Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2021
2023
2022
2021
Moje aktivity
Štěstí voní jako chleba je príbeh vhodný pre všetkých milovníkov Julie Caplinovej a jej Romantických útekov. Netreba vynaložiť veľa fantázie na to, aby ste si predstavili, čo sa asi v knihe udeje. Aj keď ma čakalo pár malých prekvapení, dej bol celkom predvídateľný. Ale tak ako pri sérii Romantické úteky, ani tu mi to vôbec nevadilo. Púštala som sa do čítania s tým, že chcem nenáročnú romantickú oddychovku a presne to som aj dostala. Mila síce bola na môj vkus občas až príliš naivná, ale celková atmosféra bola úžasná. Hneď som mala chuť vyraziť do Škótska, v gumákoch a pršiplášti pochodiť po malebnej prírode a typických dedinách. A naučiť sa doma piecť svoj vlastný chutný chlieb, ktorého lahodná aróma prevonia celú domácnosť.
Čítať viac
4,5 *
Škovránkovo tajomstvo je presne ten typ historického románu, ktorý zbožňujem čítať. Má dve striedajúce sa dejové línie, vďaka čomu sa dozvedáme minulosť aj budúcnosť a obe sa navzájom skvele dopĺňajú.
Dejovú líniu z minulosti sledujeme z pohľadu Flory. S otcom hájnikom a bratom žijú prostý život jednoduchých ľudí v malej dedinke na pobreží, pokým im ho nenarušila vojna. Práve vojna donúti Floru uvedomiť si svoje skutočné city k Alecovi, synovi majiteľa panstva, na ktorom bývajú a dlhoročného kamaráta. Alec narukoval k námorníctvu a každodenný strach o jeho život upozorní Floru na každým dňom hlbšie city, ktoré k nemu prechováva.
O mnoho rokov neskôr sa Florina dcéra Lexie vracia domov. Čerstvo po matkinej smrti nachádza útočisko v domove, z ktorého s nadšením kedysi odchádzala do veľkomesta. Teraz s malou dcérkou hľadajú miesto na pokojný život. Lexie sa vďaka priateľkám Flory dozvedá o jej minulosti, láske a najmä a svojom otcovi, ktorého nikdy nepoznala.
Skvelo a čtivo napísaný príbeh, ktorý ma stál veľa sĺz. Jediné, čo mi trochu prekážalo, bol miestami kostrbatý preklad, alebo skôr zvláštny výber slov prekladateľky. Inak však môžem celý príbeh hodnotiť len pozitívne. Od postáv, ktoré boli naozaj rôznorodé, ale každá jedna sa do príbehu perfektne hodila, cez príbeh ako matky tak dcéry, poznačený bolesťou a stratou.Až po prostredie, krásnu prírodu a najmä vývoj oboch ženských postáv, ktorým život ovplyvnili ťažké rozhodnutia, skúšky osudu, ale aj veľa lásky.
4,5 *
Profesorova rovnica je útla kniha, ktorú prečítate na jedno posedenie. Obsahovo jej však vôbec nič nechýba, lebo aj na tých pár stranách je zachytený krásny smutno šťastný príbeh, ktorý vás rozplače, ale zaroveň vyčaruje úsmev na tvári.
Pomocnica v domácnosti dostane na starosti nového klienta, starého Profesora. Profesor je nesmierne múdry, ale zároveň v bežnom živote stratený. Utrpel vážne poškodenie mozku a teraz má jeho pamäť kapacitu len osemdesiat minúť. Aj napriek tejto komplikácii a s dávkou trpezlivosti a ľudskosti si pomocnica s Profesoro vytvorí výnimočný vzťah. Ešte bližšie má však Profesor k jej desaťročnému synovi, ktorého pomenuje Moco. Každý deň je pre nich výnimočný, spolu sa učia o matematike aj bežnom živote, a vytvárajú spoločné spomienky, ktoré si, bohužiaľ, Profesor nikdy nebude pamätať.
Bol to úžasný príbeh, ktorý obsahoval množstvo nádherných metafor aj momentov, pri ktorých mi časti vyhŕkli slzy od dojatia. Bolo fantastické ako sa pomocnica k Profesorovi správala, nebolo z nej cítiť ani netrpezlivosť ani ľútosť, ale úprimný záujem o výnimočného človeka, ktorý ju mnohé naučil. Ešte krajší však bol vzťah Profesora s chlapcom. Tak veľa sa rozličné generácie vedia od seba naučiť, predať si množstvo múdrostí a spomienok. Na môj vkus príbeh obsahoval až príliš matematiky a rovníc (čo ma samozrejme nemalo až tak prekvapiť), ale vždy s nesmierne zaujímavým vysvetlením.
Tri dvojice kamarátov. Všetci sa dobre poznajú, ale aj tak každý niečo skrýva. Čo je v tejto kombinácii najlepšia voľba? Spoločná dovolenka. Štyri spoločne strávené dni plné lží, podozrievania a nezhôd. Čo pre mnohých znie ako dokonalý námet na triler, mňa až tak neoslovilo.
Hlavným dôvodom sú postavy. Nikto z nich nevynikal, nikoho som si neobľúbila a ani jednému som veľmi neverila. Musela som vynaložiť snahu pochopiť ich vzájomné vzťahy, kto s kým a kedy sa zo začiatku pekne motalo dokopy. Väčšinou ma podobné trilery s postupným odkrývaním tajomstiev bavia, ale to, že som nemala ani jednu milovanú či nenávidenú postavu, z knihy spravilo také priemerné čítanie. Začiatok bol pomalší a aj napriek tomu, že štýl autorky bol celkom jednoduchý a miestami čtivý, nevedela som sa do knihy naplno ponoriť. Stále som čakala na ten moment, kedy si poviem wau, musím čítať ďalej a zistiť ako to skončilo. Ten pocit sa však nedostavil. Ale aby som vyzdvihla aj pozitíva, v knihe bolo pár ozaj nečakaných momentov, ktoré ma prekvapili.
Môj celkový dojem z knihy je, že to je taký triler pre nenáročných začiatočníkov. Alebo triler oddychovka. Bolo to fajn čítanie, ktoré ma nenadchlo, ale ani neurazilo. Čo ma inak celkom mrzí, lebo očakávania boli vysoké.
4,5 *
Ôsmy div sveta zaujme už na prvý pohľad nezvyčajnou obálkou. Mňa následne vtiahol do príbehu hneď prvou stranou. Pre mňa to bola ideálna kombinácia - čtivý štýl písania autorky, príbeh plný kontrastov, historický New York, boj za emancipáciu žien, hlboká láska aj nenávisť, túžba po pomstve aj slobode. Autorka skombinovala naozaj z každého rožku trošku a mne sa to nesmierne páčilo.
Rose pochádza z bohatej rodiny a chce sa vyhnúť osudu, ktorý jej predurčila matka - výhodne sa vydať len pre bohastvo a postavenie, ale bez lásky. Túži po tom stať sa významnou architektkou, byť sama sebe paňou a najmä, ak sa vôbec za niekoho vydať, tak z lásky. Oproti nej Ethan pochádza z chudobnej vrstvy, doslova ho vychovala ulica. Ešte ako chlapec sa pridal k cirkusu, kde jeho láska k zvieratám prerástla k vášeň. V dospelosti sa stará o opustené, ľuďmi poznačené zvieratá. Aj keď Ethan a Rose nemôžu byť viac rozdielni, ich osudy sa za nevšedných okolností spoja. A ich spoločný príbeh lásky a boja za spravodlivosť môže začať.
Na to, že kniha je autorkin debut, je neskutočne dobre napísaná. Hlavné postavy som si hneď obľúbila a s napätím sledovala ich životné úskalia. Obaja sa snažili vymaniť z predstáv a predsudkov spoločnosti o tom, kam patria a ako by mali so svojim osudom naložiť. Za žiadnych okolností sa nevzdávali a postavili sa všetkým, ktorí im chceli ukázať, že si v živote toho veľa nezaslúžia. A že sa našlo neprajníkov! Hlavne jedného som neznášala, až som skoro plakala od zúrivosti pre zášť a pomstichtivosť, ktorých sú niektorí ľudia schopní. Zároveň som sledovala začínajúci boj žien, ktoré chceli získať svoje práva a miesto v spoločnosti, boj za zvieratá, ktoré trpeli najmä kvôli ľudskej zábave a historický New York, tak odlišný od toho dnešného. Celé to spolu perfektne pasovalo.
Ostrielaný vyšetrovateľ Holger Munch a jeho tím musia nájsť odpovede, aby predišli ďalšej vražde. Významnú úlohu pri vyšetrovaní zohraje aj nová členka tímu, mladučká Mia Krügerová. Je ambiciózna, dravá, vie si všimnúť aj ten najmenší detail, vďaka čomu objaví množstvo vodítok smerujúcich k vrahovi. A nezastaví ju takmer nič. Zároveň je však neskúsená, ľahkovážna a ja som v niektorých chvíľach na ňu pomaly kričala, nech viac rozmýšľa a hlavne, nech nikam nejde sama. (Inak všimli ste si, že čím je inteligentnejší vyšetrovateľ, tým je ľahkovážnejší? A v žiadnom prípade, nikdy, nemôže počkať pár minút na posily?)
Rozprávanie sa mení medzi viacerými postavami, čo ma spoločne s namotávkami na konci každej kapitoly udržiavalo v napätí. Zároveň mi autor dovolil nahliadnuť do súkromia postáv a tak ich trochu lepšie spoznať. Niektorým však venoval príliš veľa času a dôležitosti, aj keď pre príbeh až také podstatné neboli. Miestami boli trochu rozvláčne časti a dialógy, ktoré zase uberali s celkovej dynamiky príbehu a mojej nálady pokračovať v čítaní. Kniha sa aj napriek tomu čítala ľahko, ale moje očakávania päť hviezdičkového trileru, od ktorého sa nebudem vedieť odtrhnúť, bohužiaľ, nesplnila.
3,5 *
Vlastne ani neviem, kde by som začala. Hneď ako som sa pustila do čítania, srdce mi zaplesalo. Postavy ako bola Molly totiž milujem. To ako vnímala svet sa mi strašne páčilo. Teda aspoň zo začiatku. Postupne som mala chuť ňou zatriasť, nech nie je taká naivná a nech si poriadne uvedomí nekalé pohnútky ostatných. Potom prišli určité nejasnosti v príbehu (napríklad prečo Molly stále nemala žiadne peniaze, keď zjavne každý deň len pracovala?) a koniec bol zase príliš rýchly, jednoduchý, až ideálny.
Nebolo to zlé. Čítanie som si celkom užila, zápletka bola originálna a Molly ma zopárkrát nesmierne prekvapila. Avšak v knihe bolo mnoho ´ale´ a ´prečo´ momentov, ktoré mi celkový dojem trochu pokazili.
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Ako prvé po dočítaní mi napadlo len jedno slovo. Zvláštna. Kniha, príbeh, postavy, začiatok aj koniec. Hodiny sú útla kniha s krásnou obálkou. Čítala som o troch ženách, o ich živote a najmä trápeniach. Autor medzi nimi preskakoval a mne dlho trvalo, kým som ich vedela rozlíšiť. Čo mi však robilo možno ešte väčší problém, bol štýl písania autora (alebo možno myslenie postáv?). Rozsiahle, depresívne a nesúrodé myšlienky, väčšinou odsudzujúce a posudzujúce ostatných, vety rozťahané na pol strany. Čítanie si vyžadovalo moju maximálnu sústredenosť, aby som sa nestratila v myšlienkových pochodoch dúfajúc, že aspoň trochu pochopím celkový kontext.
Ale viete čo? Zlepšilo sa to. Asi v polovici som sa zrazu tak ponorila do príbehu, že som sa ani nenazdala a kniha skončila. Prišlo mi, že ten koniec prišiel naozaj uprostred, kľudne by som ešte dlho čítala ďalej. Lebo tri ženy sa mi zrazu dostali pod kožu. Aj keď boli pospolu nešťastné, na prahu depresie, bojujúce s každodennými obyčajnosťami života. Toľko toho ostalo nevyslovené, že som mohla donekonečna rozmýšľať nad ich životom a osudom.
“Žijeme svoje životy, robíme, čo robíme, a potom spíme - je to také jednoduché a obyčajné. Len toto je útechou: tu a tam nejaká tá hodina, keď sa napriek všetkej nepriazni a očakávaniam zdá, že naše životy sa otvárajú a dávajú nám všetko, čo sme si kedy predstavovali, hoci všetci okrem detí vedia, že po týchto hodinách budú nevyhnutne nasledovať ďalšie oveľa temnejšie a ťažšie. Aj tak si však ceníme mesto, ráno a predovšetkým dúfame v niečo viac. Bohvie, prečo to tak milujeme.”
4,3 *
Detektívny román Deti zatratenia bol pre mňa veľkým a príjemným prekvapením. Aj keď začiatok bol trochu pomalší a dej sa naozaj rozbehol až okolo 50-tej strany, mala som aspoň možnosť bližšie spoznať hlavnú postavu. Daniel mi bol sympatický svojim správaním, lebo keď bolo treba, bol rozhodný a zapálený, ale v tej správnej chvíli vedel mať zase ´na háku´. A rozhodne si ma získal vďaka záľube v knihách a hudbe. Aj keď to bol blackmetal.
Tento typ hudby nepočúvam a ani som nikdy nepočúvala. Schválne som si našla pár skladieb spomenutých v knihe a len sa mi potvrdilo, že to nie je štýl pre mňa. Ale možno o to bolo zaujímavejšie nahliadnuť do sveta odlišného nielen hudobným štýlom. A aj keď hudba hrá v knihe určite veľkú rolu, omnoho dôležitejšie je vyšetrovanie vedené súkromným detektívom a jeho asistentom. Prípad to bol poriadne zamotaný, bez rukolapných vodítok k tomu, čo sa mohlo vlastne stať. Sama som dlho tápala a bola na vážkach, čo sa v skutočnosti stalo a autor do poslednej chvíle dával priestor tomu, aby som mohla uvažovať nad totožnosťou páchateľa a či vôbec nejaký bol.
Knihu so sympatickým vyšetrovateľským duom môžem len odporučiť milovníkom detektívok a napätia.
