Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
…nový učiteľ, príťažlivosť, tajomno…
Napriek svojmu “pokročilému” veku, stále rada siahnem po knihách pre mládež, či mladých dospelých. Poväčšinou sa týmito jednoduchými príbehmi nadchnem. Vcucne ma o dekády späť a užívam si príbehy, ktoré mi v mojej mladosti, na prahu dospelosti, neboli dopriate.
Rovnako tomu bolo pri knihe ANJELI NOCI. Užívala som si Varáčkovej jednoduchý štýl, zaujímavý dej, akým rozhodne bola tragédia, ktorá prispela k rozhodnutiu opustiť mesto, kde žili a začať odznova. Ema s bratom a mamou si na nový domov zvykli celkom rýchlo.
Páčil sa mi sused a nový kamarát Ivan. Svojou povahou sa nedal neobľúbiť a Eme v začiatkoch na novej škole veľmi pomohol. Mrzí ma, že v príbehu mal svoj účel a keď ho splnil, bol vlastne zbytočný(takmer polovica knihy bola bez neho). Adam bol záhadný, no čím som ho spoznávala viac, sympatický mi bol stále menej. Tie jeho výkyvy nálad a nepriame odpovede boli fakt otravné.
Ak opomeniem preklepy, naozaj som bola nadšená vyše polovicu knihy. Dokonca aj romantická linka, ktorá sa objavila akoby šmahom čarovného prútika, bola v mojich očiach fajn. Veď ide o ‘stand alone’ príbeh. Načo otáľať. No potom sa to začalo kaziť(a neboli v tom len čitateľky, ktoré neraz spomenuli, že majú pocit, akoby sa ocitli v Twilight-e=často som tam tú údajne zjavnú podobnosť fakt nenašla; možno som ju len vidieť nechcela).
Prvé uf pre mňa prišlo v momente, keď Adam/učiteľ/priateľ vysvetľoval, čím je tak zvláštny. Ani keby mám 13, toto sci-fi by som,žiaľ, nezožrala. Ďalšie uuuuf, ktoré pokazilo dojem z dovtedy prečítaného príbehu, bolo naozaj… neviem ako to pomenovať, ale asi totálny trapas! Chápem, že autor knihu nepíše 4 dni(ako ja v priemere čítam), ale toto by sa naozaj diať nemalo(vraj chyba vydavateľstva a v inom vydaní je TOTO opravené= je “super”, že si človek môže kúpiť “chybu vydavateľstva”). No a posledné uf bol záver. Naozaj na pár stranách ukončená celá dráma, ktorá sa naťahovala pol knihy. A áno, druhá polovica knihy sa mi presne tak nepáčila, ako sa mi páčila tá prvá. Ema bola spočiatku rozumná maturantka, no po 130.stranách sa z nej stala mulica, ktorá si stoj čo stoj presadila svoje.
Odporučila by som vám Anjeli noci? Úprimne? Knihu z vydavateľstva Elist nie. Možno novšie vydanie od Motýľa bude lepšie, aj keď samotné jadro príbehu určite ostalo. Verím však, že re-vydanie má svoj význam…
…sexy, drsné, citlivé…
Aj také boli hlavné postavy knihy Veci, ktoré tajíme pred svetom. K tomu, že Nash a Angelina sú príťažliví, snáď netreba nič dodať. Obaja však mali drsné povolania- on, náčelník polície; ona, špeciálna hľadačka stratených vecí(pochopíte pri čítaní). No a ako názov knihy hovorí, obaja majú veci, ktoré taja pred svetom. A sú to veci citlivé…
Od autorky Lucy Score som prečítala Veci, ktoré v nás ostanú navždy a Na vlásku (preklad do ČJ). Tieto dielka sršali humorom od začiatku, a dokonca aj pri vážnejších pasážach ich autorka odľahčila svojskou dávkou humoru. V tomto prípade tomu tak nebolo. Síce ma to na jednu stranu zaskočilo, pretože pri oboch predchodkyniach som sa uškŕňala ihneď po začítaní, na druhú stranu, myslím, zvolila uveriteľnejšiu, chmúrnejšiu cestu.
Tento príbeh otvára Nash a jeho rozpoloženie po streľbe, ktorú vďaka súhre náhod prežil. Nič si z osudnej noci nepamätá, preto je jeho frustrácia a nalomená psychika opodstatnená. Dolieha naňho aj vzťah s rodinou, ktorý nikdy nebol vrúcny. Absencia lásky, nehy, a teda aj partnerky, najmä v tomto období spôsobí, že sa až nezdravo upne na novú susedku. Je ňou bývalá priateľka jeho brata Knoxa.
Sama to nemá v živote ľahké. Vzťahom sa Lina bráni zubami-nechtami. Tiež na to má svoje dôvody. Nash si ju však získa a napriek vášni, ktorá medzi nimi planie, si nahovára, že má všetko pod kontrolou a čochvíľa sa presunie za prácou inam.
Aj keď autorka má podobný vzorec dramatickej zápletky(čo je podľa mňa pochopiteľné, keďže ide o tú istú partiu kriminálnikov)ako v 1.časti série, vzťahová linka je úplne iná, plná emócií, vnútorných démonov… veľmi sa mi páčilo, že okrem Knoxa a Naomi sa tu mihli aj úplne nové postavy. Tie staré, ako Lucy a Sloan, nás tak akurát navnadili na ich vlastný príbeh.
Najemotívnejším momentom bola svadba. Určite táto časť zo zjavných príčin nenechá jedno oko suché.
Bola táto kniha lepšia? Horšia? Posúdenie nechám na každom z vás, rozhodne však bola iná. Autorka svojimi príbehmi ulahodí každej romantickej duši.
… rozkošné, čarovné, napínavé…
Prvý diel série o dúhových vílach si moja Pauli požičala z knižnice. Keďže doma máme Hanku, baletnú vílu, ktorá je 22. zo série o maličkých vílach a Pauli Rozalínu našla pri potulkách v detskom oddelení knižnice, musela ju mať. Teraz máme doma požičanú tretiu a štvrtú časť, snáď vyňúrame aj druhú, pretože príbehy na seba nadväzujú.
Príbeh je naozaj vhodný pre dievčatká, ktoré si ho dokážu prečítať samy. Hlavné hrdinky sa zoznámia počas plavby loďou na dovolenku. Na ostrove zažijú nemalé dobrodružstvo pri záchrane víly. Rozalína však nebude jedinou rozprávkovou bytosťou, ktorú spoznajú. Dievčatká budú musieť preukázať svoju odvahu, prekonať strach a obavy.
Na to, že je knižočka útla a obsahuje jednoduché čiernobiele ilustrácie, čiže aj s tým textom by sa 8-ročné slečny ľahko popasovali, v sebe ukrýva pekný príbeh. Pauli si ho nečítala sama, pretože má rozčítaný komix, ale chcela, aby sme si Rozalínu prečítali pred spaním. A veruže za dva večery sme to zvládli. Príbeh prečítaný raz-dva Pauli zaujal natoľko, že nás budú pani knihovníčky poznať aj po mene, keďže v knižnici budeme každú chvíľu prahnúť po nových dobrodružstvách Tiny a Rebeky.
V sérii Čarovná dúha je 7 príbehov, 7 víl vo farbách dúhy.
…víla, siréna, vlkodlak…
Kniha RAPSODIE sa mi zjavovala v reklamách, príspevkoch sociálnych sietí aj v knižných e-shopoch. Odolávala som, pretože obálka na mňa nepôsobila dvakrát vábne. Avšak lepšiu by som si už teraz pre príbeh, ktorý sa skrýva vo vnútri, nevedela predstaviť.
Už úvod do sveta, v ktorom žijú ľudia popri bytostiach so špeciálnymi schopnosťami, bol skvelý. Čo viac by ma mohlo presvedčiť ako mŕtvola v kaluži krvi na kuchynskej dlážke? A čo takto neplnoletá vrahyňa, ktorá má strach o svoju budúcnosť? No zlatým klincom prológu bol určite telefonát Handlířovi-bytosti, ktorá mení službičky za službičky. Čo žiadal Handlíř na oplátku za “krvavé upratovanie”?
Autorka má úžasný štýl písania, Rapsodie sa číta doslova sama, humor postáv mi bol sympatický a neraz som sa uškŕňala nad rôznymi situáciami i doťahovačkami medzi postavami. Príbeh však nebol len úsmevný. Prekypoval záhadami, tajomstvami a postupným odhaľovaním toho, čo sa dialo s Callypso po osudnom telefonáte.
Autorka vsadila len na jedného rozprávača, v tomto prípade Callypso. Ja by som vrúcne privítala aj pohľady Handlířa/Desmonda. Skutky vždy povedia viac ako tisíc slov, no v tejto knihe som túžila vedieť o pocitoch Desa. Kto knihu čítal, vie prečo a kto ju čítať len bude, určite bude mať pocit, že ho práve o toto autorka ochudobnila.
Osviežením deja bolo Laurino rozhodnutie použitia retrospektívy. Každá kapitola sa začína určitým obdobím, ktoré je riadne označené, po uzavretí prvej dohody medzi Callie a Handlířom. Potom, ako inak, v tom najlepšom, sa Thalassa rozhodne pre návrat do súčasnosti. Prekvapivo, práve kvôli tejto finte čítate ako “naspídovaní”. Ja som knihu odkladala len nerada, ale v povinnostiach ma nemá kto zastúpiť. Následná nervozita je vedľajší jav každej skvelej knihy, ktorú proste nemôžete čítať, koľko “hrdlo ráči”.
Zápletky boli skvele načasované, aj keď tú záverečnú by som brala ešte o kus dramatickejšiu. Mám aj malú výčitku. Neviem, či sa to stalo prekladom, ale nechápem, prečo sa víly, sirény a iné bytosti nazývali ľuďmi. Najmä, keď rovnaký druh považoval ľudí za menejcenných otrokov.
Ak máte chuť na trochu fantastických bytostí, veľa napätia a ešte viac iskrenia medzi hlavnými postavami, výberom tejto knihy nešliapnete vedľa. Za mňa je to skvelé čítanie. A čo je ešte lepšie, pokračovania sú už na pultoch kníhkupectiev.
…vtipné, poučné, opäť slizké…
Presne také je aj tretie pokračovanie série BEŠTIA A BETHANY s názvom BEŠTIIN BOJ.
V prvej časti sme sa zoznámili s huncútkou Bethany, ktorá vtrhla do predlhého života Ebenezerovi a jeho Beštii. V pokračovaní ich príbehu sme sa dozvedeli o tom, ako sa Ebenezer spoznal s Beštiou a v závere sa to celé zamotalo špeciálnou tajnou agentúrou, (ne)známou ako DOROTA. Beštiin boj sa začína vo Wintlorii, mieste, kde žije jedinečný druh wintloriánskych papagájov. Áno, medzi postavami sa mihol Patrick (nech mu je sliz ľahký) a aj naša obľúbená spevácka hviezda Claudette. Mortimer, wintloriánsky chránenec Claudette, ju chce pomstiť, a tak sa vydá na dlhú cestu k 15-poschodovému domu Ebenezera Tweezera.
Ako som na začiatku spomenula, tento príbeh je znovu písaný veľmi vtipne a zároveň poučne. V predchádzajúcich dieloch bola Bethany neposlušné dieťa, robila kadejaké darebáctva a ľudia ju preto nemali veľmi radi. Napriek tomu sa rozhodla, že spolu s Ebenezerom budú robiť dobré skutky, aj keď nevedeli ako na to, snažili sa. Práve v tejto časti išlo najmä o to, či si každý zaslúži druhú šancu, či sa každý dokáže zmeniť k lepšiemu, či sa oplatí dôverovať niekomu, kto vás opakovane sklamal. Práve Bethany bola veľmi neústupčivá a tvrdila, že zmena v lepšie nie je možná, pričom sama dostala druhú šancu od ľudí v susedstve aby dokázala, že je dobrý človek, že vie byť nápomocná a dokáže robiť aj dobré skutky.
Taktiež sa tu ukazuje sila priateľstva medzi Claudette a Mortimerom, Bethany a Claudette, Ebenezerom a Bethany, či Bethany a Geoffreym. Najmä v závere ma hrialo pri srdci, pretože úvodným príbehom sa zdalo, že je Bethany osamelá a nechcená.
Malinký detail, ktorý mi udrel do oka je, že Ebenezer, vo svojich 512 rokoch nestarne, napriek tomu, že už mu Beštia nezabezpečuje elixír… či som len zabudla a v predošlej časti sa to nejako doriešilo aj bez Beštie alebo na to autor Jack proste zabudol?
V každom prípade, záver knižky poteší každého fanúšika Bethany a jej priateľov, pretože séria nekončí… už nám teda len zostáva čakať na ďalšie napínavé príbehy.
“ Keď zo svojho života odstrániš všetko zlé, to dobré sa nasťahuje ľahšie.”
Anne Wolff napísala sériu o Škole pre poníky. Naozaj, bývalá profesionálna jazdkyňa(mama) si s rodinou založila školu pre poníky. Na ich farme majú koní a poníkov dosť, preto ich musia naučiť, ako sa správať najmä pri deťoch. V dvoch častiach, ktoré vám predstavím, je hlavnou hrdinkou 10-ročná Monika. Miluje kone, poníky, ich farmu a prácu, ktorú treba denne vykonávať. Baví ju to a mama jej verí natoľko, že počas letných prázdnin má na zodpovednosti ich ‘školu’. Knižky sú písané v prvej osobe, Monika sa občas čitateľovi prihovára, niekedy len rozpráva svoj príbeh. Tieto krásne knihy sú aj edukačné, autorka opisuje správanie koní v určitých situáciách a veľkým plusom sú záverečné stránky kníh.
1.časť- Tajomstvo záhadnej jazdkyne
Monika začne rozprávanie svojho príbehu tým, že predstaví seba a svoju rodinu. Teší sa na prázdniny, ktoré má pred sebou a vrhne sa do povinností so školou pre poníky. Bude vymýšľať rôzne hry a aktivity pre jej štvornohých minitátošov. Nebude to vôbec jednoduché. Aby toho nebolo málo, Monika bude musieť zistiť, kto je záhadná jazdkyňa na čiernej kobyle, ktorá sa neraz zjaví sčista-jasna a následne zmizne…
Bonus- recept na sušienky a stránka s návodom na výrobu záložky s hlavným poníkovským hrdinom Princom
Autorka CAROLE MATTHEWSOVÁ u nás nie je celkom neznáma. Preložené sú už tri jej knihy do slovenského jazyka. Moje stretnutie s Carole bolo ako prvé rande, plné zvedavosti a očakávania.
Po tohtoročnej, nekonečne dlhej zime, som mala chuť na niečo, čo mi pripomenie leto, trochu tepla, vôňu mora a čas ničnerobenia. Obálka aj názov knihy vo mne evokovali všetko, po čom som túžila siahnuť a anotácia tiež neznela zle. Aké však bolo v skutočnosti čítanie knihy SLNEČNÉ DNI A MORSKÝ VÁNOK ?
Do príbehu som sa začítala hneď s úvodnými riadkami. Namiesto ľahkej oddychovej letnej knihy som ale dostala naservírovanú depresiu, žiaľ, smútok a ženu, ktorá sa s tým chcela vyrovnať (či utápať?) o samote. Celé jej trápenie si so sebou vlečie z Londýna. Uchýli sa na bratov hausbót v domnení, že bude sama a premýšľať nad ďalšími krokmi v živote. Nemôžem povedať, že by som s Jo nesúcitila. Aj keď nám autorka naznačuje, čo stojí za zármutkom hlavnej hrdinky, konkrétne príčiny odhaľuje len postupne, no myslím, že každá žena, čitateľka, vytuší tie pravé dôvody. Tu sa musím pozastaviť. Problémom vôbec nie je fakt, že čitateľ vie odhadnúť príčiny zlomeného srdca Jo. To ani nie, pretože autorka sa pekne vyhrá so slovíčkami. Užívate si atmosféru, ktorú zvolila pre tento príbeh. Problém môže nastať pre mnohé ženy, pretože Carole sa do oddychovej knihy rozhodla vložiť neľahkú tému. Keby jednu! Hneď dve, pre mnohé ženy pálčivé témy, ktoré sú citlivé, bodajú do sŕdc, vyvolávajú bolestné spomienky, či trpkú skutočnosť. Nemôžem tvrdiť, že by upozornenie na tieto odhalenia knihy odradilo čitateľky, niektoré možno áno, no myslím, že pre mnohé je práve toto neželané otváranie rán. Neprezradím nič konkrétnejšie, pretože s týmito udalosťami úzko súvisí príchod Jo do zátoky Cockleshell Bay a jej správanie. Spôsob akým sa vyrovnáva s momentálnou psychickou záťažou maximálne schvaľujem.
“S niektorými vecami v živote sa jednoducho nedá bojovať.”
Jodie sa spoznáva s miestnymi obyvateľmi, umeleckým rezbárom Nedom, excentrickou Marilyn, majiteľkou kaviarne Idou a “živou sochou” Georgom. Nájde si spoločnú reč s každým z nich, na oplátku ju prijmú medzi seba a snažia sa zmazať smútok z jej očí. Postupne sa Jodie rozpadávajú múry nedobytnej pevnosti, ktorú okolo seba postavila po všetkom, čím si prešla. Jej chuť k životu sa obnovila a začínala sa tešiť na každý nový deň, občas aj s úsmevom na perách.
“ Musíš sa vzchopiť, odraziť od dna a žiť ďalej. Nech si zažila čokoľvek. Život sa má žiť.”
Mojou najobľúbenejšou postavou v príbehu bola Marilyn. Jej entuziazmus a chuť do života boli nákazlivé, nečudo, že si ju Jo zamilovala. Jej AHOJČEEEK a nezmyselné používanie emotikonov, či komolenie zaužívaných prirovnaní bolo veľmi príjemným odľahčením a neraz som sa schuti zasmiala. Marilyn si v živote prešla kde-čím, napriek tomu sršala optimizmom, rozdávala lásku, porozumenie, súcit. Nebolo človeka, ktorého by si táto kyprá a hlučná žena nezískala.
Okrem ťažkých tém je tu, samozrejme, aj oddychovejšia časť knihy, kde vznikajú nové priateľstvá, zbližovanie a šancu dostane i láska. Ako to dopadne, si už budete musieť prečítať v knihe.
Aby som sa ale vrátila k tej “letnej” oddychovke, ktorú som od príbehu čakala, som bola dosť zmätená najmä z počasia. Síce sa príbeh začína na konci marca, je pochopiteľné, že v Anglicku nebude ideálne jarné počasie. Miatlo ma hlavne oblečenie a obutie postáv. Jedna si zaobstará prešívanú bundu, čiapku, rukavice a šál, druhá chodí v lodičkách, či sandáloch na platforme. Napriek tomuto zmätku, autorka opísala krásy ostrova na jednotku. Vďaka jej slovám bolo veľmi ľahké si predstaviť slnečné lúče na pokožke, cítiť vietor vo vlasoch , dokonca aj vôňu mora.
Matthewsová sa vyžíva v opisoch a pokiaľ vám v knihách nevadia, Slnečné dni a morský vánok si užijete. Myslím, že vás príjemne prekvapí aj význam pomenovania knihy.
Síce kniha nie je pre každého, určite sa bude páčiť čitateľom, ktorí preferujú nie typické romantické čítanie. Carole skĺbila nádherné prostredie, sympatické postavy, neľahké osudy, ťažké témy s novými výzvami, priateľstvami i láskou. Príjemný mix a hrejivý príbeh nájdete na stránkach knihy, ktorá vás musí zaujať už svojou obálkou. Ja vám ju rozhodne odporúčam.
Príbeh sa odvíja striedaním dvoch uhlov pohľadu. Tu som mala problém a riadny! Nevedela som si zapamätať takmer do polovice knihy, ktorá postava je ktorá, kto je Ben a kto Arthur. Naozaj som bola až frustrovaná. Každá z postáv mala svojský štýl, svoje hobby, priateľov, rozličné rodinné zázemie a vďaka tomuto som ich vlastne rozlišovala,nie podľa mien, čiže meno na začiatku každej kapitoly mi bolo fakt nanič :D
Veľmi sa mi páčila myšlienka ako sa v obrovitánskom meste dvaja ľudia náhodne stretnú a hľadajú si cestičky, ako sa k tomu druhému dostať. Toto pátranie sa mi naozaj pozdávalo, takisto sa mi veľmi páčilo, že jeden chlapec mal láskou zlomené srdce, druhý bol absolútne vo všetkom neskúsený. Ich rozpačité prvé rande, prvé druhé rande, opravné rande atď, pôsobilo realisticky. Kniha bola plná vnútorných monológov a obáv, čo si ten druhý pomyslí, vzájomného spoznávania, v pozadí boli problémy ich kamarátov ako osvieženie príbehu.
Som spokojná so záverom, pretože sa to zvrtlo a ich vzťah vyzeral kadejako. Keby som knihu čítala dávnejšie,tak si poviem, že máme nádej na pokračovanie, ale pokračovanie je už vonku a preložené aj do slovenčiny. Veľmi sa z toho teším a som zvedavá, ako to autori poňali, ako sa so vzťahom Bena a Arthura popasovali, keďže jedna z postáv (áno, opäť neviem kto je kto)je z New Yorku, druhý z Georgie a vlastne aj kvôli štúdiu na univerzite sa nemohli stretávať aj keby chceli, čiže život im podsúva určité prekážky a naozaj som zvedavá ako sa s nimi postavy popasujú. Epilóg mi vyčaril úsmev na tvári a verím, že v konečnom dôsledku sa dočkám krásneho happy end-u.
Musím povedať, že tieto dielka, YA LGBT romány, sa mi čítajú naozaj veľmi dobre a parádne si ich viem užiť.
Vrelo odporúčam, pokiaľ hľadáte oddychovku prvej lásky a samozrejme, pokiaľ vám nevadia vzťahy rovnakého pohlavia.
