Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Hlavným mestom je tu Glasgow,
Vhodné miesto keď tak na lov.
Dunlop a syn to spolu tiahnu,
McCoyovci po nich prahnú.
Korupcia, úplatky a aj vraždy,
Za peniaze má na háku každý.
Vplyvní ľudia vždy alibi majú,
Stiahnuť sa dole nikdy nedajú.
Kniha s poetickým názvom Krvavý Január mi na poličke ležala už viac ako rok. Až v Novembri tohto roku nadišiel ten správny čas na prelistovanie tejto kriminálnej drámy z prostredia Škótskeho Glasgowa. Priznávam, nie som príliš veľký znalec, vlastne nie som žiadny znalec kriminálnych kníh, môj literárny krimi život tvoria iba knihy od Nesba, Šlosera a rozčítaná e-kniha od J.A. Olsena a tým sa tento zoznam v podstate končí. No prostredie Škótskeho Glasgowa z roku 1970 vo mne vyvolalo fascináciu, sám seba som sa však pýtal, či ma kniha bude baviť, či budú charaktery postáv zaujímavé a či samotný prípad ktorý sa v knihe vyšetruje, bude aspoň niečím pútavý. Po prečítaní knihy sa však tieto obávané otázky vyparili ako para po teplej sprche. Kniha má koniec koncov svoje čaro ktoré sa najviac hodí do zimného prostredia, no v súčasnosti tomu chýba iba jedna vec sneh.
Už samotná anotácia nám žiaľ v podstate popisuje, čo sa v knihe bude diať a na koho sa naša hlavná postava inšpektor Harry McCoy bude zameriavať. Na bohatú a nepriestrelnú rodinu Dunlopovcov. Ako som už písal, žiaľ nám táto časť anotácie zobrazuje hlavných podozrivých, takže sa žiadne prekvapenia ako v iných krimi knihách nekoná, bohužiaľ. To je však jediná negatívna vec (a vlastne ešte jedna, k nej sa dostanem neskôr) na tejto knihe, no v tomto prípade sa čitateľ zameria na iné veci, na samotnú príčinu. V knihe sú však dôležité udalosti, príbeh, postavy a samotná atmosféra, ktorá je ponurá, tragická a smutná. V mojom vnímaní mi Harry od Parksa pripomínal svojim charakterom a správaním Harryho od Nesba, no kým Nesbov Harry je aspoň z časti kultivovaný džentleman, tak Harry z knihy Krvavý Január je doslova hovado a tu sa dostávam k tej ďalšej negatívnej veci. Na prvých stranách ma doslova vytáčal slovník našej hlavnej postavy McCoya ale i jeho nadriadeného Murraya. Som vytrvalec a mám rád aj realitu v knihách, no tento slovník mi prišiel príliš silený, hlavne keď sa po niekoľkých stranách tento neokrôchaný slovník vytráca a do konca knihy som následne našiel približne 2 vulgarity. Ale ten začiatok ma takmer odradil od jej čítania.
Knihou však prevažujú predovšetkým pozitívne hodnotenia, pozitívne reakcie či už je to ponurá atmosféra Glasgowa a jeho okolia, vykreslená spodina v skutku realistickom svetle ale i korupcia a arogancia v policajnom zbore. Taktiež príbeh bol zaujímavý a doslova ma na pár dní pohltil. Samotné postavy boli zaujímavo prepracované od samotného McCoya cez kolegu Wattieho, Murraya či Coopera až po vedľajšie postavy. Navyše, čítať o maloletom dievčatku žijúcom medzi vyvrhelmi bolo zničujúce.
Koniec bol z časti uzatvorený, aspoň to hlavné gro, hlavná línia príbehu, no mnohé ďalšie boli otvorené. Škoda že ďalšie časti každá z nich má v názve kalendárny mesiac nie sú preložené. Pravdepodobne to bude spôsobené slabším predajom, čo by som zase vyčítal nedostatočnému propagovaniu nemainstreamovaných autorov ktorý nemajú tak veľký marketing a lobbistov na Slovensku či v Česku.
Krvavý Január nie je kniha pre každého, nie je to krimi pri ktorej sa dopracovávate rôznymi faktami k vrahovi, to je len vedľajší doplnok a teda knihomoľov ktorí radi čítajú Britské detektívky asi neohúri. Určite však má čo ponúknuť širokému publiku a túto knihu ako neodborník na knihy hodnotím plným počtom, pretože bola zaujímavá, pútavá, akčná a z časti tragická, drastická a v neposlednom rade realistická.
O sérií Temná veža od Stephena Kinga som sa začal zaujímať iba nedávno. Prvá časť s názvom Pištolník mi ležala na poličke vyše roka a bál som sa rozčítať túto sériu. Nadišlo však pochmúrne obdobie temna (jeseň, dušičky, prvé mrazy, prvý sneh) ktoré je ideálne na príbehy ktoré atmosférou vkĺzajú do postapokalyptického sveta.
O prvej knihe som si recenzie vôbec nevyhľadával a tak som nemal potuchy do čoho sa púšťam. Vedel som iba to, že ide o najútlejšiu knihu z tejto série a po dočítaní musím povedať CHVÁĽABOHU. Začiatok začal zaujímavo, atmosféra, respektíve prostredie bolo vykreslené famózne. Opustená, suchá a slnečná púšť, prvý kontakt s civilizáciou ale aj prvé problémy hlavne postavy menom Roland Deschain alias Pištolník. Následne však prišlo akési sucho aj v knihe, nie len v imaginárnom svete tohto príbehu. Kniha prestala byť druhú tretinu zaujímavá a takmer si to uchovala až do konca nebyť nostalgickej chvíľke Rolanda pri vysvetľovaní svojho dospievania, ktorá bola aspoň čo to záživná.
Osobne si myslím že pri písaní tejto knihy bol Stephen mimo reality, či už spôsobené drogami alebo niečím iným. Chápem že ide o prvú knihu ktorá si nesie posolstvo do tých ďalších ale mňa jednoducho nenadchla ani postavy, ani príbeh, ani atmosféra, takmer ani prostredie. Konverzácie boli suché, bez akéhokoľvek zmyslu či emócií a nie, určite to nebolo nejakým hĺbkovým zamyslením.
Pre mňa táto kniha bola stratou času, no ja knihám aj sériám dávam viac šancí a preto v čítaní tejto série budem pokračovať.
Marc Elsberg je Rakúsky spisovateľ, ktorý má na konte celkom zaujímavé a úspešné knihy ku ktorým patria Blackout, Zero, Helix, Chamtivosť či Prípad prezident. Sám vlastním Blackout, Helix, Zero a Prípad prezident, no doteraz som prečítal od neho iba Blackout. K Blackoutu môžem po dnešnom dni priradiť aj knihu Prípad Prezident od ktorej som veru nečakal príliš veľa a ktorá ma neskutočne prekvapila a v istých častiach som sa od nej nevedel odtrhnúť.
Prípad Prezident zaujme predovšetkým svojim príbehom, ktorý síce nie je rozvetvený, naopak, je priamočiary, no o to presvedčivejší. Príbeh pojednáva o márnom boji spravodlivosti ľudu proti mocným elitám opierajúcich sa o demokraciu vo svojom vlastnom podaní, čo môžeme považovať za každodennú realitu. Hlavnou postavou je právnička medzinárodného trestného súdu Dana Marinová, ktorá má za úlohu dostať pred spravodlivosť jedného z najvplyvnejších ľudí na svete exprezidenta USA Turnera. Škandál presahujúci ľudskú predstavivosť vyvolá vo svete ošiaľ, predovšetkým v USA a v samotnom Grécku, kde došlo k zatknutiu exprezidenta. Začína sa boj o dôkazy, svedkov ale aj o samotný čas, ktorý je príliš cenný pre obidve strany. Podrazy, intrigy, klamstvá, konšpirácie, atentáty, dráma, akcia to všetko dokázala obsiahnuť táto vyše 500 stranová kniha.
Z čisto obsahového hľadiska sa kniha môže rozdeliť na 2 časti. Tou prvou nás autor prevedie cez právnické a súdne ťahanice, kde sa obe strany snažia nájsť akúkoľvek medzeru v zákonoch, dôkazoch, výpovediach svedkov či slovných preklepov zúčastnených počas pojednávania. Medze sa v týchto prípadoch jednoducho nekladú a tak sa obe strany chytajú aj slamky. Druhá časť je už dramaticky akčnejšia a rýchlejšia, dej odsýpa veľmi rýchlo až sa človek prichytí, že dočítava posledné stránky knihy. Veľké plus týkajúce sa akčnej časti je, že sa to konečne dá aj bez zbytočného akčného nasilu tlačeného strieľania.
Ako som písal na začiatku od knihy som nečakal príliš veľa, ale postupným čítaním strán pri ktorých sa odkrývali podlosti, ktoré za každú chceli podraziť nohy spravodlivosti (čítaj Dany Marinovej), som nadobúdal dojem, že sa jedná o realitu, nie o fikciu. Podlosti (vraždy, atentáty, konšpirácie) ktoré páchajú jednotlivé štáty či už je to USA, Nemecko, Rusko, Čína či dokonca aj Austrália len aby utajili svoje kšefty, obchodovanie, vraždenie, špionáž človeka nemôžu nechať ľahostajným, navyše, ak to človek vidí triezvo a nie je zaujatý iba jednou stranou.
Oháňanie sa demokraciou a ohýbanie jej pravidiel podľa vlastného úsudku, vytváranie konšpirácií na oboch stranách barikády a prilievanie oleju do ohňa v podobe útokov, nezmyselných reakcií si môžeme všimnúť aj na Slovensku, kedy jednotlivé strany (politické či nepolitické médiá, denníky, nezávislé organizácie) iba gniavia tú ľudskosť v nás a poštvávajú ľudí proti sebe. Kedy sa názory ľudí neakceptujú ale zaobaľujú do hoaxov, kedy diskusia nemôže existovať, lebo pri diskusii sa musia názory aspoň rešpektovať ale nemusí sa s nimi súhlasiť. Kde hlásajúci slobodu nerešpektujú názory iných len z dôvodu, lebo je to názor opačný. Ak toto všetko neskončí a ľudia budú aj naďalej tvrdohlaví a budú veriť všetkému či politikom, či médiám a nebudú chcieť bez posmeškov a aroganciou poslúchať iný názor a diskutovať, tak presne dovtedy si z nás budú tí čo riadia akýkoľvek dôležitý uzol v tomto štáte robiť čo chcú.
Ale aby som sa vrátil ku knihe osobne som mal husiu kožu z tohto čítania kam ďaleko až môže zájsť vyšetrovanie takéhoto prípadu. Neľutujem kúpu tejto knihy a po Blackoute, ktorý bol síce zaujímavý, no pre mňa nezáživný, dávam tejto knihe plný počet bodov.
Plnohodnotný horror naladený na duchov či démonov som za svoj niekoľko ročný literárny život v podstate nečítal. Môj zoznam autorov týkajúcich sa horrorových románov napočítam na prstoch jednej ruky Jack Ketchum, Stephen King a Mark E.Pocha. Aj z týchto mien jasne vidieť, že nejde o čistú „ducharinu“ ak to tak môžem nazvať. Preto som po dlhých rokoch váhania dospel k názoru, že treba dať šancu aj tejto odnože klasického horroru. Blíži sa v podstate aj obdobie ako stvorené na tento žáner jeseň, dušičky. Počasie nám tiež ukazuje tú pochmúrnu stránku sveta a tak som sa naladil na horrorovú nôtu a prečítal si knihu od Lee Mountford s názvom Sídlo hrúzy.
Hneď na začiatku sa vlastne dostanem až do prvej polovici knihy, pretože okrem zoznamovania a úvodu sa prvú polovicu knihy vlastne nič zaujímavého a horrorového nestane, až na asi dve výnimky ktoré by som ani ako horrorový prvok nenazval. To však nie je zlé, nakoľko túto prvú polovicu som prečítal takmer na jedno posedenie, pretože bola skvelo napísaná a aj napriek absencie toho bububu prvku mi to vôbec nevadilo a neprekážalo. Zoznámili sme sa s hlavnými postavami, nadýchali sa atmosférou mestečka či samotného domu a putovali ďalej k tomu zaujímavejšiemu.
Ďalšie žial, bohužial to zaujímavejšie prišlo v podstate na koniec a na husto. Všetok ten horrorový prvok nám autor napchal do 1 percenta v celkovom príbehu a ako už tu niektoré komentáre napovedali, v tejto knihe ostali mnohé zaujímavé aspekty odsunuté stranou.
Kniha koniec koncov nebola zlá, no nežilo to v nej tak ako v takých Kingových či Ketchumových knihách ale určite nepohrdnem ďalšími pokračovaniami ktoré sú 2.
V priebehu mesiaca som dočítal druhú trilógiu v mojom knižnom átriu a kým tá prvá Žatva smrti bola pre mňa chválitebná, tak trilógiu Města od Kristýny Sněgonovej hodnotím na výbornú. K prvým dvom knihám som recenzie už napísal a tak ma čaká táto posledná.
Tretia kniha nesie názov Svet v bouři a ihneď musím pochváliť nádhernú obálku samotnej knihy. Málokedy chválim obálky, ale táto vážne stojí za to. Samotný dej pokračuje tam, kde predchádzajúci dej druhej knihy končil ale len na krátku. Dej sa presúva na úplne inú časť planéty a to konkrétne na Island. Musím priznať že ma táto zmena riadne zaskočila a prvých niekoľko strán som sa potreboval zorientovať, nakoľko pribudlo nie len nové mesto a prostredie, ale nečakane aj nové postavy. Keď sa však jednotlivé príbehové linky začali spájať a všetko sa spojilo, kniha ukázala obrovský rozmer príbehu, ktorý dokázala autorka vybudovať. Následne sa pretli taktiež línie príbehov z predchádzajúcich kníh a v mojich myšlienkach nastavil takzvaný WAU moment.
Príbehom nás sprevádzalo dosť veľké množstvo postáv ako z predošlých kníh, tak i z tejto a každá jedna postava bola spracovaná (podľa mňa) tak skvelo, že mi nebol ľahostajný život ani jedného pútnika napriek kontinentom a veru o život sa im usilovalo množstvo príšer v rôznych podobách. Nehostinná pustatina, krvilačné beštie ale i zvrátené osobnosti v ľudských telách nás sprevádzali počas celej knihy a ja som tŕpol takmer každú stranu.
Koniec bol taktiež skvelý, napínaví a v istých chvíľach očakávaný ale i nepredvídateľný. Chýbal mi tam aspoň niekoľko stranový epilóg, aj keď ku koncu nám bolo z časti vysvetlené, akým smerom sa ten post-apokalyptický svet približne uberá. Samozrejme by som sa potešil i štvrtej, či piatej knihe, o tom niet pochýb.
Čo sa týka samotnej trilógie najviac ma očarila prvá kniha a to práve tým mementom mystérie a záhadna, ktoré bolo kombinované s celkom zaujímavým noir prostredím. Druhú a tretiu knihu by som hodnotil v podstate rovnako na jednotku to nemalo, ale určite nesklamalo, minimálne kvalitatívne nie.
Túto knihu a samotnú trilógiu hodnotím len a len pozitívne a jedna z mála trilógií, ktorá si ma získala svojou atmosférou, spracovaním ale i postavami.
Kniha ktorá mi až priveľmi pripomínala Deň Trifidú od Johna Wyndhama v kombinácii s Black-outom od Jana Kovanica. Zaujímavá a pôsobivá, to sa musí nechať. Hlavný hrdina, podobne ako u Wyndhamovej knihy putuje z počiatku sám, no neskôr k sebe priberie (alebo oni jeho) ďalších súputníkov. Miestami bola ponurá a drastická, miestami však humorná a romantická. Postavy knihy, ktorých čitateľ dokáže zrátať na dvoch rukách boli zaujímavé a na tak útlu knihu aj dobre prepracované. Okrem post-apokalyptickej krajiny plnej mŕtvych ľudí sa v príbehu stretávame i s tými polomŕtvymi živými mŕtvymi alias zombie. Bola to pomerne zaujímavá kombinácia, no okrem nádychu nebezpečenstva od zombie sme sa nakoniec ako to býva zvykom k nebezpečenstvu od živých. Musím povedať že som rád, že kniha skončila práve v takom momente, pretože by ďalej dochádzalo k oveľa väčšiemu klišé ale nebudem to kvôli deju rozoberať.
Pre mňa celkom dobrá jednohubka a v niektorých prípadoch lepšia ako Deň Trifidú.
