Klasika Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
bookstagram:
https://www.instagram.com/petrasbookalchemy?igsh=MWgyMWVtdTZtZ3d4bA%3D%3D&utm_source=qr
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Kniha Čas vos od Aleny Mornštajnovej je nenápadný, no mimoriadne silný príbeh, ktorý ukazuje, aký dopad môžu mať slová a správanie na život druhého človeka. Napriek tomu, že ide o útlu knihu, otvára ťažké a dôležité témy duševné zdravie, toxické vzťahy, manipuláciu či potrebu zapadnúť za každú cenu.
Autorka veľmi presne zachytáva, ako sa zdanlivo nevinné poznámky, ohováranie alebo skreslené pravdy môžu postupne nahromadiť a zničiť človeka. Práve táto nenápadnosť je na príbehu najdesivejšia veci, ktoré považujeme za „bežné“, môžu mať pre niekoho fatálne následky.
Čas vos je silné a znepokojivé čítanie, ktoré núti zamyslieť sa nad vlastným správaním aj nad tým, ako vnímame ľudí okolo seba a to, či im vôbec môžeme dôverovat. Je to útla knižka, no zostane s vami aj dlho po dočítaní.
Pre koho áno: pre čitateľov, ktorí majú radi psychologické a spoločensky ladené príbehy s hlbším odkazom.
Pre koho nie: pre tých, ktorí hľadajú oddychové čítanie alebo niečo ľahké a nenáročné.
Kniha Hide od Kiersten White prináša zaujímavý a originálny námet skupinu ľudí, ktorí sa zúčastnia hry na schovávačku v opustenom zábavnom parku. To, čo sa spočiatku javí ako súťaž o peniaze, postupne dostáva omnoho desivejšie rozmery.
Silnou stránkou knihy je výborné vykreslenie atmosféry napätie sa stupňuje a čitateľ postupne odhaľuje, že táto hra nie je len nevinná zábava. Dalšou silnou stránkou knihy je psychológia postáv a témy osamelosti, „neviditeľnosti“ v spoločnosti a potreby byť videný a prijatý.
Avšak, záver knihy môže byt pre niektorých čitateľov mätúci. Nie všetky veci sú vysvetlené jednoznačne a autorka ponecháva priestor na interpretáciu, čo nemusí sadnúť každému. Niektoré súvislosti si tak musí čitateľ domyslieť.
Hide je zaujímavé, temné a miestami znepokojivé čítanie, ktoré ponúka viac než len jednoduchý hororový príbeh. Najviac si ho užijú tí, ktorí majú radi atmosféru, symboliku a otvorenejšie konce.
Záver: za mňa to rozhodne nebolo to najlepšie čítanie tohto roka, no neľutujem, že som si knihu prečítala - rozhodne ide o zaujímavý nápad a symboliku.
Pre koho áno: pre čitateľov, ktorí majú radi temné, atmosférické príbehy s psychologickým presahom.
Pre koho nie: pre tých, ktorí očakávajú jasné vysvetlenia, uzavretý dej a jednoznačné odpovede.
Kniha Maslo od japonskej autorky Asako Yuzuki je román, ktorý ma naozaj prekvapil. Má mnoho vrstiev - spája psychológiu postáv, spoločenskú kritiku a gastronómiu. Príbeh na vás môže spočiatku pôsobiť zvláštne a možno nebudete vediet, čo presne očakávať, no postupne vás vtiahne a otvorí množstvo tém, nad ktorými sa dá dlho premýšľať.
Dej sleduje novinárku Riku, ktorá sa rozhodla urobit rozhovor s Manako ženou obvinenou zo série zločinov. Počas ich stretnutí je fascinujúce sledovať nielen psychológiu Manako, ale aj postupnú premenu samotnej Riky. Ich rozhovory otvárajú otázky o postavení žien v spoločnosti, o stereotypoch, očakávaniach a tlaku, ktorému ženy čelia. Kniha zároveň ukazuje kontrast medzi tým, čo spoločnosť očakáva od žien a čo toleruje u mužov.
Zaujímavou súčasťou príbehu je aj jedlo jeho opisy potešia najmä gurmánov, no zároveň majú symbolický význam. Jedlo tu predstavuje potešenie, slobodu aj odmietnutie spoločenských pravidiel. Popri tom sa v knihe objavujú aj témy osamelosti, potreby byť vypočutý a pochopený.
Maslo je miestami zvláštne, provokatívne a niekedy až bizarné čítanie. Práve vďaka tomu však dokáže čitateľa prinútiť premýšľať o spoločnosti, hodnotách aj o tom, ako vnímame sami seba.
Pre koho áno: pre čitateľov, ktorí majú radi psychologické romány a knihy otvárajúce spoločenské témy.
Pre koho nie: pre tých, ktorí hľadajú rýchly dej alebo klasický kriminálny príbeh.
Kniha Jazyk vojny je silným a mrazivým svedectvom o ruskej invázii na Ukrajinu. Nejde o analytický pohľad na geopolitiku, ale o osobné výpovede a obrazy každodennosti ľudí, ktorých vojna zasiahla priamo tých, ktorí prišli o blízkych, o domovy aj o pocit bezpečia.
Autor zachytáva realitu od prvých dní invázie a ukazuje, ako sa vojna postupne vpisuje do života jednotlivcov aj celej spoločnosti. Mimoriadne silné sú pasáže o „deťoch vojny“, o generácii, ktorej detstvo prerušili sirény a strach. Kniha neponúka útechu ani jednoduché odpovede. Ponúka pravdivosť, bolesť a potrebu nezabudnúť.
Silu tejto knihy vidím aj v tom, že ukazuje, ako jazyk sám o sebe nestačí. Ako sa slová snažia pomenovať niečo, čo je tak extrémne, že sa tomu jazyk vzpiera. A predsa je písanie spôsobom odporu. Spôsobom, ako povedať: toto sa stalo, toto sa deje, nezabudnite.
Celkovo je Jazyk vojny náročné čítanie, ktoré vyvoláva silné emócie a pri jej čítaní mi behal mráz po chrbte. Práve preto je táto kniha taká dôležitá. Pripomína, že za správami a štatistikami stoja konkrétne ľudské príbehy.
Kniha Posledná šanca od Andyho Weira je strhujúce sci-fi, ktoré spája napätie, humor, vedu a silný ľudský príbeh. Od prvej kapitoly drží čitateľa v neistote čitateľ spolu s hlavným hrdinom postupne odhaľuje detaily misie bez návratu, jej riziká ako aj vlastnú minulosť a skladá si ju podobne ako puzzle. Tento postupný návrat spomienok vytvára výbornú dynamiku a napätie, ktoré nepovolí až do poslednej strany.
Najväčšou silou a srdcom knihy je podľa mňa vzťah medzi hlavným hrdinom a Rockym. Najprv neistota, strach z neznámeho, potom zvedavosť… a nakoniec hlboká dôvera. Bez spoločného jazyka, bez spoločnej biológie, bez spoločnej planéty. A predsa vznikne niečo silné a čisté.
Spasiteľ nie je len príbehom o záchrane planéty. Medzi riadkami hovorí o tom, že aj keď nie sme z rovnakej krajiny (planéty), ak nám na niekom skutočne záleží, dokážeme si k sebe nájsť cestu. Je to napínavá, inteligentná a zároveň dojímavá kniha, ktorá vo mne zanechala silný čitateľský zážitok.
Bezohlední lidé je presne ten typ knihy, ktorý človeku až tak veľa noviniek nepovie, len ho skôr utvrdí v tom, čo už tuší. Tým je skutočnosť, že spoločnosti Facebook (terajšia Meta) v skutočnosti nejde o ľudí, ale o ich dáta, pozornosť a o to, ako z toho celého čo najefektívnejšie vyžmýkať čo najviac peňazí . Pritom nás stále utvrdzuje o tom, ako mu záleží na našej bezpečnosti a súkromí. Opak je však pravdou, keďže súkromie je pre túto spoločnosť predstavuje skôr prekážku než skutočnú hodnotu.
Pre mňa je však silnou stránkou knihy práve samotná perspektíva insidera. Nie je to abstraktná kritika technologického giganta, ale každodenná realita zamestnanca. Táto kniha nám teda umožňuje nahliadnúť do zákulisia a vidieť, ako vznikajú jednotlivé rozhodnutia, teda k to ich vytvára a kto schvaľuje. Tiež nám ukazuje samotnú hierarchiu, pracovnú kultúru a umožňuje nám zložiť si ružové okuliare a uvedomiť si, že toto nie je až taký "dream job", ako sa môže niekomu na prvý pohľad zdať.
Zaujímavé je tiež sledovať kontrast medzi tým, ako sa Facebook navonok tvári ako firma, ktorá „spája ľudí“ a tým, čo sa v skutočnosti za tou fasádou skrýva. Jednoducho cítiš, že toto naozaj nie je o ľuďoch a pre ľudí, ale skôr o udržaní si moci a potrebe rásť za každú cenu, aj keď to má celospoločenské dôsledky.
Takže áno nie je to kniha, ktorá by šokovala úplne novými informáciami. Je to kniha, ktorá dá tým známym faktom ľudskú tvár. A práve v tom je jej hodnota.
Posledný diel série Before the Coffee Gets Cold vnímam ako veľmi dôstojné a citlivé zakončenie celej série. Je cítiť, že autor už ani nechce prekvapovať pravidlami kaviarne skôr sa sústreďuje na to podstatné: vzťahy, ľútosť, lásku a prijatie.
V tejto poslednej časti série na mňa najviac zapôsobil prvý príbeh o chlapcovi, ktorý netúži po zázraku pre seba, chce len vidieť svojich rodičov šťastných a zdieľať s nimi tento pocit, tento moment.
Na celej sérii mám rada to, že nehovorí „keby si sa mohol vrátiť, všetko by si napravil“. Skôr jemne naznačuje, že minulosť nás neučí meniť to, čo bolo, ale lepšie chápať to, čo je. Každá kniha pridáva inú perspektívu, inú bolesť, inú nádej a preto si v nich každý čitateľ nájde „ten svoj“ príbeh.
Kniha The Gentleman in Peru od André Acimana je tichým, pomalým príbehom, ktorý nestojí na deji, ale na pozorovaní a medziľudských stretnutiach.
Hlavná postava Gentlemana spočiatku pôsobí tajomne sedí bokom, mlčí a pozoruje svet okolo seba. Práve toto jeho konanie vzbudí zvedavosť mladých študentov, ktorí sa mu prihovoria. Postupne sa ukáže, že Gentleman vidí viac, než sa na prvý pohľad zdalo, a každému z nich „daruje“ niečo výnimočné pocit, že je naozaj videný a pochopený. Popritom sa nenápadne odhaľuje aj jeho vlastný, nie príliš veselý, životný príbeh.
Je to melancholická, krásne napísaná kniha o osamelosti, náhodných stretnutiach a stopách, ktoré v nás ľudia zanechajú, aj keď s nami strávia len krátky čas.
Kniha je vhodná pre čitateľov, ktorí majú radi tiché, pomalé príbehy, jemnú psychológiu postáv a čítanie medzi riadkami.
Naopak, ak hľadáš akciu, výrazný dej či rýchle tempo, táto kniha pre teba nemusí byť to pravé.
Kniha Before We Say Goodbye je ďalším jemným a hlbokým dielom 5 dielnej série, ktorá dokáže pohladiť po duši. Každý príbeh v sebe nesie niečo známe a ľudské, a práve preto si v nej nájde každý to svoje - každý z nás má svoje dôvody, svoje spomienky a otázky, ku ktorým sa v myšlienkach vracia.
Povedala by som, že táto kniha je najmä o výčitkách o slovách, ktoré sme nestihli vysloviť, o pocitoch, ktoré sme si nechali pre seba, a o ľuďoch, ktorým sme to povedať nestihli. Kniha pracuje s myšlienkou návratu do minulosti veľmi citlivo a realisticky, bez pátosu, no s hlbokým emocionálnym dosahom.
V konečnom dôsledku ide o tichý, dojímavý príbeh, ktorý neprináša jednoduché odpovede, ale ponúka pochopenie, prijatie a priestor na vlastné zamyslenie sa a precítenie všetkých emócií, ktoré k nám počas čítania prichádzajú.
