Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Myslím, že každý kto čítal 1793 a 1794 si túto záverečnú časť nenechá ujsť, nakoľko koniec druhej knihy nechal vysiet všetko v lufte. Lámala som si hlavu nad tým, ako autor zakončí trilógiu. Musím povedať, že mi odľahlo, že nenechal zomrieť všetky postavy, pri jeho nič nešetriacom štýle som si nebola istá, ale že by som ostala s blahom v duši nemôžem povedať. Veľmi sa mi páčili prvé dve knihy, ale mám dojem, že táto tretia vznikla len, aby nejak zakončil príbeh. Menej napätia a brutalita starého Štokholmu mi prišla silená. Akoby chcel úroveň šoku držať na úrovni z prvej knihy, ale pôsobilo to silene. Nechutné scény a mizantropizmus z mňa dosiahli vrchol asi v 1794 a tu sa mi už začali zajedať. Rozhodne si to treba prečítať, aby sa človek dostal na koniec príbehu, akurát, že netreba čakať rovnaké uhranutie ako nazaciatku.
Dojemný, pokojne plynúci príbeh a sympatické postavy, každá vie prirásť k srdcu iným spôsobom. Odporúčam tým, čo chcú zažiť kúsok láskavosti a trochu si pofilozofovať o každodennom živote.
Prvou štvrtinou som sa prehrýzala na viackrát, ale potom ma dej chytil a už nepustil. Páčilo sa mi, ako sa príbeh zaplietal a ako každý podozrivý mohol byť až do poslednej chvíle odhalenia vrahom. Hoci som si Cormorana predstavovala výrazne staršieho, čo dosť podfarbilo moje pocitové nastavenie k nemu - pôsobil ako slizký postarší pán, ktorý prechováva neprístojne fantázie k svojej mladučkej asistenke Robin. Potom som pochopila, že sa jedná o tridsiatnika. Trochu toto nedorozumenie pričítam hlbokému, zrelému hlasu Petra Olivy. Mám ešte jednu kritickú pripomienku, a to k prekladu. Nad niektorými frázami sa zjavne prekladateľ nezamyslel a preložil ich doslovne, čo v češtine vyznieva dosť vtipne. Inak, výborná detektívna oddychovka. Pre tých, čo majú ako ja radi série, it’s a keeper :)
Prvou štvrtinou som sa prehrýzala na viackrát, ale potom ma dej chytil a už nepustil. Páčilo sa mi, ako sa príbeh zaplietal a ako každý podozrivý mohol byť až do poslednej chvíle odhalenia vrahom. Hoci som si Cormorana predstavovala výrazne staršieho, čo dosť podfarbilo moje pocitové nastavenie k nemu - pôsobil ako slizký postarší pán, ktorý prechováva neprístojne fantázie k svojej mladučkej asistenke Robin. Potom som pochopila, že sa jedná o tridsiatnika. Trochu toto nedorozumenie pričítam hlbokému, zrelému hlasu Petra Olivy. Mám ešte jednu kritickú pripomienku, a to k prekladu. Nad niektorými frázami sa zjavne prekladateľ nezamyslel a preložil ich doslovne, čo v češtine vyznieva dosť vtipne. Inak, výborná detektívna oddychovka. Pre tých, čo majú ako ja radi série, it’s a keeper :)
Výborne krimi a historické okno do divokých 90-tych, v ktorých som síce ako dieťa vyrastala, ale nezanechali vo mne žiadne výrazne spomienky, teda možno okrem walkmana a čitateľského preukazu do knižnice. Preto na mňa doba, ktorú opisuje Soltész pôsobila ako dianie niekde v inej realite, ďaleko a pradávno, i keď scény boli sugestívne a vierohodné až-až. Doba desu, krutej nespravodlivosti a tupej brutality. Sivej ekonomiky a sivých sídlisk, keď bežní ľudia chodili so stiahnutým chvostom a výpaľníci sa vozili na autíčkach zo Západu. Dej je pútavý, postavy silne typizované, ale nie čiernobiele. Cítiť z toho, napriek navršeným mŕtvolám a scénam, z ktorých slabším povahám môže prísť nevoľno, aj štipku nostalgie. Pre mňa tak trochu noir na východniarsky spôsob. Navyše nakoľko sú dialógy písané v autentickej východniarčine, kniha mi v osobnej rovine privodila milý throwback do prázdninových liet u babky v Prešove.
Kniha výborne mapuje spletenec vzťahov košickej mafie, polície, SISky, rodiny privatizéra najkľúčovejšej fabriky v kraji s prepojením na vládu de facto jednej politickej strany (Hnutia). Síce ide o fikciu, ale zjavne inšpirovanú skutočnými kauzami. V centre príbehu stojí jeden poctivý policajt, ktorý sa ako jeden z mála ešte snaží o spravodlivosť pre bežných smrteľníkov, aj keď pochopil, že musí voliť aj nie práve najčistejšie metódy, aby niečo medzi pokrivenými bezpečnostnými zložkami dosiahol, napr. “miešať kávu” s konkurečným mafianským klanom, zavádzať hrubokrkých, aby išli po sebe navzájom, lebo mŕtvy mafián, dobrý mafián. A hlavne nespoliehať sa príliš na písané právo či nebodaj nezávislé súdnictvo, pretože to slúži akurát na ochranu podvodníkov a zločincov s politickým krytím. Jedinou vyslovene čistou postavou je investigatívny novinár, ale bez zbytočnej glorifikácie. Predpokladám, že autor, ktorý bol za mečiarizmu sám investigatívec, na neho preniesol aj nejaké tie autobiografické črty. Páči sa mi pútavosť príbehu, nastalo niekoľko prekvapivych zvratov a aha momentov, ale ešte viac jeho uveriteľnosť.
Ak by som sa niekedy hlbšie zamýšľala nad 90tymi rokmi a snažila sa preniknúť cez hmlisté detské spomienky, takto by vyzerali. 90 roky získali pre mňa tvár. Podotýkam, že odpudivú a dúfam, že do nej už nikdy nebudeme musieť hľadieť, maximálne tak úchytkom sa dívať pri obzretí do histórie.
Nebaví vás to už s ľudmi? Iritujú vás za hranicu únosnosti? Posledné zvyšky duševných síl vynakladáte na meditáciu typu: bože, daj mi trpezlivosť, lebo ak mi dáš silu, tak to s nimi dopadne zle-nedobre... Toto je tá správna knižka, po ktorej siahnuť. Široko ďaleko najmizantropickejší literárny počin. Hlavný hrdina Doppler sa otočil civilizácii chrbtom a odišiel žiť do lesa. Nečakajte však žiadne spirituálno filozofické múdra osvieteného pustovníka. Kniha je síce koncentrátom únavy z ľudí a spoločnosti, ale prudko vtipná, plná zvratov na hranici absurdity. Čítal ju niekto? Vaše dojmy?
Už dlho má žiadna knižka natoľko “nevcucla” ako táto snová jazda po architektonicky “mierne” upravenom Trenčíne. Až sa mi nechcelo vracať späť. Krehké postavy medzi trenčianskymi mrakodrapmi. Pocity, čo vznikajú pod kožu v atmosfére obrazov E. Hoppera (, ktorého zbožňujem, čiže pripúšťam istú mieru zaujatosti). O pár strán ďalej strácanie sa v čínskej štvrti, medzi časmi a priestormi rozbiehajúcimi sa ako povestné trenčianske metro.
Bolo to krásne poetické preplávanie príbehovou matrioškou, príbeh v príbehu a v ňom ešte další, a ešte další atď. Ak sa vám páčil film Počiatok od Christophera Nolana, je veľká šanca, že vás nadchne aj Satori v Trenčíne.
Táto novela pre mňa potvrdzuje, že predstavivosť je ten najefektívnejší dopravný prostriedok na odrazenie od fádnych, priamočiarých nádraží reality. Zavezie nás tam, kam sa naša myseľ túži dostať a to nie je maličkosť.
Skrátka, super novela, výsostne jedinečná a btw v desiatke Anasoft Litera 2021, celkom zaslúžene.
Vrelo odporúčam. Svojim spôsobom sci-fi, ale zasadené v reálnom svete, žiadne výlety do vzdialených galaxií, superhrdinovia, či podobné exotické potrhlosti. Skôr na štýl Black Mirror, hoci Daniel Keyes ho napísal už v roku 1959, teda dávno predtým, než sa seriáli tohto typu presadili. Nesmierne dojemný príbeh mentálne zaostalého chlapca, Charlieho Gornoda, ktorému pomocou operácie nadpriemerne zvýšia IQ. Niekoľko krát som si zaslzila, aj keď autor vôbec nehral na city a neskĺzol do melodramatických pasáži. Naopak, Charlie Gordon a jeho príbeh zostáva v každom momente až neuveriteľne uveriteľný. A to aj vďaka majstrovskej práci s jazykom - príbeh je písaný v prvej osobe formou akéhosi denníka/hlásení. Charlie prechádza postupnou metaformózou myslenia, a s tým sa mení aj jeho slovná zásoba a štýl, nenútene, v malých výrazových detailoch. Bolo to ako sledovať zrýchlene dospievanie. Príbeh sa rozvíja a stupňuje po perfektne načasovaných kúskoch, presne ako myslenie postavy. Okrem veľkej empatickej nálože (je suis Charlie) mi knižka priniesla aj nenásilné filozofické vyžitie. Aký je vzťah medzi inteligenciou, ako niečim, čo nám dáva hodnotu v spoločnosti a šťastím prežívaným čisto individuálne, vnútorne, neviditeľne?
