Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Milí čitatelia, milé čitateľky, odporúčam čítať pred dovolenkou v Chorvátsku, ak sa chcete poriadne naladiť na krajinu. Na jej nedávne dejiny za stmeľujúceho generála Tita, ktoré sa zrýchlenými míľovými krokmi prehupli do súčastnosti. Majstrovsky vyrozprávaná detektívka, ktorá okrem napínavého prípadu zmiznutej 17 ročnej dievčiny v malom prímorskom meste Misto, mapuje aj dramatické zmeny v pohnutej dobe - koniec socializmu, juhoslovanskaá vojna, turbokapitalizmus, špekulácie s pozemskami na jadranskom pobreží, korupciu a viac-menej dnešný status quo po začlenení Chorvátska do EU. Každý Slovák nad tridsať sa isto bude vediet vcítiť do dramatickej metamorfózy krajiny a mentality, teda asi s výnimkou občianskej vojny. Inak paralely so Slovenskom by jeden mohol naberať vidlami. Čo ma ale najväčšmi fascinuje, autor tie dobové zmeny umne a nenásilne preniesol aj do vývoja charakterov a osudov jednotlivých postáv: rodiny zmiznutej obete, podozrivých, vyšetrovateľa a okolitých dedinčanov. Žiadne čiernobiele postavy, ani náhodou. Napriek tomu, že záver vyšetrovania nebol vonkoncom jasný do samého záveru knihy (aj ked som mala tušáka), mňa osobne viac bavil ten dobový posun, než samotné objasnenie zločinu. Prečítané takmer na jeden záťah (nanešťastie som musela aj spať a vstávať do práce). V bdelom stave som sa ale nevedela odtrhnúť. Po počúvaní mi ostalo clivo a istý pocit spriaznenosti s Mistom. Napínavý, ale vo svojej podstate smutný a nostalgicky príbeh. Na pláž, do vlaku, na hranicu, kam dnes už nepotrebujete pas.
Parádne čítanie/počúvanie. Nádherná, premyslená historická fantasy, ale úplne iná než si asi väčšina čitateľov predstavuje pod týmto pojmom. Vpodstate sofistikovaná hoci zároveň prudko “čtivá” krimi z turbuleného obdobia tesne po páde socializmu v ČSR. Z knižky dýcha šeď a chaos raných 90tych rokov, rozpaky obyvateľstva kdesi v dedinkách na Bruntálsku (alebo ako si to ja predstavujem na severnej Morave vyše Olomouca) vytrhnutého z koľají bezpečného predvídateľného bytia. Ľudia snažiaci sa prispôsobiť pohnutej dobe, vydesení budúcnosťou, ktorú dobiehajú krivdy minulosti alebo opačný extrém, snílci so srdcom otvorenej zmyselného žiarivej budúcnosti citujúc Havla na raňajky, obed aj večeru. Je tam všetko: regionálny novinár Mladej Fronty, ktorý sa zahrá na detektíva, jemna dávka pochmúrnosti a potom velkotonážna nálož cynizmu mieriaca na naivitu istých postavičiek Občianskeho Fóra; krásna trochu tajomná deva - demokratická česká Nemka, záhada, komplikovana minulosť, spoločenské nepokoje a temný nacionalizmus, ktorý ožíva potom, ako pominul železný rád a poriadok socializmu vynucovaného Verejnou Bezpečnosťou a ideál nadnárodného socialistického človeka.
Provokatívne pohrávanie sa s dejinami, čo by bolo keby. Najgeniálnejší na celkom počine je, žeautor pracoval, ako sám uvádza v epilógu, na 99% s reálnymi zdrojmi a dobovou tlačou z raných 90tych rokov. Pozmenil len jeden drobný detail: Benešove dekréty po druhej svetovej vojne neboli dokonané a približne pol milióna (?) Nemcov zotravalo vo svojich pôvodných obydliach v Českej republike. A teraz podobne ako Slovácizačínajú volať po svojej autonómnosti a právach, ktoré by im demokracia zo svojej podstaty mala dopriať.
Jediné momenty, ktoré ma v knihe vyrušovali sú nasledovné podľa zostupujúcej dôležitosti: príliš macho novinár - akože cynický inktoš, ktorý sa ale na počkanie nechá mlátiť v priemere každý druhý deň a uzdravuje sa zázračne rýchlo (nikto nemá tak nízky pud sebazáchovy a prah bolesti). Chľadtá sa tam až príliš, aj na moravský kolorit, aj na 90te roky. Nekonečné opakovanie toho, ako dejinami hýbe nenávisť, vendetta, ochota novej generácie bojovať za staré krivdy. Nikto sa s autorom neháda, ale nemusí to opakovat dva krát v každej kapitole. Tiež posteľová, či skor kúpeľňova scéna, je dosť lacný erotický sen človeka, ktorý mal posledný sex … nuž za Havla. A Nemci volajúci po autonómii sú síce uveriteľní, ale nemyslím, že by sa zfašizovali tak rýchlo, ako naznačuje kniha.
Naopak “úplne boží” je nástrel drámy 90tych rokov. Ako bol odrazu socialistický človek nútený meniť kabát s dobov, ako pre niektorych ľudí bola sloboda iba rozviazaním rúk k zhovadilosti, pokrytectvo rýchlo kvasených demokratov alebo naopak ich naivita nezlučiteľná s výzvami real politiky.
Suma sumárum, čítalo sa to jedna báseň a este som sa pri knižke aj zamyslela - možno si priať viac?
Autora v tomto fóre isto netreba predstavovať. Ja som bola veľkým fanúšikom jeho série Stein, Barbaric a Jaroš, zasadenej do Rakúsko-uhorských dôb prvej polovice 17. storočia. Zakliaty kláštor sa odohráva už v kontexte slovenského obrodenia v druhej polovici 19. storočia na Gemeri. Podobne ako pri Stein, Barbaric, Jaroš knihách sa mi páčila práca s dôsledne naštudovanymi reáliami gemerskych miest a dedín, uveriteľná dobová reč a zapojenie skutočných historických postáv (spomína sa napr. Pavol Dobšinský z Drienčan, áno ten zberateľ slovenských ľudových rozprávok, rakúske knieža Coburg - vlastník gemerskych hutí a mnohí ďalší). Nadchlo ma tajomno, legendy, pekne budované napätie, ktoré z čitateľa spoľahlivo vytvára zavisláka. Ale bohužiaľ ma neoslovila hlavná postava drsného pištoľníka, Adama Šarkana. Trochu až moc drsného podľa môjho skromného názoru, na hranici westernového gýču. Tiež fantastické prvky, od spievajúcich mŕtvych v podzemí zakliateho kláštora po lietajúce ježibaby, nie sú to práve orechové pre moj čitatelský vkus. Čakala som racionálne vysvetlenie záhad ako tomu bolo u spomínanej série. Samozrejme, fantastika môže byť práve hlavný dôvod, prečo po knižke siahnu mnohí inak nastavení čitatelia, odchovaní na historickej fantasy.
Jabloňové lásky sú fiktívna rodinna sága. Nadväzujúci príbeh piatich žien , ovocinárok z jabloňového sadu s pohnutým osudom v jednej bližšie nešpecifikovanej dedinke blízko Rožňavy. S ich životmi sa hlavná hrdinka a (pra(pra)) vnučka oboznamuje cez zachované denníky po viac menej vynútenom návrate z Bratislavy na Gemer. Cez ich príbehy si rieši svoju vlastnú životnú dilemu. Denníky pokrývajú času od konca monarchie až po súčasnosť. Knižka je predovšetkým ženským románom a tak ju treba čítať, dejiny číhajú len na pozadí, za oponou ako nenápadný spolutvorca príbehov hlavných hrdiniek. Knižka je láskavá, pozitívna, ľahko stráviteľná a asi nikoho neprekvapí, že nakoniec všetko dobre dopadne. Mala som z nej pocit, že príkoria minulosti a aj jednotlive postavy trochu sanitizuje. Je to taká softovejšia verzia príbehov starých materí, ťažkých časov, ktorými hrdinky vždy preplávajú napokon silnejšie. Je kryštáľovo jasné, kto je dobrý, kto zlý. Kto silný a kto slabý. Hlavu nepotrápi, ale poteší srdiečko ako čerstvo upečena jablčná štrúdla a to niekedy čitateľ práve potrebuje, no nie?
Ironický, prudko vtipný, s nevymysliteľnými pointami. O tom, ako spadol niekde medzi Tornaľou a Plešivcom chlapec do tmavej rúry, a potom už neuveriteľné rozprávanie plynie samé vlastnou logikou bludiskom malomestkého bizáru. Majlingov absurdizmus sa mi páčil už v Ruzkej klasike a veru nesklamala ani jeho komiksová tvorba. Vlastne ešte lepšie. V tomto formáte sa Majlingov potenciál naplno realizoval. Zhltla som ho na jedno posedenie a smiala sa s pocitom, že možno skočím v pekle, ale aj tak to bude stáť zato. Odporúčam, za mňa geniálna knižka a teším sa na Deň druhý.
