Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Kniha, respektíve komiks Duchové mŕtvych som snáď ešte pred viac ako 10 rokmi vyhral na internete. Komiks som vtedy aj rozčítal, no akosi som sa nevedel do neho dostať. Svoj návrat na výslnie, respektíve do mojich rúk sa dostal po tých 10 tich rokoch a prelúskal ho za dva dni.
Spracovanie diel majstrom Richardom Corbenom od E.A. Poe, ktoré svojim, dovolil by som si povedať groteskným gotickým vizuálom, vytvoril celkom zaujímavý pohľad na poviedky či básne od tohto svetoznámeho básnika a prozaika. V komikse môžeme vzhliadnuť významné diela akými sú napríklad Havran, Pád domu Usherovcov, Maska červenej smrti, Berenice a mnoho ďalších.
Pre mňa ako pre neznalca E.A. Poe a taktiež neznalca takéhoto žánru (kombinácia básní, poviedok a komiksu) sa mi táto kniha celkom páčila. Samozrejme som nad väčšou časťou diel musel pri záveroch uvažovať, keďže jeho poviedky som nikdy nečítal, no musím uznať, že väčšina z nich sa mi veľmi páčila.
Ako sa hovorí darovanému koňovi na zuby nepozeraj a ja sa pri tomto diele budem tohto aj väčšinou hodnotenia držať a preto jej dávam 4 hviezdičky.
Ku knihe Temné léto od Dana Simmonsa som sa dostal náhodou pri online akciách na jednej stránke. Zaujala ma anotácia a recenzie, ktoré Temné léto prirovnávajú ku knihe To od Stephena Kinga. Akonáhle som túto informáciu uzrel, musel som ju jednoducho vlastniť a prečítať. To od Kinga milujem a pre mňa je jednou z najlepších kníh od autora. Aj z toho dôvodu som ku knihe Temné léto pristupoval s obrovským rešpektom tak silno som túžil čítať skvelú hororovu knihu podobnú To a obával som sa sklamania. Mýlil som sa, pretože kniha bola vynikajúca, miestami lepšia a miestami horšia ako Kingova, no osobne po jej prečítaní musím s úprimnou čitateľskou dušou povedať, že bola rovnako dobrá, ako To od Kinga.
Začiatok príbehu bol mierne spomalený, miestami príliš kvetnato opisoval rôzne predmety či miestnosti a už som sa bál, že ak toto bude v celej knihe, tak ma šlak trafí. Našťastie sa dej rozhýbal hlavnými postavami boli deti Dale Stewart a jeho mladší brat Lawrence, Mike O´Rourke, Duane McBride, Jim Harlen a Kevin Grumbacher. Miestami sa do príbehu zamotali aj ďalšie detské postavy, niektoré výraznejšie Cordie či C.J. niektoré menej výrazne. Každá detská postava však bola svojim spôsobom výrazná svojou osobnosťou. Samozrejme v knihe bol aj svet dospelý, či už rodičia samotných postáv, no i tie záporné, ktoré hrôzu a des naháňali aj mne samotnému. Príbeh samotný sa odohráva v mestečku Elm Haven, počas letných prázdnin a jej ústredným bodom je čo čert nechcel - škola Old Central, do ktorej chodili všetci detskí aktéri príbehu. Po zmiznutí žiaka (brata Cordie) začnú naši detskí hrdinovia so svojou cyklohliadkou pátrať po nezvestnom a zamerajú sa predovšetkým na samotnú školu a ich zamestnancov od riaditeľa či údržbára až po učiteľky. Podarí sa našim malým hlavným hrdinom vypátrať, čo sa stalo so samotným bratom Cordie? Nie je to iba výplod detských myslí a fantázií, priraďovať zlé až nadprirodzené veci dospelým, ktorých príliš nemusia len z dôvodu, aby mali na koho zvaliť vinu? Keď sa však Dale a jeho kumpáni ponárajú do hlbšej histórie samotnej školy a mesta, začnú sa diať mysteriózne udalosti ktorým však dospelí ľudia, dokonca ani ich rodičia, nedokážu uveriť. Ako to už teda býva nie len v knihách, ale aj v normálnom svete nás čitateľov ako deti berú svoj osud do vlastných rúk.
Ako som spomenul na začiatku mal som veľký rešpekt a obavy pred touto knihou. Nie tým, že bude lepšie, skôr opačne, keďže knihu To som si dal na najvyšší piedestál. Priznávam sa, niektoré opisy ma veru dokázali nahnevať nemám rád ak niekto cestu od jedného domu k druhému dokáže rozpísať na 2 strany ale v tejto knihe to nebolo úplne hrozné a dokážem jej to odpustiť aj autorovi. Samotné mestečko Elm Haven bolo vynikajúco spracované, dokonca som si vygooglil aj akýsi amatérsky náčrt samotného mesta ktorý mi celkom pomohol si predstaviť jednotlivé presuny postáv, či lokality v ktorých sa príbeh odohrával. Atmosféra bola vynikajúca ale to najlepšie na tejto knihe bolo spracovanie samotných postáv. Rovnako ako u Kinga, ak aj v tejto knihe si všetky postavy zamiluje a jednoducho si ich nepomýli, keďže každý jeden ako to ja veľmi rád píšem má svoju osobnosť, svoje čaro, svoj príbeh a svoj život. Či už to boli Stewartovci, ktorí sa báli tmy a mali oboch rodičov. Alebo to bol Duane McBride, ktorého mám z tejto knihy najradšej nádejný a múdry chlapec, ktorý miloval čítanie a pracoval niekoľko detských rôčkov na tom, aby napísal svoju prvú poviedku. Alebo to bol Mike O´Rourke, ktorý okrem pomoci v dome, chodil ako miništrant do kostola, ale aj drsný Jim či rozvážny Kevin všetky tieto detské postavy sa stali počas čítania mojou súčasťou a po prečítaní knihy som s nimi bol kamarát už aj ja.
O tejto knihe by sa dali písať litánie a diskusia by bola snáď aj na týždeň. Preto ma teší, že s jednotlivými postavami sa človek vie stretnúť aj v iných knihách od Simmonsa aj keď nie ako hlavnými postavami, ale len ako doplnkami (až na Zimní prízrak). Mrzí ma, že tieto knihy ale nie sú preložené do našich jazykov.
Na záver by som chcel ešte prispieť k tomu, ako sa autor vyjadril na konci knihy k jednotlivými momentom, ale predovšetkým k detstvu, aké deti v roku 1960 v Elm Haven mali (Elm Haven je čerpané z mestečka Birmfield kto chce, googli) a musím povedať, že autor v tomto doslove má pravdu. Deti kedysi mali neobmedzené možnosti, zážitky ktoré v tej dobe, ale i neskôr ešte keď internet a mobily boli v začiatkoch tieto deti zažívali. Keď ich priestor na hranie nebol iba obmedzený na vysedávanie v izbe pred PC, internetom, mobilmi, vysedávanie v nákupných centrách či schodoch na námestiach ale bol vzdialený aj niekoľko kilometrov na miestach, kde boli iba polia, lúky, lesy, jazerá a kde jednoducho tá detská myseľ vedela skutočne zrelaxovať a fantázia pracovala na 100%. Keď sa rodičia o deti báli, no dieťa ráno odišlo, naobed sa prišlo najesť a potom ho zase nebolo vidieť do večera. Teraz sa rodičia o deti boja, nechcú ich nikde púšťať a potom si to deti kompenzujú neposlušnosťou, lenivosťou, únikom z reality do umelého sveta rôznych sociálnych sietí či nebodaj útekov z domu len na truc. Tým som chcel iba povedať, že ak niekto prečíta túto knihu a je rodič, mal by sa pozastaviť nad tým, čo je pre svoje dieťa skutočne to ZLÉ a pred čím by sa mali rodičia obávať.
Knihu teda odporúčam všetkými desiatimi a ja osobne ju radím u mňa do TOP 10 kníh ktoré som v živote prečítal.
PS - ak som sa pomýlil v mene či názve, ospravedlňujem sa :)
Tak a máme tu 15ty diel komiksu, ktorý bol opäť ponurý a depresívny. Skupina sa po predchádzajúcom masakre opäť musela zotavovať a jediné svetielko nádeje vidí samotný Rick, ktorý takmer prišiel o to najdôležitejšie čo v súčasnom svete má. Taktiež má veľké plány, ktoré predstaví skupine a tá ho veľmi ochotne počúva. Skupina, respektíve samotná komunita silno potrebuje vodcu. Niektorí z komunity však majú pochybnosti o tom, či to Rick myslí vážne so všetkými, alebo len s jeho skupinou a tak napätie začína vrcholiť do toho najhoršieho možného scenára. Podarí sa komunite odolať tomuto napätiu a tlaku, ktorému musia čeliť od príchodu Rickovej skupiny? Veď dovtedy ich komunita prosperovala a prežívala, aspoň tak to vidí väčšina obyvateľov pôvodnej komunity. Tlak a napätie však pôsobí aj v samotnej Rickovej skupine. K tomu treba pripočítať že sa zásoby jedla znižujú každou hodinou, Zombie aj napriek zimnému obdobiu nepoľavujú a aj keď si to v tejto časti neodskáče žiadny člen skupiny, stále musia byť čulí a ostražití.
Táto časť bola po predchádzajúcom masakre úplným opakom bola pokojnejšia. Aj napriek tomu, že osobne seriál Walking dead kritizujem z ich posunu zombie seriálu na seriál o ľudských konfliktoch tak tento komiks stále drží latku toho zombie žánru. 15 ta časť je síce opäť zameraná na ľudské pocity, emócie, tak nebola príliš fádna, nudná, práve naopak, celkom som sa po predchádzajúcom diely aj potešil, že si od toho oddýchnem.
Leoš Kyša alias František Kotleta nie je pre mňa neznámym autorom a pojmom, prečítal som od neho skvelú sériu Spad a rozčítanú mám taktiež sériu Legie. No nie len meno zavážilo nad kúpou samotnej knihy Sudetenland, ale taktiež samotný žáner do ktorého je zaradená alternatívna história. Keďže socializmus a tesné obdobie po-socializme ma vždy aspoň okrajovo zaujímalo, tak ma táto kniha o to viac zaujala.
Na začiatku knihy som sa nevedel sústrediť, bol som mierne vykoľajený , možno s rešpektom dezorientovaný, no pri prvej akčnejšej strane (protest) som sa do deja poriadne začítal a strany sa mi mihali pred očami jedna radosť. Aj napriek tomu som sa príliš nedokázal sústrediť, dej akoby stál na mieste, čítal som a čítal a sám som nevedel o čom to vlastne čítam. Očakával som tak trochu obšírnejšiu oblasť samotného príbehu aspoň podľa anotácie. Čakal som vyvražďovačky, bitky - keďže napätie v Sudetách či Čechách boli abnormálne, no až na pár incidentov som akosi nepostrehol, žeby to bolo niečo extrémnejšie. To už mi viac extrémnejšie pripadal pochod ĽSNS či samotnej pospolitosti. Osobne som príbeh či samotný dej teda odsunul na menej dôležitý aspekt v tejto knihe a vychutnával som si skôr niečo iné atmosféru. Poprevratová atmosféra bola naozaj oku lahodiaca. Ako táto zmena dopadala na každého jedného človeka významného či nevýznamného. Ako nikto nevedel či netušil, ako sa bude ich život uberať ďalej. Mňa osobne fascinovala doba 90tych rokov, keď ešte všetko bolo akési nenútené, nenačančané, ale typické Slovenské, či už to boli staré krčmy, námestia kde sa ľudia chodili aj poprechádzať a vychutnávať si oddych nie len sa prejsť okolo námestia s účelom sa strčiť do mohutného nákupného centra a tam tráviť hodiny. Jednoducho táto doba mala znamenitý pôvab (samozrejme nie pre každého) a presne to sa mi na tejto knihe páčilo. Že z nej skutočne sršali tie roky 90te aj keď len začiatok.
Príbeh však bol plytký, nad ním samotným som príliš ani nerozmýšľal, očakával som slona, dostal som myš. Bolo to pre mňa sklamanie, postavy som si ktovie ako neobľúbil a aj napriek tomu smutnému záveru som sa nedokázal preniesť cez sklamanie z príbehu.
Hrdinové Pacifiku je knihou, ktorá na Slovensku nie je príliš známa, čo je veľká škoda. Autor príbeh zasadil do druhej svetovej vojny a aj napriek tomu, že ide o fiktívny román, odohráva sa v reálnych časoch na reálnych miestach s reálnymi postavami, ktorým zmenil názvy/mená a miestami sa s dejom mierne pohral. Aj napriek tomu, že v anotácií sa píše o 3 kamarátoch, tak samotnými čitateľnými postavami sú iba 2 osoby Marsh a Mick.
Samotný príbeh bol neúprosný a krutý, vychádzal z reálnych faktov a udalostí z druhej svetovej. Okrem poriadnej dávky akcie, napätia ale i lásky a sklamania dostávame ucelený príbeh o tom, aký drsný svet zažili nie len vojaci, ale i civilný personál počas vojny. Postavy sú skvelo spracované, ako Marsh, Mick, tak aj ďalšie či už tie ktoré dopĺňajú samotnú dvojicu, či tie, ktoré sú úplne v úzadí, no človek si ich vie aj po pár stranách zapamätať a zaradiť aj napriek tomu, že je iba málo strán, kedy si dej vydýchne a nechá postavy mimo ohrozenia života.
P.T. Deutermann napísal knihu, ktorá mňa osobne veľmi zaujala a po jej prečítaní som mal pocit, že som o niečo prišiel. Chcel som, aby kniha neskončila, aby príbehy pokračovali, aby bola ďalšia a ďalšia kniha ktorá by bola podobného razenia, ktorá by mi umožnila prežiť si s ňou toľko škál emócií, ako pri Hrdinové Pacifiku. U mňa sa zapísala do literárneho srdiečka ako kniha, ktorá bola príjemným prekvapením od neznámeho autora a za mňa ju môžem len a len odporučiť.
Máme tu druhú časť trilógie, ktorej názov Desivý mor Atlantídy je samo o sebe celkom vystihujúci k príbehu. Opäť sa stretávame so starými známymi postavami, pribúdajú aj nové, pričom príbeh je akčný, svižný a ohromujúci. Pri prvej knihe musím priznať som sa dosť výrazne nudil a táto nálada aj keď po približne roku ma stále držala a preto som mal veľké obavy z pokračovania. No veľmi som sa mýlil a pokračovanie bolo desaťkrát lepšie.
Celú knihu som prečítal za 3 dni (prvú som čítal takmer 4 týždne) a to sa mi teda nestáva príliš často. Aspoň nie pri románe, pri ktorom človek musí premýšľať nad rôznymi nadväznosťami. A.G. Riddle píše vždy pútavo a nebojí sa zachádzať do rôznych konšpirácií, čo mne osobne v tomto prípade nevadí, keďže príbeh v tejto trilógie je k tomu ako stvorený. Z konca samotnej knihy som mal také cítenie alá Dan Brown záhady a mystéria, mnísi a náboženské kulty čo čert nechcel, práve v dobe čítania tejto knihy vydával Dan Brown svoj najnovší román. Náhoda? Nemyslím si (ha ha).
Pokračovanie trilógie ma nečakane veľmi potešilo a som rád, že dej nestál na jednom mieste, ale posúval sa stále a svižne vpred.
Kniha so zaujímavým dlhším názvom Nad Českými zeměmi slunce nezapadá ma ohúrila predovšetkým obálkou. Následne som si o nej prečítal anotáciu a zistil, že je to niečo, čo by stálo za prečítanie.
Zaujímavá, povedal by som PO-postapokalyptická kniha s dávkou military žánru sa čítala sama od seba. Zo začiatku sa mi plietli jednotlivé názvy lodí a postáv, no aspoň polovicu z nich som si vedel zaradiť aj po prečítaní knihy. Príbeh nebol úplne zlý, no nebolo to až také WAU, čo by ma nejako úplne nadchlo. Najzaujímavejšia bola samozrejme koncepcia príbehu, alternatívna história, ktorú autor zmenil takmer na nepoznanie, no predsa v nej môžeme vidieť aj dávku súčasného reálneho života.
Postavy taktiež boli miestami nemastné - neslané, približne mesiac po prečítaní knihy si neviem spomenúť ani na jedno meno z knihy. Taktiež by som povedal že veľa vecí z knihy bolo predvídateľných klišé, pričom by to dozaista dokázal predvídať aj škôlkar, no tým knihu a príbeh nedehonestujem, len sa mi to zdalo ako taký mix Top-gunu s Česko-Slovenskými emóciami. Akoby ste Top-Gun zaradili sem k nám, do našich dvoch krajín a to veru nie je nikdy dobrá kombinácia.
Pre mňa osobne to bol dobrý rozbeh, no určite tomu niečo chýbalo. Samozrejme som si kúpil aj pokračovanie, tak som veľmi zvedavý či sa kniha bude niesť v tom lepšom duchu.
Kniha Odpočítavanie 1945 je pre mňa jednou z tých kníh, na ktoré určite nikdy v živote nezabudnem. Bola neskutočná či už faktami, samotným podaním tohto skutočného príbehu, samotnými postavami osobami, ktoré v tejto knihe dostali priestor, jednoducho táto kniha bola neskutočne skvelo napísaná. Pred čítaním tejto knihy som mal vážne obavy, či to nebude kniha plná nudných faktov, hluchých miest pri ktorých sa človek začíta a o pár strán zistí že to ani čítať nemusel pretože to bolo úplne od veci ale tieto obavy boli zbytočné. Každá jedna strana, spomienka, myšlienka všetko malo svoje opodstatnené miesto.
Samotný dej človek ani nemusí vypisovať každý si to dokáže vygoogliť či prečítať na akejkoľvek stránke. Podstatné sú dojmy a to, čo človek získa počas ale i po prečítaní tejto knihy. Druhú svetovú vojnu informačne zbožňujem, keďže sa v nej písal príbeh celého sveta a na oboch stranách barikády boli ľudia, ktorých príbehy sa nielenže môžu, ale musia dostať na povrch. Či už v dobrom alebo zlom.
Musím sa priznať, že po prečítaní tejto knihy som ešte niekoľko hodín nad ňou rozmýšľal a bolo mi akosi ľúto, že skončila. Je to kniha, ktorá vo mne zanechala brázdu nostalgického pocitu. Takto skvelo napísaná faktografická historická kniha sa len tak nevidí niečo podobné ako Bratstvo neohrozených. Po týchto knihách človek zistí, aký je ľudský život krehký a čo musí obetovať nie len pre seba, pre svojich blízkych, ale i pre celý svet.
Na záver dodám opäť VYNIKAJÚCA kniha, ktorá určite nebude nudiť nikoho. Hodnotím plným počtom hviezd.
