Paulo Coelho Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Keď nie som s foťákom v horách, tak som v posteli alebo na gauči s dobrou knihou. A ak je to fantasy, ignorujte moju existenciu - som totiž ponorená do vymysleného sveta a celý ma pohltil. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Paulo Coelho Moje aktivity
Nebyť chýb v texte, ktoré sa tiahnu celou sériou (chýbajúce písmená v slovách, redundantné slová, preklepy, mená písané raz tak raz tak ...), dala by som knihe 4 hviezdičky. Mohla síce byť tak o 200 strán kratšia a menej rozvláčna, ale chápem, že autor toho mal v hlave veľmi veľa a chcel to všetko odovzdať čitateľovi.
Adare bola aj v tejto knihe neskutočne otravná. Kým v Cisárových čepeliach bola aká taká nádej, že táto ženská postava bude silná a neskončíme pri rozmaznanej princezničke, ktorá si len myslí, že o svete okolo seba vie všetko, na konci druhej knihy vo mne táto nádej zhasla a tretí diel ju dokonale pochoval. Iste, chápem, že bolo autorovým cieľom vykresliť túto postavu presne tak, ako ju vykreslil. No pri predstave, že táto osoba má vládnuť cisárstvu...
Kaden... akoby sa rozpadol na milión kúskov. Akoby všetko, čo ho mnísi v kláštore naučili, akoby spôsob, akým v druhej knihe ovládol vaniate, ako dokázal SKUTOČNE pozorovať a hodnotiť na základe faktov šlo "do kytek", lebo Triste. Akoby generácie vládcov pred ním rovnako zbytočne ako on absolvovali desať rokov tvrdého výcviku, aby potom v náručí ženy zistili, že všetko to bol omyl a mnísi o svete vlastne nič nevedia. Kde ostal účel výcviku? Kde ostal fakt, že v prvom rade mal byť schopný prechádzať cez kenta a hodnotiť situáciu na základe skutočných faktov, nie domnienok?
To, čo sa stalo z Valyna, sa z neho tak úplne asi stať nemuselo. Z hlavných postáv som ho prvé dve knihy mala najradšej a aj v Poslednom smrteľnom pute som horela nedočkavosťou, aby som si prečítala, ako sa vyrovnal so zmrzačením spôsobeným il Tornom a vlastnou sestrou. Nemôžem povedať, že by som sa stotožnila s tým, kto sa z neho v Poslednom smrteľnom pute stal.
Kol dokola, kniha ako záver trilógie bola zaujímavá, písaná dobre a pútavo. Mohla byť menej rozvláčna, mohlo v nej byť možno trošku menej krvi a násilia. Ale to je len môj osobný názor.
Autor už vydal prvú knihu ďalšej série, ktorá bude o Gwenne. Pevne verím, že v nej stretnem aj Annick, Jaka, Talala, Sigrid či Blchu. Títo kettralovia mi prirástli k srdcu viac ako hlavné postavy.
Aj druhý diel Kroniky netesaného trónu som zhltla za tri dni. A aj pri druhom diely si zamestnanci vydavateľa neurobili svoju prácu a kniha bola plná preklepov, redundantných slov, prípadne chýbajúcich písmen v slovách. Český preklad ako taký je opäť famózny, odfláknutá práca editora je naozaj na škodu.
Dej je dynamickejší ako v prvej knihe, čo je logické - vzhľadom na to, že Kaden už nežije v kláštore a Adare opustila bezpečie kráľovského paláca, v ktorom vyrastala ako v bavlnke (s čím by ona pravdepodobne nesúhlasila). Čo oceňujem je uveriteľnosť hlavných hrdinov knihy a fakt, že autor z nich neurobil niečo ako instantných hrdinov. Ponechal im ich minulosť a z nej vyplývajúce rozhodnutia, hoc aj chybné a hlúpe.
Ťažko by som totiž uverila tomu, že sa z Kadena, ktorý 8 rokov žil v kláštore na konci sveta zo dňa na deň stane plnohodnotný cisár schopný ujať sa vlády. Na druhej strane sa mi páči, ako v tejto knihe dokáže zužitkovať to, čo ho mnísi naučili a o čom si myslel, že k vláde mu to bude zbytočné. V Triste sa nemýlil, hoci Ishienovia robili všetko pre to, aby ho presvedčili, že je jednou z cestriim. Záver knihy odhalí pravdu a ja ako čitateľ môžem len ďakovať Kadenovi, že sa nenechal presvedčiť na iné rozhodnutia než aké urobil. Hoci neboli ľahké a prišli s nimi dôsledky.
Rovnako by som "nezožrala", že sa z Valyna stane tak dobrý veliteľ letky ako je napríklad Blcha len preto, že prešiel Hullovou dierou a zjedol čierne vajce, ktoré mu očividne dalo iné vlastnosti ako biele vajcia slarnov, ktoré zjedli ostatní. Nie, nestal sa z neho šmahom ruky veliteľ ako Blcha. Robí chyby, robí hlúpe rozhodnutia, ktoré jeho letku stoja veľa. Je zaslepený snahou pomstiť svojho otca, hluchý a slepý k tomu, čo sa mu snaží vysvetliť Adare a čo by potreboval pochopiť. Je to dobre? Je to zle? Asi to zistíme až v tretej knihe tejto série. Tak či onak, za svoju zaslepenosť a túžbu po pomste za každú cenu Valyn v závere Prozreteľnosti ohňa kruto zaplatí.
A Adare? Napriek prvým dvesto stranám knihy mi postupne začala liezť na nervy. Aj keď sa tvári ako dospelá a skúsená žena, ktorá vie o svojej krajine a jej ľuďoch všetko, vo svojom vnútri je to rozmaznané princiatko, ktoré vlastne nevie nič a necháva sa manipulovať silnejšími mužmi okolo seba. Tá, ktorá jej chce dobre a ktorá jej naozaj chce radiť (Nire), je touto postavou považovaná za hlúpu a arogantnú. Je mi jasné, že to bol autorov cieľ, no čím bližšie ku koncu som bola, tým ťažšie bolo čítať jej kapitoly.
Keď to zhrniem - čítanie rozhodne stálo za to a ja sa už neviem dočkať, kedy otvorím tretiu, poslednú knihu série.
V posledných mesiacoch som mala smolu na pomerne nudné a neveľmi pútavé fantasy knihy, ktoré síce boli kvalitne napísané, ale chýbal im dynamický dej a akcia, ktorá by udržala moju pozornosť viac ako jednu kapitolu denne (vrátane takého Johna Gwynna, na ktorého som sa veľmi tešila a ktorého som vzdala asi v polovici knihy po tom, čo som pri čítaní niekoľko večerov po sebe jednoducho zaspala :-D ).
Na šťastie to neplatí pre Cisárove čepele, ktoré som prečítala za tri dni, neschopná pustiť knihu z ruky. Ako už tu v niektorej z recenzií bolo napísané, Adare bola z troch cisárových detí asi najmenej zaujímavá, ale to je skôr tým, že dostala najmenej priestoru. Recenziu píšem v čase, keď som takmer v polovici druhej knihy a môžem povedať, že Adare toho priestoru dostane viac a bude zaujímavé sledovať, ako sa princezná, vychovaná v bavlnke za bezpečnými múrmi paláca, bude vyrovnávať so všetkým, čo si osud pre ňu pripravil. A čo si pre seba pripravila sama po odhalení skutočného otcovho vraha.
Môže sa zdať, že Kadenova cesta medzi mníchmi niekde na konci sveta bude nudná a pri čítaní bude človek zaspávať, ale nie je to tak. Navyše, práve vďaka mníchom a kláštornému životu sa dozvedáme najviac z minulosti tohto fantasy sveta a odhaľujeme
i skutočné poslanie cisárov ríše Annur.
Samozrejme najzaujímavejšie sú tie časti, ktoré sú písané z Valynovho uhla pohľadu. Bez žiariacich očí bohyne Intarr sa nemôže stať následníkom trónu, preto sa rozhodol zasvätiť svoj život elitnej bojovnej jednotke Ketrralov. Pre mňa ako milovníčku drakov a dračích jazdcov bolo interesantné čítať o vtákoch, ktorých bojovníci používajú podobne ako sa v iných knihách používajú draci. Čo oceňujem asi najviac je originalita, ktorú títo obrovskí vtáci prinášajú do knihy a série ako takej. Predsa len, drakov už poznáme asi všetci :)
Dynamika, akcia, zdanlivo nezmyselné pravidlá a cvičenia, láska a zrada pretkané prirodzene pôsobiacim odhaľovaním detailov Staveleyho fantasy sveta a jeho histórie. To všetko robí z Cisárových čepelí skvelú knihu.
Jediné, čo jej môžem vytknúť (a prečo odo mňa nedostala plný počet hviezdičiek) je nedostatočná práca editora. Kniha je (na jej veľkú škodu) plná preklepov, slovíčok navyše, chýbajúcich písmen v slovách. Preklad ako taký je skvelý, ako ostatne takmer všetky české preklady fantasy kníh. Škoda týchto chýb, ktoré mali vo vydavateľstve odhaliť a opraviť pred publikovaním samotnej knihy (rovnaký problém je aj v druhom diely tejto fantasy série).
Už pri sérii Mercedes Thompson mi Patricia Briggs učarovala tým, že vlkodlakov nezobrazovala ako milých alfa samčekov, ktorí sú síce dominantní, ale sú viac na okrasu a pravidlá vo svorkách akoby neexistovali. Pri Alfe a Omege ide ešte hlbšie a hlavný dej úžasne dopĺňa všetkým, čím si naša Anna musela prejsť v prvej svorke a ako ju to poznačilo. Charles je za mňa jednotka. Mám rada Adama a to, ako sa napriek svojej dominantnej povahe snaží nechať Mercedes žiť jej život (a to aj v prípade, že to znamená týždne v nemocnici a na invalidnom vozíku po tom, čo Mercy zase raz zachránila svet a sama sa takmer zničila), ale Charles, to je nový level. Určite odporúčam.
Ako vždy, aj táto kniha nám odhalí niečo z minulosti postáv, ktoré poznáme zo série Mercedes Thompson. A uvidíme ich v úplne inom svetle. Neminie nás ani zrada jedného z členov svorky. Skvelé čítanie. :)
Ako všetky ostatné knihy, ktoré som od Patricie čítala, aj táto ma držala od začiatku do konca. Opäť sa nám odhalia nové skutočnosti z minulosti niektorých postáv oboch jej vlkodlačích sérií a nahliadneme hlbšie do ich osudov. Nuž a koniec...nebudem prezrádzať momenty z deja, ale teším sa na ďalšie knihy série Alfa a Omega aj Mercedes Thompson
A to som si myslela, aká je Sarah J. Maas super medzi ženami autorkami fantasy v nečakaných zvratoch a kopancoch v deji. Oproti Rebecce je amatérkou. Čítačku som doslova nevedela pustiť z ruky, až kým som knihu nedočítala. Koniec je nečakaný. Neviem, či v dobrom alebo zlom zmysle, ale jednoznačne je nečakaný. Všetko, čo sa dialo počas niekoľkých stoviek strán, na jednej strane dáva lepší zmysel, na druhej strane necháva čitateľa vo vzduchoprázdne s množstvom otázok a teórií. Mám rada takéto knihy - keď autor venuje dostatok času budovaniu svojho fantasy sveta, vykresľovaniu postáv a vzťahov medzi nimi, ale zároveň to nejde na úkor samotného deja, ktorý napreduje dynamicky od začiatku až po koniec.
To, ako autorka zachytila pubertálny vek prostredníctvom Andarny je neskutočné. Pri niektorých jej hláškach som sa naozaj nevedela prestať smiať. A je to práve Andarna, kto ..... nuž, nejdem prezrádzať. :)
Milujem drakov. Či je to séria Dragonlance od Richarda A. Knaaka alebo Draconis Memoria od Anthonyho Ryana, draci majú u mňa vždy svoje miesto isté. U tejto knihy som váhala, presvedčila ma až knižná kamarátka z Janova, s ktorou máme na knihy podobný vkus. Vediac že Iron Flames ešte nie sú preložené, čítala som Fourth Wing v angličtine a nevedela som to pustiť z ruky. Knihu som doslova zhltla asi za tri dni, ostatné rozčítané knižky šli úplne bokom.
Samozrejme, zaujímalo ma, či máme rady Daina a keď prišla odpoveď "not excatly", rozmýšľala som, čím to tak môže byť. Aj napriek jeho zrade ku koncu knihy však nemôžem povedať, že by som ho vyslovene nemala rada (navyše v Iron Flames si u mňa vyslúžil istý rešpekt späť). Nepáči sa mi jeho správanie, nesúhlasím s jeho postojmi, ale chápem ich. Vyrastal vo vojenskej rodine. Pravidlá, rozkazy a príkazy sú niečo, čo sa nespochybňuje a čomu sa človek podriaďuje nehľadiac na vlastné túžby a názory. Tak je to do bodky aj v Dainovom prípade a i keď z knihy cítiť, ako veľmi Violet miluje, nedokáže uprednostniť vlastné city pred tým, čo je správne.
Xaden je iná šálka kávy a že to bude príbeh "from enemies to lovers" bolo jasné už na obávanom parapete, ktorý musí zdolať každý, kto sa chce dostať medzi kadetov, budúcich dračích jazdcov.
Páči sa mi, ako autorka všetko vcelku podrobne popisuje a pomáha čitateľov fantázii rozvíjať sa, vidieť veci tak, ako ona zamýšľala. Páči sa mi rovnováha medzi vzťahovou stránkou knihy a dejom. A čo sa mi páči najviac, to sú draci, ktorí tu nie sú vykreslení ako milé a prítulné domáce zvieratká. Ale ako bytosti, ktoré nemajú problém niekoho spopolniť len tak, pre zábavu.
Dávam knihe plný počet hviezdičiek len preto, že som ju najskôr čítala v angličtine a v tomto jazyku som si ju skutočne užila. Doslovne som ju zhltla asi za dva dni, neschopná pustiť moju elektronickú čítačku z ruky. Príbeh je plný skrytých narážok na Flesh and Fire / From Blood and Ash série, či už je to les krvácajúcich stromov, vytvorenie Hyhbornov zo zeme, dlhý spánok či strata ľudskosti. Všetko toto nám poukazuje na Ancients, prvé bytosti, ktoré vytvorili život a ktoré boli nahradené prvotnými a bohmi, ktorých poznáme z vyššie menovaných fantasy sérií. Nechcem prezrádzať momenty z deja, ale pri mnohých scénach som mala pred očami Poppy ako sa vyhráža Kieranovi či Casteelovi bodnutím, prípadne Seru v podobných chvíľach. A napokon aj Valyna, keď Poppy povedal, že to, že sú muži z rodu Da´Neer priťahovaní ženami s násilníckymi sklonmi má u nich veľmi dlhú tradíciu.
Keby som čítala iba slovenský preklad a nečítala pred tým niekoľko kníh od Jennifer L. Armentrout v angličtine (spomínané Flesh and Fire / From Blood and Ash série), o tejto autorke by som si nemyslela nič dobré. Preklad pôsobí dojmom, že knihu písala študentka strednej školy. Prekladateľka akoby nemala dostatočnú slovnú zásobu, a akoby bola neznalá ostatných kníh, na ktoré má Awakening series nadväzovať. To už nehovorím o tom, že v niektorých vetách vypadlo slovo, prípadne v iných sú slová použité duplicitne.
Rozhodne odporúčam uprednostniť anglický originál pred slovenskou verziou.
Čítať súbežne viac kníh môže byť niekedy výzva. Ak je jednou z kníh výtvor Vladimíry Šebovej, číta sa to samo. Mám rada slovanskú mytológiu a spôsob, akým autorka preniesla bájne stvorenia, bohov, besov či iné bytosti do súčasnosti je geniálny. Kým po večeroch som ležala v posteli s hrubým zväzkom Oko sveta, prvým dielom série Koleso času od Roberta Jordana, a prenášala sa ďaleko do histórie, Syn podsvetia ma po poobediach vracal nazad do súčasnosti v príjemnom skĺbení minulého a terajšieho. Posledné desiatky strán som doslova zhltla, neschopná sa od knihy odtrhnúť. :)
