Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
…tanec, hudba, láska, bolesť… Snáď tieto slová najviac definujú príbeh Jedine môj. Tanec a hudba sú vášňou a dennou súčasťou oboch hlavných hrdinov. Láska ich prepadne nečakane, no zápasia aj s bolesťou. Nielen fyzickou, i keď, naše postavy sa nevyhnú ani tej. Už tretie pokračovanie “voľnej” série z prostredia najznámejšej chlapčenskej speváckej skupiny minulej dekády a osudy mladých mužov nám v podobe fikcie priniesla nadaná Barbora Astor. Prečítané mám všetky tri knihy a musím povedať, že každá kniha je iná, osobitá, autorka rozdáva hrdinom jej príbehov životné situácie, ktoré sú uveriteľné, s iným rodinným zázemím a minulosťou, ktorá postavy vyformovala. Je cítiť, že Astor bola/je fanúšičkou spevákov a vysnívala si pre nich životné lásky, doteraz iba spomedzi obyčajných dievčat. Ktovie, možno v ďalších knihách narazíme aj na celebritný pár (áno, toto by som si prosila). Spomínam to často- som pomalý čitateľ. Napriek môjmu “tempu” som knihu prečítala už za dva dni. Bola skvelá, perfektná, dokonalá. Nemám ani najmenšiu bodku, ktorú by som mohla vytknúť. Ellie a Logan sa spoznávajú postupne. Pracovné stretnutia sa menia na priateľstvo, náhodné strety ich posúvajú ešte ďalej… náznaky, prečo Ellie drží pri živote tanec s neterkou a z očí jej sála smútok s odhodlaním, nám autorka po kvapkách dávkuje. No rozprávanie Ellie Loganovi po tom, čo v jeho živote nastal zlomový moment, bolo niečo srdcervúce. Dve doráňané duše sa pokúšali vyliečiť navzájom. Snaha sa cení a láska aj hory prenáša- bude to v šťastí našich hrdinov stačiť? Síce je príbeh písaný z pohľadu oboch hlavných postáv, na Loganovu chvíľku som čakala 100 strán a aj potom prevládali časti z pohľadu Ellie. Napriek tomu nemám pocit, že by ma autorka ochudobnila o niektoré pocity, myšlienky či konania Logana. Všetko bolo tak akurát povedané/napísané alebo ututlané pre ten správny moment. Čo sa týka vedľajších postáv- Maddie bola slniečko, jej ocko mi nesedel od prvej zmienky a priatelia Ellie boli perfektní. Naozaj, ako rodina. Páčilo sa mi, že pomalým finišom Astor neuberala príbehu na reálnosti. Žiadne zmeny v postoji a názoroch lusknutím prsta, aj keby sme práve také počínanie ubúdaním stránok knihy očakávali. Postavy sú zásadové, niekedy to hraničí až s tvrdohlavosťou, no kto z nás odpúšťa ľahko? Ako som už spomínala, každá časť série Môj je iná. Táto je veľmi emocionálna, najmä čo sa týka potláčaných boliestok na duši, ťažké vyrovnávanie sa s údermi reality a hľadanie kúska šťastia. Aj keď ho Ellie a Logan nájdu jeden v druhom, predsa si odopierajú, čo by mohli mať. Ako prevenciu pred ďalším sklamaním, čo je pochopiteľné. Sériu nie je nutné čítať postupne, ja to však odporúčam. Užijete si momenty, malé aj veľké, ktoré sa vzájomne prepletajú jednotlivými príbehmi. Ak na takúto pasáž narazíte, s úsmevom si pripomeniete- AHA, TAK TAKTO TO TEDA BOLO U NICH :) Síce séria Môj ešte nie je na konci, ale ja som už teraz veľmi zvedavá s čím ďalším Barbora Astor príde. Píše vždy lepšie, čo badať každou knihou, zvraty nie sú prehnane dramatické, pocity postáv opisuje s nehou a intímne chvíle s riadnou dávkou vášne, no vkusne. Mne nedá inak, ako vám knihy len a len odporučiť.
…spaľujúca vášeň, iskrenie a chémia…
To mi, žiaľ, v príbehu princeznej a bodyguarda chýbalo. Napriek tomu, sa mi však pomaly zrejúca láska v knihe KRÁĽOVSKÁ HRA páčila.
Dôvod je jednoduchý. Vyvážili to iné emócie. Môže sa zdať, že v príbehu lásky by chýbajúca vášeň mohla byť kameňom úrazu. Nie u mňa. Páčilo sa mi, že autorka vo mne dokázala vyvolať niekoľko druhov emócií. Síce som vzájomnú náklonnosť hlavných hrdinov verila, niečo osobné, intímne, mi tam chýbalo, ale po dlhých úvahách som prišla na to, že som to takto pravdepodobne vnímala najmä kvôli častému skákaniu v čase. Mala som dojem, že autorka mi niektoré pohľady, či dotyky zamlčala XD
Nevadí, emócií som si užila dosť. Smútok z náhlych zmien, frustrácia z obmedzení, oddanosť a láska k priateľkám, rozhorčenie voči rodine, odpor k niektorým postavám, dojatie, hnev i šok pri určitých odhaleniach a kopec iných.
Bridget som si obľúbila už v predošlej knihe Bezpodmienečná láska. Jej cesta z princeznej, ktorá si žije privilegovaný život so snahou o normálnosť, po záver knihy, kedy sa chopila toho, čo jej osud(spolu s bratom)nadelil, bola úžasná. Dospela, bila sa za to, čo jej patrí, za seba aj svoju krajinu. Bola silná, láskavá, chápavá…
Naopak Rhys bol zvláštny. To jeho smrteľne vážne vystupovanie! Ako toto mohlo Bridget imponovať? Asi videla pod masku od začiatku. Inak si to neviem vysvetliť. Ale jeho gestá, maličkosti, ktoré pre svoju zamestnávateľku robil, boli veľmi úsmevné. Zápletku týkajúcu sa bodyguarda som tipovala dávno predtým, ako sa stala- a správne. Nevedela by som si predstaviť inú.
Vedľajšie postavy sa párkrát zapojili do deja, ale o zťahu Alexa a Avy som sa nič nové nedozvedela. Čo je aj škoda, ale zas som dostala jasnú indíciu, kam povedú kroky Josha a celkom sa tomu teším. To bude ‘hate-to-love’ ako vyšité.
Čo ma ale dostalo do kolien… situácia takmer v závere knihy, návrat do domu ďaleko od ľudí… odohrala sa tam taká epická scénka, až sa mi reálne vykotúľali slzy z očí! A to nie je bežné, stalo sa mi niečo takéto pri konkrétnej činnosti postáv úplne po prvý krát. Nerozumiem tomu, no nezabudnuteľná chvíľa ako táto ma rozcítila natoľko, že som potrebovala vreckovku.
Vyše 400 strán príbehu som si užila, pretože Huang píše parádne a radím ju k mojim obľúbeným zahraničným autorkám.
… vražda, výpalníctvo, vyšetrovanie…
MAFIÁNSKA POPRAVA? presne toto, plus niečo navyše, ponúka.
Od Petra som už čítala druhú knihu s názvom Polícia v rukách mafie, preto som bola zvedavá aj na jeho prvotinu.
Pred časom sa ma svokra pýtala, či nemám dobrú krimi a ja som jej s radosťou požičala celú sériu štyroch kníh, ktoré doma mám. Neuveríte, o dva dni mi ich vrátila, že toto čítať nebude. O mafiánoch. Nechápem… vlastne aj trochu hej, keďže ide o príbehy (ne)nápadne odzrkadľujúce náš štát, našich politikov, sudcov, policajtov i grázlov. No a naša babka chce isto žiť v presvedčení, že taká strana “Čistota” je čistá ako ľalia :/ Aj tak si už dlho myslím, že ľudia, ktorí potrebujú “otvoriť oči” buď nečítajú vôbec, alebo čítajú nesprávne knihy :D
Kniha ako celok sa mi veľmi páčila. Ja absolútne nemám čo vytknúť. Šloser píše perfektne! Jeho humor, prirovnania a rôzne hlášky sú hodné zapamätania, aj nových vrások smiechu. Rovnako tak hojný počet postáv a ich trefno-vtipných mien. Najviac ma bavilo keď kapitán(?v tých hodnostiach mám “španielsku” dedinu)Kotáň začal pri predstavovaní koktať XD Lepšie meno by mu ani nemohlo prischnúť. Rovnako ako pani poštárka Lacsná- tá teda bola lačná po vyšetrovateľoch rovnako, ako po informáciách :D
Použitý “policajný jazyk” do príbehu zapasoval,chválim aj, že krimi sa dá napísať bez vulgarizmov(mafiánom sem-tam ušlo, ale to si priam žiadalo). Postupy vyšetrovania i zisťovanie pochybení bolo skvelé, no mne osobne sa veľmi páčilo, že príbeh bol písaný v tretej osobe a viacerými postavami, čiže som mala možnosť byť chvíľu policajtom, bezdomovcom či mafiánom. Striedanie rozprávačov bolo plynulé, bez zmätkov,čo je pri toľkom počte postáv naozaj vzácne. Aj keď moja svokra by vám šloserovky neodporučila( našťastie nehodnotí knihy ona, ale ja XD ),zato ja všetkými desiatimi <3
…krásne ilustrovaná klasika…
Kto by nepoznal smutný a bolestivý príbeh o Mary, sirote, ktorá z Indie po smrti rodičov musela žiť v Anglicku na strýkovom panstve. Rozmaznaná slečinka sa cítila osamelo, náhodou spoznala bratranca na pokraji smrti a našla tajnú záhradu….
Tento príbeh som ako dieťa milovala. Vždy som bola za “drsniačku”, ale film z roku 1993 ma zakaždým dokázal rozcítiť a dojať. A ako príbeh vnímala moja Pauli?
Nádherné ilustrácie Margarity Kukhtiny podnietili detskú zvedavosť a rozhodne zaujali Pauli natoľko, že sme si knihu TAJNÁ ZÁHRADA prečítali za dva večery. Príbeh sa jej, našťastie, páčil, aj keď to na začiatku vyzeralo kadejak. Pauli je citlivá najmä čo sa týka úmrtí a hlavne rodičov, tak som ju chlácholila, že to je len začiatok a istotne sa všetko na dobré obráti. Síce to je rozprávka, ale Mary sa rodičia nevrátia, takže v tomto som tak trochu zavádzala, avšak smrť Lennoxovcov nebola v deji to hlavné.
Celkovo sme s príbehom spokojné, no niečo nám predsa len nesadlo. Miestni obyvatelia, záhradník, slúžka Marta, či jej brat Dickon, používali nárečie a to bolo v knihe otrasné. Pauli mu ani nerozumela- spočiatku sa ma pýtala prečo tak divne rozprávam a požiadala ma, aby som čítala NORMÁLNE. Priznám sa, dosť to rušilo aj mňa.
Príbeh o Tajnej záhrade vznikol už v roku 1911 a radí sa ku klasickým dielam anglickej a svetovej literatúry. Túto detskú verziu prerozprávala Geraldine McCaughrean veľmi dobre(až na ten slang) a verím, že zaujme mnohé deti, nielen pútavou obálkou so zlatými prvkami a bohatými ilustráciami, ale hlavne samotným príbehom dvoch utrápených detí, ktoré zmenia svoj osud.
…súčasné, historické, mládežnícke aj erotické…
Takýto koktejl namiešala Ježovičová v príbehu, kde sú ústrednou témou prsia. Nie je to však len také povrchné čítanie…
Kristínin štýl som rozpoznala už od prvých riadkov. V úvode spoznávame puberťáka Viktora, ktorý je zahľadený do spolužiačky a dúfa, že náklonnosť je obojstranná. Ďalšou postavou je Stela, Viktorova rovesníčka, suseda a nie je tomu tak dávno, čo sa nazývali priateľmi. Táto súčasná linka bola typicky Ježovičovská, prirodzená, aktuálna, s charaktermi postáv mladých ľudí, ktoré môžeme vidieť vo svojom okolí.
Keď však autorka “prepla” na minulosť, bolo to niečo nové, mnou nepoznané. Túto Kristíninu stránku som spoznávala postupne. Písanie bolo podľa mňa zvládnuté dobre, dobovo, avšak príbeh Emilly mi akosi nesadol. Jej pohnutý osud sa ma nedotkol, nesúcitila som s ňou. Všetko to boli jej rozhodnutia a ja som sa s nimi, napriek tomu, že som chápala, aké mali ženy postavenie v spoločnosti,nedokázala stotožniť. Príbeh Emilly má pokračovanie v knihe s názvom Porcelánová láska a ja som naň zvedavá, aj keď ma príliš nenadchol. Musím však uznať, že autorka sa pustila veľmi otvorene do dobových zábaviek, nerestí, intríg aj spoločenských vzťahov. Túto časť uzatvára vtedajšia medicína a je to riadne surové čítanie.
Zaskočilo ma, že knižka nemá kapitoly a tiež fakt, že Stele a vlastne aj Viktorovi sa venovalo príliš málo priestoru. YA súčasná linka ma bavila viac, aj preto som jej v príbehu chcela viac. Snáď v pokračovaní si prídem na svoje. V hodnotení sa prikláňam k lepším 3 a slabším 4*.
Autorské duo sa s ničím nekafre. Už úvod bol, pre mňa, šokujúci. Pán ‘drzý bastard’ sa nie prívetivo v obchode prihovorí neznámej Aubrey. Spadla mi sánka. Som si pomyslela, ok dievča, ignor, hlavný hrdina nebude taký debil a čoskoro nastúpi na scénu, len žiadne obavy, žiadny strach. A viete čo? Prd makový!!! Tento debil bol hlavným hrdinom. Jedno sa mu však nedá uprieť. Jeho nechutná úprimnosť, rozumej- nevymáchaná huba, bola aj vražedne vtipná. Doťahovačky medzi hrdinami, po tom, ako sa tento exot predviedol v obchode a následne sa nanominoval Aubrey do auta, lebo jemu sa pokazila motorka a bezodkladne sa musel dostaviť do svojho cieľa, boli skvelé, plné smiechu s pridanou hodnotou menom Esmeralda snehová vločka XD vďaka tejto postave(?) zažili dosť bizarné situácie. Toto sa dialo v prvej časti knihy, s koncom, ktorý rozjarené romantické dušičky prefackal.
V druhej časti sa nám už striedali pohľady hlavných hrdinov. Táto časť bola vážna, priniesla plno šokujúcich odhalení nielen o Chanceovi(perfektné meno pre postavu Drzého Bastarda), ale aj o jeho sestre, živote Aubrey po tom, čo začala nový život.
Už to ale stopnem, viac neprezradím, príbeh pána Bastarda(áno, hlavný hrdina sa dal uviesť do kancelárie Aubrey ako mistr Bastardo XD a nikomu to neprišlo zvláštne… ach, tá Amerika) a jeho vyvolenej si prečítajte, lebo Vi a Penelope proste majú čo ponúknuť ;)
… pokračovanie série plné sexu a tajomstiev…
Zvrhlý král bol skvelý. Aké bolo pokračovanie série s názvom KRÁLOVSKÁ ELITA?
Nuž, RINA KENT svojej povesti “zvrhlej autorky” nezostala nič dlžná. V knihe OCELOVÁ PRINCEZNA nadviazala pri bombe, ktorú odpálila na konci predošlej knihy. Príbeh tentoraz otvára Aiden s jeho zlou predtuchou. Kapitoly z jeho pohľadu, ktorých však bolo stále menej oproti šľahnutej Else, boli skvelé a prijala by som ich viac. Naproti tomu by Elsa sama seba nemusela už druhú časť presviedčať ako Aidena nenávidí a trávi s ním čas s donútenia.
Okej, takže… Elsa odhaľuje postupne záhady svojho života spred 10 rokov, na ktoré si vôbec nespomína. Musím povedať, že niektoré momenty boli predvídateľné, ale väčšina bola prekvapivá a pár dokonca šokujúcich. Toto sa deje počas celého príbehu, v zásade je to ale pomalšia kniha. Aiden vytvára zázemie pre svojho “loptoša” a manipuláciou, ktorej sa Elsa chabo snaží ubrániť, si často “zašantí”. Autorke sa podarilo napísať knihu plnú sexu, s celkom širokou škálou polôh, čo môže znieť ako nuda, avšak jej štýl je natoľko fajnový, že aj keď by ste radi nejakú tú “skopičinu” preskočili, tak to neurobíte… čo ak by vám ušiel nejaký detail, zásadný pri odhaľovaní tajomstiev :D
Vcelku bola pre mňa kniha o kúštik slabšia ako Zvrhlý král. Zarezonoval vo mne hlavne sex- naozaj ho tam z môjho pohľadu bolo priveľa XD, pritom autorka neopomínala ani zvraty, ktorých bolo tiež neúrekom.
Kent si poistila čitateľky, ako inak, odpálením nálože zvratov na posledných stranách. Časť som tušila, časť čakala a som veľmi zvedá na pokračovanie… Rina teda písať vie bohovsky ;)
…magické, clivé, napínavé…
Také je čítanie knihy Beštia a Bethany: POMSTA BEŠTIE.
Veľmi sa mi páčilo, že v tejto časti sa autor venoval akoby samotnému začiatku príbehu Beštie. Síce to bolo pre moju Pauli mätúce, nechápala prečo je Ebenezer raz dospelý, 500-ročný chlapík a raz dieťa, no pre mňa to bolo fakt super. Pauli som vysvetľovala, kedy sa vraciame do Ebenezerovho detstva a rovnako ako ja, bola zhrozená, aké dokážu byť deti zlé a práve zraniteľní jedinci túžiaci po priateľstve, či akejkoľvek chvíľke pozornosti, zakotvia v toxických vzťahoch (áno, prosím pekne, v tejto knihe boli názorné ukážky toxicity a nie v romanciach, ktoré čítam). Lenže ako sa hovorí “z kaluže do blata” a Ebenezera zachránila v detstve Beštia, ktorej pomohol, aby sa necítil taký sám. Nebola to nezištná pomoc z jej strany. Veď aj za dlhovekosť vďačil Beštii. Náležite jej každý rok života splácal.
Až Bethany vniesla do života Ebenezera nový vietor. Vytvorilo sa medzi nimi krásne priateľstvo a obaja si uvedomili, že chcú byť lepšími. Aj toto autor poňal s humorom a stále prítomný pomyselný čertík na pleci zasahoval do dobrých úmyslov postáv. Či ich priateľstvo ustojí skúšky, ktoré im nachystá papagájica Claudette, sa dočítate v tomto pokračovaní príbehu.
A čo Beštia? V závere bude mať veľkolepé entré… priamo na divadelných doskách. Vskutku napínavý záver vám nechá otvorené dvere na domnienky, ktoré verím, budú vyvrátené alebo potvrdené v tretej časti tejto originálnej série pre deti od 8 rokov.
JACK MEGGITT-PHILLIPS vsadil na silu priateľstva a dôvery, predsudky a zlú minulosť, či manipuláciu. V tom, aby napísal perfektný text, mu dopomohli vedľajšie postavy a nemálo ilustrácie, ktoré navodili tú správnu atmosféru príbehu.
…temperamentná, utrápená, single…
To je v skratke Lina, hlavná postava knihy ŠPANIELSKY ĽÚBOSTNÝ PODVOD.
Milujem ELENU ARMAS. Už s prvými riadkami som si obľúbila jej štýl a mala som ho čím ďalej radšej. Dosť to zhrniem. Za polovicou sa takmer nič (rozumej nič zásadné pre knihy tohto žánru) nedialo, napriek tomu som bola ako na ihlách. Doslova nervydrásajúce, ´žhavé´… proste wau! Nebola by som si pomyslela, že slow-burn romance môže byť takáto. Chápete? Bez dotyku či bozku postáv som mala pocit, že mi erotickým výbojom začne kniha tlieť pod rukami.. Netuším ako to Elena urobila, no pre mňa je bohyňou pomalej romantiky.
Námet nie je nič extra, poviete si. Ale Armas chytila nápad za pačesy a vytrieskala z toho maximum. Pri 530 stranách som príbeh doslova zhltla za menej ako 48hodín(svoj zombie stav nebudem komentovať).
Okrem klišé “fejkového” priateľa, celé to okolo, prečo Lina toho priateľa potrebovala, prečo sa Aaron nechal nahovoriť(toto nie je celkom pravda, ale prečítajte si a pochopíte), prečo Lina rada necestovala domov napriek láske k rodine aj pozadie pracovného prostredia či spoločnej minulosti postáv, to všetko Elena vyšperkovala a dávkovala postupne, po kvapkách, ako životodarný kokteil v podobe infúzie, do žily.
Vzájomné doťahovačky mi spôsobovali kŕče v tvárových svaloch, toľko som sa uškŕňala. Pri odhaľovaní Lininej minulosti mi pukalo srdce. Počas celého podvodu mi srdce búšilo ako Line, pretože Aaron bol dokonalejší ako dokonalý priateľ, aj keď len ‘akože’. Najviac som sa roztápala pri scénke, kde vysvetľoval Lininej rodine, ako sa zoznámili. Ale aby to nebolo len o oooch a aaaach, tak musím podotknúť, že jedna postava bola doslova na facku. Z tých šovinistických rečí mi bolo zle! Rosie je úžasná kamarátka, Daniel je kretén a napriek romantickej linke, slza mi vyšla až v závere. Bolo to kvôli rodinnej situácii a naozaj ma to nejak moc rozľútostilo.
Keby ma na poličkách nečakajú nové príbehy, rozčítala by som si túto knihu znova..
…príjemné, oddychové, neodolateľné…
Žena, ktorá podľahla je knihou z edície Evitovky. Priznávam, knihy tohto typu sú podľa mňa pre staršie generácie. Také o živote, nič prevratné- akoby sme sa pozerali susedom “do hrnca” alebo v príbehoch vidíme sami seba. Ja som asi dušou tínedžer, pretože Evitovky mi nesedia, napriek tomu som chcela ochutnať z tvorby Ivany Popluhárovej. Je mladá a na sociálnych sieťach sa jej knihy objavujú pomerne často. Svoju zvedavosť, čo sa týka kníh, neviem a vlastne ani nechcem krotiť… a tak som čítala, po fakt dlhom čase, Evitovku.
Hlavnou hrdinkou je Adela a hneď v úvode sa neukáže v lichotivom svetle. Kapitoly sú krátke, preskakujeme v časovom období dvoch rokov, počas ktorých sa Adele zmení život o stoosemdesiat stupňov. A my, čitatelia, to sledujeme ako film v kine, z prvej rady. Nechýbajú ani pukance, no občas sa ich lahodná maslová chuť zmení na horkú, pripálenú a nestačíte sa diviť kde sa to tam vzalo. To vôbec nemyslím v zlom. Adela má úspešnú kariéru, práca ju baví, ale nie je úplne spokojná. K šťastiu jej chýba láska. Zamiluje sa, bezhlavo, celou dušou, no myslím, že väčšina žien s ňou pochopenie nemá. Ja teda rozhodne nie. To však neznamená, že ju ako postavu/ženu súdim. Je veľmi autentická, skutočná, pretože hej, keď miluje žena, väčšinou je to tak, že kvôli láske ide všetko bokom. Adela svoje neustále čakania na ukradnutú chvíľku pozornosti kráti pohárikom, občas fľašou, či dokonca niekoľkými. Je slabá? Možno. Je však zúfalá a zúfalí ľudia robia hlúpe rozhodnutia.
Adela je žena, ktorá podľahla. Názov vystihuje do bodky celý dej. Dokonca dvojnásobne. Podľahla kúzlu charizmatického, ale narcistického a sebeckého muža, klamára a egoistu. Podľahla aj svojmu zúfalstvu a riešila ho alkoholom. Vedela, do čoho ide, vedela, ako to dopadne, pretože poznala samú seba, napriek tomu neodolala. Mňa osobne najviac zamrzelo, ako sa Adela správala v nemocnici, keď ju kamarátka najviac potrebovala. Nedostalo sa jej opory, len pocitu zahanbenia. A Adela sa ešte cítila ukrivdene. Počas dvoch rokov sme videli, ako sa jedno klamstvo obaľuje ďalším, ako sa za jedno zlé rozhodnutie, podľahnutie dokáže človek opustiť, zničiť si život, prácu, priateľstvá…
Ivana píše jednoducho, s citom, dáva dôraz na to podstatné v príbehu, žiadne omáčky a vaty. Knižka je útla, číta sa rýchlo a napriek tomu nie celkom ľahko. A ja… ja sa bez obáv pustím do ďalších Popluhárovej príbehov.
