

Klasika Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
bookstagram:
https://www.instagram.com/petrasbookalchemy?igsh=MWgyMWVtdTZtZ3d4bA%3D%3D&utm_source=qr
Plachý dom je kniha, ktorá sa číta ako návrat domov po dlhom dni. Nie veľkolepý, nie dramatický ale ten, ktorý vás nechá konečne vydýchnuť. Je to literatúra, ktorá potvrdzuje, že ticho môže byť rovnako pôsobivé ako výkrik.
Hrínová tu rozpráva o ľuďoch, ktorých by ste kľudne mohli stretnúť na ulici, v obchode, vo vlastnej obývačke. A práve vďaka tomu sú jej postavy presvedčivé: žiadna nie je zbytočne komplikovaná, a predsa sú všetky hlboko ľudské.
Ako čitateľ som mala pocit, že kniha mi dovoľuje spomaliť a ponoriť sa do atmosféry, ktorá je nežná aj pravdivá, oddychová aj autentická. Presne taký typ príbehu, ktorý nepotrebuje obrovské zápletky stačí mu úprimnosť.
Pre mňa to bola skvelá oddychovka, ale taká, ktorá nezanecháva iba teplo, ale aj jemné zamyslenie nad tým, ako fungujeme v bežnosti, v rodinách, medzi sebou.
Hrínová nepíše o veľkých dramatických momentoch. Píše o tých malých, ktoré však v skutočnosti tvoria celý život. A preto jej verím každé slovo.
Démon súhlasu je text, ktorý sa vás nesnaží osloviť príbehom, ale pravdou. Tou nepríjemnou pravdou o nás všetkých: o tom, akí sme mäkkí, keď stojíme pred (zdanlivo) neškodným kompromisom. Tatarka ako jeden z mála slovenských autorov dokázal pomenovať chorobu systému ešte skôr, než sa o nej smelo hovoriť.
Tatarka rozpráva o totalite, ale medzi riadkami cítime náš svet: tlak prispôsobiť sa, davové myslenie, hlasy, ktoré kričia nahlas a rozum, ktorý šepká. ...a ten šepot je presne to, čo chce autor zachrániť.
Rozbíja ilúzie, pýta sa:
„Kto si, keď sa všetci pozerajú?“
A ešte dôležitejšie:
„Kto si, keď sa nepozerá nikto?“
Je to krátka kniha, ale nie ľahká.
Je krásna, ale nie jemná.
Je dôležitá, pretože ukazuje, že mlčanie môže byť rovnako nebezpečné ako výkrik.
Pre mňa osobne to bola kniha, ktorá rezonovala dlho po dočítaní najmä pre ten nepríjemný pocit, ktorý vo vás zostane:
že démon súhlasu nie je len literárny motív… ale aj niečo, čo si všetci nosíme v sebe.
„Démon súhlasu je ako tieň, ktorý sa vynorí vždy, keď sa bojíme povedať nie.“
Tento výrok vystihuje celú Tatarkovu filozofiu že skutočné zlo nezačína veľkými činmi, ale malým, tichým prikývnutím.
Možno mu pomohlo, že dostal nové meno, mohol sa tváriť, že je úplne iný človek.
