Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
"Jsme to, čím se rozhodneme být, děvče, jak necháš jiné rozhodovat o své ceně, jsi ztracena, protože nikdo nechce, aby jiní stáli za víc než on sám." (Bruna, Tetovaný)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
H. Poirot v spoločnosti pána Hastingsa rieši zamotanú vraždu, po ktorej následne musí riešiť ďalšiu! Prevedenie príbehu je ako vždy veľmi čitateľné, plné zaujímavých dialógov, najmä medzi Herculom a francúzskym detektívom Giraudom AKA stavačom.
Páči sa mi, že prípad je vo svojej postate veľmi jednoduchý, no Agatha zručne odvracia čitateľovu pozornosť a núti uberať sa opačným smerom.
Táto konkrétna časť nepatrí medzi moje topky, ale čítanie som si užila a teším sa spolu s Hastingsom, že práve v tejto časti našiel svoju milú.
Je to presne sto rokov čo vyšla táto časť...neuveriteľné.
Netradičný autor a netradičný príbeh nevhodný pre ľudí, ktorí majú vysoké morálne zásady a nízku toleranciu pre experimentovanie v sexe. 600 chlapov na jednu ženu je smrteľne nebezpečná dávka, ktorú sa pornobohyňa Cassie Wright rozhodne podstúpiť.
Príbeh je písaný z pohľadu pánov č. 137, 72, 600 a Sheily - dievčaťa pre všetko.
Nie je to kniha, kde si obľúbite nejakú postavu a držíte jej palce, každá postava vás znechutí aj dojme zároveň.
Autorovi nemôžem uprieť aj zmysel pre humor (živo si predstavujem, ako sa chytá za brucho a nevládze ani dýchať pričom práve píše nejakú pasáž) - mená slávnych filmov zmenené na názvy pornofilmov ma neprestávali rozosmievať (Prvá svetová šukačka: hluboko v zákopech, Čarodej ze země Koz, Šukna mistra Leonarda, Doktor Živé tágo,....). Ale najvtipnejší mi prišiel koniec. (Doplním, že o kyanide som sa dozvedela zaujímavé veci, kniha je nie len smiešna čo sa týka niektorých kapitol, ale aj odborne poučná :D ).
Joe Hill ma milo prekvapil knihou Oblek mŕtveho, teraz sa s knihou Rohy prekonáva! Hlavná postava Ig mi prišla nemastná neslaná, no nemôžem mu uprieť to, že mu držím palce kvôli jednoduchej veci - je to strašný dobrák, nepokazený slávou a peniazmi svojich rodičov, ktorý dostáva od života facku rad radom. No jedného pekného rána na svojej hlave objaví rohy - je to prekliatie či zázrak? Možno z každého oboje, keďže rohy pôsobia na ľudí tak, že ich donútia bez rozmýšľania prezradiť svoje najtajnejšie túžby či najšťavnatejšie tajomstvá. Dokáže pomocou rohov odhaliť vraha svojej milovanej Merrin, z ktorého celé mestečko v tichosti obviňuje práve Iga?
Odporúčam český preklad pred slovenským, v ktorom bolo neuveriteľne veľa školáckych chýb, za ktoré mi lietali po diktáte pätorky ako bič!
Kniha sa čítala rýchlo, napätie pomaly ale iste gradovalo a vyvrcholilo do konca, s ktorým som veľmi spokojná, čo sa mi obyčajne nestáva. (Ten koniec je naozaj veľmi uspokojivý)
Kniha je náročná na čítanie hneď zo začiatku - vyše polovica knihy je sondou do mysle spisovateľa, ktorý nielen že prišiel o svoju sympatickú manželku Jo a ich nenarodené dieťa, ale navyše sa u neho dostavil spisovateľský blok, ktorý si chce "preliečiť" na svojej chate menom Smejúca sa Sára. (Áno, ďalšia Kingova hlavná postava je spisovateľ). Tam ho však čaká pekná nálož paranormálnych javov, ale aj krásna mladá susedka s malou dcérou Kyrou. Obe mu padnú do oka, ba čo viac, zistí, že osudy majú vzájomne prepletené a že Kyre hrozí nebezpečenstvo.
Príbeh aj rozuzlenie ma zaujalo. King pekne opísal pre mňa dosť strašidelnú dedinskú komunitu s pochybnou mentalitou s ešte pochybnejšími charaktermi.
No kým sa hlavná postava dostala do akcie alebo aspoň do akéhosi načrtávania deja, musela som sa prelúskať minimálne polkou knihy nabombovanou depresívnymi myšlienkami ovdoveného muža. Potom prišla druhá polovica knihy, kde dej začal pekne odsýpať a čitateľ konečne rozumieť tomu, čo sa to tam dopekla deje. Nakoniec som rada, že som pomerne nudnú a nezáživnú prvú polovicu knihy prečítala a dopracovala som sa k príbehu, ktorý po dočítaní považujem za dobrú duchársku mysterióznu drámu.
Pre mňa jedna z menej zaujímavých zápletiek, na konci až priveľmi prešpekulovaná, no stále logická. V niektorých prípadoch sa čitateľ vie zamyslieť a dokonca uhádnuť vraha, v tejto knihe mi to prišlo takmer nemožné nakoľko až na konci sa objavujú informácie, podľa ktorých sa to dá určiť a samozrejme nimi nikto iný okrem H. Poirota nedisponuje.
Za mňa doporučujem tieto diely: Vražda R. Ackroyda, Vražda je zvyk, Vraždy podľa abecedy, Vražda v End House
Chudáčisko pán Poirot je magnet na vraždy, nie nie si dopriať zaslúžený odpočinok a v kľude si pestovať vytúžené tekvice!
Príťažlivá Nick nemá núdzu o pokusy o jej vraždu, ktoré ale berie na ľahkú váhu, no H. Poirot nemieni dovoliť, aby sa stala obeťou a učiní potrebné opatrenia, no i napriek nim sa nevyhne riešeniu vraždy.
Zaujímavý a komplikovaný prípad s mnoho otázkami, ktoré zapletú čitateľa ako slúchadlá vo vačku, no nie nemožné uhádnuť vraha/vrahyňu, keď máte od Agathy načítaných viacero kníh a viete, že do prípadu väčšinou zamotá aj iné prípady.
V tejto časti bol aj pán Hastings, ktorý svojim priamočiarym a nevinným pohľadom na veci a postavy vnukne Herculovi správny smer, ako odhaliť mordára.
Kniha nepatrí medzi moje najobľúbenejšie od Agathy Christie, napriek tomu mala dobrý a prešpekulovaný príbeh, vraha som neuhádla, no ako vždy, po záverečnej reči fenomenálneho H. Poirota všetko do seba zapadlo.
Kniha nie je horor, ale mysteriózny psychologický triler, ktorý je napísaný veľmi pútavo. Jake s priateľkou idú na večeru k jeho rodičom na farmu, už v aute sa z uhla pohľadu jeho priateľky stretávame s divnými myšlienkami a ešte divnejšími dialógmi. V rodinnom dome na ňu čakajú nervózni a svojskí Jakeovi rodičia a celá situácia navodzuje pocit, že niečo nie je tak, ako má byť. Ale čo to je? Čo to spôsobuje?
Možno už v polke knihy dokonca aj skôr čitateľ narazí na prvé nápovedy k rozuzleniu celého príbehu, no na atmosfére to neuberá, tá pomaly graduje a drží čitateľa do samého konca.
Johnny Smith je sympaťák, s ktorým sa život nemaznal. Po vážnej nehode, po ktorej sa dostal na štyri a pol roka do kómy, sa mu svet, aký si ho pamätal, zrútil ako domček z kariet. Získal schopnosť jasnozrivosti, ktorá je darom aj prekliatím zároveň, pomocou ale aj spoľahlivým odstrašením ľudí, ktorí tomu daru nerozumejú.
Hlavnú postavu a aj niektoré vedľajšie (Roger, Chuck, etc...) som si obľúbila, napäto som hltala dej Johnnyho osobnej tragédie a čakala ako vyvrcholí - ten paradox na konci ma dostal. Kingova mysteriózna dráma sa číta naozaj veľmi ľahko napriek dlhým opisom.
Kniha sa čítala sama - bolo v nej veľa zaujímavých dialógov a veľa sympatických postáv, ktoré som si hneď obľúbila a časť z nich aj oplakala.
Kurt Barlow je starý prefíkaný upír, ktorý kúpi a nasťahuje sa do tamojšieho strašidelného Marstenovho domu. Zarovno s ním prichádza aj mladý spisovateľ Ben, ktorý kedysi v mestečku býval, aby sa pustil do napísania knihy, no čaká ho tu čosi náročnejšie ako písanie...
Veľa postáv vystupuje v deji, počet mien je strašidelný rovnako ako obsah, no postavy sú pekne psychologicky spracované a opísané, takže dá v tom mori mien vyznať pomerne dobre. Dej sa aj tak bude točiť okolo skupinky ľudí, ktorej sa nedá nedržať palce, no Barlow je tiež svojim spôsobom sympatický už len tým že to nie je žiaden trápny Edward, ale starý dobrý zákerný folklórny vampír, čo v noci pije krv a cez deň spí!
