Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Bola to veľká česť a potešenie čítať domácu tvorbu od Miroslavy Kuľkovej. Píšem “domácu”, hoci všetky príbehy tejto útlej zbierky sa odohrávajú na Balkáne, každé rozprávanie v inej krajine. Nadmieru “čtivá” knižka vyniká autenticitou, schopnosťou preniesť človeka myšlienkovo a pocitovo do spomínaných krajín v krátkych mikropríbehoch osídlených dva a pol postavami.
Hneď po prvých vetách ma vrátila do čias, keď som sama cestovala po Balkáne. Bez omáčok, bez veľkého zachádzania do historickej faktografie, v stručných vetách a silných metaforách, nastienila mentalitu a nezahojené traumy z Juhoslovanských vojen. Dojem, ktorý zanecháva až znepokojivo korešponduje s mojimi spomienkami na tento rozorvaný, tajnostkársky a nezdieľny región na pomedzí Západu a Východu, kresťanstva a islamu. Stratený na ceste od veľkolepej minulosti k neistej európskej modernite alebo do ruskej, či tureckej náruče.
Poviedky spája postava jednej reportérky, Slovenky, ktorá sa snaží z miestnych vydolovať spomienky na vojnu a úprimný popis súčasného vývoja v regióne. Bez väčšieho úspechu. Miestni na tému vojny mlčia, človek sa dozvedá iba v náznakoch cez malé detaily osobných drám príčiny a rozmery celej katastrofy. Okrem témy vojny a pretrvávajúcich rozdelených etnických táborov, ponúka aj presnú psychologickú drobnokresbu žien tlačených do života, aký im nevyhovuje - od obťažovania po oveľa tragickejšie. Ženám sa ozaj ťažko dýcha v tomto stále tradíciami zakliatom kraji.
Páčilo sa mi jemné prelínanie takmer denníkového rozprávania so snovými výjavmi, výborne dopĺňajúce na povrchu kľudnú, ale vo vnútri ponurú atmosféru.
Knihe svedčia aj čiernobiele ilustrácie Marca Rapanta a bola v tomto roku nominovaná na Anasoft Litera; budem držať palce.
Túto knižku som čítala už dávnejšie a zreteľne si pamätám, ako ťažko sa mi hľadali slová na zhrnutie práve prečítaného. Je to sladko trpký, očarujúci príbeh plný malebných obrazov ako ostrov (Procida), na ktorom sa odohráva. Rozprávanie sleduje dospievanie polodivého chlapca, Artura, vyrastajúceho bez matky, čo zomrela pri pôrode, v skúpej opatere vzdialeného, neláskavého otca, viac na cestách než doma. Arturovi robia spoločnosť knižky o starovekých hrdinoch a jeho fantázie, cez ktoré sa snaží uchopiť realitu - hlavne bájne predstavy o hrdinských výpravách svojho otca (v skutočnosti cestujucuceho maximálne do najbližšieho mesta). Keď si otec dovezie z neďalekého Neapolu mladú nevestu len o málo staršiu než Arturo, ale zato nepomerne skúsenejšiu a mentálne zrelšiu, život v Arturovej domácnosti sa začne komplikovať.
Kniha je skvelou kronikou dospievania na izolovanom ostrove, kde posvätné neporušiteľné tradície, uzavretosť, tabu hrajú ústrednú rolu. Tiež obžaloba nezávidiahodného postavenia žien talianského juhu v nie tak úplne dávnej histórii cca 70 rokov dozadu. Príbeh, ktorý zarezonuje.
PS: Argo veľká vďaka za preklad a nádhernú obálku (o mnoho krajšiu než taliansky originál).
Prispejem aj ja svojou troškou do mlyna nadšených reakcií. Netreba veľa slov - krása sama. Útla knižka, pri ktorej človek pookreje na duši a dobre sa zasmeje. Odporúčam na prekonávanie spleenu nedeľných večerov (alebo kedy Vy mávate svoje čierne chvíľky). Na prvý pohľad naivné, na druhý však prekvapivo múdre filozofovanie hovoriaceho kocúra, nastavuje jednoduchšiu a radostnejšiu optiku, ako sa pozrieť na život.
Bez debaty topka v kategórii “slepačie polievky pre dušu.”
Pre všetkých svätých, to bola (voľná) jazda na jednotku. Plakala som od smiechu.
Čo sa stane, keď mafiánsky právnik absolvuje kurz mindfulness? Jeden zo všetkých strán využívaný právny poradca sa utne a začne aplikovať mindfulness v každodennom živote, čím spustí vraždiace domino miestných mafiánskych bosov a ich prisluhovačov, inými slovami korunovanych hajzlov podsvetia. Krásne cynický, na dreň tragikomický príbeh odvíjajúcich sa dych berúcim tempom.
Možno vás to pobúri a nebudete mi veriť, ale oceňujem aj psychologický rozmer knižky. Vykašlite sa na sebarozvojovú literatúru, táto knižka mi dala viac než všetci internetoví guru dokopy. Naozaj každý jeden princíp má niečo do seba a určite sa ho oplatí aplikovať v bežnom živote, aj keď práve nie ste vorkoholiskcký mafiánsky právnik.
Suma sumárum, absolútne nadšenie :)
MIHNUTIM OKA - JO CALLAGHAN
(IN THE BLINK OF AN EYE)
Síce s oneskorením o pár dní, ale predsa som stihla dopočúvať aprílovú knihu mesiaca; začala som ešte v apríli, tak snáď sa to počíta . Hneď na úvod Vás musím varovať , že nasledujúcich pár riadkov bude obsahovat dosť rozpačitú recenziu bez jasného verdiktu.
Hlavná kriminálna inšpektorka Kat Frank, poznamenaná nedávnou smrťou manžela a psychickými problémami svojho dospievajúceho syna, sa vracia po šiestich mesiacoch naspäť do práce vo vyšetrovacom tíme Warwickshirskeho policajného zboru. Napriek veľkej nedôvere a výhradám voči aplikácii umelej inteligencie vo vyšetrovateľskej práci, Kat na naliehanie svojho šéfa prijme ponuku viesť pilotný program, v ktorom sa testuje nasadenie UI detektivného asistenta , Lock-a, na tzv. “vychladnuté” prípady dlhodobo nezvestných osôb. Katin tím a Lock existujúci vo svojej audio alebo hologramovej podobe vyselektujú dva prioritné prípady mladých mužov, ktorí zmizli bez stopy pred šestimi mesiacmi. Za pomoci Lock-a, schopného analyzovať obrovský objem dát zo sociálnych sieti, korešpondencie, kamerovych záznamov a pod. v ráde sekúnd, vyšetrovací tím rýchlo dospeje k záveru, že tieto dva zdanlivo absolútne nesúvisiace prípady chlapcov s úplne odlišným socioekonomickym pozadím sú predsa len prepojené a menej “chladné” než sa spočiatku nazdávali.
Veľmi ma bavili dialógy medzi Lockom a jeho skeptickou šéfkou Kat. Narážanie na limity ľudí a UI detektíva bolo zábavne a provokatívne zároveň. Určite viedlo k zamysleniu. Tiež kvitujem originálny nápad prepašovať UI mimo žáner sci-fi a to rovno do detektívky. Ďalej, každá z postáv vyšetrovacieho tímu pôsobila na mňa veľmi ľudsky a nebolo ťažké vcítiť sa do ich príbehu - mladá vyšetrovateľka Diane, jej o niečo skúsenejší kolega Hasan, profesorka Okanaido - “stvoriteľka” Locka priniesli do príbehu vyšetrovania ich vlastné traumy a dilemy. Oceňujem, že príbeh bol pútavý a pekne odsýpal bez zbytočného filozofovania alebo nadbytočných opisov, či dejových línii.
A teraz tie menej waw aspekty: hoci bol dej osadený do súčasnosti, neverím ani za máčny máčik, že by súčasný state of the art výskumu umelej inteligencie bol na úrovni umožňujúcej použitie Lock-a, ktorý až na malé nuansy zvláda veľmi komplexné myšlienkové a rozhodovacie procesy založené na ľudskej skúsenosti. Akurát vďaka schopnosti analýzy obrovského objemu dát “mihnutím jeho holografického oka” to robí lepšie a spoľahlivejšie. A už vôbec by sa takýto homo novus nedal nasadiť legálne. Potom, Kat v úlohe “silnej” ženy v prevažne v mužskom kolektíve boriacom sa so zvyškami mizogýnie a rasizmu, mi prišla miestami silená. Niektoré jej vyhlásenia smerom ku mladšej vyšetrovateľke a chránenkyni, Diane, typu - nikdy sa za nič neospravedlňuj, pokiaľ si neurobila nič nelegálne - považujem za detinské.
Zatiaľ, čo pri stupni vývoja UI sa jedná iba o môj výsostne subjektívny pocit bez akéhokoľvek odborného pozadia; pri genomike, zohrávajucej kľúčovú rolu v zápletke viem, ako človek okrajovo sa pohybujúci v odbore, že je to vyslovená blbosť. Celý zločin hodnotím ako nepodarenú konšpiračnú teóriu hodnú nositeľov staniolových klobúkov. Som si plne vedomá, že krimi beletria môže samozrejme vrámci artistic license prísť s čímkoľvek - od vraždiacieho mačiatka po tancujúcich mimozemšťanov - ale nejak mi táto absolútne za vlasy pritiahnutá zápletka zkazila čitateľský zážitok. Som zrejme príliš vysadená na autenticitu. Teda aspoň pri knižkách, ktoré sa snažia napodobňovať realitu.
Hodnotenie by bolo: ľahko stráviteľna, neublíži, siahnite po nej, ak neviete, čo s voľným časom, ale nečakajte žiadnu čitateľskú nirvánu.
