Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto knižka sú Jabloňové lásky (pokiaľ ste náhodou čítali) pre náročnejšieho čitateľa. Znovu motív silných žien, znovu (pra)vnučka dáva dokopy rodinný pribeh, znovu Gemer, znovu príroda: najmä jablká, nezábudky a havrany. Tento krát je to ale príbeh zamotanejší, menej priamy, osídlení bizarnými postavičkami vidieku z rozprávačkiných destkých čias a čias jej prababky a babky v Jablonnej Panici (myslím, že skutočné miesto sa dnes nazýva Gemerská Panica, ale neručím za to). Fantastické mikropríbehy o dedinských bláznoch, vedmách, neznámych spievajucich chlapcoch v kostoloch, rodinných proroctvách a kliatbách, hľadaní svojej identity a lásky. O tom, aké je to byť iný/inou - emancipovanou ženou v malinkej južnej dedine krátko po vojne, Maďarkov na Slovensku, Východnou Európankov v Spojených Štátoch. Priznám sa, že prvé dve kapitoly sa mi kniha zdala zmätočná a násilne filozofická, opakujúca mantru predzvesti rodinej kliatby, dôležitosti príbehov a sile žien. Bála som sa, že bude celý čas dumkať nad nesmrteľnosťou chrústa a množiť samoúčelné prirovnania a celkom rezignuje na príbeh. To našťastie nenastalo a poetické miestami až rozprávkové vsuvky do rodinej histórie ma úplne chytili za srdce.
Obrovský komerčný úspech tejto zlátaniny je vážne nefér voči dobre napísaným knihám, ktorých autori sa zapodievali takými maličkosťami ako dejová nadväznosť, vývoj postáv a originalita. Napísané tak zle, že pri tom bledne aj 4. kniha Twiglihtu (nerozum z teenagerských čias).
Chcela som siahnuť po oddychovej nenáročnej audioknižke, čo by sa hodila k upratovaniu a iným druhom prokrastinácie. Mala som na mysli niečo ľahko stráviteľné, so vzrušujúcim dejom, ale nie úplne mimo zákony logiky a potešila by aj trocha invencie. (Spätne hodnotiac, asi som hľadala povestného jednorožca a možno aj na nesprávnom mieste. Vážne mi po zážitku s R. Yarros zostalo málo dôvery vo fantasy žáner.)
Marketing zaúčinkoval a siahla som najprv najprv po Fourth Wing a potom po jej pokračovaní. Pri Fourth Wing som si pomyslela “ok, nebudem sa nikomu chváliť, že v mojom veku čítam takého predvídateľné slabo napísané kraviny, ale stále to je plus mínus napínavá knižka.” Síce romantika, čo sa tvári ako fantasy, ale čitateľná. Síce predvídateľná, ale s pár vzrušujúcimi momentmi. Síce s plochým nedomysleným fantasy svetom vytvoreným ako chabá kulisa k romantickej linke, ale kašlať na to, aspoň sú tam tie hovoriace draky. Bolo dosť jasné, že autorka výdatne poodpisovala z kníh všakovakých žánrov - erotické scény podľa mňa čmajzla dokonca z Fifty shades- proste namiešame guláš, ktorí bude chutiť, čo najväčšiemu publiku. A vedela by som jej prepáčiť, že netrpí originalitou, pokiaľ by si aspoň trochu dala záležať na pokračovaní.
Veď nikdo od nej nečaká tolkienovskú prepracovanosť, ale že sa postavy budú správať absolútne nelogicky v rozpore s tým, čo tvrdili odsek dozadu? Že dialógy dvoch hlavných postav budú pripomínať zaseknutý gramofón? Že rádoby akčné scény budú patetické a nudné (ani na sekundu som nemala pocit, že ide niekomu relevantnému o krk)? Že bude ad hoc vytvárať nové vedľajšie postavy, aby nekriticky obdivovali čoraz otravnejšiu hlavnú hrdinku alebo, aby vo vhodný okamžik zatrepali bačkorami (, čo teda nikomu netrhá žily, pretože postavy mali nápaditosť priemernej dážďovky)? Že si bude vymýšľať nové a nové pravidlá, aby hlavná hrdinka mohla byť za chrumkavú a zachrániť svet? Že “zvraty” v deji nebudú dávať zmysel a nevysvetlí, ako hlavná hrdinka dospela k týmto “veľkým odhaleniam”? O presvedčivosti jej fantasy sveta radšej pomlčím, lebo niet veľmi o čom hovoriť. Priznám sa, niektoré melodrámov presiaknuté odseky som musela pretáčať zrýchlene v záujme zachovania duševného zdravia.
Prečo? Pýtam sa ako človek mimo žánra; je Yarros podvodníčka alebo legitímne zastupuje fantasy žáner a aj ostatné diela sú takáto žalostná tragédia?
V skratke, citujúc klasika “Dejte to pryč. Mne se z teho dělá mdlo.”
