Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Kniha Metalurg ma, aby som úprimne povedal, veľmi prekvapila. Samozrejme v tom pozitívnom zmysle. Už som síce (aspoň vekom) veľmi dávno vyrástol z týchto Young-adult fantasy kníh a tak ma zamilované deti a ich vyznania lásky napĺňajú dávkou trápnosti, no autor v tejto knihe obmedzil tieto časti na minimum a opäť prekvapenie vôbec neboli trápne. Asi prvá YA kniha, pri ktorej som sa v týchto oblastiach necítil trápne. Práve naopak, fandil som hlavnému hrdinovi ako najzarytejší fanúšik, to mi verte.
Kniha sa čítala pomerne rýchlo, strany lietali ako najmocnejší epici a aj napriek predvídateľným udalostiam (aspoň teda ja som v polovici tušil kto je čo a čo je kto) som si príbeh vychutnával a s nadšením a entuziazmom očakával, kedy na nás autor tieto informácie vybafne. Na knihe sa mi páčilo takmer všetko od atmosféry post-apokalyptického sveta, respektíve mesta Newcago, jednotlivé postavy so svojimi tajomstvami, samotného príbehu ktorý ma pripútal k tejto knihe ako invalida na vozík (pardón, prirovnania mi nejdú ako Davidovy). Sem tam som sa stratil v blúdení podzemnými chodbami ale koniec koncov, bolo to úžasné dobrodružstvo a ja sa teším, keď sa ponorím do pokračovania.
Zombie post-apokalyptický príbeh opäť pokračuje. Obyvateľov mestečka Alexandria špehuje neznámy muž, ktorý si však náročky vyžiada ich pozornosť. Dá im ponuku, ktorá sa v ich situácií neodmieta, no to by nebol Rick, keby v ňom neprevážil skepticizmus. Situáciu nakoniec prehodnotí, aj na popud ostatných obyvateľov mestečka a tak sa menšia skupinka rozhodne vyraziť s neznámym. Nakoniec dospejú k istej dohode, ktorá má byť prospešná pre obe skupiny, no v tej dobe si Rick ani len neuvedomuje, s akým neľútostným nepriateľom si práve začal.
Opäť čo sa týka akcie miernejší diel, no už sa dostávame do tých častí, kedy sa nám predstaví nenávidená, no zároveň milovaná postava. Som veľmi zvedavý, ako sa to bude líšiť od samotného seriálu a tak sa neviem dočkať, kedy sa dostanem k ďalšej časti tejto skvelej série.
Každý kto čítal akúkoľvek knihu od Backmana vie, že autor dokáže vytvoriť nezapomenuteľný príbeh a postavy. Ja som od neho čítal knihu Muž menom Ove a tá ma dojala a zosmutnela zároveň. Bola jednoducho famózna, výborná, skvelá a preto som si zadovážil trilógiu Medveďovce.
Do začiatku knihy som sa nedokázal poriadne začítať a aj napriek snahe ma vôbec neohúrila. Už som mal približne prvých 120 strán za sebou a ono sa v podstate nič nedialo a bolo by to prvý krát v živote, čo by som knihu odložil nedočítanú. Minimálne do prvého zápasu to bolo nezáživné. Následne čo bolo už viac ako 160 strán sa akoby kniha pre mňa zázrakom otočila a ja som sa od nej nevedel odtrhnúť. Konečne sa niečo dialo, konečne človek nečítal len akési útržky spomienok, pocitov, myšlienok ale už dej reálne naberal na akčnosti. Následne po prvom zápase sa vo mne niečo otvorilo a kniha ma osvietila. Vážne som sa nedokázal od nej odtrhnúť a konečne som chápal aj samotný začiatok.
Udalosti, ktoré sa po prvom zápase odohrali a autorov cit, pre takéto spracovávanie emočných príbehov, ma nenechali veru chladným. Človek si následne uvedomuje, koľko zlosti a nespravodlivosti vo svete existuje a verím tomu, že aj mnoho z tých, ktorí túto knihu čítalo, prípadne aj napísalo recenziu sa zachovávajú vo svojom živote rovnako a tu píšu povrchnosti. Len si spomeňte, kedy ste naposledy zo seba dostali krivdu, či v podobe nadávky alebo opovrhnutému kukuču na inú osobu a ani ste ju nepoznali? Keď ste kritizovali niekoho bez toho, aby ste si zistili čo je a nie je pravda? Pritom vôbec nevnímate, že tým, že si myslíte, že máte pravdu a všetko viete iba ubližujete niekomu inému? Len si predstavte, koľko z vás, čitateľov a recenzentov napísalo alebo povedalo pri súčasnej situácií na Slovensku za to môžu dôchodcovia, treba im zobrať právo voliť a že sú hlúpi? Pritom si vôbec neuvedomujete, že ste takto odsúdili všetkých starších ľudí bez toho, aby ste vedeli, kto koho volil a čo koho do ich voľby viedlo? Pričom si vôbec neuvedomujete, že keď toto napíšete verejne na sieť, môže to niekomu ublížiť? Lebo vy viete vždy pravdu, oni nevedia nič. A keď budete tvrdiť, že to nie je prípad ako v tejto knihe, tak sa prosím Vás zamyslite.
Tak isto ako v tejto knihe, kde nenávisť prerástla zdravý úsudok, je to aj v reálnom živote. Kde sa osoba nechá niesť davom a prispôsobí sa, až si začne skutočne nahovárať, že však to je pravda. Táto kniha má predovšetkým každému jednému z nás nastaviť zrkadlo a kto si to jednoducho neuvedomí, nemá dostatok sebareflexie a nemá právo ukazovať na toho či onoho. Ako na jednej strane, tak i na druhej strane.
Táto kniha ma v druhej polovici jednoducho ohúrila a bol som, ako len u málo ktorých kníh, nahnevaný, pobúrený a zároveň smutný, no rozhodnutý to dotiahnuť do konca s akousi nádejou na dobrý koniec. Samozrejme nie všetky konce sú dobré, ale môžu byť omnoho horšie. Pre mňa sa z knihy, ktorú som chcel po 120 stranách prestať čítať stala kniha, ktorú som nechcel prestať čítať. Skvelé spracovanie predovšetkým psychológie postáv, vyjadrovali asi všetky možné aspekty ľudského života. Teším sa na druhú a tretiu časť, len si pár chvíľ od pokračovania musím oddýchnúť.
Matrjošku od Filipa Farkaša som si kúpil z dôvodu, že ma táto téma zaujíma a samozrejme bola pomerne lacná a potreboval som zaokrúhliť cenu. Autora nepoznám, je to pravdepodobne jeho prvotina, no v tejto knihe sa ukázalo, že vie, ako písať.
V podstate post-apokalyptický príbeh podobný Neffovej Tme alebo Elsbergovému Blackoutu, len s omnoho nižším počtom ľudí, omnoho nižším počtom dialógov a omnoho nižším počtom strán. Mňa osobne kniha síce neuchvátila a nechytila za srdce, no realistické poňatie apokalypsy, samoty, beznádeje bolo cítiť na každej strane. Už keď sa hlavnej postave niečo podarí, tak život ho vráti späť do krutej reality. Miestami sa dej vliekol, jednotlivé opisy alebo činnosti bolo monotónne, no ako náhle sa niečo dialo, tak sa strany čítali samé. Koniec ostal otvorenou časťou, no plnou nádeje pre tých, ktorí prežili a ktorí chcú žiť opäť normálnym životom.
Ak by autor knihu rozšíril, pridal viac postáv, dialógov a v podstate dokončil to, čo začal, kniha by si zaslúžila možno aj plný počet bodov. Ja ju však hodnotím priemerne, nakoľko aj napriek samotnej krutej scéne, mi tieto postavy a príbeh neprirástli príliš k srdcu.
Po Doktorovi Spánkovi som si zobral ďalšiu Kingovku a to konkrétne druhú časť Billa Hodgesa s názvom Stratení nájdení. Kým v prvej knihe bol Bill Hodges akýmsi základom, druhá kniha ho odsunula mierne na bok, rovnako ako jeho starých známych Holly a Jeromeho.
Musím sa na začiatok tejto recenzie v podstate priznať, že všetky knihy od Stephena Kinga, ktoré sa akokoľvek aspoň okrajovo dotýkajú spisovateľského ducha (Misery, Žiarenie, To), kde aspoň jedna postava nie vždy hlavná je spisovateľ alebo potenciálny spisovateľ či milovník kníh, vo mne vyvoláva tie najpríjemnejšie pocity. Vždy ma takáto postava nabudí na takú tú literárnu vlnu, kedy mám chuť dostať na papier všetky moje myšlienky a nápady. Práve King a jeho knihy ma ako jediné donútia niečo vytvoriť. Vyvolajú vo mne literárneho ducha a ja tvorím, aj keď len pre seba a určite amatérsky, ale jednoducho tvorím a cítim sa, že možno niekedy v budúcnosti aj niečo, čo ohúri nie len mňa, ale možno aj ďalšieho človeka, vytvorím a zverejním.
Späť však ku knihe bola opäť vynikajúca. Jednotlivé postavy boli bravúrne a dopodrobna predstavené a rozpísané. Hlavný záporák bol veru riadny kvietok, no určite každý milovník literatúry, ktorý má obľúbeného spisovateľa či básnika sa do neho miestami vedel v žiť a chápal ho. Možno nie v tých drastických činnostiach ktoré páchal, ale minimálne k láske k literárnej postave Jimmyho Golda. Tak isto si človek zvykol a obľúbil aj rodinu Peta Saubersa. Jednoducho opäť skvelo napísaná kniha, pri ktorej ma tak trochu mrzí taký jednoduchší a urýchlený záverečný boj medzi dobrom a zlom, aj keď v tomto prípade asi fanatizmus Morrisa Bellamyho ku Jimmymu bol enormný a čitateľ dokáže pochopiť, že ak bol počas celej knihy ochotný pre 4-5 časť ochotný spraviť všetko, tak aj ten koniec dával v podstate reálny zmysel.
Stratení nájdení je skvelou knihou a skvelým pokračovaním. Aj vďaka tejto knihe som začal pozerať seriál na Netflixe len škoda, že túto knihu žiaľ zo seriálu vynechali. Myslím si, že miestami by mala omnoho väčší potenciál, ako prvá kniha.
