claire. Hneď mi to pripomínalo film Praktická mágia so Sandrou Bullock a Nicole Kidman, ktorý si kedykoľvek rada pozriem. Rovnako to bol príbeh o sestrách, povahovo úplne rozdielnych, ktoré mali magické nadanie.
No, celý nápad a príbeh mal podľa mňa obrovský potenciál. Napriek môjmu prvotnému nadšeniu som však ostala po dočítaní trochu sklamaná. Menší počet strán sa podľa mňa prejavil na kvalite. Dosť vecí ostalo nevysvetlených a nedotiahnutých, napríklad by som uvítala viac informácii o účinkoch zázračných rastlín, ktoré rástli v záhrade. Koniec bol príliš rýchly, autorka všetko uzavrela na pár stranách.
Vizuálne je kniha krásne spracovaná, rozhodne je to ozdoba do každej knižnice. Vôbec by mi však nevadilo, keby mala aj dvojnásobne viac strán a autorka by tak mala možnosť rozviesť viac aspektov príbehu do hĺbky.
4,5 *
Ken Follett je majster v písaní historických románov. Jeho séria Kingsbridge patrí medzi vynikajúcu tvorbu, aspoň pre mňa sú to zaujímavé knihy, ku ktorým sa opäť veľmi rada vrátim.
Výzbroj svetla nás zavedie do Kingsbridge na prelome významných dejinných udalostí. Robotníci nachádzajú svoj hlas a búria sa proti strojom, ktoré ich pripravujú o prácu. Nielen tkáčsky priemysel zažíva veľké zmeny, aj robotnícka trieda začína bojovať za dosiaľ neexistujúce práva a odmieta sa ďalej poddávať absolútnej moci majiteľov tovární. Napoleon Bonaparte si uzurpuje moc a vojna narúša život všetkých ľudí. Tých bohatých aj chudobných. Popri tom sledujeme životy hlavných postáv. Follett ich vytvoril vskutku rôznorodé - od bežných ľudí, ktorí sa pretĺkajú zo dňa na deň a hľadajú akúkoľvek možnosť zárobku, až po boháčov, ktorých jediný životný cieľ je mať moc a peniaze, čím viac, tým lepšie.
Ak ste už čítali niečo z tejto série, asi viete, že Follett rád mení dynamiku príbehu. Ani tu nechýbajú dlhšie opisy zachycujúce prostredie a celkovú atmosféru vtedajšieho života striedajúce sa s akciou. Ja som vďaka jeho vyprávačskému talentu mala ihneď pocit, že som sa v príbehu naozaj ocitla. Postavy, niektoré milované a niektoré nenávidené, neboli čierno- biele a ukázali, že pre lásku, nenávisť a moc sú ochotné urobiť takmer všetko.
Ja čítanie rozhodne odporúčam a už teraz sa teším na rereading celej série.
Ak máte radi historické romány, Zmarené dobro by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti. Tento podmanivý príbeh zachytáva v dvoch dejových líniach rodinu Cabriellovcov - zdravotnú sestru Domenicu a neskôr na prahu života jej dcéru Mateldu. Práve Matelda spomína s láskou na svoju matku, snaží sa prerozprávať jej životný príbeh dcére a vnučke, kým má ešte možnosť.
Domenica dospievala v čase, kedy žena nemohla mať svoj názor a musela sa podriadiť mužovi. Domenica sa kvôli inému prístupu dostane do vyhnanstva od svojej rodiny, zažije veľkú lásku aj nesmierne bolestivú stratu. Okrem Domenicy a Mateldy sa v príbehu objavia viaceré postavy s pohnutým osudom. Časti s prenasledovanými Talianmi ma chytila za srdce, rovnako ako mnoho iných pasáží bolo pre mňa nesmierne dojímavých.
Väčšina knihy sa niesla v pomalšom tempe, ale presne tak sa mi to páčilo. Autorka aj pár slovami dokázala zachytiť atmosféru daného okamihu, aj vystihnúť postavy bez siahodlhých charakteristík. Obe dejové línie ma zaujali rovnako, čo sa často v podobných príbehoch nestáva. Domenica aj Matelda mi prirástli k stdcu a ťažko som sa s nimi lúčila. Pre mňa je Zmarené dobro jedna z top kníh tohto roka.
“Naučila sa, že čas nemôže byť merítkom toho, čo pretrváva. Niekedy pretrvalo to, čo človeka zmenilo v priebehu pár okamihov, nie rokov.”
