Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
…smutné, krásne, vášnivé…
Na príbeh Francescy Bridgertonovej som bola veľmi zvedavá. Nielen kvôli hriešnemu názvu, ale najmä pre tajomno, ktoré túto sestru, v poradí šieste dieťa lejdy Violet Bridgertonovej, obklopovalo. V predošlých častiach sme postupne spoznávali celú famíliu, a to nielen prostredníctvom hlavných postáv jednotlivých častí. V každej knihe sa čo-to odhalilo o súrodencoch, či ich rodičoch tejto, v spoločnosti veľmi obľúbenej,početnej rodiny. No o Francesce bolo známe len to, že sa vydala a odcestovala s manželom na jeho panstvo do Škótska.
Spaľujúca vášeň panovala medzi manželmi z Kilmartinu len krátko. Zaúradovala neznáma choroba(ktorá je, mimochodom, ako jedna z viacerých, opísaná v závere knihy, čo považujem za obrovské plus. Vidno, že autorka nestrieľala “od boku”, ale poctivo študovala rôzne choroby a ich liečbu 18. storočia) a Francesca ovdovela. Dúfala, že bratranec jej manžela Johna, jej bude oporou. No bol ňou naozaj?
Quinnová opäť raz vytvorila perfektný príbeh. Chcela by som zažiť Juliinu knihu, pri ktorej by som sa nudila. Samozrejme, je to dosť nepravdepodobné. Autorkin štýl, humor i nečakané(a dokonca aj tie očakávané) zvraty milujem. Lahodí môjmu čitateľskému vkusu či už opismi prírody, dobových večierkov rovnako, ako dialógmi a opismi pocitov postáv( v neposlednom rade, vášnivými pasážami).
Je mi jasné, že v dobe, kedy sa odohrávajú príbehy lásky súrodencov nebol ľahký život, no pri Quinnovej snívam ´o svojom´18. storočí. Mám pocit, akoby sa osudová, verná láska zjavila komukoľvek sčista-jasna a chcem veriť, že to tak naozaj bolo. Práve pre to, ako vie autorka príbehy podať, jej knihám verím od A po Z. Fantazírujem o tom, že Bridgertonovci, lady Danburyová aj Featheringtonvci boli skutočné postavy londýnskej smotánky. Neberte mi ilúzie, prosím.
Malý detail, ktorý mne neušiel je:
Ako to je vlastne s gardedámou? Je potrebná, či nie? Pochopia isto všetci, ktorí najmä túto časť čítali. Ale keby gardedáma zavadzia, len ťažko by sa v Škótsku odohrali tie správne načasované elektrizujúce situácie plné vášne. Na druhú stranu, škoda toho, že si pravidlá spoločenského správania autorka trošku prispôsobila, veď ide o česť, ktorá v tých časoch znamenala viac ako majetok(a to už je čo povedať).
Michael Stirling, bratranec grófa z Kilmartinu, k svojej priateľke Francesce prechovával zakázané city. Práve na tomto Julia vyskladala príbeh zakázanej lásky. Šlo najmä o lásku k zosnulému, výčitky svedomia, úctu k rodine a v nemenej dôležitých spoločenských a morálnych zábranách. Rozpoľtenosť postáv gradovala a to, či a ako láska zvíťazí si prěcítajte sami. Oplatí sa ;)
Vydavateľstvo Venupress mám veľmi rada, pretože je vždy zárukou pohodového čítania. Ich vkus na knihy je veľmi podobný tomu môjmu, takže si vždy prídem na svoje či už ide o romantiku, dark romance alebo YA.
Tentoraz som mala možnosť čítať knižný debut autorky Ivany Petrovej. Jej hokejovú romancu by som však, ako hlása obálka, rozhodne neradila medzi erotickú. Niežeby tam chýbala, ale vzhľadom na množstvo „papričkových” scén a ich opisy by som stále zostala len na úrovni romantiky.
Vidno, že Ivana píše už dlhšiu dobu. Má svoj štýl, ktorý nie je cítiť „nováčikom” vo svete spisovateľov. Dala si záležať na detailoch- napr. ako je možné, že profesionálny hokejista môže žúrovať „se vším všudy”, prečo sa Lívia rozhodne pre antikoncepciu(nie, Ivana nerobí reklamu farmakopriemyslu), ale toto, a mnohé iné,sú presne tie časti knihy, ktoré vo mne zanechali pocit, že Petrová nie je žiadny amatér. Jej postavy robia rozhodnutia, s ktorými nemusí byť stotožnená, napriek tomu cítite, že ich má rada takých, akí sú a ja vlastne tiež.
Kniha je rozdelená do dvoch častí. V prvej sa z nesmelej Lívie stáva po malinkých krôčikoch sebavedomá mladá žena. Denis už nechce žiť život zhýralca a utvrdzuje ho v tom práve plaché žieňa. Nemôžem s čistým svedomím tvrdiť, že dej bol nepredvídateľný. Ani drámy či zvraty neboli šokantné, akurát moja predstavivosť, čo sa týka Sandry, ďaleko prevyšovala tú autorkinu. Práve v tejto postave som videla veľký potenciál zamiešať karty, avšak Ivana ju postavila viac-menej mimo hru. Škoda, ale tá jedna -_- fakt sadla:D
Rodinné vzťahy a priateľstvá Petrová dáva do popredia, nie sú len kulisami, a to sa mi veľmi páči. Schuti som sa zasmiala pri jednorožcoch a ako to nakoniec bolo s Líviinim bratom ma bolelo, ale také sú vzťahy, aj keď ľúbime, kazia sa.
Príbeh Lívie a Denisa som si užila, bavili ma aj vedľajšie postavy, tých nepravdepodobných náhod síce mohlo byť pomenej, na druhú stranu, niekedy sám život „napíše” väčšie koniny, takže za mňa áno a teším sa na pokračovanie.
Počas čítania:Zmarené dobro od Adriany Trigiani vás chytí za srdce. Príbeh má pomalší rozbeh, ale musíme spoznať hlavné postavy. Keďže sa v knihe prelína súčasnosť a minulosť, postáv je viac… v kostiach cítim, že tento príbeh z hlavy nevyženiem ešte dlho…
Po dočítaní:Opäť sa mi potvrdilo, že moje kosti neklamú. Naozaj som osudy rodiny šperkárov a ich známych nedostala z hlavy pár dní. Áno, autorka sa nezamerala len na hlavné postavy, silné ženy (a mužov ich života), ktoré si museli prežiť “to svoje”, oboznámila nás s osudmi postáv z obdobia vojny.
Kniha je rozdelená do troch častí. Tvrdiť, že jedna je lepšia ako druhá, je blbosť. Adriana rozpráva príbeh staručkej osemdesiatničky Mateldy, o jej detstve sa toho veľa nedozvieme, pretože Matelda svojej vnučke chce rozpovedať históriu rodiny. Začne teda odovzdávať spomienky svoje a svojej mamy Domenicy vnučke Anine. Je to strhujúce čítanie. Nie akčné, ale presne také, ktoré vás vtiahne do deja, kedy žijete životmi postáv a musíte si ich obľúbiť, smútiť s nimi nad hrami vyššej moci, alebo byť plní očakávania ďalším vývojom udalostí a akými cestičkami sa postavy vyberú.
Tento historický román sa okrem rodiny Cabrelliovcov venuje aj skutočným udalostiam, ktoré sa stali počas 2. sv. vojny a aký dopad to malo najmä na Talianov, Francúzov a Britov/ Škótov. Emócie s vami zaručene zalomcujú, a to rovnako v linke zo súčasnosti. Kniha je nádherná už po vizuálnej stránke a srdceryvný príbeh je obohatený aj o krásne myšlienky o živote a zmarenom dobre. Je tu badať generačné rozdiely, rozchádzajúce sa názory, konflikty medzi rodinnými príslušníkmi, ale aj vzájomnú lásku, odpúšťanie a veľkú múdrosť. Nemôžem inak, len vám Zmarené dobro odporučiť.
Agnés Martin-Lugand je u mňa známa najmä svojimi kávovými a šťastnými názvami kníh. Niektoré mám na wishliste už veky. Rovnako, ako túto, Kvapka šťastia v rannej káve, ktorú mám od mojej mamy požičanú štyri roky. Konečne jej ju môžem prečítanú vrátiť a som celkom rada, že som ju nekúpila aj sebe. Nebola zlá, ale ani ma príbeh tanečnice Hortenzie neuchvátil.
Život v Paríži milovala, ale…
Priateľa Aymerika zbožňovala, ale…
Kamarátov z tanečnej školy ľúbila, ale…
Vlastne zistila, že nie je šťastná. Viem, že mnoho žien je v podobnom začarovanom kruhu, udupávajú svoje sny a túžby pre spokojnosť niekoho iného, nevedia ako z toho pomyselného bahna vyjsť a hľadať vlastné šťastie…
Viem to, napriek tomu mi to nie je po chuti. Aspoň čítať o tom isto nie. Hortenzia bola zvláštna žena. Prijímala pozornosť Aymerika a čakala ako poslušný psík, kým bude mať na ňu čas. Dúfala v spoločný život, ktorý jej on nikdy nesľúbil. Pre mňa však bol problém aj vtedy, keď sa Hortenzia so zranením nohy presunula do rodičovského domu na vidieku, prenajímala izby a spoznala muža. Z ničoho nič k nemu niečo cítila ale kedy sa to stalo? Netuším…
Celkovo v knihe autorka píše o pocitoch postáv, ale ku mne vôbec tie emócie nedorazili. Čítala som príbeh, ktorý by mal byť podľa témy nabitý celou škálou dojmov, no ja som sa cítila ako pri čítaní zloženia prípravku na čistenie WC… nijak. Prečítala som si knihu a na konci som si povedala- hmmm, dobre, máme to za sebou.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha Ohnivá ponúka nový fantasy svet, priam rozprávkový. I keď nápad je viac než skvelý, mám z knihy zmiešané pocity a ak máte knihu v merku a chystáte sa ju čítať, odporúčam čítať ďalšie riadky len na vlastné riziko, pretože môže obsahovať SPOILER (vyzradí dôležité momenty z deja). Môže aj nemusí, ťažko odhadnúť, keďže knižočka má 160 strán a ten dej je dosť zhustený…
Hlavnú hrdinku Ninu pošle vlastná mama “na onen svet”- rozumej, ten rozprávkový… ocitne sa nahá v jaskyni, prediera sa lesom, proste divočina. Pomôže jej mladý chlapík, a tak ďalej…
Už od začiatku sa mi čítalo príjemne, pretože autorka má veľmi jednoduchý štýl písania. Síce sa mi čítalo jednoducho, no rušili ma často používané/opakované slová- najmä SOM. Proste 4x v jednej vete to už bije do očí. Spočiatku som si myslela, že kniha je určená deťom od 9 rokov(vzhľadom na štýl), ale po obsahovej stránke si tým nie som vôbec istá, a práve to ma mätie. Odhliadnuc od krvavej bitky pri žalári (fuj) som nechápala tie erotické výboje vysielané Ninou. Don bol slušňák na entú, veď sa odvtrátil, keď mala obnažené lýtka (jasné, on ju našiel nahú). Vcelku kniha obsahovala dosť nelogických situácií aj na rozprávkový príbeh. Určite by knižke, čo sa samotného fantasy sveta týka, prospelo viac strán. Je podľa mňa veľká škoda, že takto skvelý nápad s drahokamami, drakmi, ktorý si poriadne ani neštekli, chýbajúcou červenou/Ohnivou a bojom zla s dobrom nedopadol u mňa lepšie. A pritom som sa na knihu taaaak tešila.
Ak je na slovenskej knižnej scéne autorka, ktorá ma každou knihou dokáže prekvapiť, určite ňou bude Natali Fox. Jej tretiu knihu zo série Katja mám prečítanú a ak som bola v domnienke, že som na jej štýl zvyknutá a okrem premyslených zvratov ma ničím neprekvapí, dostala som pomyselný preplesk.
Magické relikvie, zväzok prvý, je opäť obohatený o mapu a krásne čiernobiele ilustrácie vo vnútri, no obálka je… nádherná, výstižná každým detailom.
Pri druhej časti, Zrodení z mágie, som tápala vyše 50 strán, autorka nás vhodila do deja, ale tentokrát bolo začítavanie sa aj po roku úplná lahoda. Celý dej sa sústredil prevažne na (šokujúco XD) Katju a Argosa. A ja som si to nesmierne užívala. Hej, hej, Natali ich dostala do situácií, kedy som si myslela, že bude zabíjať medzi hlavnými postavami hlava-nehlava. Napínavé súboje, ľahkovážne rozhodnutia, či novonadobudnuté schopnosti, to všetko tu bolo. Ale mňa najviac tešili všetky TIE momenty… TIE, pri ktorých sa (nielen) Katji a Argosovi rozbúchalo srdce, TIE, pri ktorých som si hovorila- ale, ale, aleee. Nebola by som povedala, že práve Fox, ktorá v predošlej časti(prepáč, pani autorka) tak trochu odflákla Svarogovu náruživosť :[. Tentokrát vybičuje zvedavosť čitateliek. V takúto “slow-burn” romantiku, precítenú, uveriteľnú, s lietajúcimi iskrami som veru nedúfala, o to väčšia bola moja spokojnosť :) .Prekvapivo, táto linka bola moja najobľúbenejšia z celej knihy, i keď nebola hlavná. Samozrejme, Katja naďalej čelí Arii, Liana bola obrovským prekvapením- v závere som dostala ďalšiu facku *-* , Horana som mala väčšinu času chuť uškrtiť a Gadanov príchod do príbehu bol zaujímavým spestrením. Malého Dajkina mi bolo ľúto a na jeho brata(a zvyšok rodiny) som nadávala súbežne s ním, som zvedavá, aké dobrodružstvo autorka chystá pre túto utáranú, šťúplu postavu.
Dej nie je extra nabitý akciou, aj keď nechýba, a je pretkaná jemnejšími pasážami. Mám pocit, že najväčšie rošambo nás ešte len čaká. V príbehu sa dá nájsť veľa hlbokých myšlienok a hneď v úvode okrem iného i citát našej múdrej pani prezidentky: „Nie je sila bez slabosti.“<3
PS:Neviem sa dočkať či a kedy sa autorka pustí do písania romantických príbehov. Po tejto knihe verím, že ich zvládne bravúrne.
Sci-fi nie je u mňa až tak bežne čítaný žáner, raz za čas však padne dobre. Osvieži od prebytku vrážd či romantiky. Avšak, v tejto YA knihe nájdete aj spomínanú vraždu( i krv a iné humusy) a aj romantiku… ale nie takú tú prvoplánovú. Pernišová to niekde zaobalila do gest či slovného ping-pongu, ale Vanille, tá nám je v tomto jasná od začiatku. Úplný mushrum- význam zistíte počas čítania.
Keďže e-booky čítam najmä v tmavej izbe zakrútená do paplóna v čítačke, prečítanie Rijánu mi trvalo dosť dlho, aj keď nie až tak, ako napísanie autorke (prepáč, Ivka :D). Spomínam to najmä preto, že som sa sebavedomo pustila do Rijánu s tým, že to vôoooobec nebude problém, veď si z Anarchorance pamätám isto dosť (muhahaha, milá Valéria, treba ti ginko-alebo niečo silnejšie). Pernišová ma vyviedla z omylu, ale chytala som sa. Aspoň som si to myslela až do momentu, keď som si v polke knihy s otvorenými ústami uvedomila, že Shadee a Sheredai NIE JE TÁ ISTÁ OSOBA -_-(a keby len jedna). Áno, bola som miestami zmätená, ale akosi mi to dávalo zmysel(asi mám na to talent), najmä od polky všetko do seba krásne zapadlo. Nepovedala by som, že prvá polovica knihy bola pomalšia, pretože sa vždy niečo zásadné dialo. Iveta má dar “vyprdnúť” sa na nepodstatné, ide na akciu, zvraty, zápletky a k nim sa dopracuváva systematicky, vtipnými, dramatickými, napínavými i šokujúcimi momentmi, to všetko je odľahčené jednoduchým a zrozumiteľným štýlom autorky s použitím dialogóv, ktoré idú “od huby”. Musím vyzdvihnúť fantáziu Pernišovej, pretože napráskať do príbehu nový svet spoločenstva planét ďaleko od Zeme, dôvod, prečo si na tieto planéty unášajú pozemšťanov, názvy tvorov, technológií, mien, hodností… ja sa často pozastavujem myšlienkami aj pri obyčajnej romantickej knihe ako toto autor môže vymyslieť. Predstavte si moje myšlienky pri tejto dômyselnej sci-fi napratanej postavami, v ktorých som sa poväčšinou nestrácala(ach, Shadee a Sheredai).
V Anarchorance bola budúca kráľovná Vanille taká “puťka” a autorka sľubovala jej prerod. Stal sa! Neuveriteľné, ale okrem Veirena, “steroidového” macka, bola mojou obľúbenou postavou práve Vanilka. Jej vývoj bol perfektný, záujem a túžby porozumieť problematike spoločenstva ju dostal do rôznych situácii. Zakaždým som jej fandila aj v láskovej rovine. Bolo mi smutno aj za ňu kvôli mužovi jej srdca.
Od polovice ma šlo roztrhnúť a často som ponocovala. Iveta sa rada hrá s čitateľom. V tom najnapínavejšom momente len tak ukončí kapitolu a vrhne sa na dobrodružstvo inej postavy a to nevravím o nepredvídateľnom deji, ktorý prefacká vždy nečakane. Neznášam a zároveň to milujem.
Odporúčam aj bonusové kapitoly, ktoré nájdete na webe autorky. Chcem ich viac a chcem pokračovanie príbehu, ale uvedomujem si, že tým pravdepodobne bude dobrodružstvo Lyry, Vanille, Sheredaia, Vairena a ostatných na konci. Nechcem aby sa niekedy táto séria skončila.
Dovolím si tvrdiť, že nová slovenská autorka Olívia Sweet ešte poriadne namúti vody v knižnom svete. V žánri romantiky a jej podskupín (ako dark romance a pod.) je Olívia mojím objavom tohto roka, aj keď je len apríl.
Začnem asi tým, že prednedávnom som sa s niekým rozprávala o tom, že táto kniha je sklamanie. Keďže má Strach na obálke uvedené, že ide o Dark Romance, údajne je to darkromance bez romance. Z môjho pohľadu však toto tvrdenie naozaj nie je pravdivé. To, že kniha neobsahuje sexuálne scény je fakt. Aj keď… To však neznamená, že romantika chýba. Práve v tomto tkvie jedinečnosť a originalita tejto autorky. Napísala tak hlboký, citlivý príbeh bez použitia sexuálnych scén, ktoré naozaj z môjho pohľadu absolútne neabsentovali. Práveže by pôsobili absurdne. Sweet vytvorila skutočné, dychberúce emócie, ktoré som dokázala prežívať nielen s Annie, ale aj vedľajšími postavami. Niektoré som mala chuť zahrdúsiť a nie pri každej postave som si istá, či je naozaj kladná, napriek zdaniu pomoci alebo má nejaké vedľajšie úmysly. Keďže tu máme viacerých rozprávačov a máme možnosť vidieť situácie z rôznych uhlov pohľadu, čo je na knihách naozaj zbožňujem, okrem Annie a jej démonov vidíme aj obavy a šok v častiach Jaslyn, Neilove prapodivné, humorné vnútorne pochody v nevhodných situáciách, ale aj spomienky a podstatu Harryho skutočnej povahy. A ak mi niekto povie, že postava Romana by nemala skončiť v kazajke, sám by nad nejakou tou liečbou mal pouvažovať-až sa čudujem, kam až to nechala jedna matka zájsť :/
V knihe nechýba akcia, napätie, dráma, brutalita, násilie (psychické i fyzické) a postupné zbližovanie v situácii, ktoré by nikto nebol predpokladal. Verím, že Strach 1 je akousi vstupenkou do druhej časti, ktorá isto bude ešte viac vygradovaná aj ja sa na ňu nesmierne teším.
