Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje odznaky
Moje aktivity
Ide o útlu knihu, no autor napriek tomu dokázal na necelých 200 stranách veľmi uveriteľne vykresliť nielen atmosféru, ale aj to, čo zlé časy a najmä strach dokážu z človeka urobiť. Respektíve, čo v ňom dokážu prebudiť. Či už išlo o šľachetné činy, prirodzený akt ľudskosti, plávanie v mede depresie alebo nenávisť, zlobu a najprízemnejšie pudy.
Vyzdvihnem autorov krásny popisný štýl, ktorý ma veľmi bavil. Každá veta mala svoj význam a ponorila ma do príbehu. Práve vyšperkovaná, umná, neprehnaná a v žiadnom prípade odfláknutá skladba viet dala príbehu výraznú nadstavbu. Ak v príbehoch hľadáte to, čo vás tam dokáže preniesť aj vizuálne, tak ste na správnej adrese. Nájdete tu aj niekoľko zamyslení medzi riadkami a čo ma úplne fascinovalo bol veľmi pestrý diapazón postáv.
Pri strete dvoch rôznych ideológií som nemala pocit, že autor tlačí na pílu a snaží sa nás okato presvedčiť o tom, čo je správne.
Je až mrazivé, ako sa ľudia nedokážu poučiť z histórie a ako nás ani dejiny, nie až tak zaprášené vrstvou pol metrového prachu nedokážu zobudiť. Príbeh má tak presah aj do dneška a ukazuje nám zrkadlo toho, akí sme. Žiaľ i chvalabohu.
Čo ešte vypichnem je naturálnosť. Autor neopisuje umieranie s pátosom. Skôr také, aké naozaj je. Smrť v dôsledku vojny, chamtivosti a v hnaní sa za ideológiou nikdy nie je hrdinská, ale zbytočná. Ak by som si neprečítala, že ide o debut, tak to ani nezistím. Ponorila som sa do kvalitného príbehu, s výborne namixovanými postavami, skvelým vykreslením vtedajšej atmosféry a koniec príbehu ma doslova pribil ku knihe. Čítanie vás bude v prípade, že ste empatický bolieť, no ako čitateľ som veľmi vďačná za to, že autor nezabil príbeh rozprávkovosťou, ale stavil na surovú a nefalšovanú, surovú naturálnosť... Ak hľadáte kvalitné čítanie pre nadšenca histórie, tak neváhajte - ja som ostala veľmi milo prekvapená a budem knihu ďalej odporúčať.
Príbehom nás prevedie rozprávačka Irini. Striedajú sa kapitoly dopadov tragédie so scénami, kedy oheň zachvátil krásne grécke lesy a zanechal po sebe nielen čiernu spálenú zem, ale i zranené duše a jazvy na tele. Nielen príroda, ale aj človek musel povstať z popola i keď práve on svojou ľahkovážnosťou spôsobil túto tragédiu. Autorka poukázala na ľahostajnosť i bezhraničnú "nenažranosť". Práve vidina peňazí v spojení s ignoráciou spoločnosti bola tou pomyselnou iskrou, ktorá zachvátila túto zem.
Tento spoločenský román nesie aj jemné prvky detektívky, kedy sa hľadá vinník požiaru a rieši sa aj nález v lese pod mocným stromom. Strom bol ako človek po požiari - jedna strana ostala spálená, zničená a naveky poznačená. No tá druhá stále žila. Bila sa v nej sila vôle, pud sebazáchovy i smútok a vina.
Keďže som už prečítala aj predošlé knihy, tak som už vedela o do čoho idem. Autorkin štýl je možno ťažší, no dotknúť sa tak ťažkých tém chce nielen odvahu, ale aj veľa empatie. Tú Lefteri rozhodne má a nesnaží sa brnkať na city nútene a umelo. Avšak, ťažoba v jej knihách je veľmi hmatateľná a môže vás doslova rozbiť na drobné ako demolačná guľa. Nedá mi nespomenúť jej predošlú knihu - Spev vtákov, ktorá sa mi páčila najviac. Kniha ohňa bola miestami o čosi viac depresívna. S ťaživejšou až dusivou náladou a atmosférou... V mojom prípade bolo problémom pravdepodobne aj zlé načasovanie čítania.
Napriek tomu má táto útla kniha veľký význam. V prípade nás ľudí totiž smutným faktom ostáva, že sa dokážeme poučiť len vtedy, ak sa tragédia dotkne priamo nás. Lefteri sa však svojou knihou snaží otvoriť oči. Snáď sa teda jej posolstvo dostane tam, kde padne na úrodnú pôdu. Ak nebude príroda, nebude ani človek...
Aj keď je táto kniha časťou série, tak ju s kľudom môžete čítať aj samostatne. Prídete maximálne len o pikošky zo súkromného života hlavného hrdinu Willa Trenta a súdnej lekárky Sary Lintonovej. Autorka čitateľovi dopriala kopcovitú dávku rôznorodých tém z prostredia kriminalistiky. Prevedie vás nielen špinavým podsvetím, ale zablúdite aj do sfér "vyššej" spoločnosti plnej lesku, slávy, peňazí a žiaľ aj pokrivených charakterov opantaných sladkým opojením bezmedznej moci. Nebola núdza ani o viacero akčných, krvavých a nechutných scén a za necht pikantných etudiek zo súkromia postáv.
Obávala som sa, že mi práve to súkromie hlavných postáv a ich vývoj v čase bude pri skladaní príbehu veľmi chýbať. Autorka však na túto skutočnosť zjavne myslela a postupne otvárala pandorinu skrinku. Dozvedáme sa tak o neľahkom detstve a narazíme aj na iné spojitosti tohto prípadu s doteraz nevyriešenými zločinmi. Páčilo sa mi aj prepojenie na vyššie kruhy - dalo to príbehu šťavu a vôbec to nepôsobilo umelo. Postava Sary bola tiež veľmi sympatická a uveriteľná. Vytknem snáď len to, že príbeh bol miestami trošku rozvláčny a autorka mohla ubrať pri niektorých popisoch. Úvod mal tiež ťažší zadok a citlivky si musia zvyknúť aj na ostrejší jazyk niektorých postáv. Rozhodne však Väznenú radím k tým krimi, ktoré ma príjemne prekvapili. Autorka dopriala čitateľovi švédske stoly zločinov, ľudských charakterov, odpadlíkov i svet prepychu a luxusu, ktorý kolidoval na hrane morálky i zákona. Pre kriminadšencov určite odporúčam - každý si tam rozhodne nájde "to svoje"
Páčilo sa mi aj to, ako dokáže autorka vtesnať viacero tém do jednej knihy a postupne ich čitateľovi odhaľovať. Retrospektíva bola tiež veľmi osožná a pomohla výrazne dofarbiť príbeh a dodať mu rúško tajomna i nalákať čitateľa, aby knihu len tak ľahko neodložil. Pripravte sa však aj na častú repetíciu toho, čo bolo v predošlých častiach alebo toho, čo súvisí s niektorými postavami, čo však úplne chápem. Tichý plač sa nezaradil medzi moje naj, skôr ho radím k lepšiemu priemeru, lebo niektoré súvislosti mi vŕtali v hlave hlavne kvôli logickým dieram. Mojím favoritom naďalej ostáva tretia časť tejto série - Matkin hrob, ktorá bola najemotívnejšia, najviac intímna a zároveň aj najakčnejšia a najsmutnejšia.
Čítať viac
Noblesa, večierky, tajomný milenec - šľachtic s ruskými koreňmi, pachuť pomsty a chtíču, nešťastná láska, tragédie i malé víťazstvá, prehry a tajomstvá, ktoré mali navždy ostať zakonzervované v zatuchnutom kufri. K tomu štipka krimi a rodinnej drámy. Autorka čitateľa nebude šetriť a naservíruje vám naozaj hutný a výživný príbeh.
Ja už určite viem, komu túto knihu "nanútim". Spojenie 2 (kvázi 3) dejových liniek tu perfektne zafungovalo a ani minútku som sa nenudila. Skákanie v čase možno bolo miestami trochu chaotické, ale dynamike príbehu to neuškodilo. Záhradu tajomstiev by som označila ako vhodného kandidáta na spríjemnenie letných radovánok pri vode i perfektného parťáka na čítanie pod dekou, keď už bude vonku sychravo a daždivo. Všetky tri hlavné postavy som si obľúbila. Vzájomne sa dopĺňali a ich rozdielne charaktery sa miestami v niečom aj prepojili. Narozdiel od Matiek a dcér je tento príbeh spletitejší, akčnejší a dramatickejší a vďaka dejovej linke z minulosti aj dá sa povedať atraktívnejší a sentimentálnejší. Určite odporúčam, ak vás táto zmes už na prvý pohľad zaujala. Navyše v nej nájdete aj viacero pekných myšlienok o živote, láske a sile priateľstva. Lebo zažiť v živote také priateľstvo, aké bolo medzi Elfridou a Bess je dozaista tou najväčšou výhrou.
Nálepku fantasy by som radšej zamenila za zmes čohosi tajomného, temného a elektrizujúceho, tenzného a jemne živočíšneho. Ide skôr o tínedžerskú romancu, kde sa postupne vyvíja vzťah medzi hlavnými postavami, odkrýva ich vnútorný boj, traumy a bolesť. K jadru sa prekopávate dezertnou lyžickou, no masochisticky si to vychutnávate a trýznite sa spolu s postavami v knihe. Zároveň je tu charakterový kontrast - nežná, krehká, stratou skúšaná Nica a záhadný, chladný a príťažlivý Rigel. Ona, čo duše rozospieva a on čo duše trhá...
Príbeh krásne plynie. Je ako príjemný vánok, jemne poetický, melancholický, bolestivý. Hoci na môj vkus bolo niekedy toho prekárania Niky a Rigela veľa, tak chápem, že autorkin plán bolo zjavne natiahnuť čitateľa a dopriať mu zimomriavky, motýliky v bruchu a iskrivú tenziu.
Suma sumárum - podmanivý príbeh nasiaknutý bolesťou a zároveň aj nádejou. Veď kto netúži v tme aspoň po slabučkom lúči svetla?
Autorka ponúkla čitateľovi opäť krásny príbeh, kde sa snúbi smútok, ktorý vás však emočne nevyžmýka. Práve naopak - ukáže vám, že my dospelí často zabúdame na to podstatné. Že sme tvrdohlaví, nedokážeme sa už úprimne tešiť z maličkostí a že aj nám často chýba odvaha, pokora a že hnev nám niekedy otupí zmysly a pýcha nedovolí odpúštať. Tobias je však múdry chlapec a rozhodne sa, že stoj čo stoj príde veci na koreň - na to, kto je Vládkyňa vetra a Pán lesa a čo majú spoločné poštár Peter, rybárka Lottie a priateľská, no osamelá Dina. A ako to už býva, detská prostorekosť, zvedavosť a úprimnosť prinesie zmier.
Už ani viac nejdem hľadať a vypichovať superlatíva. Som totiž trošku zaujatá, lebo naozaj milujem ilustrácie Lisy Aisato - jej majstrovstvo vo vykreslení emócií a taký snový, nádejový, smutný a zároveň dojemný vklad od Maji Lunde, vďaka ktorému sa vám príbeh pomaly vpíja do duše a ako púčik sa rozvinie a rozkvitne.
Ak ste pri autorovej tvorbe mali v obľube aj jeho ľahkosť a schopnosť sa veľmi svižne, nenútene a zároveň aj úderne ujať slova a zabrnkať na správnu strunku, tak tu je jeho štýl veľkou prednosťou. Príbeh vás síce zabolí, s postavami si prejdete ich trápením, no zároveň vás aj nabije nádejou. Aj ako sám Frankie povedal v rozhovore, tak Hľadanie Adama určite nebude zlomom, ale možno časťou skladačky k pochopeniu a k otvoreniu mysle. Príbeh je naozaj intímny, boľavý a kruto úprimný... Práve vylíčenie vzťahu matky a syna mu dodalo taký otvorenejší rozmer. Autor sa neuchýlil k tomu, k čomu sa naopak pomerne často uchýli názorový protipól, ale práve naopak. Mierlivo, s pokorou a zároveň veľmi úprimne poukázal na to, čo našej spoločnosti chýba. Láska, tolerancia, slušnosť a cit. Neberme už konečne tieto emócie a atribúty ako slabosť, ale naopak ako niečo, čo nás zdobí, robí ľudskými a na čo môžeme byť hrdí... Láska je krásna. Len jej treba dať priestor, aby mohla rásť...
Čítať viac
Spracovanie príbehu mi bolo štýlovo "pochuti". Autor postupoval prakticky chronologicky (až na niekoľko výnimiek) i keď občas repetitívne. Od detstva, dospievania až po udalosti, ktoré odistili časovanú bombu. Čo mi však v tomto smere chýbalo bolo zameranie sa na psychický stav páchateľky. Čitateľ dostane odpovede na otázky - kedy, čo a ako, no nie na logickú otázku prečo?. Autor dal tomuto šokujúcemu prípadu "príbehovú formu", ktorá mi v mnohom pripomenula skôr reportáž než triler. Rozprávanie doplnil o postrehy a vylíčenie niektorých situácií očami 3 sestier Knotekových - Nikki, Sami a Tori. Sem tam sa objavili aj pohľad ich babičky Lary a Davea, Shellinho manžela.
Čítať viac
Detektívna zápletka a ducharina sa tiahnu celým príbehom a tvoria jeho kostru. Hoci sa objaví viacero vedľajších postáv, tak len 2 z nich dostanú väčší priestor - počarovný a záhadný koniar Sylas a sarkastický Smrtihlav.
Pre mňa ako pre fantasy nepobozkaného frfľoša, nie práve fanúšika (dark/gotic) romantiky a príbehov určených pre mladšie ročníky bola táto kniha pútavá a nenudila som sa pri nej. Našli sa síce viaceré výtky, ktoré mi skazili celkový dojem, ale príbeh ako taký som si užila. Pre tých, čo tieto žánre a prvky vyhľadávajú to skôr nebude úplne ich šálka kávy a pogúľajú očkami určite viac ako ja. Záver príbehu i epilóg sa mi páčili a boli pre mňa navnadením na ďalšiu časť (Foxglove). Preto som rada, že pokračovanie tejto série v slovenskom preklade je už dostupné :)