Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Moje knižné darčeky Moje aktivity
INFORMACIA PRE BUDÚCICH ČITATELOV Skôr ako začnete čítať, vzadu v knihe sa nachádzajú údaje o jednotlivých období a krátky významový slovník ktorý v istých prípadoch dosť pomôže.
Autorku s menom N.K. Jemisin poznám predovšetkým vďaka spolupráci s Macom Waltersom na knihe Mass Effect Andromeda Iniciace, ktorá bola z danej série najlepšie. Aj z toho dôvodu som sa rozhodol siahnuť po jej samostatnom post-apokalyptickom románe s názvom Piate ročné obdobie.
Samotná kniha je povedal by som netradičná, keďže pri jednom mene nám autorka rozpráva príbeh v druhej osobe, pričom u zvyšných dvoch mien nám autorka rozpráva príbeh v tretej osobe. Zo začiatku to môže byť dosť mätúce, človek si však na to určite privykne. Dej nám v podstate ukazuje 3 časové obdobia počas ktorých nás sprevádza tá istá osoba, len v každom časovom období s rôznymi menami ku koncu v podstate pochopíte prečo (no samozrejme na to prídete aj skôr, no opäť sa Vám môže zdať, že zo začiatku budete tápať). Dočítame sa aké to je byť už od mladého veku tzv. orogenikom a čo všetko musí taký orogenik prežívať, zažívať a v podstate aj užívať.
Zo začiatku som bol rozpoložením knihy dosť skeptický, bolo to chaotické a keďže som nevedel že na konci je akýsi slovník a údaje jednotlivých období, tak som tomu fakt nechápal. No dal som knihe a príbehu šancu a v podstate sa mi to aj vyplatilo. Samotný príbeh nie je úplný bestseller, ale určite by som ho odporučil sfilmovať, možno aj seriál by bol vhodným typom. V knihe ani príliš veľa akčných scén nenájdete, skôr sa nám autorka snaží vylíčiť osobnosť jednotlivých postáv a popísať ich osudy. Postavy ma však ako také príliš neohúrili a bolo mi jedno, kto na konci knihy prežije a kto nie. Počínajúc Damayou, Syen, Essun či Alabasterom, Hoam či Tonkee. Postavy boli akousi zmesou tínedžerskej roztopašnosti, vzdorovitosti s dospeláckou povinnosťou a prísnosťou. Taký Alabaster pôsobí zo začiatku ako Damon Salvatore z Upírskych denníkov a o pár týždňov na to sa z neho stáva precitlivený emo tínedžer. Ako by to nestačilo, niektoré postavy sú nebinárne, multipolárne, extrapolárne a neviem čo ešte chápem že je to v móde, ale prosím, stačí že autorka čiernej pleti píše v post-apokalyptickej knihe o posolstve anti-otroctva. Netreba do tohto sveta zahŕňať všetky spoločenské problémy, ktoré tejto knihe v podstate nič dôležité ani nedali. Veď na čo mi je informácia že taká Tonkee je žena s penisom? Veď sa s ním v príbehu ani raz nemečoval, nikoho víťazoslávne neprebodol, ani s ním/ňou nikto nemal sex a toho veru je v istých pasážach požehnane. Och pardón, nie sexu, ale trtkačky ako to v knihe jednoducho bolo preložené (určite dobre preložené, len autorka sa niekedy snažila písať ako vedec, inokedy ako učiteľ literatúry a inokedy ako prostitútka zo 40 ročnou praxou či ako sedliacky vagabund).
Okrem týchto negatívnych vecí nad ktorými sa väčšinou dá prižmúriť očko, bola kniha aj dobrá. Možno nemusela byť taká zdĺhavá, ale na niektoré zaujímavé otázky sme ešte nedostali odpoveď, tak dúfam že tie odpovede dostaneme v ďalších častiach. Knihu by som hodnotil priemerom, ale boli časti kedy som sa od nej nevedel odtrhnúť (a pri ktorej som ako sa v knihe hovorí, odložil trtkačku), tak jeden bodík zvyšujem.
Kniha zo série Harry Hole bez Harryho Holeho. Aj tak by sa z časti dala popísať ďalšia kniha z tejto série s názvom Polícia. Jo Nesbo nás v nej ťahá za nos od samého začiatku a pokračuje v tom počas celej knihy. Po roku (Vianočná tradícia) som sa opäť vrátil ku kriminálnemu románu z Nórskeho prostredia a opäť som celú knihu tŕpol v napätí kto bude vrahom tento krát.
Ohľadom postáv v príbehu a samotnej ponurej atmosfére mesta Oslo sa nemá ani cenu vyjadrovať, ako vždy vynikajúce. Kniha Polícia je však zatiaľ zo série najobsiahlejšia, aspoň čo sa týka počtu strán. 528 strán brilantného kriminálneho príbehu, tento krát však nie tak úplne s hlavným hrdinom, ten je od začiatku príbehu akoby som povedal mimo. Vďaka či žiaľbohu nám naopak autor ukazuje a približuje pre nás už známu skupinku vyšetrovateľov Katrine Bratovú, Beate Lonnovú, Bjorna Holma a psychológa Stale Auneho. Tí sa venujú komplikovanému, no chúlostivému prípadu vraždy bývalého inšpektora polície. Keď sa k tomuto prípadu pridajú ďalšie vraždy v radoch polície, skupina vyšetrovateľov si uvedomí, že im niečo chýba. Niečo veľmi dôležité čo by im určite pomohlo policajta, takzvané želiezko v ohni. Žiaľ osud sa nemazná s nikým a tak sa vyšetrovatelia musia spoľahnúť iba na seba. V zákulisí mestskej rady a polície panuje kvôli vraždám napätie a musí padnúť nejaká hlava či z jednej, alebo z druhej strany. Prípady sa zamotávajú, napätie rastie a Harry Hole už nie je medzi nimi. Podarí sa tento vriaci tlakový hrniec nakoniec otvoriť bez toho, aby bolo niekomu ublížené? Ako sme u Nesba zvyknutý nie. Vždy zahynie niekto, kto je srdcu blízky nám čitateľom.
Budem sa opakovať, ale séria s Harrym ma veľmi baví a patrí k mojim najobľúbenejším. Na jednu stranu sa teším na ďalšiu časť, na druhú stranu sa desím že prichádzam do bodu, kedy už žiadna kniha zo série Harry Hole nebude.
Jay Bonansinga a Robert Kirkman je spojenie dvoch úžasných ľudí bez ktorých by zombie svet z časti ani neexistoval. Aspoň nie v ponímaní Živí mŕtvi nakoľko ich úzka spolupráca viedla k akémusi dotvoreniu tohto univerza v ktorom vykresľujú cestu Guvernéra alias Briana Blakea alias Phillipa Blakea. A práve životná cesta a samotné pretvorenie osobnosti tejto postavy nám popisuje prvá kniha The walking dead Vzestup guvernéra.
Ako fanúšik post-apokalyptickej tématiky som sa pred mnohými rokmi dostal k seriálu The walking dead a ako roky ubiehali a skúsenosti pribúdali, dozvedel som sa nie len o seriáli či komiksoch, ale aj o knihách s rovnakým názvom. Na veľkú (moju) škodu boli všetky knihy vypredané. A tak som na knihy zanevrel až do určitého času (čakal som na dotlač, no žiaľ nič), kedy som si povedal A dosť !. Približne za jeden rok som skompletizoval (vykúpené krvou, vlastným potom a dušou) zbierku 6tich titulov a kochal sa na túto kôpku šťastia ďalšie 2 roky kým som sa odhodlal si otvoriť prvú knihu.
Autor, respektíve autori nás hodia do už rozrastajúcej sa apokalyptickej reality, kedy sa ľudia boja nie len tých živých, ale i neživých. Skupinka ktorej hnacím motorom je Phillip Blake v spoločnosti jeho dcéry Penny, brata Briana a dvoch priateľov Bobbyho a Nicka musia v tejto krutej realite čeliť rôznym nástrahám. Príbeh z počiatku pôsobí spomalene a nič nenasvedčuje tomu, akú zbesilú jazdu časťou USA táto skupina zažije. Posúvaním sa v príbehu dostávame obraz o rozmeroch apokalypsy ale aj o osobnostiach jednotlivých postáv, o tom, ako zmýšľajú a prečo konajú tak, ako konajú. Vedľajšími postavami sa to príliš nehemží, no zoznámime sa s trojicou osôb, ktoré už fanúšikovia TV seriálu určite spoznali. Osobne mi to pripadalo, že sa nám autori snažili predovšetkým opísať atmosféru hrôzy a priblíženie samotných postáv, predovšetkým postavy, ktorá nás bude sprevádzať v ďalšej časti.
Knihe však chýbali prvky zaujímavosti, niečoho, čo by človeku ukázalo že má zmysel to čítať ďalej pretože sa predsa len niečo má stať - miestami sa utápalo v monotónnosti a zbytočnosti. Napriek tomu sa v knihe vyskytovali aj určité prvky, chvíľky, ktoré ma potešili a ktoré určite potešia každého fanúšika The walking dead a jeho univerza.
Ide Zombie okolo,
Nedívaj sa na neho.
Kto sa naňho kukne,
Toho Zombie kusne.
Komiks Živí mŕtvi s podnázvom Střez se lovcú nás posúva do ďalšej etapy, respektíve do druhej desiatky tejto série. Predchádzajúce časti boli pokojnejšie hrozba Guvernéra pominula a tak si naši hrdinovia mohli nachvíľu oddýchnuť. Trvalo to však iba dve časti dva komiksy kým sa k slovu dostala ďalšia partia záporákov.
Rick so skupinou prežíva ako sa len dá, zásoby sa zužujú a čo je horšie, dochádza k veľmi tragickým a smutným udalostiam ktoré doľahnú na psychiku skupiny. Tá sa musí rozhodovať vo veľmi citlivých témach ktoré môžu znamenať vlastné prežitie či smrť, no rozhodovanie o smrti ľudí zo skupiny je náročná a strastiplná téma. Dokážu pre blaho a prežitie svojej skupiny obetovať niekoho z nich? Dokážu sa pozrieť medzi sebou do očí, ak o tom čo i len premýšľajú? Táto časť komiksu, povedal by som, otrasie základmi komunity ako takej, navyše ak je ďalšia osoba nezvestná a nový návštevník je veľmi čudný a tajnostkársky. Skupina ani len netuší, ako blízko sa dostali nepriatelia, ktorí doslova bažia po ich mäse.
Osobne hodnotím toto číslo komiksu na výbornú. Začiatok bol veru nečakaný a o to viac smutný a ja som si spomenul na scénu zo seriálu ktorá bola v podstate podobná a pri ktorej som veru vyrojil aj slzu. Samotné jadro komiksu ma nenechávalo kľudným ani na jednej strane a potešil ma príchod veľmi významnej postavy (aspoň v tej seriálovej verzii) ktorú som síce z počiatku nemusel, ale nakoniec som postavu zaradil do TOP 10. Udalosti na konci komiksu boli opäť ponuré, smutné a no, bude mi istá postava rozhodne chýbať.
Seriál 13 reason why kniha s názvom Mŕtve dievča neklame. Vyberte si, nakoľko ide o veľmi zaujímavý počin ako v tom knižnom, tak i v tom seriálovom podaní. Práve skvostná seriálová adaptácia ma prinútila kúpiť si jej predlohu od Jaya Ashera. Kniha sa v súčasnosti po toľkých rokoch (uff už 7) dá získať iba cez bazár a u mňa v súkromnej zbierke je máloktorá kniha z bazáru.
Pri otváraní knihy som mal zvláštny pocit že začínam sledovať súkromie človeka, ktorý si siahol na život. Súkromie osoby, dievčaťa, ktorého život sledovalo až príliš mnoho osôb zodpovedných za jej smrť a ktoré sa nachádzajú na kazetách, ktorým je venovaná táto kniha, čo mi tak trochu naháňalo hrôzu, že aj ja špeh, čitateľ budem niekde na poslednej kazete spomenutý. Nuž, čo Vám poviem, nepríjemný pocit aj keď vy sami viete, že to tak v skutočnosti nie je.
Hannah Bakerová a Clay Jensen sú mená, hlavné postavy, na ktoré si vždy spomeniem keď hrá v rádiách pieseň The night we met od Lord Huron. Mená, ktoré sa mi vryli pred pár rokmi do pamäti pri sledovaní seriálu a ktorých osudy mi teraz bolestivo pripomenula kniha s názvom Mŕtve dievča neklame. Prečo bolestivo? Pretože ide o úžasný, emocionálny, no zároveň smutný a tragický príbeh, ktorý sa nám možno zdá vymyslený, no v realite sa odohráva snáď v každom kúte našej zeme. Stačí sa len pozrieť vôkol seba tajomstvá, klamstvá, podrazy, ohovárania deje sa to ako v školách, tak i vo firmách.
Samotná kniha nám opisuje jeden deň Claya Jensena, počas ktorého si vypočul všetky nahrávky, ktoré zanechala mŕtva Hannah Bakerová, študentka Liberty High a na ktorých vysvetľuje osoby a udalosti, ktoré spôsobili jej strmý pád z úspešnej, talentovanej a krásnej študentky na bezduchú schránku v ľudskej kostre ktorí si siahla na život.
Kniha bola zaujímavá a keby som ju skôr čítal, ako pozeral seriál, tak by som povedal iba WAU. No seriál, minimálne prvá séria mala neskutočnú atmosféru a tá tejto knihe veľmi chýba. Príbeh samotný bol plytký, jednoduchý, čitateľ by si mohol na konci povedať, že ak pre toto Hannah ukončila svoj život, tak bola riadne hlúpa. No pozrite si seriál (určite každý kto prečítal knihu seriál videl, predtým či potom) a tam nám krásne rozvetvili jednotlivé príbehy (kazety) a aj keď ubehlo už 7 rokov odkedy som seriál videl krvi by ste sa mi pri čítaní knihy nedorezali ako sa mi pred očami mihali jednotlivé príbehy, jednotlivé scény.
Jay Asher ponúkol výborný námet na seriál ktorý bol okamžite s plným potenciálom využitý, možno ešte kvalitnejšie ako samotná kniha. Preto hodnotím knihu 4* , bolo to skvelé, no chýbala tomu atmosféra, charaktery, rozvetvenie.
PS pri sledovaní seriálu či čítaní knihy si človek uvedomí, akí ľahostajní ľudia sú k iným. Ako si každý človek myslí, že jedna lož, nadávka, menšie ohováranie či nevinný podraz nikomu nemôže ublížiť. No ak to tej obeti spraví ďalších 10 ľudí ktorí si povedia rovnakú obhajobu ako ten prvý, už to nie je maličkosť. Najhoršie je, že každý, kto sa nad týmto pozastaví robí to isté. Neveríte? Stačí si spomenúť aké komentáre ste za posledný týždeň či mesiac pridali na sociálne siete. Aké myšlienky Vás za posledný týždeň napadli voči komukoľvek. Žijeme v dobe, kedy si príliš veľká väčšina neuvedomuje dopad svojich písmien ktorými bombarduje sociálne siete, hrajú sa na kazateľov múdrosti, pravdy a v mene šírenia dobra šíria skôr nenávisť.
