

Poradie prečítaných kníh Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Duo spisovateľov, píšucim pod pseudonymom James S.A. Corey ma opäť prekvapil svojim štvrtým pokračovaním zo série Expanzia. Ľudstvo sa posunulo otvorením brán opäť dopredu a má možnosť nie len navštíviť nové systémy plné exoplanét podobajúcich sa Zemi, ale ich rovno aj kolonizovať. To sa v rýchlosti a náhodou podarilo Pásanom utekajúcich z Ganymedu na lodi Barbapiccola. Vytvorili si, ako prví ľudia zo slnečnej sústavy svoj nový domov mimo slnečnú sústavu. No idylku nového života im narušili, ako inak – iní ľudia. Ľudia zo súkromnej spoločnosti RCE, ktorá si podľa stanov Zeme nárokovala ako jediná „právoplatná“ spoločnosť na túto planétu. Vyslali na planétu Illus, resp. Nová Zem posádku na lodi Edward Israel To sa samozrejme znepáčilo prvým Pásanským obyvateľom a vznikol z toho konflikt. Nuž a koho iného by do takejto prekérnej situácie nasadili? No predsa slávneho kapitána lodi Rosinante – Jamesa Holdena a jeho tímu. Ten sa musí vysporiadať nie len s ľudskou náturou a typickými problémami, ale aj záhadnými anomáliami na samotnej planéte.
Aj tak by sa dal zhrnúť začiatok tohto príbehu. Príbehom nás sprevádzajú staré, staronové ale i nové postavy od kapitána lode Rosinante Holdena, prvého osadníka Pásana Basiu cez výskumníčku z lode RCE Elvi až po – pre mňa celkom príjemné spestrenie – bývalého Millerovho kolegu a súčasného bezpečnostného dôstojníka lode RCE Havelocka. Ako vždy, príbeh sa zo začiatku odvíja u každej postavy samostatne, postupom k jadru knihy sa ich osudy prepletajú a k záveru spájajú do jedného veľkého konca.
Príbeh štvrtej knihy bol zaujímavý, hlavná podstata taktiež. Prvý krát sme sa s hlavnými postavami dostali mimo slnečnú sústavu a ja som vyčkával na nejaké to mimozemské prekvapenie. V prvej knihe to bola protomolekula – pre nás niečo veľmi neznáme. Záhadná a tajomná protomolekula bola gro samotnej knihy. Druhá kniha však z časti sklamala, začalo viac politikárčenia a v tretej knihe som to videl podobne. Sem tam sme dostali malinkú, veľmi malinkú ochutnávku niečoho mimozemského, no stále to nebolo to, čo som aspoň ja, od kníh očakával, hoci ich hodnotím vďaka spracovaniu a príbehu plnými hviezdičkami. Štvrtá kniha teda vypadala sľubne – ako som spomínal – otvoril sa nám vesmír vo veľkom. Knihu som hltal a veľmi dobre sa čítala. Začali opäť náznaky niečoho mimozemského (štruktúra, stavby a dokonca i stvorenia) a mne tiekla pri čítaní slinka – čo bude nasledovať ďalej. No dočkal som sa opäť iba tých ľudských nátur a problémov. Politika išla síce do úzadia a príbeh bol celkom drsný, no tá mimozemská záhada ostala opäť v úzadí.
Aj napriek tomu že som z toho mimozemského úzadia mierne sklamaný, samotná séria a aj táto kniha je veľmi zaujímavá, skvelo spracovaná a pútavá. Ku koncu knihy sa mi zdal preklad akýsi nemotorný, taktiež gramatických chýb tam začalo celkom pribúdať, ale aj napriek tomu dávam knihe plný počet hviezdičiek.
Upozornenie – kniha nie je vhodná pre citlivučké anti-konšpiračné osoby, ktorým táto kniha môže spôsobiť prasknutie cievky v hlave alebo infarkt, aj napriek tomu, že ide o vymyslený príbeh.
A.G. Riddle píše vskutku zaujímavé romány, ako je v anotácií písané - technotrilery, ktoré v sebe kombinujú rôzne konšpirácie, experimenty, mystériá s prvkami fantasy či sci-fi. Bolo tomu tak aj u knihy ODLET alias LET 305, pri ktorej skombinoval rôzne žánrové prvky, ktoré však ku koncu až príliš moc namixoval a celkovú kvalitu knihy to veľmi pokazilo (nápad dobrý, spracovanie nie). Aj z toho dôvodu som sa mierne obával, ako tomu bude u tejto trilógie s názvom Záhada pôvodu, konkrétne u prvej časti Tajomný gén Atlantídy.
Musím zároveň podotknúť, že kým 2 a 3 časť trilógie sa dá kúpiť dokopy za 6 eur, tak prvá kniha (v slovenskom vydaní) je nedostupná. Aj z toho dôvodu som dlho váhal nad kúpou tejto trilógie, no podarilo sa mi po dlhom pátraní cez bazár získať prvú časť a tak som tomu dal šancu.
Kniha bola z počiatku chaotická, mnoho súvislostí mi nedávalo zmysel a ja som uvažoval nad tým, či mi vôbec zmysel dávať aj budú. Príbeh sa rozdeľuje na 3 časti, pričom v každej časti môžeme sledovať osudy, respektíve cestu dvoch hlavných postáv – Agenta hodinovej veže Davida Valea a doktorky Kate Warnerovej. Táto cesta sa im pretne takmer ihneď od začiatku a príbeh sa medzi nimi začal prelínať. Do toho dostávame vsuvku ďalších postáv, i záporných a príbeh postupom času začne dávať zmysel a začne sa stupňovať. Všetko nám približne po viac ako polovici knihy spojí istý mysteriózny denník, datujúci sa do obdobia prvej svetovej vojny, ktorý bol asi to najlepšie z celej knihy. Tu všetky súvislosti začali dávať svoj zmysel a musím povedať, že odtiaľto sa pre mňa príbeh začal veľmi rýchlo presýpať a príbeh ma začal konečne zaujímať. Ku koncu som to čítal zo zatajeným dychom, premýšľal nad tým všetkým a niekedy si musel dávať dve a dve dokopy kým som tomu porozumel. Nie žeby to bolo zložité či komplikované, ale kým v prvej polovici sa dostávame iba k strohým, plytkým informáciám, tak v druhej polovici na nás autor vystreľuje jedno vysvetlenie po druhom.
Páčili sa mi na knihe rôzne konšpiračné témy, ktoré do seba začali zapadať – Atlantída, Antarktída, Nacistický U-boat, Die Glocke, 11 september, rôzne mystériá spojené s ľudskou rasou či tajomstvá Tibetských mníchov a to, ako sa s nimi autor dokázal popasovať. Keďže ja si rád o týchto veciach prečítam (nie kvôli viere v týchto konšpiráciách, ale kvôli záujmu a predovšetkým predstavivosti) tak ma táto téma potešila. Čo sa týka hlavných postáv, tak tie som si bohvie ako neobľúbil, skôr mi prišli sympatickejšie a lepšie spracovanejšie postavy zo samotného denníka. Zaujímavé boli rôzne zvraty, ktoré síce boli tak trochu predvídateľné približne od spomínaného denníka, no aj tak sa mi otvárali ústa nad tým, čo som sa dozvedel.
U knihy ODLET to bolo od začiatku skvelé po zlý koniec. U knihy Tajomný gén Atlantídy to bolo opačne – zlý začiatok, skvelý koniec. Kým prvá tretina až prvá polovica knihy bola pre mňa nudná a na knihu som nemal vôbec chuť a čítal som ju priveľmi dlho, tak druhú polovicu knihy som zhltol za krátku chvíľu. Knihu hodnotím 4 hviezdičkami (zlý začiatok, skvelý rozbeh, dobrý koniec) a už sa teším na druhú časť, ktorá v podstate nadväzuje na tú prvú a má byť o niečo viac apokalyptickejšia.
Řetezová reakce je kniha, ktorá nám ukončuje post-apokalyptickú sériu SPAD. Kým v predchádzajúcich 3 častiach nás sprevádzala úžasná postava, akou bol Kapitán Michálek – hrdina z Istanbulu, v poslednej štvrtej knihe nás sprevádza nemenej známa Alica – Michálková pobočníčka a kamarátka.
Z počiatku som sa obával toho, ako na mňa zapôsobí výmena hlavných postáv, pretože pri prečítaní anotácie (nuž, kto čítal knihy, ten vie) som zistil, že štvrtou knihou ma bude sprevádzať ženská postava. To sa samozrejme po predchádzajúcich knihách dalo viac-menej čakať, no že to bude Alica som úplne nečakal. To však nič nemení na tom, že autor v podaní tejto hlavnej hrdinky knihu nepokazil, práve naopak – vskutku oživil a dal mi možnosť vžiť sa do role ženskej postavy v tak nehostinnom prostredí, akou je post-apokalyptický svet Brna, Prahy či Hamburgu. Alicu čaká v nehostinnom prostredí beznádej, strata blízkych ale i zrada a otroctvo. Z veľkolepého a nádejného plánu o mier a spojenectvo sa stane holý boj nie len o život, ale predovšetkým o tú poslednú ľudskosť, ktorá v ľuďoch (a hlavne u Alici) ešte ako tak zostala. V knihe sa dostaneme do Prahy či Hamburgu, zažijeme plavbu loďou cez veľtok Vltavy a z časti sa uvidíme či započujeme aj so starými známymi – Ryanom, Nacumi, Jitrenkou či Michalom. V knihe nechýbajú samozrejme ani nové postavy, či už sú to rôzne záporné a zákerné postavy, ale aj tie dobré postavy v podobe partizánov, pirátov ale aj extravagantný kult lásky. Kniha je predovšetkým drsná, krutá, popretínaná akčnými scénami masakrálneho orchestru ale i humorná, láskavá a hlavne pútavá. Je tak trochu nostalgická k predošlým trom knihám a sem tam máme možnosť načrtnúť istými narážkami na ich samotný dej. Koniec sa pre fanúšikov Kotlety a samotnej sérií SPAD stáva BRUTALITKOU ktorá sa skončí ... no to už nechám na Vás, nebudem prezrádzať všetky momenty. Ale koniec je pompézny a VEĽKÝ.
Kniha ma bavila, tak ako predošlé knihy (okrem prvej) a po prečítaní tejto knihy som sa prichytil pri tom, ako veľmi mi bude táto séria chýbať. Pri prvej knihe som kritikou nešetril, chválou áno. Ale pri ďalších to bolo už opačne a ja som sa do tejto série celkom zaľúbil. No čo viac tomu dodať, zlý začiatok, skvelý koniec. Odporúčam každému post apokalyptickému fanúšikovi.
Romány a príbehy odohrávajúce sa v Severských krajinách majú vždy niečo do seba. Do týchto pre mňa neznámych končín som sa dostal vďaka kriminálnym románom od spisovateľa Jo Nesbo a snažil som si rozšíriť obzory aj v inom, než kriminálnom vykreslení týchto krajín. Jeden z ďalších dôvodov, prečo som siahol po knihe od Fredricka Backmanna bol ten, že som z počiatku videl originálny film zo Švédska, v ktorom hlavnú rolu, samotného Oveho, si zahral Rolf Lassgard ktorý túto postavu zahral VYNIKAJÚCO ! Všetky tieto kroky viedli k tomu, že som si zakúpil spomínanú knihu. Film som síce videl a páčil sa mi, no predsa – čítam tak trochu iný žáner kníh, tento u mňa vybočuje úplne mimo – a mal som mierne obavy, či ma táto kniha nesklame. Po prečítaní románu musím skonštatovať, že kniha bola čitateľná, slová, vety, riadky či strany utekali jedna radosť a dospel som k názoru, že som sa v nej nesklamal.
Hlavnou postavou je starý, neustále frflajúci a nevrlý Ove, ktorý znepríjemňuje svojim susedom život, aj keď on tvrdí že to je opačne. Je za ťažko s ním vyjsť v akejkoľvek situácii a z banálnych vecí dokáže narobiť celosvetové problémy – pretože IDE O PRINCÍP. Vynikajúco spracovaná postava, ktorá by sa nestratila ani u nás na Slovensku a pri premýšľaní, či som aj ja natrafil niekedy na Oveho v reálnom živote som dospel k názoru, že áno (v podstate kúsok z neho mám v sebe aj ja). Ako to už však býva, človek sa nenarodí zatrpknutý, nevrlí a frflajúci – človeku sa niečo musí udiať, aby sa takýmto človekom stal. No a Ove toho v živote preskákal viac než dosť. Aj napriek jeho pevným postojom je to človek s VEĽKÝM srdcom, ktorý to v skutočnosti nemyslí úplne zle, no iní ľudia ho nechápu a myslia si, že je vyšinutý. Keď sa k nemu prisťahujú noví susedia z neeurópskeho štátu, Oveho svet sa začne otriasať doslova v základoch a po dlhom čase našiel pre seba viac ako len rovnocenného sparing partnera – Iránčanku Parvaneh. Začiatky sú vždy ťažké a tak tomu bolo aj v tomto prípade, no Iránsku rodinu to neodradí od toho, aby lepšie pochopila Oveho a prečo je tým, kým je. Kým isté vzťahy (ak sa to tak dá povedať) sa však v jeho prípade začnú zhoršovať, iné sa začnú roztápať a čitateľovi začne mäknúť nie len mozog, ale aj srdce.
Keď som si na obale všimol nápis – smutnosmiešne rozprávanie o láske – ani som len netušil, aká pravdivá je táto veta. V románe sa odohráva ako Oveho súčasnosť – ktorá je veľmi smiešna – tak isto aj Oveho minulosť – ktoré je naopak, veľmi smutná. Takéto striedanie „deja“ v tomto románe striedalo taktiež aj moju mimiku na tvári a emócie. Kým v jednej minúte som sa vskutku veľmi dobre zasmial a priateľke vysvetľoval prečo sa tak rehocem (nechápala), v tej ďalšej sa mi už vynárali slzy smútku.
Možno nie každému sadne Ove ako postava, pretože aj napriek tomu že sa zdá jednoduchá, tak je komplikovaná a neustále frflanie, opakovanie či niekoľký pokus o niečo – môže čitateľa trochu odradiť od knihy. Taktiež som si niekoľko krát pomyslel svoje (hlavne na začiatku) ale spracovanie tejto postavy ma nútilo čítať ďalej a ďalej aj napriek tomu, že som vďaka filmu vedel o všetkom, čo sa ešte odohrá (keďže originál film bol takmer úplná kópia knihy).
Muž menom Ove je skvelý román s nie príliš komplikovanou zápletkou. Celý príbeh je podaný s láskou a humorom a tak niet pochýb, že aj napriek jednoduchému, plochému príbehu táto kniha vyčarí úsmev ale i slzy na tvári každého čitateľa. Knihu som pôvodne chcel ohodnotiť s prižmúrenými očami - 5 hviezdičkami, ale keby to Ove zistil, tak ma na druhej strane ovalí palicou, navrieskal na mňa a povedal by mi, že IDE O PRINCÍP a preto dávam 4 hviezdičky.
Pred čítaním tejto knihy od Dmitry Glukhovskeho som mal pomerne mierne obavy, nakoľko prvá časť bola pre mňa pravdupovediac sklamaním. Bola písaná štýlom snáď všetkých doteraz vydaných jeho kníh a väčšina knihy bola akási nemastná, neslaná a fádna.
Keď som sa dostal ku druhej časti, veľmi som váhal či ju predsa ešte nenechám pár mesiacov oddychovať. Potom som si však uvedomil, že či sa sklamem alebo nie, kniha lepšia alebo horšia nebude ani po pár mesiacoch ležania v knižničke. Pustil som sa teda do príbehu s miernymi obavami ale i nádejami. Po prečítaní prvých niekoľko desiatok strán som mierne tápal, keďže príbeh sa bohvie ako nerozvíjal, stál na mieste a ja som sa modlil aby nebola takáto celá kniha. Našťastie, keď sa dej dostal do časti v ktorej sa príbeh križoval s príbehom prvej knihy Stanovište 1 – príbeh pookrial a rozbehol sa. Stal sa zaujímavým, pútavým a aj akčným. Stretneme sa s našimi starými známymi ale i novými neznámymi osobami a približne v polovici knihy na mňa autor vybafol poriadnu dávku prekvapenia. Dôjde k udalostiam, ktorými ma autor úplne prekvapil a o ktorých som si myslel, že sa udejú možno tak na konci ak vôbec. Aj z toho dôvodu som začal hltať knihu ešte viac – príbeh gradoval – aj keď určité opisovanie vecí či polemizovanie nikdy nezmizlo a ktoré neznášam, nič to nemenilo na tom, že sa príbeh hýbe tým správnym smerom a ukončí sa to takmer impozantne.
Glukhovsky má svojsky štýl písania, zabŕda do politického diania (literárne myslené) a opisuje pomery ktoré majú panovať v Rusku. Vidieť to ako v sérií Metro, knihe Text či v súčasnej sérií Stanovište. Tento jeho štýl písania sa dostáva do popredia čo badať na znižujúcim vnímaní post-apokalyptického sveta. Toto jeho pretvorenie spisovateľskej mysle je badateľné s jeho pribúdajúcim vekom a je to myslené tak, že tvorí politicko-spoločenský román s prvkami sci-fi hororu a veľmi ale veľmi slabým nádychom post-apokalyptického sveta na rozdiel od takého Metra a to mi v podstate na tejto sérií najviac chýba. Samozrejme, snaží sa tvoriť inú sériu, iný svet oproti Metru, no na Post-apokalyptický román je tam toho post-apokalyptického opisu akosi málo.
Aj napriek tomu kniha oproti jednotke veľmi potešila, bola čitateľná a vzrušujúca ako jazda na horskej dráhe kde sa striedali rýchlejšie (lepšie) pasáže s tými pomalšími (slabšími) pasážami. Kniha nadväzovala na prvú časť, umožnila mi nazrieť do samotného Moskovska a som zvedavý, čo nám ponúkne Glukhovsky v ďalšej knihe (a možno aj Stanovište 3) aj keď sa obávam, že ďalší román na ktorom bude pracovať bude veľmi, ale veľmi politicko-spoločensky nastavený vzhľadom na udalosti ktoré sa dejú na Ukrajine a ako sa stavia samotný autor k situácii.
Knihu hodnotím s privretým očkom 5 hviezdičkami :)
Samozrejme že sa to odohráva v tvojej hlave, Harry, ale prečo preboha by to nemohlo znamenať, že je to skutočné?
