Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky 
Urgentne potrebujem Moje aktivity
Keď sa Hanna stratí v búrke v lese, ešte netuší, aké peklo pre ňu osud pripravil. V okolí totiž vyčíňa tajomný Nočný muž: drží 5 ľud uzavretých v sklenených valcoch a každú noc to jednému z nich chladnokrvným spôsobom spočíta. Plán má dokonale premyslený, nič nenecháva na náhodu, dokonca do rozhodovania, či obete prežijú, zapojí aj verejnosť…
Vyšetrovateľské duo Björková Brand, ktorí spolupracovali aj na prípade z prvého dielu, má teda o prácu postarané. Jan Beck opäť príbeh poskladal z perspektív viacerých osôb, krátkymi kapitolami, nečakanými zvratmi a stupňujúcim sa napätím drží čitateľa na pozore. Retrospektívny pohľad malého chlapca pôsobí veľmi tajomne a dodáva celému príbehu mrazivé grády.
Hoci som si v istej časti knihy už myslela, že niečo začínam tušiť, autor zvrtol nečakané rozuzlenie. Rozhodne bolo prepracovanejšie ako v Hre (ktorú nemusíte nutne čítať, aby ste si užili Noc). Príjemná oddychovka so severskou atmosférou, ktorá stojí za prečítanie. (Pojmy príjemná a oddychovka v spojení s vraždami, krimi, trilerom atď. sú možno na diagnózu, ale to teraz dajme bokom, dobre? :D)
Magické a drsné prostredie Islandu, rozprávač, čo stratil pamäť, no píše príbehy niekoľkých generácií a predstavuje akési spojenie medzi živými a dávno zosnulými, životné križovatky, na ktorých všetci občas stojíme a nevieme, ktorá cesta je správna (a či vôbec nejaká), prekrásne myšlienky, poetický jazyk, podmanivá melanchólická atmosféra, hudba to je len zlomok ingrediencií, čo robia z tohto románu výnimočný čitateľský zážitok.
Jón Kalman Stefánsson je podľa mňa ako stvorený do jesenných dní. Tvoja neprítomnosť je tma je zatiaľ najlepšia kniha, akú som tento rok čítala (a to som mala fakt šťastnú ruku pri výbere). Nedokážem na ňu prestať myslieť, snáď na každej strane som našla vety, z ktorých som mala zimomriavky. Veď aha:
„Môže byť človek šťastný vo vlastnom nešťastí, je to ospravedlniteľné?”
„Život je pravdepodobne príliš ťažký. Dokonca aj v slnečnom svite v našom vnútri zostávajú tmavé údolia. Je to cena za to, že sme ľudia.”
„Človek je až priveľmi ochotný presvedčiť sám seba, že neskôr bude môcť…, že neskôr sa bude dať… Ale občas to neskôr nikdy nepríde. A človek za to platí celý život.”
„Čo iné sa dá povedať než: To boli časy!
Prečo také dni musia skončiť, prečo sa šťastie nezastaví, keď k nám zavíta a my by sme ho mohli v živote nosiť ako si korytnačka nesie svoj dom; ako nezlomný pancier proti šípom nešťastia?“
„Čas totiž plynie, vždy to tak je, je odborníkom na plynutie, má doktorát z toho, že nás nechá zostarnúť, potom umrieť a napokon sa vytratiť.”
„Niektoré životy sú také obyčajné, priveľa sa o nich nedá povedať. Presne ako koly v plote. A predsa nám podopierajú ploty.“
„Možno preto sa bojí znovu milovať, otvoriť svoje srdce… lebo zosnulí nás občas odmietajú pustiť ledaže sme to my, kto nedokáže pustiť ich. Pustite nás, prosíkajú, dovoľte nám ponoriť sa do existencie, kam vy nemáte prístup. A žite ďalej, lebo iba tak môžete utešiť nás, čo sme umreli.“
Milujem túto knihu.
Rozšíriť si obzory nikdy nie je na škodu. Ak budete mať niekedy pocit, aké to u nás je celé na veď viete čo (alebo ak vás zvykne občas zaliať spomienkový optimizmus za súdruhmi a súdružkami), prečítajte si túto knihu. Príbehy 7 ľudí z rôznych spoločenských vrstiev a vekových kategórií, ktorí riskovali všetko, aby ušli, vám otvoria oči, aké máme šťastie, že sme sa narodili tu, v slobodnej krajine, a nie v KĽDR.
Rozhovory vám priblížia detstvo, školstvo, zdravotníctvo, povinnú vojenskú službu, mladosť i starobu, prácu, život v meste aj na dedine, pod neustálym dohľadom v autokratickom režime. Hoci sú spracované výborne, pútavo, citlivejšie povahy asi niektoré pasáže pokropia slzami, a to sú niektoré absurdnosti len zľahka naznačené. O niečom som samozrejme už vedela, no keď je to všetko takto pokope zhrnuté, akosi ťažšie sa mi prehĺtalo…
Sterilné rukavice ako nadštandard pri pôrode, pridelenie manžela od štátu, nový účes len z možností povolených stranou, poprava za to, ak si pozriete zahraničný film a príde sa na to, to sú len také nepodstatné omrvinky…
Svedectvo o živote v KĽDR od Niny Špitálníkovej je dôležité čítanie. Mrazivé, kruté, ale veľmi potrebné. Dlho bude vo mne doznievať, a to už o chvíľu vyjde druhý diel.
(Nenechajme si to tu prerobiť na podobný režim, len tak mimochodom…)
Alkohol je (kontroverznou) súčasťou našej kultúry už od nepamäti, viď napríklad tieto dva príklady z dávnej minulosti:
Už starí Sumeri tvrdili, že „ak sa chce muž stať civilizovaným a šťastným človekom, potrebuje tri veci sex, jedlo a pivo. Približne v tomto poradí.“
Chammurapiho zákonník zase beťárov, čo nedolievali pivo, trestal hodením do vody. Vtedy ešte veľa ľudí plávať nevedelo, takže to bol vlastne trest smrti.
Alkohol sa nachádza tiež v prírode, aj zrelé ovocie obsahuje nejaké to promile. Egyptské netopiere to vedia, tak pred letmi radšej konzumujú ovocie len s nízkou koncentráciou alkoholu, lebo veď don’t drink and drive predsa! Opité včely strážcovia do úľa nepustia, a ak sa vracajú domov v povznesenej nálade opakovane, odhryznú im nohy.
Kedy a ako sme prišli na to, že si alkohol môžeme vyrobiť aj sami? Zvládli sme to ešte predtým, ako sme upiekli prvý chlieb, alebo je pravdepodobnejšie, že sme antilopie stejky skôr zapíjali pivom? Prečo ho vlastne pijeme?
Kadejaké takéto pikošky a zaujímavé príbehy nájdete v knihe Chvála alkoholu. Super čítanie :)
Vzťahy v tzv. zošívanej rodine môžu byť poriadne komplikované, predovšetkým ak má aspoň jeden z partnerov dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Zladiť potreby a plány všetkých členov, vyriešiť financie, riešiť rôzne problémové situácie býva často komplikované aj v „klasickej rodine”.
Naschvál som použila úvodzovky, lebo na Slovensku bohužiaľ štát dosť silno zasahuje do rodinných záležitostí a iné formy rodiny ako tie vytvorené manželstvom v podstate legislatívne neuznáva, hoci v iných vyspelých krajinách sa všemožne snažia zrovnoprávniť manželské a nemanželské formy spolužitia, no ale o inom som chcela.
Čo robiť, aby sa všetkým členom žilo v novej rodine dobre, aby to teraz už vyšlo? Ako zladiť výchovu a odlišné pravidlá, pendlovanie detí medzi domácnosťami, súrodenecké nezhody, predstavy vlastných a nevlastných rodičov, ako sa naučiť komunikovať s rešpektom a tiež s ohľadom na deti? Tie si nevyberajú rodinu, do ktorej sa narodia, či ktorú im vytvorí rodič, keď si nájde nový vzťah, no mali by sa cítiť bezpečne a s ohľadom na vek sa podieľať na dôležitých rozhodnutiach a pravidlách. Dá sa vôbec všetko zvládnuť?
Autori v knihe Ako zošiť rodinu vychádzali z domácich aj zahraničných výskumov, ale aj príkladov z praxe, aby pomohli takýmto rodinám vyriešiť mnohé z problémov, s ktorými sa stretnú. Venujú sa viacerým možným kombináciám, aké môžu nastať, obzvlášť takým, kde je pravdepodobné, že to nebude jednoduché.
Kniha je síce určená hlavne ľuďom, ktorí už v zmiešanej rodine žijú, no užitočná môže byť aj pre tých, ktorých sa táto situácia síce osobne netýka, ale možno majú blízkych či kamarátov v podobnej situácii. Po prečítaní budú môcť lepšie pochopiť, čo všetko spolužitie v zošívanej rodine obnáša.
Och, táto Wera! Od prvej strany mi bola zvláštnym spôsobom sympatická. Bývalá pánska kaderníčka pochováva zosnulého manžela, džokeja, musí mu zohnať topánky do truhly, zariadiť kar, no nemá peniaze. Stratila prácu aj lásku, všetko predala na blšom trhu, no hrdo kráča ďalej, neprijíma rolu obete a nevzdáva sa.
Je to veru svojrázna rozprávačka nešetrí čiernym humorom, cigaretami a každému na rovinu povie, čo si myslí. Priamo, bez hanby, občas aj vulgárne, nech to má cveng. Počas putovania za vhodnými topánkami sa postupne odkrývajú záblesky z minulosti, ktoré Weru vyformovali. Za drsnou maskou sa skrýva bolesť…
Smeje sa ten, kto má zuby je odvážny, netradičný román plný drsného jazyka, smútku i humoru, ale aj krásnych viet, úprimných myšlienok a úvah o živote. Surové, provokatívne čítanie, ktoré má spád.
