Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje odznaky
2023
2023
2022
2021
2020
2024
2023
2022
2020
Moje aktivity
Mám pocit, že Alice Oseman s jej sériou Motýliky/Srdcerváči rozprúdila u nás akýsi opätovný záujem o komixy. Aspoň z môjho pohľadu to tak je, pretože pred Motýlikmi som nejak neregistrovala tento literárny druh. I keď doma mám Solitaire, jej (predpokladám) prvotinu, nečítala som ju, ale komixy áno. Aj preto som bola zvedavá na štýl a tému v knihe Bez lásky.
Násť som mala pradávno, no i tak si rada prečítam ‘young adult’ príbehy. Jednak, aby som bola ako tak v kurze a vedela, o čom je dnešná mládežnícka literatúra a aj preto, aby som mala nejaké tipy na knižky pre moju už čoskoro -násť ročnú dcéru. Čo sa týka konkrétne tejto “Osemanky”, ja ako rodič, ju rozhodne odporúčam dospievajúcim deťom rovnako, ako rodičom, ktorí chcú byť pripravení- najmä v prípade, že svoje dieťa milujú a aj keď mu nie vždy rozumejú, chcú mu byť na blízku a oporou v každej situácii.
Bez lásky je príbehom hľadajúcej sa Georgie. Nechápe, prečo sa jej v živote nedeje to, čo v životoch rovesníkov. Nerandí, nebozkáva sa, nemá túžbu vpadnút do tínedžerského vzťahu plnom poznávania nepoznaného, a to ani v dobe, kedy sa lúči so strednou školou a byť pannou je divné, nie to ešte byť TOU, ktorá nikdy nikoho nepobozkala. Georgia sa preto cíti zvláštne. Nechce to, netúži po tom, ale je presvedčená, že by už všetko objavovanie mala mať za sebou, veď všetci to tak robia. Do vysokoškolského života vpláva tak, ako opúšťala strednú, bez skúseností, ale s najlepšími priateľmi Pip a Jasonom po boku. Zaujímavou postavičkou, navonok suverénkou, je internátna spolubývajúca Rooney. Počas svojho hľadania sa, dostáva Rooney nápady ako Georgii s jej problémom pomôcť a aj vďaka tomu introvertná Georgia veľa vecí robí zle, z nesprávnych dôvodov. Vzniká viacero zápletiek, nejaké roztržky medzi partiou priateľov. Na pozadí príbehu je len šmuha štúdia, viac sa autorka zamerala na dianie v internátnej izbe, na párty a v študentských spolkoch. V jednom takom sa Georgia spoznala so Sunilom. Je to veľmi príjemná, rozvážna a múdra postava.
Ak ste čítali komix alebo videli seriál Motýliky (originál Heartstopper) isto viete, že byť heterosexuálom u Oseman nie je dosť “cool”, preto sú postavy hlásiace sa k lgbtq+ preferovanejšie. Čo je ale skvelé, pretože v Bez lásky som sa naozaj dozvedela výrazy a orientácie, ak to tak môžem nazvať, o ktorých som ani nepočula. Vzdelávanie takouto formou je aj pre mladých ľudí určite prijateľnejšie, ako nasávanie názorov, poväčšinou subjektívnych a zastaralých, vyučujúcich v škole. A aj to len v prípade, ak sa k témam sexuality a sexuálnej výchovy v niektorých školách deti dostanú. Nejde ani tak o hľadanie vlastnej orientácie, i keď v prípade potreby áno, ide aj o pochopenie “inakosti” vo svojom okolí, všímanie si signálov, že priateľ potrebuje oporu a najmä, že všetci sme cítiace ľudské bytosti.
Táto knižka bola miestami rozvláčna, hlavná hrdinka mala nespočet vnútorných monológov a dilem, ale neberiem to ako výrazné mínus. Skrátka nechápala, čo sa s jej životom deje. V krátkej epizódke si Georgia vypočula nepríjemný rozhovor, ktorý ju zasiahol. Prečo niektorí rodičia nerešpektujú rozhodnutia a potreby svojich detí? A nedeje sa to len v puberte. Áno, ako rodič mám potrebu svoje dieťa vychovávať, ale prečo mu nanucovať niečo, na čo nie je pripravené alebo to jednoducho nechce! Aj toto Georgii pomohlo zistiť prečo a čím je iná. V knihe nám autorka tiež ukáže, že nielen hetero, ale aj medzi homosexuálmi sú takí, ktorí iných queer ľudí odsudzujú a majú voči nim predsudky.
„Som rád, že si bola zvedavá. Zvedavosť je vždy dobrá.“
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Ano, pane Božský je už druhým počinom autorky Lucie Srňánkovej. Čítala som aj jej debut a čo sa týka zápletky, v tejto knihe bola taká prirodzenejšia. Ale pekne po poriadku.
Srňánková je macher na posteľové scény. Bez debát, snáď najlepšia a najoriginálnejšia autorka na SK/CZ scéne v písaní erotických scén. Neštíti sa “použiť” rôzne polohy, techniky, hračky… dá sa povedať, že to je aj edukatívne čítanie :D. Z môjho pohľadu je práve toto Luciino obrovské plus. Ďalšie pozitívum “Božského” je netypicky zvolená postava. Už v úvode je príbeh srdcervúci, hlavná hrdinka Eva čerstvo ovdovela. Všetky jej pocity zachytila autorka presvedčivo. Avšak smrťou sa s manželom celkom nelúčime, myslím, že nejednu čitateľku práve toto v deji zaskočí, nie však negatívne. Robert, najlepší priateľ Evy je úžasný, je jej obrovskou oporou, len ma mrzí, že Evinmu úsudku nedôveroval až natoľko, že sa nechal zaslepiť vlastnou pravdou. Nie dlho po smrti manžela Eva spoznáva Sama. On má za sebou pestrú minulosť rozmazávanú bulvárom. Autorka je líška prefíkaná, pretože som netušila, čo od Sama čakať. Celý čas bol pozorný, aj z jeho uhla pohľadu(pár kapitol bolo venovaných jeho rozprávaniu) bolo jasné, že Evu miluje, ale stále mi na ňom niečo nesedelo. Čakala som prehnanú drámu, ktorá síce prišla, ale prekvapivo z úplne inej strany. To rúško tajomna vznášajúce sa nad Samom sa rozplynulo až poslednými stranami, kde to zúfalstvom a napätím sršalo. Mám však dve (absolútne ide o vec osobného vkusu)poznámky k príbehu, ktoré mi v tomto ‘ANO’ nešmakovali. Podľa mňa nie je vôbec sexy ak muž (parafrázujem, nie som si istá zvoleným slovom autorky) “zhoupne” obočím- pre mňa to je totálne antisexy, alebo som ešte nevidela nikoho to urobiť príťažlivo. Ďalšia vec, ktorá mi nie celkom sadla(aj keď chápem dôvody Lucie), sú predramatizované niektoré roztržky- najmä teda s Evinou mamou. Akoby boli občas umelo nafúknuté, ale v konečnom dôsledku, Evino rozhodnutie v súvislosti s matkou absolútne schvaľujem a nič lepšie nemohla urobiť.
…náučné, citlivé, láskyplné…
PRETOŽE SI VÝNIMOČNÁ sa asi nebude páčiť každému. Napriek nášmu hodnoteniu, máme pár výhrad.
Táto útla publikácia má krásne ilustrácie, ktorých hlavnou hrdinkou je rozkošné dievčatko Mária. Knižka je určená pre deti od 5 rokov. My sme si ju s Pauli čítali a ako vždy, keď má Pauli(alebo ja) potrebu hovoriť o tom, čo čítame, tak sa rozprávame. A pri tejto sme sa rozprávali. Často.
Knižka nie je písaná detským jazykom. Preto si nie som istá, či zaujme tak malé deti. Avšak každý rodič svoje dieťa pozná najlepšie, či sa popri čítaní rozprávajú, vysvetľujú… Pauli s textom problém nemala, veď je už veľká školáčka. Napriek tomu sme sa rozprávali o Máriinej mame. Či si každá mama o svojich deťoch myslí, že sú výnimočné, či každá mama varí kakao a rozpráva sa s dieťaťom, keď ho niečo trápi…. Žiaľ, každá nie. Čo je holý fakt. No tie mamy, ktoré milujú svoje deti bezhraničnou láskou, myslím, že tie to robia. A možno aj viac, len sa o tom nepíšu knihy.
Knižočka je rozdelená na dve časti. Prvá časť je určená pre deti (a ich rodičov). Na Máriinom trápení nám jej mamička ukáže, ako najideálnejšie vyriešiť trampoty s kolektívom v škole. Nie, ísť do školy narobiť cirkus nie je riešenie. Druhá časť je venovaná výlučne rodičom, kde sú uvedené body a konkrétne tipy, ako komunikovať s dieťaťom, aby sa nám otvorilo. Toto by som si však tiež nevedela predstaviť aplikovať plošne. Dieťa vycíti, keď rodič nie je sám sebou(keď vyjde zo vzorca svojho zaužívaného správania, a teda si myslím, že takáto zmena bude pre dieťa podozrivá). Alebo iný prípad, keď je dieťa iné a “fungujú” naň iné triky…(To sú len moje postrehy, nijako nazavážia nad hodnotením Pauli)
V každom prípade, knižka rozoberá,okrem iného, stále aktuálnu tému- začlenenie sa do nového kolektívu, obsahuje veľa krásnych myšlienok no a ilustrácie perfektne podtrhujú celkové čaro príbehu. Myslím, že by sme po knižke nesiahli, ale keď už nám ju Ježiško u krstnej mamy priniesol, škoda ju neprečítať.
Manželství pro jednoho má celkom nenápadnú obálku, ktorá ale napovedá, že pôjde o dohodnuté manželstvo. Na zadnej strane knihy nájdete vetu: “Provokativní erotický román, ktorý…” a ja s touto vetou nemôžem súhlasiť. Niežeby vášnivé scénky absentovali, to nie, ale nie sú ťahúňom príbehu. Takéto marketingové “značky” sú skôr na škodu.
Môj prvý stret s už celkom známou autorkou ženských románov, Ellou Maise, dopadol nad očakávania. Spisovateľka má lahodný štýl písania, slovká sa prevaľujú na jazyku jedna radosť, dej je svižný napriek skromnejším dialógom a hojnejším vnútorným monológom. Verte mi, je to perfektná voľba. Téma dohodnutého manželstva nie je nič originálne, avšak spracovanie tohto príbehu je skvelé. Hlavní hrdinovia, Jack a Rose (áno, áno, ako tí z Titanicu ;D ), ani nemôžu byť väčšie protiklady. On, bohatý právnik, vážny(doslova, Rose mu počíta úsmevy a dlllho je to skóre na nule), nevrlý, ponúkol Rose v ťažkej situácii pomoc- manželstvo, aby neprišla o vysnívanú vlastnú kaviareň. Prečo jej pomohol? Všetko je to len hra?
Postupne sa otvorená,úprimná,priateľská Rose zamiluje.Celkom oprávnene.Naozaj sa jej nedivím,aj keď ja by som toľko trpezlivosti s rozporuplnými signálmi a správaním Jacka nemala.Postupne sa dozvieme pozadie Jackovej ponuky,čo ho k tomu viedlo a verím,že tak ako Rose,bude každá čitateľka mať právo hnevať sa,ale zároveň sa jej bude roztápať srdce.Ella do príbehu vsunula zápletiek hneď niekoľko.Nenásilne a plynulo vyriešila konflikty,zdravotné komplikácie popísala uveriteľne,prípravu na otvorenie kaviarne a jej prevádzku,a to všetko z oboch pohľadov našich hrdinov.Keď už sa Jack čitateľovi poodhalil,fandila som im obom o to viac.Chápala som Rose a tu musím vyzdvihnúť um Maise.Žiadne prvoplánové doprosovačky či odpustenia lusknutím prsta.Záverečné rozuzlenie bolo krásne,jedinečné a verím,že pri nejednej situácii budú mať romantičky na mále,aby nevyronili slzu.Síce príbeh nie je určený vyslovene na dovolenky k vode,ja som si nemohla vybrať lepšie čítanie.Knihu odporúčam všetkými 10.A ak by ste si mysleli na základe citovanej vety z obálky,že postavy vhupnú do prejavov telesnej lásky,tak vás vyvediem z omylu.Takmer do knihy sa nič zásadne pikantné nedialo-o to uveriteľnejší príbeh Maise bol.
Keď som si vybrala Algoritmus lásky, netušila som o čom príbeh je. Predpokladala som, že o láske a možno trooošku o matematike(v ktorej nebudem tápať). Spoľahla som sa na “volanie” obálky a moju intuíciu. Občas sklame jedno aj druhé, ale v tomto prípade som už po dvoch kapitolách vedela, že mám novú srdcovku. Keď som bola takmer v polovici, už som ju ľuďom odporúčala a budem tak robiť aj naďalej s čistým svedomím, pretože toto je kniha, ktorá vám zlomí srdce, potom ho po kúskoch skladá ako puzzle, aby sa mohlo znova rozbiť a či na konci dostanete hrubú rolku obväzu na aké-také opätovné stmelenie, si nechám pre seba a budem veľmi rada, ak knihe dáte šancu.
Príbeh Anky je neskutočne srdcervúci a nie až tak nepravdepodobný. Má smutné, boľavé, detstvo a dospievanie, kedy ju život naučil byť radšej neviditeľnou. Bieda, drogy, alkohol a milenci matky- takto rozhodne nemá vyzerať domácnosť s dieťaťom, ale úrady sa bytu s Ankou vyhli. Pretože to ona sama nedovolila. Naučila sa robiť všetko preto, aby bola pri mame a “doma”. Veď v ústavoch to môže byť aj horšie. Rozprávanie Anky sa strieda s Filipovým. On je pravý opak tichého, chudobného dievčaťa. Pochádza z bohatej rodiny, ale nie je všetko zlato, čo sa blyští. Na svojich pleciach nesie ťarchu, s ktorou sa ani sám nevie poriadne vysporiadať, napriek tomu sa snaží žiť život obyčajného mladého študenta. Áno, svety Anky a Filipa sa pretnú a nebude z toho hneď láska ako hrom. Anka je opatrná a Filip si zaumienil, že pokiaľ mu Anka dá aspoň kúsok dôvery a priateľstvo, postačí mu to.
Postupne zisťujeme celé pozadie Ankinej traumy a je to… hrozné je slabé slovo. Napriek tomu je neobyčajná, nezlomná, odhodlaná a vďaka Filipovi zažije kúsok svojho šťastia. Problémy, ktorým obaja čelia, lámu srdce a tisnú slzy do očí, pretože láska ako hrom nie vždy stačí a neprekoná všetky prekážky. V príbehu sa objavuje viacero postáv. Väčšina do Ankinho života zapadne, akoby tam patrila odjakživa. Či už priateľov, ktorých získala, pani Violu alebo (moju srdcovku)Mareka. Síce sa mu neušlo veľa priestoru, ale pre jeho čestnosť a veľké srdce je rozhodne nezabudnuteľnou postavou.
Dej sa odohráva na Slovensku, trochu v Čechách, hrdinovia si odskočia aj za “veľkú vodu” a verte či nie, nebudete túžiť po inom závere. Kyselicová zvolila vo finále prekvapivých rozprávačov, no neostanú vám žiadne nezodpovedané otázky, a to na knihách milujem. Jediné, čo mi prekáža asi v každom príbehu sa objavilo aj tu a to, keď sa rozprávač prihovára čitateľovi. Okrem toho nemám čo “vytknúť”.
Ak by som musela niečo knihe vytknúť, bol by to jedine olupujúci sa zlatý názov Nevlastná sestra. Nič iné. Nepreháňam.
Začala by som vekovým odporúčaním. Vo vydavateľstve sa rozhodli, že Nevlastná sestra je vhodná pre deti od 13 rokov. S tým sa mi nedá nesúhlasiť, kniha neobsahuje vulgarizmy či nevhodné scénky. Avšak, som presvedčená, že príbeh má čo ponúknuť aj dospelému čitateľovi a podľa mňa by hlavnej myšlienke lepšie porozumel, viac by si z knihy odniesol.
Príbeh o Popoluške pozná každý. Jej ťažký život s nevlastnými sestrami a macochou. Nevlastná sestra sa začína v momente, keď si Octavia ošetrovala krvavú pätu a naša hlavná hrdinka Isabelle zohrievala čepeľ noža, aby obetovala svoje prsty na nohe kvôli manželstvu s princom. Vieme, že podfuk sa nevydaril.
Od tohto momentu žili všetky tri ako vyvrheľky. Jennifer Donnelly šla na príbeh rozprávkovo. Sudičky, ktoré dopriali Popoluške lepší život, Isabelle ten jej dlhý nedopriali. V opak verí Markíz de la Chance- Šanca a pokúsi sa zmeniť osud zlej škaredej sestry. Kráľovná víl jej splní želanie, keď nájde tri kúsky svojho zlomeného srdca. Všetky tri bytosti menia kroky Isabelle jej “mapou života”.
Čo je ale úžasné, je samotná myšlienka príbehu. Zlými ľuďmi sa nerodíme, stávame sa nimi pre to, čo zažívame. Presne takto to bolo s Isabelle. Podnadpis knihy je presne taký, o čom kniha je. Krása nie je vždy pekná. Nejde o zovňajšok, ale o to, akým človek je. Predsudky, klebety, nesympatie, to všetko môže zničiť našu krásu. Rovnako, ako od detstva počúvať “dobre mienené rady”- buď šikovná a poslušná ako tvoja sestra, nie si taká krásna ako tvoja sestra, BUĎ ako tvoja sestra! Aký môže byť následok takéhoto porovnávania? Strata sebavedomia, zatrpknutosť, žiaľ, nenávisť, zloba…
Donnelly prerod zápornej postavy a jej uvedomenia si svojich chýb napísala perfektne. Deň za dňom sledujeme, aké nesebecké rozhodnutia Isabelle postupne urobí, čo všetko je ochotná obetovať a čoho sa vzdať. Hlavná hrdinka v sebe objaví nezlomného, bojového ducha i láskavé srdce.
Krátke kapitoly zaručia, že nielen dieťa sa od knihy nebude chcieť odtrhnúť. Príbeh je písaný v tretej osobe, takže ho vidíme z pohľadu viacerých postáv. Dej je vcelku akčný, objaví sa šikana, dráma, útek, záchranná misia, bitka vojsk a to je len zlomok toho, čo vás v knihe čaká. Musím spomenúť aj Tavi a jej vedeckú dušu. Dokonca aj jej príbeh by som si s chuťou prečítala. Páčil sa mi odkaz po túžbe rovnosti pohlaví.
Nevlastná sestra je rozprávkovo krásny, poučný príbeh, kde nakoniec zvíťazí dobro nad zlom, ale je to cesta plná tŕnia a bodliakov.
Na knihu Stratená v nenávisti som registrovala poväčšinou veľmi kladné, pozitívne reakcie. Ja som ju čítala 10 dní. Akosi som sa netešila na každú voľnú chvíľku ukradnutú pre seba s knihou, môžu za to sčasti aj choroby. Najhoršie pre mňa bolo, keď som si o knihe písala s kamarátkou, bola som asi v polovici a napísala jej všetky svoje dohady. No verili by ste, že som všetko predpovedala? A to som dúfala, že až toľko zvratov ma ešte nečaká. Ale poďme na pozitíva príbehu.
„Ani som si nevšimla, že sme trpeli všetci spolu, no každý sám.”
Autorka má príjemný štýl. Vytvorila prostredie, v ktorom úradujú päste, aj mimo ringu. Kupodivu, toto boli scénky, ktoré sa mi z celej knihy páčili najviac. Veľmi oceňujem nádherný vizuál knihy, ktorý vo mne evokuje vášeň. V príbehu teda prevládala skôr vášeň k boxu, než medzi hlavnými hrdinami. Čo sa týka vnútra knihy, predsádky nezaostávali za zovňajškom a veľmi sa mi páčili obohacujúce citáty na začiatku každej kapitoly. Torkan tiež využila silu slova v podobe mnohých krásnych myšlienok.
No a teraz si trošku zhrnieme mínusy a začnem citátom z knihy:
„ Všetko sa komplikovalo. Keď som si už myslela, že medzi nami nie sú ďalšie tajnosti, prišlo niečo ďalšie.”(str. 322)
Moje vlastné myšlienky sa preháňali hlavou hrdinke Hatseps. Že by náhoda?!?
Naozaj, chúdence postavy nemali jednu kapitolu kľud. Dej bol “preakčnený” a najviac ma mrzí, že k Hate som si ani na konci nedokázala nájsť cestu, čo však neznamená, že by bola zlou postavou. Bola taká, aby sa na základe jej správania diali zvraty,aj keď boli občas divné. Všetci mali tajomstvá a aj keď pred ňou niečo naznačili, mykla plecom a nechala to na neskôr. Pritom nešlo o banality a z hlúpostí robila armagedon. Bola naivná vo vzťahu k bratom(alebo ako to nazvať). Mať také súrodenecké puto a mesiac im nestojím ani za telefonát?! Najviac sa mi páčila postava Olivera, Vincenta a Riley- boli to presne také postavy počas celej knihy, aké charaktery im Claudia zvolila. No a chudák Rob bol ako ten pánko, čo nosí slipy na legínach, akurát, že sa nechal často “zmaľovať”. Celkovo pobyt v NY nebola moja šálka kávy(najmä kvôli intenzite zvratov).
Čo sa týka vzťahu Roba a Hate, bolo to dosť turbulentné, avšak, až toľko príbehov sa mi pod ruky nedostalo s vzťahovou linkou, kde sa postavy poznajú od detstva, rozdelia ich, ale vzájomná láska, aj keď zranená a zatrpknutá, v ich srdciach stále je.
Veľmi dlho som premýšľala aké hodnotenie zvoliť, prikláňam sa však k veľmi slabým, no predsa 4*, pretože Stratená v nenávisti nie je priemerným príbehom.
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2023 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
