Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
…vášnivé, nespútané, dramatické…
Hneď na úvod oznamujem, že po tejto knihe je NIKKI SLOANE mojou obľúbenou autorkou romanticko-erotických románov.
Jej štýl je perfektný, ľahko čitateľný, avšak knihy Nikki nebudú pre každého, presnejšie, pre každú čitateľku. Sloane si nedáva servítku, vulgarizmy lietajú zľava- sprava, a teda- k môjmu výroku spred vyše roka, že je citeľné, keď (erotickú) knihu prekladá chlap, beriem späť. Michaela Doubravová požila surový slovník a v tejto knihe mi to sadlo ako riť na šerbeľ.
Autorka nezaobchádza s postavami v rukavičkách. Píše živočíšne, s vášňou, ale s nehou, keď to situácia vyžaduje. Scénky sú vyvážené, plynulé,…
S prídavným menom NESPÚTANÉ, v úvode, to môže vyznieť zavádzajúco, keďže v exkluzívnom, luxusnom klube zaviazaných očí sa ženy “na predaj” zväzujú, no hlavná hrdinka na predaj nie je napriek tomu, že v klube pracuje, ale na inej pozícii. Ja som mala na mysli ‘nespútané’ v zmysle autorkinej fantázie :) Táto kniha je pre zlé dievčatá, ktoré sa neštítia (prečítať si) rôznych praktík (ktoré nebudem prezrádzať). Určite Nikkinu odvahu napísať niečo takéto ocenia.
Ide o štvrté, voľné pokračovanie série, nie je nutné čítať všetky časti po poradí, vyskytujú sa tu postavy z predošlých kníh, ale ich vzťahy sú zahalené rúškom tajomstva(nejaké tie spoileríky sa objavia, ale nič, čo by vás odradilo od čítania prvých troch častí).
Nebola by to skvelá kniha, keby sa niečo kolosáne nepokašle a dramatický záver sa mi fakt páčil.
Elektrizujúci, rýchly vzťah Regan a Silasa, bol pre mňa v tomto príbehu skvelý, vôbec nie hrrr, ale tak akurátne vášnivý a zbytočné oddiaľovanie nevyhnutného by ubralo na atraktivite. Nemám absolútne čo vytknúť a už teraz sa teším na ďalšie sloanovky.
…frustrácia, láska, bezmocnosť…
Tieto pocity na mňa pri čítaní doliehali najviac.
Ani pri vplyve bookstagramu na výber mojich prečítaných kníh som sa k tvorbe MIROSLAVY VARÁČKOVEJ nedostala. Až doteraz.
Do knihy ZOSTANEM S TEBOU som šla naslepo, bez akýchkoľvek očakávaní od príbehu, autorky, či postáv.
Miroslava je skvelá rozprávačka, píše veľmi realisticky, s ľahkosťou, no zároveň sa zaoberá pálčivými problémami, s ktorými nejeden mladý čovek zápasí.
Hlavná hrdinka Tereza pendluje v striedavej starostlivosti, po rozvode rodičov, medzi dvoma domácnosťami. Mne osobne, sa táto linka páčila najviac. Páčila… to nie je správne slovo. Skôr ma zasiahla! Napriek tomu, že ja som z úplnej rodiny, správanie Terezy som absolútne chápala vo všetkých ohľadoch. Otca milovala, no mala mu za zlé, že zničil rodinu. Bolo to tak? Naozaj je na vine len jeden člen? Či ide o kolektívne zavinenie? Varáčková jasne definovala začiatok nového otcovho vzťahu, tým u mňa padol do nemilosti, nech urobil čokoľvek. Moje sympatie si trooolinku získal až v závere, no napriek tomu som naňho a jeho priateľku mala ťažké srdce. Mama bola zlomenou ženou, na ktorú sa valil život silou uragánu a nemala síl čeliť mu… rozvod, šibnutá matka, brat v prde…zahraničí, doťahovačky s exmanželom kvôli metódam výchovy, osamelosť… No a Tereza, zmietaná vo víre svojich pocitov- k otcovi, mame, Soni(otcova priateľka), novému chalanovi Olimu,- ktorá mala oporu v rebelskej spolužiačke a kamarátovi Ďurovi.
O tejto knihe by som vedela písať veľa. Či už o láske medzi Olim a Ter, osudu, ktorý ich zviedol dokopy a zvrat, ktorý nikto z nich nečakal. Bláznivé dni v škole, adrenalín v kombinácii s resetom Terezy v spoločnosti Ďura a ich umeleckej vášni, no vždy, vždy mi myšlienky utekajú k rodinnej situácii Terezy. Niekto by mohol vnímať Terezu ako nevďačnú rozmaznanú hlupaňu(zahliadla som niekde taký názor), ja však vidím smutné neisté dievča, túžiace po rodinnom šťastí spred pár rokov. Nie dva domovy. Nie smutnú, strhanú mamu a jej nálady. Nie otca, ktorý si vraj želá, aby boli všetci šťastní, pritom mu ide najmä o vlastné pohodlie a záujmy.
…dobrodružstvo, život, láska…
Debut Barbory de Alava nepochybne zaujme originálnou obálkou, no anotácia nebude zaostávať (prečítate si v komentári).
Hlavný hrdina Ben, chlapčisko zo Slovenska, si toho preskáče naozaj veľa. Jeho život nie je prechádzka ružovou záhradou a to už od detstva. Svoje nepekné zážitky detstva čitateľovi poodhaľuje postupne v spomienkach, ale súčasnosť mu rovnako predkladá skúšku za skúškou a Benjamín sa snaží, hľadá, bojuje o svoje miesto pod slnkom. Horšie časy striedajú lepšie. Po celý čas som mala pocit, akoby sa Ben vybral na “road trip”. Možno, sčasti…jeho výlet totiž nebol len o zábave a užívaní si. Neraz zápolil s existenčnými problémami.
Život v Amerike bol presne taký, aký si predstavujem. Cukrová vata, jednorožce a ružové okuliare- zidealizovný americký sen sa nekonal. Realita so všetkým zlým aj dobrým sprevádzala hlavného hrdinu jeho cestou naprieč krajinou. Barbora opisovala “obyčaje” regiónov, jedlá, mentalitu ľudí i prostredie, akoby (toto slovo je isto zbytocne) ich zažila na vlastnej koži. Uveriteľne, s ľahkosťou, bez príkras.
Celkovo na mňa príbeh pôsobil veľmi príjemne. Zo začiatku sa mi zdalo, ako keby Benove zbrklé rozhodnutia urýchľovali dej. Postupne som sa naladila na to správne tempo a užila si menšie i väčšie dobrodružstvá s postavami.
Čo by som príbehu mohla vytknúť, a toto je naozaj iba môj pocit, či preferencia pri čítaní-príbeh rozprávaný v prvej osobe, ale písaný odťažito/neosobne (?)… Bilo mi to do očí najmä vo vzťahoch Bena, či už pri láske k Vicky, kamarátovi z detstva Jakubovi, bratovi i mame… aj keď, hneď sa mi natíska otázka- nebol to zámer autorky? Netuším. Barbora to so slovami rozhodne vie, vyhrá sa s nimi, avšak sem-tam mi dialógy pokrivkávali.
Prirovnania a humor De Alavy je presne moja šálka, veď pozrite:
“ Z každého rohu nás ovalí iný pach. Kari, močovka, vanilka, prdy, voňavky, tráva, zvratky, kebab.” -kto by sa nezamiloval do New Yorku na prvý čuch?! XD
V Môžu za to svrčky však nájdete aj krásne myšlienky zo života:
“Musíš vyskúšať veľa správnych a nesprávnych ciest, aby si prišiel na to, že nič také ako správna alebo nesprávna cesta neexistuje.”
Skvelý debut, klobúk dolu
…akčné, napínavé, vášnivé…
Sandru Brown sa nedá nemilovať… jej dar slova je v mojich očiach excelentný a myslím, že sa to nikdy nezmení. Nečítala som všetky jej diela, mám čo doháňať, ale jej štýl je prudko návykový, ľahko čitateľný, v krimi príbehoch premyslený natoľko, že ma presvedčí o páchateľoch a nakoniec je všetko úplne inak. Napriek tomu, že som si s čítaním poslednej ‘brownovky’ dávala načas, prečítala som ju rýchlo, ako ostatne všetky knihy Sandry.
Hlavnými hrdinami sú texaský ranger, Crawford Hunt, pri ktorom som bola spočiatku na pochybách, ktoré meno je krstné a ktoré priezvisko a pred očami sa mi stále natískala podoba Chucka Norrisa(lebo Walker, texaský ranger)a krásna, zásadová sudkyňa Holly. Silné postavy, ktoré zvedie dokopy pojednávanie o zverenie dieťaťa do starostlivosti. V súdnej sieni sa však hneď v úvode strhne streľba. Huntovi sa prevráti život hore nohami. Jeho srdce opantá sudkyňa, hlavný vyšetrovateľ incidentu si rieši na Crawfordovi osobné nesympatie a celé vyšetrovanie vedie úplne opačným smerom, aby toho nebolo málo, svokor mu hádže polená pod nohy a uštedruje pomyselnú ranu za ranou. Bolo by toho veľa aj na koňa. Hunt je ale chlap z ocele, riadi sa heslom IDEM, RIEŠIM.
U Brown som zvyknutá na šokujúce zvraty, ktoré samozrejme ani vo Vražednej pomste nechýbali. Myslím, že aj názov knihy vás navedie zdanlivo na nesprávnu stopu a budete si vravieť, aký je len páchateľ jednoznačný a dej predvídateľný. Vôbec nie! Sandra je majsterka nečakaných situácií, a síce páchateľa odhalí už takmer v srdci príbehu, ale záverečné rozuzlenie, motívy a všetka akcia je úžasne prepracovaná. Holly je v knihe trocha v úzadí, nemá temnú minulosť, je vzornou občiankou, sudkyňou dodržujúcou všetky možné pravidlá. Prím tu hrá Crawford, svojhlavý policajt, ktorý je pravý opak Holly a fakt si ho zamilujete. Je to hrdina od kosti.
Ak hľadáte skvelé čítanie, kde sa snúbia skvelé charaktery (záporné, aj tie kladné), neočakávané zvraty, riadna dávka napätia a iskrivá láska medzi hlavnými hrdinami, berte do ruky knihy Sandry Brown! Môžete začať touto ;)
Tak ako obálka knihy, je nádherne bohato ilustrované aj vnútro. Ako je už v tejto knižnej sérii zvykom, na začiatku sa nám predstavia hlavní hrdinovia, a to diviačik, lišiačik, medvedík čistotný a laňka. K nim sa počas príbehu pridajú deti z lesnej škôlky, pani učiteľka Valentína, aj lesník Emil.
Z predošlých dielov poznáme hanblivého Jakubka a všetečnú Lucku. Novým dievčatkom v škôlke je Katka. Je iná ako ostatné deti. Ja osobne mám príbehy Andrey Schütze veľmi rada práve preto, že poukazuje na inakosť detí, či už ide o povahové črty alebo vzhľad. Práve nová postava série má downov syndróm a autorka úplne nenásilne Katku pomocou Valentíny predstaví. Na otázku Lucky, či je Katka z Japonska, pretože má “úzke oči”, Valentína odpovie veľmi múdro. Vysvetlí škôlkarom, že ľudské telo sa skladá z buniek- dielikov a čo sú to chromozómy, vďaka ktorým každý človek vyzerá inak. Táto časť zaujala aj dcérku (okrem samotnej záchrany mačičky, samozrejme) a mala kopec otázok.
Moju malú milovníčku mačiek (a koní) od začiatku príbehu mátalo, kedy príde na scénu mačka a čo také sa jej stalo, že bude potrebovať záchranu. Našťastie, všetko, ako inak, dopadlo na výbornú. Veľkú zásluhu na tom všetkom mala hlavne Katka.
V závere je opäť chutný recept, v ktorom nesmie chýbať najobľúbenejšia prísada Medovníkového lesa, med. Za asistencie dospelého ho zvládne pripraviť aj dieťa vo veku od 6 rokov, pre ktoré je táto knižka určená.
A aby vás zvieratká nalákali na ďalší príbeh, nezabudnú pripomenúť, na čo sa môžete tešiť vo štvrtej knižke Kamaráti z lesa…
… pikantné, romantické, dramatické…
Niekde som zahliadla, že táto kniha je porno. Nie, nie je. Je to romantický príbeh (aj keď ho tak možno samotná autorka ani nazývať nechce) s riadnou dávkou erotických scén. Nič pre hanblivky..
Podobných, kancelárskych príbehov už bolo napísaných neúrekom, ja som ich až toľko neprečítala a ani nemám rada porovnávanie, tak sa zaobídem bez toho. Lucie Srňánková ide s kožou na trh! Pikantné scény píše veľmi dobre, žiadne mušličky či nektarinky tu nenájdete a musím povedať, že aj kreativita v tejto oblasti Lucii rozhodne nechýba.
Srňánkovej štýl písania je príjemný, stránky sa otáčali samy, dokonca aj zvraty a sex sa striedali priamo úmerne bežnému životu postáv. Autorka použila moje obľúbené striedanie kapitol z pohľadu ženskej aj mužskej postavy, čo naozaj oceňujem. Vidieť do hláv oboch hlavných hrdinov je pridaná hodnota príbehu. Obe postavy boli skvelé. Asi tak do polovice. Potom to u mňa trošku sem-tam zaškrípalo a pretočila som očami, ale chápem… kvôli veľkej zápletke (žiadny wau efekt sa u mňa nedostavil, asi si užíval miešaný drink na Bali), ktorá bola presne podľa mojich predpokladov(čo nie je plusový bod), postavy sa správali divne, mimo svojich povahových čŕt, ktoré som mala možnosť obkukať od prvých strán.
Veľmi sa mi však páčila romantická linka aj vyvíjajúci sa vzťah Míši a Adama. Dokonca aj úplne prvý fyzický kontakt bol super, napriek tomu, že by sa mohol považovať za “cez čiaru”. Toto bolo za mňa úplne v poriadku. Vášnivé, dravé, živočíšne… temperamentné, ako obe zúčastnené strany.
“Jsi moje droga a já bez tebe nepřežiju. Každej den potřebuju svoji dávku.“
Hlavnou hrdinkou príbehu je Maddie, ktorej celý život sa točí okolo starostlivosti o sestru. Síce sa v starostlivosti striedajú s mamou, ale ona sa tejto úlohy statočne zhostila už ako 8-ročná a podriaďuje tomu celý svoj život. Uvedomuje si, že jej sestra je na pomoc odkázaná, na druhej strane v hĺbke duše túži po živote, aký vedú jej rovesníci. Bez zodpovednosti, bez akéhokoľvek ohľadu na potreby iného človeka.
V príbehu máme aj rozprávača Alberta, ktorého kapitoly sa striedajú s Maddie. Zo začiatku mi tento mladík pripadal ako taký čudák, no bol to mladý muž s veľkým srdcom, starostlivý, ohľaduplný, láskavý a bolo mi veľmi ľúto, v akej rodine musel vyrastať, čím všetkým si musel prejsť a vlastne žiť každý deň s kopou hlúpych poznámok na svoju adresu. Lámalo mi to srdce.
Vďaka Bee, autistke, sa Maddie a Albert spoznajú. Sledovala som vývin vzťahu, ktorý nebol jednoduchý, ale rodil sa z priateľstva, nezáväzne, no o to hlbším sa stal po čase. Albert si bol vedomý toho, že Bee je neoddeliteľnou súčasťou života Maddie a tak ju aj bral. Nie ako príťaž, nie ako kaziča rande a schôdzok. Bral ju takú, aká bola a vďaka tomu sa doňho Maddie znova a znova zamilovávala.
Autorka má veľmi príjemný štýl. Napriek ťažkým témam to podáva s ľahkosťou. Všetky trápenia postáv opisuje vhodne pre mládež, takže knižku by som odporučila od takých 14 rokov.
Myslela som si, že pri veľkom zvrate takmer v 3/4 knihy sa už nič nemôže pokaziť a naozaj som držala palce ako Albertovi, tak Maddie. No autorka mala s mojimi slzami svoje zámery a pred koncom na mňa hodila emočnú bombu. Najprv som neverila, čo som si prečítala, môj mozog to nechcel akceptovať.
V záverečných kapitolách som si poplakala s každou postavou, s mamou aj Maddie, rozčuľovala som sa nad otcom- ako toto mohol spraviť, ako môže byť taký chrapúň… V konečnom dôsledku som zostala síce so slzami v očiach, ale s pokojom na duši.
Môže nás cudzí človek milovať a poznať viac ako vlastná rodina? Áno, môže! Žiaľ…
… chudoba, dohoda, autizmus…
Príbeh bol oveľa krajší, ako som si myslela, že bude. Opäť raz sa mi potvrdilo, že aj vo výpredaji sa dajú nájsť knihy, ktoré chytia za srdce a ešte dlho ich neviete vyhnať z hlavy.
Nevesta na skúšku je presne takým príbehom. Esme, je chudobná ako kostolná myš. Vo Vietname ju náhodou na toaletách nájde elegantná pani, dá jej návrh na sobáš s jej synom a spokojný život v Amerike. Syn Khai je fešák, “nevesta” pre dobro svojej rodiny súhlasí.
Toto je len úvod príbehu. Chudoba, ktorá kvári Esme, nie je jej jediným problémom. Autorka postavu hlavnej hrdinky vykreslila ako silnú, odhodlanú, húževnatú, inteligentnú a krásnu mladú ženu. Miestami by sa mohlo zdať, že Esme sa Khaiovi až nanucuje, ja som to tak ale nebrala. Esme postupne vypozorovala Khaiove odlišnosti, brala ho ale takého, aký bol. Okrem skúšky, či bude vhodnou manželkou, mala táto postava v Amerike aj inú misiu. Akú a ako dopadla, si prečítajte.
Khai je autista. Jeho zmýšľanie, vnímanie okolia a nutnosť rutiny Helen napísala (pre mňa) uveriteľne. Vpád “spolubývajúcej” jeho život narušil, no nebol nepríjemný. Práve naopak. Esme mu priniesla do života zmeny, o ktorých ani netušil, že by mu chýbali. Musím spomenúť aj sexuálne scénky. Dôvod Khaiovho správania v súvislosti so sexom som tušila, no napriek tomu som sa musela aj smiať. Smiešne to však nebolo. Bojoval sám so sebou a nechápal, v čom je problém. Našťastie má úžasného brata, ktorý mu pomohol, poradil, bol veľkým bratom ako sa patrí. Aj Quana som si preto veľmi obľúbila a prečítať si jeho príbeh by vôbec nemuselo byť nudné čítanie.
Helen Hoang do príbehu vsunula aj kopec krásnych myšlienok a po prečítaní ‘poznámky autorky’ som na knihu ako celok, pozerala o kus “iným okom”.
Záverečné rozuzlenie zápletky bolo trochu urýchlené. Každý problém, či tajomstvo sa vyriešilo postupne v jednej situácii, čo však nepovažujem za mínus. Naopak, pri čítaní ma dosť rušili chyby a myslím, že miestami čudný preklad (veď kto už len používa napr. slovo DOHROMA= synonymum slova doparoma). Napriek tomu ma príbeh autistu a chudobného, ale hrdého dievčaťa s túžbou žiť dôstojný život nadchol natoľko, že mu dávam plný počet, 5*.
…nedorozumenie, humor, láska…
Myslím, že tieto tri slová najvýstižnejšie opisujú knihu Analýza lásky.
Aj keď mám doma predchádzajúcu knihu, ktorá bola preložená do slovenského jazyka od Ali Hazelwood, s názvom Hypotéza lásky, zatiaľ som ju nečítala, možno aj preto som nadmieru spokojná s tým, aký príbeh som dostala. Prečo možno? Viaceré recenzie spomínajú veľkú podobnosť autorkiných kníh. Za seba však môžem hovoriť, že Analýza lásky je určite kniha, s ktorou bude každá romantička spokojná.
Hlavná hrdinka Bee srší humorom a zbožňuje vedkyňu Mariu Curie- Skłodowsku. Okrem iného sa o tejto historickej osobnosti z vedeckého prostredia dozvieme veľa pikošiek, zaujímavostí a myslím, že autorka v nejednej z nás prebudila sympatie k madam Sklodowskej. Áno, Maria si zažila veľa neprávostí… no dá sa povedať, že dnešný svet je voči šikovným, múdrym vedkyniam spravodlivý? Ani omylom!
Bee si založila ešte počas štúdia účet na sociálnej sieti s názvom @ CoByUrobilaMaria a musím povedať, že aj táto platforma zohrala celkom dôležitú úlohu v deji. V mene Marie rozoberala nielen ona, ale aj vedkyne z celého sveta svoje zážitky a krivdy, ktoré sa im stali na akademickej pôde. Účet bol v obľube a TEN zvrat sa mi veľmi páčil, pretože nepoukazuje iba na bezmocnosť pri obvineniach šíriacich sa sociálnymi sieťami, ale aj to, ako sa dotknutá osoba naozaj cíti- zúfalstvo, bezradnosť a paniku opísala Hazelwood uveriteľne.
Čo by to bolo za romantiku, keby sme tu nemali uhundraného vedca, s ktorým musí naša Bee spolupracovať. Je tichý, no rázny, autoritatívny, rešpektovaný… Vzťah hlavných hrdinov bol naštrbený už od štúdia na univerzite, kde sa spoznali a naozaj som sa často pristihla, že sa usmievam, pretože takéto nedorozumenia sú naozaj bežné. V tejto knihe vidno, ako môže dopadnúť, keď niečo predpokladáme a neoveríme si, aká je skutočnosť.
Ali Hazelwood zvolila nevšednú cestu a svoje romantické príbehy vsadila do netypického prostredia. Aj preto sú jej príbehy zárukou originality. Teším sa že nezaháľa, píše a ešte viac, že ‘naši’ prekladajú.
…hĺbavé, depresívne, motivačné…
Podobný typ literatúry nevyhľadávam, nie je to nič pre mňa. Po novom roku sa však začali častejšie objavovať príspevky na instagrame práve s touto knihou a vo mne klíčila zvedavosť.
Aj keď kniha nie je najtenšia, to minimum textu, ktorú obsahuje, som zlupla ešte skôr ako sa v nedeľu dovaril obed. Ilustrácie má nádherné, navodzujú presne tie nálady, ktoré VEĽKÁ PANDA A MALÝ DRAK pred a najmä počas svojej púte prežívajú. Ich CESTA je kadejaká, presne taká ako sám život.
A o tom kniha je. O životnej púti, rázcestiach, dobrých i zlých rozhodnutiach, no najmä o tom, aké pocity pri tom prežívame a ako sa s nimi vyrovnávame.
Ja som však ten uhundraný typ človeka, ktorý nemá rád nevyžiadané rady. Ja byť na Dráčikovom mieste, neraz by si Panda “zlízla odšteknutie”, že takéto drísty nikoho nezaujímajú :D. Avšak byť v Pandinom kožuchu, Dráčika by som určite každú chvíľu okrikovala, aby sa vzchopil, prestal ľutovať a nevymýšľal hlúposti. Toľko k motivačnej literatúre pre Val XD !
V tomto prípade(motivačnej literatúry)sa snažím vidieť to, že kniha, veľa múdrych rád a hlbokých myšlienok môžu pomôcť ľuďom pri ich zlých náladách, melanchólii, či počiatku depresie. Pretože Panda naozaj Draka podrží, nech sa rozhodne akokoľvek. Ak my vo svojom okolí nemáme oporu akou je Drakovi Panda,nič to. Z tejto publikácie sa môže stať verný priateľ kohokoľvek a ukázať, že aj po najväčšom daždi vyjde opäť žiarivé slnko.
Cesta moje plné hodnotenie nedostane, a to z jednoduchého dôvodu. JAMES NORBURY zvolil katastrofálny záver. Vysvetľuje čitateľovi, čo a ako má chápať -_- . Predsa nech si každý čitateľ sám uvedomí, čo číta a rozhodne sa sám, ako bude text a ilustrácie vnímať. Snáď netreba vysvetľovať ako čo autor myslel :/ . Za mňa toto do žiadnej knihy rozhodne nepatrí!
