Shakespearov svet Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Viem, som nespravodlivý, ale môže za to Adorno a jeho Žargón autenticity. Bolo to len zdanie? Slovo a jeho "jägermeistrovská" mágia, existencialistický duch a slovné konštrukcie, jazyk "trhu", mýtus v službách (post)moderny... A do toho pocit, že na mňa všetko prehovára zo starého sveta, ktorý sa ešte snaží udržať, snaží sa reflektovať súčasnosť, ale pritom ohýba oba jazyky (starý i nový) do podôb, ktoré sú "autenticitou súčasného včerajška" a teda zatuchnutým neautentickým "ne-časom" - čiže aj tá autenticita prestala byť autentická. - Zámerne? Netuším. - A zrazu, a zrazu sa aj tá mágia vytratila a všetko ma začalo iritovať a zvyšok knihy sa s vystrčenou bradou pokúšal ochrániť svoje deti. Mrzí ma to.
Nedokázal som sa prelúskať ani treťou kapitolou. Mňa na knihe najviac iritovali často extrémne bulvárne reči typu "jedna pani povedala, že je to taký a onaký odroň". Johnsonovi sa to hodilo do naratívov, a tak to tam dal, ale výsledok je často neférový, podpásový a mnohé veci - bezpochyby pravdivé - to nafukuje do podoby bulvárnych titulkov. "Aha, nachytal som hviezdu in flagranti," hovorí Johnson a následne dáva slovo susedovi, ktorý je nahnevaný (pretože mu pes inkriminovanej hviezdy kaká na dvore, ale to Johnson nevie), a tak povie, že ten človek je sviňa a masový vrah. A Johnson to uverejní s tým, že "asi to tak nebude, ale určite to nejaké svetlo na danú osobu vrhá, no nie?" Áno, dovádzam to do ad absurdum, ale Johnson si to za tú knihu zaslúži a zároveň si myslím, že pri hodnotení súkromia druhých by sme si mali dávať pozor na vyváženosť.
Skúste ísť do ľubovoľného malomesta, popýtajte sa tam na nejakú konkrétnu osobu a ja vám garantujem, že dostanete odpovede v rozsahu od "je to štetka" až po "je to najlepšie dievča aké poznám". Stačí len trocha selektívna projekcia a ožiarená osoba získa démonické alebo anjelské rysy. Mimochodom, krásne o tom písal Shakespeare v Júliovi Caesarovi, Othellovi a v ďalších hrách.
A aj keď netvrdím, že Johnsonov prístup v štýle "chceš meniť spoločnosť a pritom si chrapúň" nie je v niečom prínosný, práve naopak, predsa len by sme u intelektuálov mali konfrontovať skôr ich tézy, argumentáciu, metódu, štýl a spôsob písania, relevantnosť ich myslenia vo vzťahu k skutočnému svetu, prípadnú nebezpečnosť ich myšlienok pre spoločnosť, rôzne literárne kvality a tak ďalej, než nejaké "cikacie tajomstvá". Takže konfrontácia slov a skutkov by teoreticky mohla byť prínosná, ale v tomto prípade podľa mňa neobstála so cťou.
Sandel je prístupný a vcelku zaujímavý mysliteľ. Dokonca taký prístupný, že túto knihu považujem za výborné čítanie pred spaním. Je to napísané ľahkým perom, repetetívne a plné veľmi bizarných nápadov veľmi sociopatických ľudí (časté záchvaty smiechu) a zároveň nedejové (pochopiteľne), takže to aj jemne uspáva. Toto je však aj hlavná výhrada voči knihe. Hoci si uvedomujem, že Sandel potrebuje veľké množstvo prípadových štúdií, aby nebol označený za "cherry-pickera", a aby poukázal na prítomnosť skúmaného javu vo všetkých zložkách spoločnosti, ale vo výsledku to už ku koncu začína byť trochu otravné.
Inak tá kniha celkom dobre zapadá do mojej skladačky skladajúcej sa z klasického konzervativizmu, neo-aristotelizmu, etiky cnosti, komunitarizmu a prirodzeného práva. Keďže som predtým čítal jeho Jak trhy vytlačujú morálku, nebolo to pre mňa objavné. Stále však platí, že Sandelov pohľad vnáša do pravo-ľavého delenia, na aké sme obvykle zvyknutí, úplne nový (či skôr starý, ale zabudnutý) pohľad. Jeho dve námietky proti trhu (spravodlivosť a hodnota veci) by totiž mali byť zaujímavé skôr pre konzervatívcov.
P.S. Príšerná, strašná obálka, ktorá doslova devalvuje to, čo je napísané v tej knihe.
Celkom zrozumiteľný úvod do filozofie Alaina Badioua. Niektoré postrehy boli celkom zaujímavé, a to aj vo svojej "starosvetskosti", zároveň tu však Badiou predstavuje značne ochudobnenú "teóriu lásky". Nemôžem sa ubrániť dojmu, že Badiou je tu doslova vnorený do akejsi filozofie romantizmu (a romantickej podoby lásky), aj keď sa od nej jemne odpútava. Aj preto som dal tú starosvetskosť do úvodzoviek - je to totiž "západná podoba lásky" posledných dvoch storočí. Tzn. kniha je pekná a poetická, v niečom podnetná a zaujímavá (pri konfrontácii najnovších novôt), ale (tak ako celé Badiouovo dielo) zároveň veľmi zjednodušujúca a vylučujúca.
