Paulo Coelho Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Keď nie som s foťákom v horách, tak som v posteli alebo na gauči s dobrou knihou. A ak je to fantasy, ignorujte moju existenciu - som totiž ponorená do vymysleného sveta a celý ma pohltil. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Paulo Coelho Moje aktivity
Teší ma, že sa v tomto pokračovaní do hlavnej paľby konečne dostávajú čarodejnice, vrátane Elizavety. Dej je ako vždy napínavý a pútavý, od knihy sa dá len veľmi ťažko odtrhnúť. Teším sa na Uchvatiteľa duší, s Wulfem sa na konci tejto knihy niečo stalo a my zatiaľ nevieme presne čo to bolo a ako sa to Mercy vlastne podarilo. :)
Knihu som znova prečítala na jeden hlt, bola plná akcie a nedalo sa od nej odtrhnúť. Oceňujem, že autorka venovala čas tomu, aby pobyt Mercy v Prahe pôsobil vierohodne a aby čitateľ nemal pocit, že číta o nejakom relatívne fiktívnom mieste niekde na svete. Pre domácich čitateľov autorky je to možno svojím spôsobom jedno, pre mňa žijúcu 400-500km od hlavného mesta Českej republiky pohladenie na duši. :)
Bonaratovo jednanie som si síce predstavovala trošku inak, ale neprekvapil ani nesklamal. Marsilia mala evidentne dobrého učiteľa, vo svojich hrách a machináciách nezaostáva za Pánom noci. :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Vyrastala som s ľuďmi, ako je Adamova bývalá. Preto som si až príliš dobre vedela predstaviť, ako sa musela Mercy a všetci okolo nej, ktorí Christy prekukli, cítiť. Patricia tieto veci vykreslilaa bravúrne, ale nič iné som od nej nečakala.
Trochu pritiahnuté za vlasy mi ale tento raz prišlo, že Mercy mala na konci zlomený väz a Kojot jej ako zázrakom pomohol. Ten Kojot, ktorého takmer celú knihu hľadala a ktorý sa so svojimi deťmi v podstate len hrá. Ale OK, chápem, že keby Mercy zomrela, ďalšie knihy by nemali zmysel. :)
Tak pri tomto diely som sa nevedela prestať smiať. Fakt. Milujem autorkin zmysel pre humor a ironické poznámky, ktoré dokáže správne vsadiť do akejkoľvek situácie. Pripomína mi sériu Úžasná Zeměplocha od Terry Prattchetta, na ktorej som vyrastala.
Nie je tu toľko akcie a zvratov ako v predošlých dieloch, ale to vôbec nevadí. Skôr si myslím, že Patricia si pripravila pôdu na ďalšie pokračovania - no ktovie, desiatu knihu som ešte nezačala čítať. :)
Vrátili sme sa z víkendového pobytu domov a ja som sa zahĺbila do piatej knihy tejto skvelej série. Keď šiel manžel o desiatej spať, ostávalo mi ani nie sto strán. Hovorím si "to dám". Dala som, aj keď som dnes v robote poriadne nevyspatá. Knihu som odkladala na nočný stolík pred pol jednou v noci, jednoducho sa od nej nedalo odtrhnúť. :) Už sa neviem dočkať, ako prídem po práci domov a začnem hltať šiesty diel.:)
Jediný dôvod, prečo som tento diel série čítala až dva dni bol ten, že mi do toho prišiel víkend a my sme šli do hôr. Inak by som ho doslova zozžrala behom dňa rovnako ako tri diely pred ním a ten za ním.
Parádne čítanie, niet čo dodať. :)
Aj tento diel som dočítala v ten deň, kedy som ho čítať začala. Nedalo sa od neho odtrhnúť. Humor, irónia a dej, ktorý má spád - to je to, čo na prvých dvoch knihách tejto série zbožňujem. Autorka mi štýlom písania trochu pripomína Richarda A. Knaaka a Terry Prattchetta, ktorí tiež vedeli majstrovsky do svojich kníh zakomponovať ironické, vtipné a výstižné poznámky.
Osobne ma veľmi teší, že vzťahy a milostné zápletky nejdú na úkor deja, ale sú len doplnkom toho, o čo vskutočnosti ide. A že knihy nie sú nasládlé štýlom Twighlight a podobne. Nerada by som na konci každej knihy s.... karamelky :))))))))
Knihu som začala čítať poobede, keď som sa vrátila z práce. A neodtrhla som sa od nej, kým som ju nedočítala. Spať som šla tesne pred polnocou, a to ja som obvykle už o desiatej tuhá ako štolverk. Zamilovala som sa do autorkinho spôsobu písania a jemnej irónie, ktorou je pretkaná celá kniha. Teším sa na pokračovanie a aj na sériu Alfa a Omega. :)
Na knihu som narazila náhodou, keď som chcela dať šancu ďalšej slovenskej autorke fantasy. Po oboch dieloch série Tenebris, ktoré som zhltla za pár dní, a po sklamaní z Emily D. Beňovej a už ani neviem akej to jej knihy som Dcéru zimy začínala čítať s malou dušičkou.
Stačilo pár strán a príbeh postavený na slovanskej mytológii (čo zbožňujem napríklad u Juraja Červenáka) ma doslova pohltil. A ten zvrat na strane 246! To bola jednoducho pecka, až do konca som doslovne nebola schopná pustiť čítačku z rúk.
Okrem deja, zvratov a pozadia oceňujem aj to, ako sa autorka pohrala s naším nádherným a malebným materinským jazykom. Využila jeho kapacitu, krásu, farebnosť. Vety volila radšej kratšie, čo pridáva knihe na dynamike a čítanie je vďaka tomu plynulejšie a nerušenejšie. (Emily D. Beňová by sa od autorky Dcéry zimy v tomto ohľade mohla VEĽMI VEĽA učiť.)
Už mám v košíku ďalší diel, ale keďže idem na víkend do hôr, nechám si jeho kúpu na pondelok.
Po sklamaní z knihy Šepoty zo záhrobia od pani Beňovej bol toto balzam na dušu. Začala som čítať v sobotu po obede a skončila som v nedeľu pred obedom. V sobotu večer som sa musela doslova nútiť o jedenástej odložiť knihu a ísť spať.Nedalo sa od nej odtrhnúť. Suprovo napísané, hladko a ľahko sa to čítalo a dej....teším sa na pokračovanie, ktoré už čaká, kedy ho načnem. :)
