Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Všetko je v poriadku, všade je láska a pritom, zdá sa, že nič nie je v poriadku a láska rozhodne nie je všade.
.
Ak som mal doteraz vláčnejší postoj k poviedkovým knihám, z dôvodu, že poviedky sú často nevyvážené, alebo sú dobré len niektoré, tak toto poviedkové pásmo ma presvedčilo o opaku. Obsahuje trinásť poviedok a každá je dobrá.
Veľmi sa mi páčil meniaci sa naratív a rôzne štruktúry textov, ktoré boli zakaždým dômyselne vystavané, ako je Michalovi Tallovi príznačné z jeho básnickej tvorby.
.
Ako prepájaciu líniu vnímam navodzovaný pocit bezvýchodiskovosti a srbivého znepokojenia. Bezmenné postavy sú v príbehoch ako inštrumenty, ako anonymní nositelia informácií, chytení do sietí tvárnych alternatívnych realít. Tie sa javia ako zlé sny, ktorými sa tá skutočná realita o to viac zvýrazňuje.
Vo svojej ponurejšej pestrosti a rôznorodosti poviedky nabádajú k obrazotvornosti a núkajú interpretačnú voľnosť. Čítali sa mi s ľahkosťou a s pôžitkom a napriek tomu, že som si pomedzi ne robil malé pauzy, mal som ucelený atmosférický zážitok, ako pri kvalitných krátkometrážnych filmoch.
.
Prajem tejto knihe aby sa ocitla v budúcoročnej Anasoftlitera desiatke a ak by som predsa len mal vypichnúť niektoré poviedky, ktoré sa mi páčili väčšmi, boli by to: Zajtra alebo pozajtra vykročíš do ulíc, Jörmungandr, Domy iných tvorov a najmä skvelá poviedka Kosti, ktorú by som zniesol aj ako celú samostatnú knihu.
.
Dajte si.
Táto výborná absyntovka mi sadla ako uliata. Magnasonova environmentálna reportáž (alebo skôr eseje) je citlivá a osobná. Islandské prostredie približuje cez rodinné viacgeneračné príbehy a históriu krajiny. Rodinu glaciológov spája neochvejná láska k prírode a cítiť to v každej autorovej poetickej myšlienke. Jeho vnímavé úvahy sa opierajú o vedecké poznatky a štúdie a zrozumiteľným jazykom približuje zmeny klímy a dôležitosť udržateľnosti ekosystémov. Viaceré texty obsahujú rozhovory s ekologickým kontextom, z ktorých pre mňa najpodnetnejšie sú tie s Dalajlámom. Ľahkosť, pokora a jednoduchá pravdivosť jeho slov ma skutočne dojímali.
.
Globálne otepľovanie, topenie ľadovcov, zmenšovanie permafrostu, prekysličovanie oceánov, neúnosná úroveň oxidu uhličitého v ovzduší…klimatické zmeny sú jednoznačne najväčšou a akútnou výzvou ľudstva. Pre zabezpečenie budúcnosti je dôležité uvedomenie každého z nás. Každodenná reflexia a poznanie, ako nadmerný konzum rapídne ovplyvňuje Zem. Nesmierne potrebná je však nadnárodná spolupráca a spoločný cieľ zastaviť nárast CO2. Ak sa to podarí, ako píše autor, výsledkom môže byt svet, ktorý síce nebude dokonalý, ale predsa len krajší, než dokážu vyjadriť slová.
Moja srdcová kráľovná Olga Tokarczuk.
Jej putovné imaginárium za Knihou tajomstiev a právd života (prozaická prvotina z roku 1993) je nápaditým kaleidoskopom postáv a motívov.
Mystická a filozofická nadžánrová fajnotka.
Psychologický román Ako milovať svoju dcéru je citlivým materským vyznaním.
V útržkoch sa strieda minulosť so súčasnosťou, v ktorej matka nachádza cestu k odmlčanej dcére. Spomienky ju vracajú ku kľúčovým momentom života a prehodnocuje lásku a zmeny lásky od ranného materstva až po rokmi nadobudnuté emočné priepasti v ich vzťahu.
.
Koľko lásky je priveľa lásky? Aké veľké môže byť prázdno v živote? Prázdno v bruchu matky, keď sa dieťa narodí a prázdno v srdci, keď dieťa odíde?
.
“Chcela by som počuť o takej rodine ako je naša, Meirova, Leina a moja, o chybách, ktoré sa dajú ľahko napáchať, no niet nikoho, kto by ich odpustil, o bežných nehodách, mám na mysli zločiny vôle.”
.
Veľmi, veľmi pekné čítanie.
.
Vydalo Artforum v edícii klad, opäť v prenikavom preklade Silvie Singer a s ohromne trefnou ilustráciou na obálke od Han Donau.
Táto literárna špecialitka, vhodná pre náročnejších, ma skutočne nadchla.
Výrazné uvedomenie si tela. Pudové, intímne, poetické výpovede z minulosti, ktoré sa sprítomňujú a dostávajú tvar. Ohýbanie štruktúr textu a skutočne pohlcujúci preklad, no skvelé, radím medzi tohtoročné topky.
Zhodou okolností sa mi Fjaka stala tematickým čítaním. Výborne dopĺňala moje dovolenkové vylihovanie pod borovicami a podnecovala rozjímanie o Chorvátsku. Kniha bola taká dobrá, že som po dočítaní ostal úplne sfjakovaný.
“Fjaka označuje stav ducha, keď sa človek túži len pozerať do diaľky a rezignovať z akejkoľvek formy aktivity, rozplynúť sa v priestore. Čím je teplejšie, tým je riziko fjaky vyššie…”
.
Reportáž Aleksandri Wojtaszek ponúka pohľad za dovolenkovú scénu tejto obľúbenej destinácie. Najmä mimo sezónu, keď sú okenice domácich zatvorené, terasy kaviarní a reštaurácii prázdne a slnko prestriedajú sivé veterné dni. Neváha odísť za centrá miest, do štvrtí, periférií a na vidiek. Umožňuje tak nazrieť do histórie bývalej juhoslovanskej krajiny vpísanej do sŕdc domácich, hrdých a veselých, ktorí sa po skončení leta roztrpčia a častejšie uzatvárajú do seba.
.
Pre pochopenie, kto sú Chorváti*ky a aká bola tvár Juhoslávie, nemožno obísť politické osobnosti, ktoré najvýraznejšie ovplyvňovali charakter krajiny a jej budúcnosť. Spomeniem juhoslovanského prezidenta Tita a jeho komunistickú ideológiu s vlastnou diktátorskou tvárou (tzv. titoizmus) a prvého prezidenta novodobého Chorvátska Tudmana, národného hrdinu (alebo skôr antihrdinu), ktorý pod záštitou demokracie odbáčal od komunizmu k pronárodnému vyhraňovaniu (rozošvávaniu zmiešaného srbsko-chorvátskeho obyvateľstva).
Dvaja velikáni, na pomyselných piesestáloch chorvátskych dejín 20.storočia, pre ktorých by som sa ja osobne do hrude nebil.
.
Veľmi ma zaujala rovina spájaného a vojnou rozdeleného juhoslovanského bratstva. Pri čítaní som sa nemohol ubrániť pocitu niečoho známeho. Nedávna minulosť a našliapnutá súčasnosť Chorvátska má v podstate podobný príbeh, ktorý žijeme aj u nás či pozorujeme v ďalších post-komunistických krajinách východnej časti Európy. Zjednodušene sa to dá vnímať ako premárnený a zneužitý socializmus, rozsiahle privatizácie a rozdúchavaný nacionalizmus.
“Chorvátsko je najkrajšia krajina na svete, ale vytvorili sme štát, v ktorom sa dobre žije iba politikom a zlodejom.”
.
Chorvátska sezóna otvára svoju náruč. Jej srdečnosť sa môže zdať trochu vypočítavá, no pod povrchom je vrúcna a pravdivá, až máte pocit, že jej rozumiete. Ostatne záleží na vás či objatie príjmete.
.
Super
