Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
"Jsme to, čím se rozhodneme být, děvče, jak necháš jiné rozhodovat o své ceně, jsi ztracena, protože nikdo nechce, aby jiní stáli za víc než on sám." (Bruna, Tetovaný)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha obsahuje štyri dlhšie poviedky.
Vykúpenie z väznice Shawshank - 5/5 - Poviedka preslávená skvelým filmovým spracovaním, ktoré zrejme nikomu nemusím bližšie predstavovať. Čítalo sa to rovnako ľahko ako pozeralo,. Andy je dobrá postava, páči sa mi jeho charakter a sarkastické poznámky v kombinácií s dobrým srdcom.
Nadaný žiak - 4/5 - V tejto poviedke sa nachádza pár dosť dobrých dialógov. Príbeh som zhltla, miestami som bola šokovaná (scéna s mačkou).
Telo - 1,5/5 - za mňa najnudnejšia poviedka, ktorá má byť o kamarátstve, no mne sa teda nezdá. Z chlapcov som si nevedela obľúbiť ani jedného, síce som ich ľutovala kvôli tomu, aké rodinné zázemie majú, no ich správanie bolo cez čiaru (Chrisove "múdre" poznámky "neladia" s jeho chovaním). Charaktery nudné a príbeh mohol byť lepší.
Dýchacia metóda - 5/5 - Super - nemám čo dodať.
Autor nechal popustiť uzdu svojej zvrátenej fantázií a doslova sa topil v popisovaní sexuálnych a krvavých scén akoby sa diali rovno pred ním.
Začnem tým, že charakter Metaválečníkov je dosť zaujímavý - vedia, že ich existencií chýba zmysel (ktorej nie), ale čo je pre nich maximálne nepochopiteľné a lákavé zároveň je šialená túžba po zabíjaní svojho vlastného druhu. Vedia sa premiestňovať Náhodnými skokmi a táto vlastnosť z nich robí nepolapiteľných (niekedy) ak sa rozhodnú ujsť, no to sa stáva málokedy - túžba zabíjať potlačuje už ich tak neexistujúci pud sebazáchovy do implózie šialenstva (veď pre toto sa k*rva narodili - kto prečíta, pochopí).
Táto knižná zmes vulgárností, sexu, násilia, agresie, krvi a odtrhnutých končatín zmiešaná s drsným zmyslom pre humor, ktorý vyúsťuje do absurdných mien Metaválečníkov (Ja rád Játra, Lepimanka, Čím dál menší okruh možností,...) a ešte absurdnejších spôsobov zabitia (Mrznič) je tiež zmesou žánrov, ktoré preferuje iba hŕstka ľudí, kniha rozhodne nie je pre citlivejšie povahy.
Záver knihy ostal otvorený a určite si zaslúži nemenej krvavé pokračovanie.
Verím, že obsah tejto knihy budem mať v pamäti dlhšie ako iné. Krutá, nemilosrdná, šokujúca...aj taká môže byť pravda strhujúceho svedectva matky, ktorá v priebehu jedného osudového dňa stratila všetko - od rodiny, práce, priateľov, opory, pochopenia až po svoju vlastnú tvár. Aj takýto je príbeh ženy, ktorá porodila masového vraha.
Kevin bol od narodenia iný - inakosť sa má podporovať, no jeho inakosť v ľuďoch odjakživa vyvolávala napätie a úzkosť nie len u cudzích ľudí, ale aj u vlastnej matky. Bolo veľmi zaujímavé čítať myšlienkové pochody a pocity matky, ktorá má síce svoje chyby, no jedno jej uprieť nemôžeme - milovať Kevina je určite omnoho náročnejšie ako ho nenávidieť, a Kevin nedával veľa dôvodov na to mať ho rád. Kevin vedel komunikovať výlučne prostredníctvom negatívnych emócií a agresie, ktoré dokázala vnímať iba jeho matka.
Príbeh ma vtiahol od začiatku, napätie sa stupňovalo stále viac a viac ako som sa blížila k popisovaniu "osudného štvrtka", kde autorka pripravila čitateľovi čerešničku na záver. Autorkin štýl písania mi sadol, píše pútavo a vyjadruje sa naozaj majstrovsky.
Každý, kto pozná tvorbu Agathy Christie vie, že kniha ho bude zaručene baviť a Agatha sa zahrá s čitateľovou pozornosťou ako mačka s myšou. V tomto prípade som vraha uhádla, no napriek tomu ma čítanie veľmi bavilo, charaktery boli zaujímavo popísané a rozuzlenie a koniec priam ukážkové. Môžem iba doporučiť, nič nepokazíte knihou, o ktorej sama Kráľovná detektívok prehlásila, že je jej najobľúbenejšia. Pre mňa jedna z najlepších a najzaujímavejších detektívnych príbehov vôbec.
Zaujalo ma autorov nápad napísať poviedkovú knihu o jednom živle, konkrétne o vode. Myslím, že v tom kľudne mohol pokračovať a napísať ku každému elementu poviedkovú knihu. Kniha Temné vody má teda dobrú myšlienku, no každá poviedka je inej kvality, všetky sú svojím spôsobom dobré, no u niektorých dosť vidno, že autor sa tam mohol posnažiť viac, resp. ukončiť to inak.
Neklidná voda - dobrá poviedka, príbeh sa mi páčil, no koniec ma sklamal, čakala som od hlavnej postavy viac akcie
Osamělý ostrov - táto poviedka mala veľmi dobrý potenciál, no autor ho nevyužil naplno
Sádka - tu sa mi koniec páčil, hlavná mužská postava Hirojuki bola mimoriadne nesympatická
Plavba snů -
Akvarely - pre mňa najlepšia poviedka z celej knihy napriek tomu, že som tušila, ako to dopadne pre človeka, ktorý skončí dobrovoľne na lodi duchov
Podmořský les - aké myšlienky sa ženú hlavou človeka, ktorý je uväznený v jaskyni, ktorú objavil?
S Kodžim Suzikim mám dobré skúsenosti, trilógia Kruh sa mi veľmi páčila rovnako ako myšlienka napísať poviedky o živle, no chýbala mi tam desivá atmosféra a viac hororových prvkov, skôr ako hororové poviedky to boli poviedky s nádychom mysteriózna a tajomnosti
Mám viac otázok ako odpovedí, no na počudovanie mi to až tak neprekáža, keďže si myslím, že popri toľkých prečítaných hororoch, je tento niečím iný a o to zaujímavejší. V prvom rade sa mi páčil príbeh a história rodiny Savage rovnako aj ich neobvyklé zvyky pri pohreboch. Beldam mi ako introvertovi veľmi imponoval, autor zasadil dej na miesto priam ako stvorené na nadprirodzené vyčíňanie. Príbeh pomaly gradoval až som sa dočkala trochu chaotického konca - a práve tuto nastupujú moje nezodpovedné otázky - prečo sa stalo práve to a ono.
Čo mi ešte prišlo dosť divné bol vzťah Lukera s Indiou a jej poznámka o dvojičkách rovnako ako aj jej obrázok starej ženy. Ak si niekto myslí, že mi to vie zodpovedať, budem rada ak niekto odpovie do komentára pod recenziu.
Séria Žatva smrti je tiež od 14+, napriek tomu sa mi veľmi páčila. Táto kniha je čo sa týka vekovej skupiny narovnako, no celý svet mi prišiel veľmi detský, čarovný ba rozprávkový. Hlavná postava Lena má odo mňa 0,000 sympatie, vo väčšine prípadov sa správa ako sopľavé decko, nemôžete jej dať nič robiť, čoho sa dotkne to sa pokazí, praskne alebo rozdrví. Nepáčili sa mi jej reakcie vo veľmi veľa prípadoch, prišla mi až príliš pubertálna - ak práve neprevracia očami, tak vybuchuje hnevom.
Myšlienka príbehu bola ale dobrá - démoni, upíri, strigy, zatratení, vlkolaci atď. sú postavy, ktoré keď vystupujú v príbehu, som len rada. No v tomto príbehu veľa vody okrem stríg a bludičiek nikto nenamúti.
Bavilo ma to čítať, ak by cieľová veková skupina nebola pod hranicou dospelosti a príbeh by bol prispôsobený náročnejšiemu publiku. O druhú časť zrejme neprejavím záujem, aj keď moja obsesia dokončovať začaté série kníh skôr či neskôr nado mnou MOŽNO zvíťazí.
Milovaný i nenávidený rod drakov Targaryenovcov sa dočkal vlastnej knihy!
Kniha je napísaná osviežujúcim spôsobom - formou kroniky a zdroje, z ktorých čerpá (majstri, šašo), je viacero čiže sa dočkáme aj viacero verzií, je len na nás čitateľoch, čomu uveríme a čo sa nám zdá najpravdepodobnejšie.
Kniha mi veľmi sadla, bavila ma, forma akou je to písané mi absolútne nevadí a maximálne vyhovuje. V knihe vystupuje veľa postáv - o zapamätanie mien sa ani nesnažím, do pamäti sa mi vryjú postavy, ktoré ma niečim zaujmú alebo výrazne prispejú deju- ako napr. Biely Ulf, Hugh Kladivo, Unwin Peake, Elissa Farman, Alyn Velaryon a XY ďalších...
Ťažko povedať o ktorom kráľovi sa mi čítalo najľahšie a ktorý ma najviac zaujal, no najlepší kráľ je pre mňa jednoznačne Jaehaerys I Targaryen.
Kniha sa číta rýchlo, kapitoly sú kratučké a v každej sa niečo deje. Napriek tomu to podľa mňa nestačí...Myšlienka napísať o posadnutosti diablom z pohľadu posadnutého je super, no prevedenie bolo slabé, nepremyslené, veľmi priamočiare - je tam určite toho viac čo sa mi nepáčilo ako čo sa mi páčilo.
Amanda je nesympatická postava, ktorá je už od začiatku deja posadnutá. Autorka sa mohla pohrať s myšlienkou, ako a prečo práve Amanda a hlavne kedy? Predsa ak posadnutý "dovolí" entite vstúpiť dnu, zaslúžilo by si to nejaký popis a dôvod. Démona sprevádzajú všetky charakteristické znaky opisované v Exorcistovi (cháp starý film natočený podľa knihy od William P. Blattyho; poľský animovaný seriál na Netflixe detto) a iných hororoch tohto typu. Hlavná postava si to uvedomuje neskoro, a aj to, čo si uvedomí, si uvedomí vďaka knihe, ktorú by sme kľudne mohli nazvať Amandin sprievodca posadnutosťou.
Nedotiahnuté a nepremyslené, celý príbeh je postavený na sľubnom základe.
P.S.: S opisom posadnutia sa mohlo trocha experimentovať, aby sa tak strašne nepodobal na opis osoby s rozdvojenou osobnosťou
H. Poirot v spoločnosti pána Hastingsa rieši zamotanú vraždu, po ktorej následne musí riešiť ďalšiu! Prevedenie príbehu je ako vždy veľmi čitateľné, plné zaujímavých dialógov, najmä medzi Herculom a francúzskym detektívom Giraudom AKA stavačom.
Páči sa mi, že prípad je vo svojej postate veľmi jednoduchý, no Agatha zručne odvracia čitateľovu pozornosť a núti uberať sa opačným smerom.
Táto konkrétna časť nepatrí medzi moje topky, ale čítanie som si užila a teším sa spolu s Hastingsom, že práve v tejto časti našiel svoju milú.
Je to presne sto rokov čo vyšla táto časť...neuveriteľné.
