Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ak by som mala Mestské líšky zhodnotiť stručne: veľmi, ale že veľmi dobrý príbeh, akurát štylistika slabšia. V preklade do obšírnejšej reči: napínavý príbeh, ktorý majstrovsky premostí tri maďarské ženy pôvodom zo Slovenska v súčasnosti však žijúce na rôznych miestach v abosolútne odlišnej realite. Matka v domácnosti a manželka eurokrata v Bruseli, slobodná matka v Budapešti a jej sestra, dospievajúce dievča v chudobnej dedinke na Gemeri. Každá rieši inú životnú dilemu.
Prostredie a postavy pôsobia hodnoverne, čitateľ sa do nich ľahko a rýchlo vcíti. Príbeh postupne gradoval a poslednú tretinu knihy som s napätím čakala na koniec. Z knihy cítiť, že Brusel, fungovanie európskych inštitúcii a diplomacie zažila autorka na vlastnej koži. Tiež bolo evidentné, že téma vznikala pôvodne ako novinárska reportáž, ktorej autorka neskor dala beletristický šat, čo vysvetľuje aj autentickosť rozprávania. Inými slovami, autorka si nemusela moc vymýšľať.
Čo ma ale naopak pri knihe rušilo, boli miestami kostrbaté opisy, čudne znejúce prirovnania, klišé frázy, ktoré sa navyše nie zriedka opakovali. Ak by sa po texte prešiel editor červenou fixkou, určite by to dielu neuškodilo. Takisto by som v knihe nehľadala žiadnu psychologickú drámu a hlbokú sondu do funguvania ľudskej duše. Krívajúca štylistika ma ale neodradila natoľko, aby som z knihy nemala zážitok. Silný príbeh prevážil.
Poznámka na okraj, špeciálne ma nadchli scény z Gemeru, nedávno som tam strávila dovolenku a kniha mi dokonale pripomenula atmosféru a dokonca aj konkrétne miesta. Trochu sa čudujem, že som na túto spisovateľku nenaďabila už skôr. Píše síce v maďarčine, ale s prekryvom v slovenských reáliách. Rozhodne mám v úmysle vyhľadať aj jej ďalšie knihy.
Knižka zostavená z vtipných poviedok o absurdite života a špeciálne sovietskych rokov v Petrohrade. Človek plače od smiechu, hoci slabšie povahy by možno iba plakali a bodka. Ak by sa život rozhodol napísať sám na seba paródiu a pohrať sa s čitateľovou ochotou uveriť, že toto sa naozaj deje, vznikol by presne tento text. Originálne, postavičky na hrane skutočnosti a rozprávač/autor antihrdina.
Toto groteskné božské čudo som čítala - statočne premáhajúc smiech- využívajúc služby nášho národného dopravcu a musím povedať, že sa k sebe skvele hodili. Tak ako sa cestovný poriadok (občas) stáva iba dobrým úmyslom, dláždiacim cestu do pekla výluk a prestupov, tak sa tento text zvŕta a vysmieva viere v našu racionalitu a unáša nás do miest, o ktorých si nie sme istí, či tam vôbec chceme ísť. V každom prípade je to ale divá a (po)divná jazda.
Výborný popis otupných sovietskych rokov, človek žasne, že sa dá pri tom toľko a zo srdca nasmiať.
STALO SA PRVÉHO SEPTEMBRA (ALEBO INOKEDY) - PAVOL RANKOV
Dočítala som ju pred hodinou a ešte stále mi z nej brí hlava. Toľko sa toho v tej knihe premlelo! Traja kamaráti a ich jedna takpovediac osudová žena; tridsať rokov od počiatku druhej svetovej vojny až po 1968. Dvadsiate storočie so svojimi kotrmelcami, nemilosrdne tlačiace nôž na krk osudov troch dospievajúcich chlapcov, predstaviteľov ukážkového národnostného panoptika 1.ČSR na území južného Slovenska.
Maďar, Žid a Čech si dajú preteky v plávaní na levickom kúpalisku prvého septembra 1938, aby rozhodli, kto sa bude môcť dvoriť krásnej slovenskej dievčine, Márii . Teplé rozmarné leto, nikto netušil tragiku nasledujúcich rokov, chlapci nemajú ani v päte predzvesť blížiacej sa vojny, čo im náhodne rozrazí životy ako biliardové gule. Kniha mapuje roky, vždy k dátumu prvého septembra, vlečúce postavy skrz meniace sa časy a ideológie. Ukazuje, aká nebezpečná, nestalá a rozporuplná môže byť národná identita a politická orientácia. Raz vstupenka do milosti režimu, inokedy rozsudok k represiám.
Ja sama pochádzam z Levíc, kde sa sústredí dej knižky, ale otvorene sa priznám, že som mnohonárodnostnú históriu môjho rodného mesta nikdy bližšie neskúmala. Považujem sa za Slovenku a iné kultúry som vnímala len skrz po maďarsky klebetiace vychovávateľky v družine a Rómov, ktorých vysťahovali z nášho sídliska nevednokam (rozumej za mesto) v čase, ked sa u mňa začali prejavovať prvé príznaky puberty a logicky som teda mala iné problémy, než analyzovať zmenenú demografickú štruktúru našej bytovky. Rankov ma inšpiroval k preštudovaniu štatistík z dávnych zčítaní obyvateľstva po prvej svetovej vojne, pred jej ďalšou väčšou sestrou a krátko po nej. Značná premenlivosť v percentách rôznych národností ma nevyhnutne viedla k zamysleniu, čo vlastne robí z človeka príslušníka jedného národa. Jazyk? A ako málo stačí, aby sa človek pragmaticky rozhodol k zmene svojej identity, teda aspoň na papieri, a ako veľa ho to v skutočnosti stojí. Ako sa naše odlišné identity stavajú dôvodom k večným vojnám a nedôvere, nad ktorými víťazi (dúfajme) jedine ľudskosť a kamarátstvo.
Táto kniha by mala získať čestné miesto v osnovách povinného čítania na stredných školách. Výborný, napínavý príbeh, osvetľujúci dejiny minulého storočia v našej komplikovanej strednej Európe. Už pred dočítaním, som ju odporúčala známym z rôznych kútov Európy, alebo aspoň tým, ktorí boli ochotní počúvať moju agitku Ľudský, navýsosť empatický, dychberúci príbeh… a pretože je to Rankov čitateľa čaká zopár šokujúcich a absurdných scén, čo rozhodne zanechajú nezmazateľnú stropu v mozgových závitoch, či sa vám to páči alebo nie.
Náramne ma bavila ostrovtipná, nemilosrdná groteska vrcholných predstaviteľov postupne plynúcich režimov a príslušných propagánd - od Hortyho, cez Tisa, Tajomníka KSČS Clementisa, prezidenta Zápotockého a Novotného. Plne si to zaslúžili a ich prekliate neľudské režimy tiež. Nikdy viac, kiežby sme nezabudli.
Jediné, čo knižke výčitam je, že mi znechutila paštétu Majku, zrejme uz navždy a neodvolateľne
V skratke, kniha, ktorá sa nedá odložiť a zostane po nej plná hlava a duša rozbolená nostalgiou.
