Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Baja Dolce je ten typ autorky, ktorá napíše čokoľvek a vy jej budete zobať z ruky (alebo aj nie, no mali by ste). Jej štýl je chytľavý, ba priam návykový, ako autorka románov je tvárna, skúša rôzne “podžánre” romantických príbehov- viacgeneračné, temné, dramatické a po novom aj humorné. Ja si jej flexibilitu pochvaľujem, pretože aj keď si myslím, že viem, čo od Dolce čakať, opak je pravdou. Vždy prekvapí- mňa len pozitívne.
V tomto nádherne spracovanom dielku bolo kopec srandy. Skutočne, často som sa chichotala, občas aj schuti zasmiala. Hlášky, bizarné situácie a fantastická svojhlavá hrdinka Valentína, boli tak parádne naordinované, že som nemohla inak, len si príbeh zamilovať. Nemôžem povedať, že dej nebol predvídateľný (pretože pre mňa bol) rovnako, ako nemôžem tvrdiť, že to nezaváňalo občasným klišé(áno, bolo ho cítiť)… Vadilo mi to? Pche! Ani náhodou! Neviem si predstaviť, že by autorka niečo z príbehu napísala inak!
Okrem postáv, ktoré boli charakterovo rôznorodé, no všetky do jedného perfektné, sa mi veľmi páčilo ako v bytovom komplexe žili. Symbióza, družnosť, prajnosť, podpora a ochota pomôcť mi pripadá ako z inej galaxie, no presne toto na knihách milujem. Ako je každá postava iná, svojská, napriek tomu si rozumejú a podajú pomocnú ruku navzájom. Vzišli z toho krásne, dokonca i dojemné situácie.
Ďakujem autorke, že myslela na neamericky hovoriacich ľudí a frázy, či texty piesní použitých v príbehu boli preložené. Síce pre niekoho zbytočnosť, pre mňa neoceniteľná pomoc.
Priateľské prostredie, skvelé hlavné aj vedľajšie postavy, vtipné hlášky, nádherné kulisy interiérov aj exteriérov, ne-čakané zvraty, láska, vášeň a bonusové epilógy… to je len malý náhľad toho, čo na vás čaká v tejto, už na prvý kuk, nádhernej fialovej knihe. Neváhajte, Valentína s Dáriusom a ich priateľmi vám vyrozprávajú svoj príbeh lásky, kde nechýba humor či pekné myšlienky. Isto nikoho neprekvapím, ale ja knihu Ten ľavý vrelo odporúčam.
Den nula je perfektný sci-fi príbeh rozprávaný z pohľadu robotickej plyšovej pestúnky menom Dráp. Dizajn tigra isto zavážil pri výbere pomenovania nenahraditeľnej súčasti životov ľudí v nultej časti série Moře rzi. Ako dobre, že som sa ku knihe, ktorá ma na poličke už nejaký ten týždeň čaká, zatiaľ nedostala.
Audioknihe nemám čo vytknúť. Predvianočné upratovanie som vykonávala so zatajeným dychom, pretože strhujúci prednes Filipa Jančíka v kombinácii s napínavým, akčným dejom mali na svedomí, že som audiovku dopočúvala behom štyroch dní. Je to na pováženie, keďže audiokniha je u mňa niekoľkotýždňovou záležitosťou.
Cargill je majster rozprávač. Vojna robotov a snaha o vyhladenie ľudstva predchádzala dlhým rokom, kedy umelá inteligencia slúžila ľuďom. Zaujímavé však je, že AI cítila, myslela, svojvoľne sa dokázala rozhodovať. Áno, roboty mali pravidlá a obmedzenia, no schyľovalo sa k vzbure, niektoré “hračky” chceli rozhodovať za seba a podľa seba.
V Den nula autor načrtne témy, kvôli ktorým je spoločnosť v situácii, v akej sa nachádza, v popredí je však zverenec našej tigrej pestúnky, chlapec Ezra a Dráp v hlavnej úlohe, bojujúci o jeho život. Prekvapivo (a možno ani nie) z čírej, úprimnej lásky k dieťaťu.
Počas záchrannej misie kadečo zažijú, postretajú ľudí i robotov a Dráp si musí riadne premyslieť, komu bude dôverovať. Ide predsa o život. Jeho i chlapca.
V rozvrátenom svete je príbeh Ezru a jeho pestúnky nezvyčajným príbehom silného puta lásky a priateľstva. I keď sci-fi nie je práve váš obľúbený žáner, po tejto audio-knihe by ste siahnuť mohli. Spokojnosť zaručená.
Dnes mám pre vás tip na psycho hororovú ducharinu.
Takýchto kníh až tak veľa nečítam. Niežeby som sa im vyhýbala, to len iné žánre si ku mne nájdu cestu ľahšie.
Hlohovec mám od môjho bydliska, čo by kameňom dohodil, no viem, že ak by sa pokúšal autor prilákať do svojho rodného mesta na pamiatky návštevníkov, so mnou by isto nemal počítať. To by musel písať iný žáner… takto sa budem Hlohovcu oblúkom vyhýbať. Len tak, pre každý prípad.
Jakub má skvelý štýl písania, na ktorý som sa “namotala” už v jeho predchádzajúcej tvorbe. Píše sviežo, bez zbytočných opisov, zato si hovie v popisoch nechutností a ja si to maximálne užívam. Mišči prostredie, o ktorom píše, pozná dokonale. Možno preto je zámok a jeho okolie opisované realisticky aj s legendami, “povedačkami”, ale aj historickými faktami.
Igorovi po návrate do Hlohovca vstúpia do života dve ženy. Ja, ako zarytá romantička(čo by som ešte pár rokov dozadu len ťažko priznala), som čakala na vývin týchto vzťahov. Jakub, ako inak, mi vytrel zrak tým najzvláštnejším, no jemu vlastným spôsobom. Keď sa tak zamyslím, normálny vzťah v jeho príbehoch by ma šokoval.
Hlavný hrdina v príbehu zažíva niečo neuveriteľné. Vlasy sa mi stavali dupkom už v začiatku, z takýchto príbehov sa bojím aj schádzať z postele. Čo mi nesedelo, bolo rýpanie sa v multiverze- toto nebude mojou šálkou kávy asi v žiadnom žánri, no musím povedať, že vzhľadom na dychberúci a mnou absolútne nečakaný záver, aj to multiblabla odpúštam… Celkovo je to perfektne premyslené, nadprirodzenými javmi popretkávané zvláštne dielo, ktorého obrovským plus je, že absolútne netušíte, čo vás čaká na ďalšej strane.
Mišči písať vie! To bez pochýb…mohol by písať viac, v tom sa isto viacerí zhodneme a ja pridávam len svoje očakávanie… chcem normálnu romantiku. Nie krvavú, ani šmrncnutú kanibalizmom… takú úplne jednoduchú, klišé, tuctovú…držím si palce, snáď sa dočkám :D
…spracovanie, grafika, zápletky…
To sú veci, ktoré vo mne zarezonovali…
Hneď na úvod sa priznávam, že kniha neprekonala prvú časť série. Nie je to mojimi očakávaniami, pretože Hardy píše rovnako skvele aj tentoraz. Ide skôr o chýbajúcu chémiu, ktorú som od Jacka a Rilay nepociťovala. Sympatie, náklonnosť, to áno, ale vášeň, či erotično vôbec. To však nevidím ako prekážku v mojom hodnotení knihy, prekvapivo, dávam jej 5*. Myslím, že autorka si nastavila svoju spisovateľskú latku Hakou riadne vysoko. Má však moju plnú dôveru v tom, že ju, aj sama seba, prekoná.
Veľkým plusom Hardy je voľba kratších kapitol i striedanie rozprávača. Vieme, ako sa obe hlavné postavy cítia a čo prežívajú aj vnútorne, nie len to, čo je vyslovené nahlas a v tomto príbehu je to vyslovene nutnosť. Taktiež, ako pri Hake, sa mi veľmi páčia obrázky pri každej kapitole. Ak by som si na obálke v ohni všimla ženu, asi by sa mi nezdali tie “gule” také záhadné :D. Žiaľ, všimla som si ich až pri písaní týchto riadkov, rovnako, ako ikonické auto na zadnej strane knihy XD.
Musím vyzdvihnúť autorkin um. Nestavila na to,čo možno všetci očakávali. Jack a jeho exmanželka boli minulosťou. Šancu dostala Riley a jej zoznámenie s Jackom bolo perfektné. Okrem zvratov, do ktorých nebudem zachádzať, pretože lepšie si ich prečítať priamo na stránkach knihy, ma hrialo pri srdci, že Lily a Alek mali svoj priestor “po boku” Jacka. Autorka ich začlenila do príbehu ako rodinu a presne tak to malo byť.
Záver bol vskutku emotívny, pretože poväčšinu času som sa rozčuľovala nad neprávosťami voči Jackovi, potom som bola fakt naštvaná nielen na Riley, ale najmä na jej brata, avšak v závere, keď bol Jack postavený k rozhodnutiu svojho života, keď prehodnotil to, čo naozaj stojí za jeho vrásky, to bola rana pod pás(od autorky). Vážne ste ma rozplakali, milá M.K.Hardy! Trošku klišé v závere mi nevadilo, pretože iné by som postavám ani nedopriala(teda ešte Lily a Alekovi ;) k spokojnosti).
A verte, či nie, aj ja STOJÍM ZA SVÝM KAPITÁNEM <3
Na novú Kozmonovku som sa veľmi tešila. Autor vie napísať záver, po ktorom budete hľadieť na poslednú stranu so smútkom v očiach(alebo nefalšovaným šokom). Pri knihe Srnka to u mňa bolo hlavne kvôli Wolfovi. Zavŕtal sa do šlamastiky, z ktorej by sa dalo len ťažko vyviaznuť bez ujmy.
Našťastie, autor pokračoval tam, kde prestal, aspoň čo sa týka osobného života hlavného hrdinu, Mareka Wolfa. Nový prípad zavraždenej mladej ženy v klenotníctve sa javí na prvý pohľad ako jasná vec. Prepad. Práve preto vyšetrovanie prenechajú na najmladšieho člena oddelenia, pre mňa extrémne nesympatického, premotivovaného Líšku. Ako inak, nevie si rady a vyhľadá Wolfa. Ten však rieši vlastné problémy. A dosť nešťastnými spôsobmi. Myslím, že svojím správaním sklamal nejedného fanúšika. Mňa ani tak nie. Napriek svojmu detstvu a dospievaniu, tomu, čo prežil a s čím momentálne zápasí, má stále morálny kompas nastavený na stranu dobra. Aj keď urobí chybu, uvedomuje si ju, snaží sa o nápravu a bojuje za to, čo je správne. V rámci svojich možností robí maximum. Aspoň ja to tak vidím. Na rozdiel od Michaely, ktorá ma vážne v dôležitej chvíli sklamala. Marek sa aspoň stará o dobro celej rodiny, ona sa ukázala v nelichotivom svetle sebca.
Vyšetrovanie aj vďaka Marekovým utajovaným dôkazom napredovalo. Skvele sa vynašiel v každej situácii. Aby vlk zostal sýty(neprezradený), aj koza celá(páchateľ dolapený). Postavy sú presne také, ako ich František napíše. Buď sú vám sympatické, alebo ani nie. Sú realistické, aj so svojím vyjadrovaním, povahami a osudmi. Zasiahol ma vývoj Patrika. Povestné “na posratého aj hajzel spadne” uňho platí do bodky.
Kozmon píše perfektne. Počas série som si všimla, že má geniálne premyslených niekoľko(desiatok) “ťahov” vopred. Zdanlivá drobnosť je pre príbeh dôvodom na zaujímavú odbočku- ako tomu bolo napr. tentoraz, kedy bola situácia z knihy Srnka použitá v Kamzíkovi z iného uhla pohľadu a niektoré skutočnosti do seba Wolfovi zapadli. Vyšetrovanie bolo skvelé, systematické, a to na vlastnú päsť aj dosť nebezpečné. Síce sa prípad zavraždenej Alexandry vyriešil, príbeh nie je uzavretý, preto očakávam ďalšie maléry, z ktorých sa Wolf bude dostávať ešte ťažšie ako doteraz.
Famózny autor skvelej napínavej krimi série. Nedá sa mi inak, ako vrelo odporúčať.
Autorka zvolila netypické IT prostredie. Ja som na technológie úplne ľavá, ale vôbec to nebol hendikep pri čítaní. Okrem originálneho prostredia IT, Levinski zvolila aj nie veľmi často volený vzťah dvoch hlavných hrdinov- žena pred tridsiatkou a študent-maturant. To by ste sa mohli začať chytať za hlavu čo to bude za hlúposť, ale vôbec nie. Šimon bol úžasná postava, bol vyspelejší ako ktorýkoľvek tridsiatnik, ktorého poznáte. Bol rozumný, zodpovedný, mal svoje sny a ciele a snažil sa ich naplniť napriek tomu, že tí, ktorí by mali stáť po jeho boku a podporovať ho, mu nanucovali svoje predstavy o jeho štúdiu, či kariére. Vodné pólo, ktoré Šimon hrával(okrem počítačových hier) a diagnóza, s ktorou Ester zvádzala neľútostný boj, boli čerešničkou na torte originality tejto košickej autorky.
Ester bola nedokonalou hrdinkou, napriek tomu v mojich očiach prekonala aj Wonder Woman najmä preto, akým zmenám čelila vo svojom živote stále so zdvihnutou hlavou a pomáhala aj ľuďom, ktorí o to nestáli alebo si to nezaslúžili.
Veľmi sa mi páčili zvraty, zápletky, ale aj obyčajné situácie. Akoby (a možno naozaj) Levinski čerpala inšpiráciu zo skutočného života. Celý príbeh napísala skvele, dej mal príjemnú dynamiku bez hluchých miest a mne nezostáva nič iné, len knihu vrelo odporúčať.
…láska, strata, vône, jedlo, rodina…
Ak som si spočiatku myslela, že pôjde o epický príbeh lásky s “žili šťastne až kým nepomreli”, nemohla som byť ďalej od pravdy. I keď…
Áno, Tembi Locke nám vyrozprávala svoj príbeh lásky. Tak, ako sa stal, ako si ho pamätá, s tým krásnym i bolestným. A vonkoncom sa jej pri prvom stretnutí s osudovou láskou nepodlamovali kolená a v bruchu nevyrojili motýle. Uvedomenie si, že láska môže vzísť z maličkostí a prerásť do tých najhlbších citov, Tembi ovalilo. Scénka, kde ju poznanie pravej lásky zasiahlo, je mojou najobľúbenejšou. V daždi. Saro čakajúc na chvíľu, ktorú bude môcť stráviť so ženou, ktorá ho očarila.
Čitatelia, ktorí uprednostňujú akciu a drámu, budú mať z Od nuly nenaplnené očakávania. Avšak krásne myšlienky o živote, vôňou a chuťami Sicílie presiaknuté stránky, ale aj život černošky s mužom, pochádzajúcim z tradičnej Talianskej rodiny s dodržiavaním tradícií a rozdiely, ktorým ako dvojica museli čeliť, môže zaujať kohokoľvek, len treba vedieť, čo od knihy očakávať. Tembi svoj príbeh rozpráva v súčasnosti aj retrospektíve. Vidíme rôzne udalosti jej života. Málo konverzácií, veľa, veľa myšlienok. A to je na tejto knihe krásne, dalo by sa povedať, miestami až poetické. Vďaka šikovnosti autorky dokážete prežiť to, čo ona. Radosti, krásy aj smútok, žiaľ, stratu, snahu, ktorá vyšla navnivoč, lebo smrť si nevyberá. Vcítite sa do hlavnej hrdinky a toho, s akým údelom kráča po svete. S tým, aké náročné bolo prežívať v Amerike, ale nemenej ľahké ísť na Sicíliu a pobudnúť v rodnom dome Sara. Utužiť a zachovať rodinné vzťahy.
Okrem toho, že kniha je krásna po grafickej stránke aj zvnútra (ilustrácie zdobia nejednu stránku), obsahuje pravé talianske recepty spomenuté v príbehu až na 40.stranách, vám knihu odporúčam pre to, čím v podstate je. Je otvorenou spoveďou milujúcej ženy, ktorej osud zasadí poriadny úder. A ona sa so svojou bolesťou podelí, lebo vie, že v tom nemusí byť sama.
Kto by nemal rád Armentroutovú? Heeej, jasné, nájdu sa aj takí čudáci( XD nič proti vkusu). Okrem fantasy(ktorých som veľká fanúšička) som jej romance nečítala, preto som sa poddala svojej zvedavosti a najnovšiu sériu, s názvom Bratři Gambleovi, ochutnala.
Hlavnými hrdinami sú Maddison a Chase. Poznajú sa od detstva, vedia o sebe takmer všetko. Chase je najlepší kamoš brata Maddie a ona je už od puberty do Chase-a paf. Pred pár rokmi sa niečo medzi nimi stalo. Epizódka, ktorá do ich “rodinného” vzťahu priviala napätie. V príbehu sa, samozrejme, dozvieme, k akému stretu medzi Mad a Chaseom došlo, aj to, ako sa obaja zachovali.
Táto knižočka je naozaj útla, samotný príbeh nie je napísaný ani na 200 stranách. Je to taká novelka- jednohubka. Keďže sa všetko dôležité odohráva počas pár dní pred(počas/po) svadobnou udalosťou v krásnom prostredí romantických viníc, dej je napísaný v rozpätí +- jedného týždňa. A to, ako sa týmto dvom postavám zmení vďaka svadbe život, je úplne očakávané.
Chase navonok pôsobí ako “zberateľ trofejí” a svojho imidžu sa drží zubami-nechtami. V skutočnosti je to starostlivý a dobrosrdečný muž, len má strach. Strach z lásky, v ktorú ani neverí. Maddie je benjamínek rodiny a všetkým ide o jej dobro. Je očividné, čo k Chaseovi cíti. Vedia to všetci.
Okrem divných rodičov Maddison, bolo v knižke pár vtipných momentov, nejaký ten zvrat- tu musím povedať, že tie zvraty ani neboli zvratmi, len prchké rozhodnutia, ktoré vyústili do nedorozumení a bez zbytočných debát potvrdzujem, lebo to z predošlých Jenniných kníh vieme, že Armentroutovej písanie (nielen) chémiou nadupaných a vášnivých scén ide perfektne.
Séria začala fajn. Nebolo to to najlepšie, čo som od autorky čítala, ale rozhodne sa za svoju tvorbu nemusí hanbiť a ja už som teraz zvedavá na lásky Chada a Chandlera v ich vlastných príbehoch.
Autorkin štýl je sofistikovaný, popretkávaný jej inteligenciou. Už pri predošlých dielach som si vravela, že svoju nastavenú autorskú latku len tak neprekoná. Omyl. Sara Mia Velinská je presne ten typ autorky, ktorá je každou knihou o kus lepšia.
Pri predošlých knihách som prežívala všetko s postavami, no Marcel a Izabela sú pre mňa samostatná kategória. S nimi bolo všetko oveľa intenzívnejšie. Autorkin talent spočíva okrem iného, aj v umení opísať pocity postáv tak, že sa vám zahryznú až do mozgu a zimomriavky vás budú boľavo omínať rovnako pri pasážach plných vášne, ako pri tých, kde panuje strach, hrôza a beznádej.
Sara nikdy nevytvorí plytký príbeh. Jej knihy sú poskladané z uveriteľných postáv, ktoré by mohli žiť vo vašom susedstve. Majú svoju prácu, život, minulosť a to, že sa dva svety stretnú, aj keď v knihe, neznamená, že do deja vstúpia jednorožce. U Velinskej ich rozhodne nečakajte. Postavy zápasia s predsudkami, očakávaniami spoločnosti, vlastnou rozpoltenosťou a morálnymi zásadami, čelia okoliu i minulosti. Všetko je ale uveriteľné, bez prvkov absurdity.
Autorka nás okrem zakázanej lásky, ktorá je síce dôležitou, ale nie jedinou témou príbehu, zavedie do vôd špinavostí súdneho systému, nelegálnych činností kartelov, v mnohých pasážach budete uznanlivo prikyvovať znalostiam a rozhľadenosti autorky. Povodí nás po trópoch, jej očami ukáže horské zimné krásy krajiny.
Vzájomná príťažlivosť Marcela a Izabely nie je ako vzbĺknutie suchého raždia. Ich vzťah je morálne neprístojný, obaja si to uvedomujú, no z príťažlivosti vzíde láska. Pravá, obetavá, odpúšťajúca, zraniteľná, vášnivá…
Izabelu vnímam ako zranenú, no silnú ženskú hrdinku, ktorá si musí vybrať kariéru alebo lásku… Marcel má však vo svojom výbere jasno. Miluje svojho syna, ktorý v príbehu nie je len do počtu, ale je súčasťou situácií a rozhodnutí nielen jeho otca. Pre Marcela je však extrémne náročné zbaviť sa svojej nálepky a odstrihnúť od minulosti, ktorá ho ničí a sťahuje na cestu, z ktorej chce uniknúť.
Velinská sa neštíti vášnivých scén, ani brutality, či preukázania ľudskej slabosti. Boss a ja v sebe skĺbil prvky dark-romance, spoločenského románu, trileru, drámy a romantiky, so štipkou erotiky. Dokonale vyvážené dielo, ktoré si vďaka šikovnosti autorky musíte zamilovať.
Impulz mi sadol. A ešte ako! Takmer 500 strán padlo na moje pomery rýchlo. Ba priam priskoro. Naozaj sa mi nechcelo lúčiť s postavami, ktoré som si obľúbila od prvých riadkov.
Kto pozná tvorbu Zamari, vie, že sa s vervou pustí do písania. Má rada opisy ciest po svete, ktoré zakomponuje do deja absolútne nenásilne, vyžíva sa v dvojzmysloch, doťahovačkách a humore jej vlastnom, čo nemusí byť po chuti každému. Ja si však tento Michaelin špecifický štýl užívam a veľmi ma baví.
Kivi a Divožienka rozdúchavali iskry, ktoré medzi nimi lietali a myslím, že im nikto nedržal palce viac ako ja. Fandila som im, pri ich morálnych dilemách som bola tým pomyselným diablikom na pleci a našepkávala- ‘veď to chceš, čo môžeš stratiť? Vrhni sa do toho, čo ti radí srdce…’ ani Riley, ani Connor ma ale dosť dlho nepočúvali, no tú chémiu som si užívala a autorka ju perfektne vygradovala. Kto sa s Miškinou tvorbou už stretol, intímne scénky ho isto nezaskočia. Pre tentokrát sa ale Zamari rozhodla staviť na dosť netradičný sled udalostí. Hmmm bolo to… odvážne- za mňa v tom najlepšom slova zmysle.
Autorka opísala stret postáv jedinečne, vďaka vôni/impulzu. Postupne si k sebe hľadali cestičky, spoznávali sa, ale aby to nemali jednoduché, sledovalo ich niekoľko párov očí, preto bola opatrnosť na mieste a po prečítaní usudzujem, že robili dobre.
Riley zbožňovala otca, no myslím, že mu tolerovala až príliš. A nielen ona. Postava Stephena mi proste nebola sympatická ani na konci a to sa zo začiatku javil ako dokonalý ocko. Layton bol… hmmm najprv by som ho uškrtila, potom som ho “pozorovala” prižmúreným skúmavým pohľadom a nakoniec som uverila, že je takým, aký bol na pláži, keď utekal za… no, dúfam, že budeme mať možnosť nahliadnuť aj do jeho života, isto by to bolo zaujímavé čítanie už podľa toho, čo autorka o postave načrtla.
