Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Jedného večera si moje dievčatá zmysleli, že nechcú rozprávku na počúvanie, chceli, aby som im čítala. Pomaly ma prechádzala choroba, nebola som na to pripravená. Knihomoľská lampička vybitá a ja som premýšľala, čo také im môžem prečítať z mobilu(čítačka vybitá tiež, ale aspoň aplikácia Kindle funguje ako má). Scrollovala som dlho a našla. V núdzi nevadil ani český jazyk, netušila som, o čom kniha je, obálka vyzerala detsky, tak som to riskla. Ľudia dobrí, bolo to úžasné!
Príbeh sme prečítali za 4 večery. Dievčatá si ho doslova pýtali a nevedeli sa dočkať, kedy zalezú do postele(to sa nestáva, často zaspia až po mne).
Kouzelné přání je prvou časťou série Země příběhů. Hlavnými hrdinami sú deti, dvojčatá. Knihomoľka Alex a lajdák Conner. Sú rozdielni, sú smutní, sú to deti a matka je stále v práci. Majú skvelú babičku, ktorá im daruje knihu… kúzelnú. Vedela babi, že najobľúbenejšia kniha ich detstva, aj ich otca, je čarovná? (Napoviem vám, dozviete sa v knihe.)
Knižka nie je žiadna novinka. Už takmer dekádu ponúka deťom perfektnú jazdu do rozprávkového sveta tak, ako ho nepoznáme. Áno, áno, všetci poznáme príbehy o Jackovi a zázračnej fazuli, o Červenej čiapočke, Šípkovej Ruženke, Snehulienke a iných klasických rozprávkach. Ale ich príbehy neskončili poslednou stránkou. V knihe Kouzelné přání ich osudy pokračujú. Deti po “vpáde” do stránok knihy zažívajú neuveriteľné dobrodružstvá.
Musím povedať, že mňa samú kniha neraz rozosmútila. Je napísaná presne tak, aby čitateľ(či už malý alebo veľký) precítil emócie postáv, skľučujúci smútok, hnev, radosť, odhodlanie, lásku, obavy, strach… všetko v knihe je a nalepí sa aj na menších(mám to z prvej ruky). Verte či nie, súrodenci si prešli kadečím, neraz im šlo o život, boli odhodlaní dostať sa späť za mamou do svojho sveta, kde mali hamburgery, kamarátov i školu(nanešťastie, bez tej by sa aspoň Conner zaobišiel). Okrem princezien, nešvárov medzi kráľovstvami a misie pozostávajúcej zo zbieraní cenných predmetov, čelia trolom, vlčej svorke aj Zlej kráľovnej, takže tých nebezpečných situácii si naozaj zažijú dosť. Ich vyčerpanie ku koncu knihy je zjavné, budú však stáť pred naozaj ťažkým rozhodnutím. Túžba dostať sa domov je silná, ale…
Ak vám nevadia príbehy pre deti, tento si nenechajte ujsť. Odporúčame, všetky tri sme dali knižke 5*!
Na Vianoce chcem len teba je úžasná kniha. Vlastne, od Silvie som ani nič iné neočakávala. Jej postavy sú dokonalé vo svojej nedokonalosti, pri mužských hlavných hrdinoch mám nádej, že sa o svoje dcéry nemusím až toľko strachovať a dúfam, že matky svojich synov vychovávajú aj takýmto spôsobom(niežeby Max bol vytvarovaný svojimi rodičmi).
Mám pocit, že nech siahnem po ktorejkoľvek knihe Demovičovej, chytí ma od prvých strán a bude baviť až do konca. Milovníci Vianoc si túto knihu rozhodne nesmú nechať ujsť. Anna sa po nevydarenom rande naslepo dá do reči s čašníkom v kaviarni. Ako sa neskôr ukáže, pre oboch je ten večer nezabudnuteľný a na dlhú dobu sa k nemu v myšlienkach vracajú. Spája ich láska k Vianociam, tradíciám a punču. Mňa osobne veľmi prekvapil prerod Anny. Zásluhu na ňom určite má aj Gréta. Autorka si do detailu premyslela životné skúsenosti, súvislosti, múdrosti postáv a vyformovala z Anny ešte lepšiu osobu. Annina mama a jej správanie mi nebolo blízke, najmä vzhľadom k tomu, čo zažili v minulosti. Nechápala som, prečo volí takúto interakciu s dcérou, neskôr mi to ale dokonale zapadlo do seba. Silvia píše síce romantické príbehy podobajúce sa rozprávke, ale majú základy v realite. Občas aj krutej, smutnej a neprikrášlenej. Spomienky Anny také sú, Maxove sú aj plné lásky, krásnych chvíľ, po ktorých sa mu cnie, s Annou by si prial mať nové pekné zážitky. Nie je všetko ružové, ale bude im dopriate byť spolu? Kto a čo im ich mladú lásku skomplikuje? Prečítajte si, nebudete ľutovať.
Ak by bola kniha tak skvelá, ako hlása názov, zvyšné knihy tohto roka by mali fakt prúser. A to platí aj v prípade, ak by bol rovnako ‘úžasný’ celý rok 2026. Verím však, že “proroctvo” zostane namierené len na teátro v príbehu.
Budem stručná, pretože toto dobré nebolo.
Oceňujem, ale naozaj veľmi oceňujem rozsah príbehu. Na ani nie 200 stranách Braunová opísala neskonalú krásu hlavnej hrdinky(šokantné- všeeeetci ju chceli-ona nechcela nikoho), podivné zoznámenie sa s XXX, zlomené ego, opätovné stretnutie(tak toto nevymyslíš!), “králikáreň” na pracovisku, teatrálne žiarlivostné scény, patetické vyznania, láska ako hrom z “kde nič, tu nič” a! kto by neočakával bombu 10 strán pred koncom. Všakže?!? A ten koniec… ježkovi voči…
Neviem, možno je to vekom knihy, nie je to novinka, od vtedy sa mohla autorka výrazne posunúť, rovnako v tom môže mať prsty aj móda, pretože aj tento fakt na literatúre badať. Pravdou ale je, že tak, ako nevýhodou knihy môže byť málo strán, kedy autor musí napchať do chabého rozsahu zápletky, gradáciu deja, zvraty a pod, je to aj výhoda. V tomto prípade určite. Lucia má veľmi jednoduchý štýl, kniha sa čítala rýchlo, ale venovať jej týždeň a zápasiť s 500 stranami, to by som vzdala. Nežartujem. Dej predvídateľný, postavy hrozné(či už hlavné alebo vedľajšie), láska neuveriteľná, zvraty predramatizované. Za mňa je toto rozhodne neodporúčanie.
Veľkolepé finále série Carolina Comets vraj nebola taká úžasná, ako niektoré predošlé časti. To som sa dočítala v rôznych recenziách a krátkych hodnoteniach najmä na sociálnych sieťach. Za seba však môžem povedať, že kniha naplnila moje očakávania.
Nie, nebola to najlepšia časť zo série, ale! Prečo by som ich mala porovnávať?! Áno, mám svojich favoritov, no keď knihu vezmem ako samostatnú časť, ktorou v podstate je(s tým, že nám Teagan dopraje náhľady do životov postáv, ktoré už dôverne poznáme), je stále skvelá a nemám je čo vytknúť. Mohla by som, ale chňapla som po jednoduchej romantickej oddychovke z prostredia hokejistov. Dostala som to, čo som čakala, s bonusmi navyše. Dokonca ma Hunter prekvapila. Konečne nejaká úchylka(lebo mať staršieho partnera, alebo preferovať drsnejšie hry pre dospelých neberiem ako niečo dychvyrážajúce) a popísaná dôveryhodne. Rovnako dôvody, prečo s tým postava začala, ako prišla na to, čo sa jej páči a prečo práve toto. Tiež pochybnosti o “normálnosti” boli vykreslené citlivo. Nechýbal však ani humor, dokonalá súhra iskrenia, tajomstvá i odpúšťanie, nečakané reakcie oboch hlavných hrdinov, podpora blízkeho okolia v plnení snov a aj ich lásky. Veľmi ma prekvapila postava Leviho. Aký mal vplyv na povahu Rosie. Smutné, pokiaľ si to človek neuvedomí, ako dokáže prirodzene toxicitu prijímať. Fitzy Baby bol skvelý chlap, no tiež mal svoje zdeptané stránky. Klišoidný záver mi však vôbec nepokazil dojem. Veľké gestá sú v ramanciach vítané a posledné vety ma dostali do kolien. Ak by neboli preložené “pokračovania” týchto viet, bolo by to utrpenie. Avšak, všetko je ako má byť a ja sa môžem s radosťou ponoriť do ďalších príbehov Teagan.
Autorke Laure Fechovej u nás už vyšlo niekoľko titulov, jej najnovšia kniha uzrela svetlo sveta len pred pár dňami. Ja som však od autorky dočítala jej dietko, ktoré tento rok vyšlo vo vydavateľstve CooBoo.
To, čo z nás ostalo sa spočiatku javí ako Young Adult kniha. Avšak postavy sú na svoj vek okolnosťami prinútené dospieť skôr. Dej naberie dosť rýchly spád a my sledujeme cestu hlavných hrdinov po nejakom čase(takže mladým dospelým kniha do rúk nepatrí). Každý osve, každý si so sebou nesie bolesť, krivdy, ale najmä lásku a myšlienky na to, aká mohla byť KEBY! Život plynie a aj keď my sa o niečo usilujeme, naše okolie zasahuje do našich snov a túžob. Nie vždy však pozitívne, nie vždy podporujúco a nie vždy sa naši najbližší snažia o to, aby nám bolo dopriate to, čo si želáme. Rovnako to mali aj Lily a Timo. Ona má mamu alkoholičku, ktorá sa o svoje dieťa pramálo stará, a tak pošle Lily k tete. Beátka má usporiadanú slušnú rodinu a Lily prijmú aj jej deti. V susedstve je Timo, hokejová hviezda s tajomstvom. Vlastne- ľudia o ňom vedia, ale nikto to nerieši. Až na Lily. Neznáša neprávosť a keď sa jej nikto nezastal, ona má nutkavú potrebu robiť to za iných. To čo sa medzi hlavnými protagonistami začalo ako rozprávka o Popoluške, sa vlastne príliš skoro stalo nočnou morou. A tá Lily aj Tima trápila roky. Predsudky, mlčanie, pýcha… to všetko malo svoje dôsledky a postavy si prešli riadne dlhou cestou k očiste. Ako celý príbeh dopadne, si prečítaje, ale môžem povedať, že autorka vie prekvapiť. A nie raz! V závere by sa mohlo zdať, že prekombinovala, no za seba po zhodnotení a uvažovaní nad všetkým, čím si Lily prešla, si myslím, že je toto(žiaľ) dosť možné. Ide o sociálnu vrstvu, kde sú bežné aj horšie veci. Nikto si však nevyberie, do akej rodiny sa narodí a vymaniť sa zo zabehnutého kolobehu je naozaj náročné. Lily to zvládla. Našla si ľudí, ktorí jej láskavosť a obetavosť ocenili, boli jej oporou v najnáročnejších chvíľach. Stáli pri nej, chránili ju a pomáhali. Timo si žil svoj život, ale nejak pokazene. Časom zistil, čo mu chýbalo a čo naopak vôbec a som za jeho uvedomenie nesmierne rada.
Tento emotívny príbeh plný nečakných zvratov, odhalení, neskutočnej bolesti, zúfalstva z neprávosti, ale najmä kľukatej ceste obostretej tŕňmi, ktorú v mene lásky musia dve zaľúbené duše podstúpiť, vrelo odporúčam(nezabudnite, že v knihe sa nachádzajú témy fyzického a psychického násilia, strata blízkeho, alkohol a drogy..)
Autorku Annu Em poznám vďaka jej fantasy dračej sérii. Rozhodla sa pre zmenu žánru a jej najnovšia kniha patrí ženám. Dúfam, že ani jednu zmienenú autorku neurazím, ale pri čítaní Vždy rozhodne svet mi stále v pozadí mysle vyskakovala kniha od Ivany Popluhárovej- Žena, ktorá podľahla. Aby ste si nemysleli, vôbec nejde o nejakú porovnávačku, príbehy sú úplne odlišné, ale spôsob písania a celkový pocit z knihy som mala takpovediac totožný.
Hlavná hrdinka Lena je úspešná a sebavedomá. Jej správanie sa mi však nepáčilo. Ľudí hodnotila veľmi povrchne, až ostro. Vzťah s jej sekretárkou bol raz kamarátsky, potom na ňu kričala a opäť sa rozhodla byť kamarátkou. Vlastne, Lena mala zvláštny vzťah asi s každým. O jej rodičoch či súrodencoch ak aj padla zmienka, úplne som na to zabudla. Neznášam, keď ľudia niečo robia cielene a ešte si pri tom aj tom tľapkajú po pleci- áno, Lena! Kamoš, ktorý ju zoznámi s “láskou jej života”, je tiež čudný a pomer na pracovisku sa ani nevyriešil. Dosť podstatný nelogický sled udalostí ma vyrušil a danú časť som si čítala opakovane, žiaľ, problém nebol v mojom prijímači. Nie, toto nie je len hundranie. Sú to veci, ktoré mi nedá nespomenúť. Ale!
Páčilo sa mi, ako autorka vykreslila slabosť žien. Túžbu po vzťahu a príťažlivosť povýšila nad zdravý rozum. Áno, klepkala som si po čele, ale sama som to nezažila. Verím však, že pre mnohé ženy je podobné trápenie realitou. Zápletky boli dávkované primerane a celkom milo ma nakoniec prekvapila postava Fera. Bol kadejaký, ale nie zloduch a to mu pripísalo dosť kreditov. A názov v mnohých situáciách odzrkadľoval skutočnosť, ako nás a naše (ne)šťastie ovplyvňuje okolie. Tak, ako Ivanu, vám odporúčam Annu Em, ak máte radi jednoduché knihy s dôrazom na psychológiu postáv. Zaručene si pri začiatku epilógu nebudete istí či dobre čítate. Anna vie riadne zmiasť.
Legenda o Barbore je novou sériou úspešnej slovenskej spisovateľky Martiny Monošovej. Už jej historická pentalógia Sophie z obdobia francúzskej renesancie plná dobrodružstva, spletitých osudov postáv a najmä lásky, ma opantala. Ako je na tom ale novinka s názvom Drozd?
Na rozdiel od Sophie a prostredia Francúzska, sa príbeh nádhernej Barbory odohráva v Uhorsku, prevažne na Slovensku. Síce som nečítala Monošovej súčasné romány, ale tie historické ma veru bavia. Jej štýl je delikátny, vycibrený, v opisoch i dialógoch cítiť detaily dobového jazyka. Nesmierne som si čítanie užívala. Nespútaná, rebelská povaha Barbory, s ktorou si ani vlastná matka nevie dať rady, mi imponovala. Je odvážna, ale i vzpurná, svojhlavá, ale láskavá. Nad jej hlavou sa vznáša opar tajomna a postupne sa čitateľ, ktorého autorka miestami poriadne ponapína, dozvie históriu jej matky a starej matky. Táto linka bola pre mňa úplne fascinujúca, do najmenších detailov premyslená, je mierne liznutá fantastičnom, ale kedysi sa predsa verilo na bosorky a pod. takže v tomto smere je to absolútne uveriteľne spracované. Úžasné ale je, že sa Monošová držala reálií, osobností, miest a našej histórie. Matej Korvín sa v Legende o Barbore objaví ako jedna z hlavných postáv. V jeho blízkosti sa ocitnú viacerí významní hodnostári (napr. Imrich Zápoľský), jednotlivci z jeho družiny, ktorí budú zasahovať do deja(Esmé) a nesmie chýbať ani bratrícky oddiel Jána Švehlu(zbojníka). Kniha je písaná v tretej osobe, čiže máme viacero uhlov pohľadu, osvieži to dej a častokrát sa oboznámime s pohnútkami vedľajších postáv, ktoré určujú smerovanie udalostí.
Drozd je dobrodružný príbeh s kvapkou romantiky, ktorá, verím, sa v ďalších dieloch bude len a len umocňovať. Je však aj o ľudskej zlobe, strachu, intrigách, mágii, ale aj odvahe a nevinnosti. Ak máte radi historické uveriteľne podané romány(pozor! Nejde o romancu, ale román!) plné dobrodružstva a napätia, v hľadáčiku vám meno autorky Martiny Monošovej nesmie chýbať.
Kníhkupectvo s vôňou škorice je druhým dielom série s názvom Dream Harbor. Je to malé mestečko, v ktorom má pán starosta sny. Akési vízie či predpoveď budúcnosti. Ale nie, kvôli tomu mestečko snov pomenovanie nedostalo. V tejto časti sme sa dozvedeli aj o pánovi starostovi viac.
Vedúca kníhkupectva Hazel je skvelá postava. Citujem: “Zabudla mať divoké a búrlivé dni. Jej roky dvadsiatničky boli…pokojné? Zodpovedné? Nudné. Hazel bola tridsiatničkou v podstate od svojich pätnástich rokov. Alebo skôr sedemdesiatničkou…” a “…snažila sa čo najviac potláčať svoje sklony k stareckému frflaniu…” No nemyslíte, že je pecková? Ja hej, pretože mám pocit, že autorka ma dokonale pozná :D Avšak odvahu vystrčiť nos z knihy a kníhkupectva, ktorú zo seba Hazel vydovala v túžbe zažiť niečo dobrodružné do tridsiatich narodenín, tú som veru ja v sebe neobjavila. Pokoj, kľud a veci vopred dané mám najradšej. Na dobrodružstvá mi stačia knihy. Indície pre svoj vlastný letný príbeh našla Hazel v knihe trčiacej z police. Dokonca bola kniha položená na nesprávnom mieste, s ohnutým rohom a vyznačeným textom. Takéto ničenie kníh nemohla tolerovať. Ale… nápoveda znela presne v tom duchu, v akom by si tajne želala prežiť leto. Ako na zavolanie sa objavil sexi rybár Noah. Slovo dalo slovo a padla dohoda, že letným dobrodružstvom ju bude sprevádzať práve on. Ak ste čítali prvú časť série viete, že “detektívna zápletka” sa tentoraz bude týkať odkazov. Rozuzlenie nie je celkom prekvapivé, nie je ale ani prvoplánové. Hraný vzťah Hazel a Noaha bol riadne vášnivý, samozrejme, ako to už v podobných romanciach býva, pokukovali po sebe dávno predtým, než sa medzi nimi niečo stalo a užívali si spoločné chvíle. Keď však prišiel dátum exspirácie, obaja boli nešťastní, pretože šlo o niečo dočasné a ani jeden sa nechcel vyznať zo svojich citov. Hazel, pretože chýry o Noahovej povahe boli známe a Noah so svojím komplexom menejcennosti sa práve zábavkami so ženami snažil zakryť svoje zranené srdce. Atmosféru malomesta, staré aj nové postavy som si užívala. Knihu určite odporúčam.
Človek by si pomyslel, že kniha bude “spajsy”, keďže dnes už romantasy bez toho ani nie je. Mladé žabky, smelo do tejto knihy, tu na vás žiadne obscénnosti nečakajú. Jemná romantická linka je ale v úzadí, pretože hlavná hrdinka, potomok Snehulienky má hlavu plnú dôležitejších vecí ako je flirtovanie. Jej sestra bola predurčená zobudiť spiaceho princa, ale keď v 12.rokoch tragicky zahynula, jej rodina sa musela uspokojiť s náhradou v podobe mladšej, rebelskej Rainy. Mala na háku tradíciu a povinnosť voči predkom a bránila sa bozkávať princa len preto, že sa to tak odpradávna robilo.
Toto je môj prvý stret s autorkou, i keď v Čechách má preložených niekoľko kníh, takže najmä českým čitateľom nie je neznáma. Za seba musím povedať, že Stellin štýl je zaujímavý. Píše síce skvele, na nič v deji nezabúda, dokáže čitateľa navnadiť na ďalšie a ďalšie stránky, vie skvele balamutiť a navodiť neskutočne mrazivú atmosféru, avšak, trochu som s knihou bojovala. Občas som mala pocit akoby som sa snažila preplávať Balaton, a to neviem plávať. Keď človek číta, číta a číta, je frustrujúce, keď stránky neodsýpajú. Netuším čím to bolo, no napriek tejto frustrácii, som si príbeh zamilovala. Nič podobné som doposiaľ nedržala v rukách. Najznámejšie rozprávky bratov Grimmovcov- neviem, či to je hanba, ale väčšinu som nepoznala- Tack použila vo svojom fantazijnom románe vskutku originálne. Krviprelievaniu a rozdriapanej koži sa čitateľ nevyhne, veľkú rolu v príbehu zohráva správanie Rainy, pretože, ako inak, je vyvolená a každé jej rozhodnutie môže ovplyvniť zánik alebo záchranu sveta, aký poznáme. Ja autorke tlieskam za originalitu, nápady, inšpiráciu, postavy, úlohy a zápletky. I keď finále nebude pre bystrého čitateľa prekvapením, rozhodne nabáda netrpezlivo čakať na ďalšie rozhodnutia Rainy a jej dobrodružnú cestu.
Druhá časť série pokračuje tam, kde sa predošlý diel skončil. Teda, po pár týždňoch, ale v retrospektíve sa dozvieme, čo sa dialo bezprostredne po nervydrásajúcom závere prvej časti. Celý život Ofélie sa zmenil. Jej viera v to, čomu verila, je nahlodaná a ani sám čitateľ už nevie čomu veriť. Autorka udržuje latku napätia, intríg, politiky, nechýbajú bombastické zvraty, súboje a najmä láska.
Ťažko sa bez spoilerov píše o pokračovaní, no môj dojem je veľmi pozitívny. Kniha sa mi páčila ešte viac, ako Svět bude hořet.
Nebe sa bude třást je v znamení misie. Či sa Ofélii podarí ju dotiahnuť do konca je jedno. Ortieľ už je jasný a tak sa Fé snaží aspoň ochrániť rodinu. Do príbehu vhupnú nové postavy, ktoré som rozdýchavala len ťažko. Staré zotrvávajú a viaceré by som chcela prefackať- jedna veruže “dostane co proto”. A bolo na čase. Prepojenie Omni s Oféliou nabralo jasnejšie črty a umelá inteligenica má vlastné ciele v celom tom chaose. Niet div, že tretia časť je “must read” (vzhľadom na posledné riadky), aspoňže nám ju preložili. Síce len vo forme e-knihy, ale lepšie ako nič. Snáď veľkolepé finále nesklame.
