Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky 
Urgentne potrebujem Moje aktivity
To, čo nám z genetického hľadiska bolo nadelené do vienka, síce neovplyvníme, no to, čomu denne vystavujeme náš mozog, áno.
Koľkokrát denne si prezeráte sociálne siete? Štatistiky vravia, že mobil v priemere denne kontrolujeme až 205-krát, a 89 % ľudí ho má v rukách už v prvých 10 minútach po prebudení… Vy ste na tom ako?
V dnešnom chaotickom, rýchlo sa meniacom svete plnom všakovakých stimulov nám technológie síce veľa vecí uľahčili, no nič nie je zadarmo platíme za to napríklad poruchami pozornosti, neschopnosťou odolávať lákavým impulzom, slobodou alebo aj duševným zdravím. Paradoxne, tí, ktorí sociálne siete využívajú menej a venujú sa aktivitám bez displejov, sa cítia menej osamelí a šťastnejší.
Kniha Adama Bystričana Ako si zachrániť mozog vysvetľuje, ako sa vyvíjal náš mozog, ako funguje a prečo tak ľahko skĺzneme do vôd závislostí. Keď naša myseľ blúdi a preskakuje z jednej myšlienky na druhú, zvykneme byť častejšie nešťastní. Autor ponúka vysvetlenia, prečo to tak je a čo s tým vieme robiť, ako pracovať na sebakontrole, vytrvalosti, lepšie zvládať stresové situácie a predkladá praktické metódy, vďaka ktorým si môžeme zabezpečiť spokojnejší život.
Obzvlášť ma zaujala časť o výchove detí. To, že potrebujú hlavne našu pozornosť a čas, nie drahé darčeky, asi netreba zdôrazňovať. Viete, či a ako vplýva dlhodobé vystavenie obrazovkám na vývin detského mozgu? Ako pomôcť rozvíjať v deťoch empatiu, trpezlivosť, schopnosť zvládať nepríjemné situácie a veriť si v ťažkých chvíľach? Myslím si, že každý si môže z knihy niečo obohacujúce odniesť, hoci je plná informácií, číta sa ľahko a rýchlo.
Fun fact: Sociálne väzby znižujú riziko rozvoja demencie. Takže stretávajte sa a množte sa či ako sa to hovorí :)
„Veriť a neveriť je v zásade to isté za predpokladu, že človek robí to, čo je obvyklé, užitočné a prijateľné.”
Život v Anglicku v medzivojnovom období bol drsný. Dorothy, poslušná dcéra chudobného a nezodpovedného farára, ktorý sa myslením zasekol niekde v stredoveku, robí možné aj nemožné, aby aspoň nejako zabezpečila chod fary. Žije monotónny, osamelý život v chladnom svete plného sebeckých a falošných ľudí, až sa zrazu s amnéziou preberie otrhaná a bez peňazí kdesi v Londýne, netušiac, ako sa tam dostala a čo sa vlastne stalo.
Dorothy ešte len teraz zakúsi skutočné peklo a beznádej. Ocitá sa medzi zberačmi chmeľu, a práve v tejto časti to Orwell vybalí naplno kritikou systému, opismi ponižujúcej biedy a smutnými obrazmi vykorisťovania chudákov, ktorí nemajú žiadnu šancu vymotať sa z bludného kruhu. Dorothy však má trochu viac šťastia, keď skončí ako učiteľka v treťotriednej súkromnej škole. Povedala som šťastia? Tak to som poriadne prifarbila, v tomto prostredí zase objaví iné odtienky mizérie, strachu a sklamania…
Orwell v románe Farárova dcéra vyobracal chudobu materiálnu aj duchovnú, pokrytectvo v cirkvi a vzdelávacom systéme, zamýšľa sa nad vierou a aj vďaka osobným skúsenostiam (časť o zbere chmeľu) je atmosféra veľmi uveriteľná. Ďalšia kniha, z ktorej je človeku ťažko fyzicky aj psychicky. Náročné, ale nadčasové, skúste.
„Človek vždy dúfa, nikdy nemá dosť: šťastie však nie je iba budúcnosť.”
„Život je možno už raz taký, hovorila si v návale depresie. Možno je to skrátka jeden nekonečný sled bolestných rozlúčok.“
Rámova záhrada, tretia časť štvordielnej série, je opäť trochu iná ako predchádzajúce časti. Začína sa denníkovými zápismi Nicole, ďalej nás však príbehom sprevádza tradičný rozprávač v 3. osobe.
Traja kozmonauti čelia na palube Rámu II poriadnym výzvam. Roky netušia, kam vôbec smerujú, či ešte niekedy uvidia rodnú planétu, takže sa snažia prežiť ako najlepšie vedia. Neskôr dostanú úlohu vytvoriť vesmírny ekosystém, a tu sa naplno ukáže, že ľudstvo nezápasí s nedostatkom zdrojov, rasizmom, otázkami spravodlivosti či ochranou životného prostredia len na Zemi… Druhé šance vieme poorať kdekoľvek, všakže :D
Clarke a Lee v diele spájajú žáner sci-fi s prvkami filozofie, výborne vykresľujú psychológiu postáv, ich vízie sú fascinujúce a v neposlednom rade kladú do popredia aj dnes stále aktuálne etické otázky. Hoci sa mi páčila myšlienka, akou sa Ráma III uberá, jej spracovanie mi občas jemne nadvihlo obočie. Niektoré časti príbehu ma trochu rozhodili (zámeru rozumiem, ale aj tak by som pokojne vynechala zopár detailov), pri niektorých mi ako matke zase trhalo srdce (nechcem ale moc prezrádzať, nech nekazím zážitok z čítania). Ale klobúk dolu pred fantáziou oboch autorov, rada sa raz za čas nechám unášať. Telepatická cukrová vata je wow!
Poznámka na okraj: Ak ste nečítali predchádzajúce časti, možno budete trošku stratení, takže radšej postupujte pekne po poriadku. (Ráma II sa pokojne dá čítať aj bez 1. dielu, ale vlastne prečo by ste ho vynechávali, keď je jednoznačne najlepší!)
Netrpezlivo očakávam záverečnú časť a zatiaľ sa kochám krásnymi obálkami slovenského vydania :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Takto sa to (ne)robí, do psej matere! Martin Pročka je na Islande varený-pečený, okrem toho priťahuje priekaky ako magnet, tak by bola škoda, ak by si svoje bizarné zážitky z ciest po ostrove v nehostinnom počasí nechal len pre seba, keď sa môžeme na nich pobaviť v teple domova viacerí.
Teraz nasleduje trošku spojler, no ale musela som… :)
Predstavte si, že si na Islande požičiate auto a chcete si pozrieť zopár vodopádov. Cestou k jednému sa vám ale podarí auto utopiť v blate, nikde v okolí nevidíte ani živú dušu, začína sa stmievať a keď voláte záchranárom a s vypätím všetkých síl im vyhláskujete krkolomný názov vodopádu, pri ktorom sa nachádzate, ani netušia, že taký niekde existuje. Alebo si objednáte (nielen pre seba, ale aj pre ďalších účastníkov tripu) ubytovanie a síce trafíte deň a mesiac, ale rok už akosi nie. Zistíte to samozrejme až na mieste, keď sa nemôžete dostať dnu. V noci. Čo teraz? Nuž, toto je len zlomok situácií, do ktorých sa autor dostal. Viac šťastia ako rozumu v jeho prípade platí na sto percent.
Ak by ste sa na Island niekedy chceli ísť pozrieť, robte si poznámky, čo tam určite nestvárať. Oceníte ale aj mnoho praktických rád, spoznáte krajinu z inej perspektívy, ako len z tradičného Zlatého okruhu, vtrhnete na súkromnú oslavu narodenín, do spálne miestnych, veselo bude :)
Knihu dopĺňajú autorove ilustrácie, ale aj fotky (niektoré so súradnicami), zaujímavé tipy a dokonca recepty. Nekráčajte, ale najkratšou cestou bežte do kníhkupectva a uchmatnite si knihu, kým ešte je.
