Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2022
2021
Moje aktivity
Napriek tomu, že mám Matthewa Perryho ako herca rada, jeho autobiografia je jedna z tých najnudnejších, aké som doteraz čítala (3 hviezdičky dávam kvôli Chandlerovi, inak by boli iba dve). Neviem si pomôcť, ale veľmi sa sklamala.
Celá kniha je o Mattyho slabej vôli a ako sa podvedome vyhýba žitiu života. Je plný paradoxov - bojí sa opustenia, no je to on, kto večne opúšťa ženy (a potom keď je sám, nezvláda to a dá sa na cestu chľastu a liekov...), túži po deťoch, no nie je schopný pracovať na sebe a usadiť sa (mal veľmi veľa možností), chcel slávu a keď ju má, zrazu ju nechce, no kde by bol, keby ju nedosiahol v bode života, kedy nechcel nič iné? Veď už aj vtedy pil a bol na ceste do pekla.
Celá kniha mi príde iba ako opis zážitkov z liečební, ktoré mu vraj nijako extra nepomohli. Nedá mi nepýtať sa: Koho je to vlastne chyba? Ak predsa niekoho nevylieči pomaly ani 100 rôznych liečební, nie je problém v pacientovi? (Na tom istom pacientovi, ktorý na niektoré z nich nadáva, no sám je najhorší pacient na svete keďže si pašuje drogy tam, kde ho majú od toho odnaučiť a ešte sa čuduje, čo proti tomu vedenie liečebne má? )
Je mi to naozaj ľúto všetkého nepríjemného, čím si prešiel, no neviem sa zbaviť pocitu, že Matthew bol závislý na bolesti lebo len cez ňu vedel, čo život je. A nie, ten jeho trápny argument prečo sa bojí byť opustený neuznávam (rozvedení rodičia, let v 5 rokoch celkom sám - uznávam, pre malé dieťa to muselo byť náročné, no na svete existujú omnoho väčšie traumy).
Ak ma táto kniha niečo naučila, je to to, že človek so slabou vôľou si nájde výhovorky vždy (najviac som ľutovala jeho rodinu a tie nekonečné hodiny, ktoré sa mu snažili pomôcť a sám Matthew im hádzal nie polená, ale celé stromy pod nohy...).
A bohužiaľ všetci vieme, ako to skončilo, a že ten obrovský prúser neporazil.
Opis knihy je jeden veľký spoiler - áno, základná myšlienka knihy pri jej opise sa inak ako predvídavo opísať ani nedá, no mohli si niektoré veci v popise nechať predsa len seba.
Nora má 35 rokov, prežíva depresívne obdobie a zdá sa jej, že život jej už nemá čo ponúknuť a naopak ona nemá čo ponúknuť životu.
No čo sa stane, ak niekto dostane možnosť rozhodnúť sa inak a tým si otvoriť mnoho iných ciest po ktorých nás osud zavedie niekam úplne inam? Niekam, kde sme ani nedúfali, že sa dostaneme a niečo dosiahneme? Nora toto privilégium (či prekliatie?) má, a z jej pohľadu zažívame rôzne varianty jej života, no čas sa kráti a je len na Nore, v ktorom z nich sa rozhodne žiť ak vôbec.
Kniha veľmi dobre spracováva tému depresie a od nej rozvíjajúcich sa myšlienok na samovraždu a hlavne sa zameriava na: Čo by bolo keby? Keby - svojím spôsobom tak neuveriteľne nebezpečné slovíčko, ktorým si my, ľudia, dokážeme nekonečne veľa hodín ubližovať a predstavovať si veci, ktoré sú pre nás "v tomto vesmíre" nedosiahnuteľné. Nora o tom vie svoje a jej príbeh je príbehom mnohých ľudí, ktorí svoj život príliš analyzujú a zabúdajú ho žiť.
Zrejme prvá časť, kde je hlavná postava relatívne trocha normálna - hovorím tu o novej ženskej postave menom Saint, ktorá podľa opisu jej vzhľadu patrí skôr k rodu Targaryenovcov ako k rodu Hayes.
Napriek tomu, že táto časť bola doteraz asi najlepšia, stále to dávam na dve hviezdičky za slabo spracovanú tému celého spoločenstva kráľov a celkovú jednoduchosť s akou autorka píše. Nevieme, kto má aké úlohy a postavenie k tomto spoločenstve, nevieme, prečo je zrazu Saint, o ktorej doteraz nikto nevedel, tak neuveriteľne dôležitá.
Celý príbeh lásky Brantleyho a Saint je zo všetkých asi najzaujímavejší vzhľadom na ich minulosť. Autorka z toho mohla dokonca vyťažiť viac, ale tieto série sú podľa môjho názoru narýchlo a nárazovo napísané, obsahovo je to celkom nuda a nič nové pod slnkom, preto tie miestami brutálne sexuálne scény, nech sa autorka odlíši od ďalšieho milióna autoriek, ktoré píšu braky ako harlekýnky.
Kniha sa skončila veľmi otvorene a ako inak nechápeme čo sa tam sakra deje (napriek kapitolám z pohľadu Brantleyho). Na scéne sa po dlhej dobe objavia aj coury z prvých častí - Madison a Tate, ktoré sú odsunuté na koľaje vedľajších postáv vedľajších postáv, tak málo sa im autorka venuje.
Veľmi zostručnené informácie o V. Putinovi - autor dáva do pozornosti myšlienky, z ktorých si autor vytvoril názor na jeho osobu a štýl vládnutia. Kniha bola vydaná v roku 2019, takže je aj dosť neaktuálna a nepopisuje žiadnu "špeciálnu operáciu" teda vojnu na Ukrajine.
Napriek tomu je kniha zaujímavá, dozvieme sa ako to v Moskve chodí a ako sa dá dostať k moci a ako s ňou niektorí ľudia z jeho bližšieho okruhu jednajú (využívajú).
Rozhodne to nie je žiaden Putinov životopis, kniha má pár krátkych kapitol, kde sa venuje tzv. mýtom okolo Putina a prostredníctvom jeho získaných informácií sa snaží o pochopenie jeho myslenia a jednotlivých politických krokov.
Kniha nie je vyslovene strašidelná, no je desu a hrôzy plná - kniha je inšpirovaná mnohými kingovými počinmi s deťmi v hlavných úlohách (konkrétne mi to prišlo ako poviedka Telo z knihy Štyri ročné doby). Autor spoju kingovskú inšpiráciu zremixoval s Votrelcom a pridal štipku Pána much.
V hlavných úlohách tu máme skautský tím zložený z piatich chlapcov, ktorý má pre seba a ich náčelníka celý ostrov vzdialený kúsok od pevniny! Určite by si užili mnohé dobrodružstvá nebyť pacienta nula, ktorý sa rozhodne ostrov navštíviť a nájsť niečo k jedlu.
Spočiatku nevieme čo sa s chorým mužom deje ani čo je vo veci - mňa zo začiatku pointa s červami celkom sklamala, no autor pustil svoju fantáziu na špacír a ja som si po menej ako polke knihy začala paranoidne pozerať na ruky, či neuvidím pod kožou akýsi pohyb. Napriek tomu, že hlavnými postavami príbehu sú deti, ich autor vôbec ale vôbec nešetril. Skupina chlapov bola tak nesúrodá - veľmi odlišné povahy, záujmy a postoj k situácií. Iná skupinka by možno prežila bez straty a možno by dopadla horšie.
Každá detská postava mi prišla inšpirovaná už nejakou existujúcou - Newton ako Čuňas a Max ako Ralph z knihy Pán much; Shelley ako Henry Bowers z It, Eph a Kent ako chalani z kingovej poviedky Telo.
Čítanie som si užila aj keď mi pri niektorých pasážach už už prišlo zle.
Malum 2.časť je ukončením príbehu o Nateovi a Tillie, ktorí to nemali ľahké po strate dcéry, no našli si k sebe cestu. Druhá časť je chudobnejšia o drsný sex (nevadí mi to, predošle knihy vykompenzujú jeho nedostatok a možno aj nasledujúce), zato plný emócií. Tillie je typická žena, ktorá sa nevie rozhodnúť či ju Nate miluje alebo nie. Celá kniha je o ich vzťahu, ktorý je raz hore, raz dole. Veľké sklamanie je "opis" toho "temného, záhadného a krutého" sveta kráľov, kde sa všetky "komplikované" záležitosti vyriešia akoby lusknutím prsta. Madison je zasa mimo (alebo ako vždy?), ale koniec knihy nám predstavil ďalšiu ženskú postavu - Saint, ktorá prevezme oťaže v nasledujúcej časti.
Čítať viac
Tillie je určite sympatickejšia hlavná postava ako Madison, no tiež mám k jej správaniu výhrady (hlavne tá spoločná scéna po pohrebe, to bol naozaj hnus!). Nate je zasa všeobecne sympatickejší ako Bishop (to vďaka predošlým častiam), no jeho správanie k matke jeho dieťaťa je diskutabilné a dosť vyhrotené. Stále čakám, že v nejakej časti sa už autorka pustí do tých zaujímavejších sfér príbehu - ostrov Perdida, vznik a ciele Elitného klubu kráľov, no vyzerá to tak, že jediné, v čom sa chce autorka prekonávať, sú zvrátené sexuálne scény, ktoré majú asi tú najhoršiu načasovanosť (zasa narážam na scénu po pohrebe)
Tillie som celé materstvo vôbec neuverila a celkovo sa jej myšlienkové pochody zaoberajú iba Nateom.
Všimla som si, že autorka rada pripravuje divné a nečakané konce, ale taktiež som si všimla, že nikdy z toho nič nevyťažila, keďže začiatok ďalšej knihy ten šokový faktor schladí na minimum. Tillie & Nate je hrôzostrašne sympatickejší pár ako Bishop & Madison, no stále sú oba páry cez čiaru a pošahané.
Nie je veľa slov, ako opísať túto výnimočne dobrú knihu, ktorá sa môže mimo iného pýšiť tým, že ju napísal autor so skvelým zmyslom pre rozprávanie príbehu.
Príbeh vás po cca 1. kapitole pohltí - síce neviete čo od knihy očakávať, ale upúta vás štýl písania, neznáma a neokukaná kultúra zasadená do historického deja so štipkou mágie.
Dej nie je ani tak o jednotlivcovi Šen Tchajovi ako o cestách osudu, ktoré sú nevyspytateľné a o rozhodnutiach, ktoré majú dopady ako na blízke okolie, tak niekedy aj na širší okruh ci dokonca celú krajinu.
Je to práve rozhodnutie (dokonca rozhodnutia!) ktoré učinil Šen Tchaj a ktoré uviedli do pochodu osudy mnohých ľudí vrátane jeho samotného. Pochovávaním padlých vojakov - ako jeho krajanov, tak nepriateľov, si vyslúžil uznanie, pocty a dar, ktorý bol myslený dobre, no ohrozil mu život - princezná Targunov daruje jemu (Kithajcovi) 250 sardských koní.
Týmto darom sa Tchaj zamotáva chtiac nechtiac do politiky krajiny, ktorá prísne dbá na etiketu a správanie.
Ako spomínam vyššie, kniha je hlavne o osudoch viacerých ľudí- mne osobne sa dejová linka s Li-Mej a Mešagom páčila asi najviac, no postava, ktorá mi padla do oka najviac je zasa Sung.
Je to jedna z knih, ktorú nechcete dočítať, lebo viete, ze nemé pokračovanie a už sa nevrátite do toho zaujímavého prostredia inšpirovaného Čínou, iba ak by ste si knihu precitali ešte raz. Tento príbeh by nebol vhodný na trilógiu, na to je až príliš dobre ukončený. Jedna z mojich TOP knih tento rok, a to mi ležala na poličke cez tri roky!
Opäť raz povrchný obsah - Madison je stále rovnako hlúpa ako na začiatku prvého dielu, Bishop je stále nadržaný kretén a no ostatní králi sú proste veľké kusy chodiaceho mäsa, ktoré sa obklopujú courami. Neviem, či čítaním tejto série moje IQ začalo exponenciálne klesať, ale ja som všetkým častiam v knihe, ktoré boli ako tak zaujímavé a pre ktoré to čítam, nerozumela. Nechápem presnú rolu Katsie ani čo presne sa deje na Perdide a aké vzťahy má nejaký Kruh s Elitnými kráľmi - veľmi chaoticky napísané, keďže sa takmer celá kniha berie z pohľadu najdebilnejšieho človeka v tíme - Madison. No a tá myslí nonstop na sex, takže aj keď vypukne bitka a Bishop krvavo mláti rukami okolo seba, Madison namiesto úteku alebo vyhľadania úkrytu (čo by väčšina z nás spravila, ale my sme normálni, že? ), akurát tak zvlhne, že by tým mohla naplniť kýbeľ a umyť podlahu.
Takže z najzaujímavejších veci v knihe a na ktoré som dlho čakala nakoniec nič nemám, iba mišmaš...
Kapitoly z pohľadu Bishopa boli niečo nové a nečakané. Nezistili sme z toho veľa, no útek z Madisoninej mysle je vždy vítaný. Opäť si dávam break od tejto "autorky", táto séria sa ozaj nedá čítať rad radom bez toho, aby vás nebolela hlava.
Jeden z najznámejších autorov bizarro fiction a moje prvé stretnutie s ním. Očakávania som vysoké nemala, možno preto ma táto kniha tak veľmi prekvapila! Čakala som, že autor sa utrhne z reťaze, bude písať zbytočne erotické scény, ktoré budú presahovať obsah a myšlienku príbehov, no mýlila som sa. Autor má veľkú kreativitu sa krásne hrá s ľudskou predstavivosťou pričom to nie vôbec perverzné či dehonestujúce, je to písané dosť zábavnou formou. Kniha má 3 poviedky:
Strašidelná vagína - príbeh sa celkom tiahol; musím uznať, že svet, ktorý bol vo vagíne ma zaujal aj keď nebolo extra vysvetlené ako vznikol a čo je jeho účelom (a keďže sa nachádzal vo vagíne kam sa vedel dostať aj dospelý človek, nejako sa nehnevám že to vysvetlenie tam nie je jasné)
Porno v sprnu - nedávalo to zmysel, no práve preto sa mi táto poviedka neskutočne páčila (našla som na ňu veľa hejtov, no pre mňa je to topka z knihy)
Fantastické orgie - tie hodnotím vzhľadom na počet zvratov v príbehu a jeho vyústenie, za tiež neskutočne dobre napísanú poviedku
Určite si od autora ešte niečo prečítam
